Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-412-2016.pdf
PDF · 116.91 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/412/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne M.. M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, XXX XX K. K., právne zastúpenej MST PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545 proti žalovaným 1/ M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. č. XXX, 2/ Kooperativa poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/103/2009-492 zo dňa 20. 05. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol ( výrok II. ), a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ( III. ) zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.668,90 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.
2. Okresný súd rozhodol na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť jej náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý nárok jej vznikol z dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný 1/.
3. Okresný súd svojím druhým rozsudkom zaviazal žalovaného 1/ a 2/ zaplatiť žalobkyni náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý nárok bol upresnený po podaní znaleckého posudku. Súd na zistenie výšky škody nariadil znalecké dokazovanie, ako aj kontrolné znalecké dokazovanie s tým, že zo znaleckého posudku znalca M.. W. E. č. 2/2011 zistil, že znalec ohodnotil z titulu diagnózy straty sleziny pod položkou 312 počtom bodov 150, po zvýšení o 50 na 200 bodov, z titulu jazvy steny brušnej 30 bodov, položku 304a za obmedzenie pohyblivosti chrbtice v driekovom úseku v bodoch 180, po zvýšení o 90 bodov na 270 bodov, spolu 500 bodov. Znalec M.. Q. O. ustálil výšku sťaženia spoločenského uplatnenia len dvomi položkami, a to položkou 312 strata sleziny s počtom bodov 150 a položkou 432a jazva po operácii na prednej stene brušnej 8 cm2 o počte bodov 30, t. j. spolu 180 bodov. Na základe znaleckých posudkov, ale aj odborných vyjadrení, súd priznal žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o počte bodov 230, a to z titulu straty sleziny pod položkou 312 (počet bodov 150, po zvýšení o 50 na 200 bodov) a z titulu jazvy steny brušnej (30 bodov). Pri ustálení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu straty sleziny vychádzal súd zo znaleckého posudku M.. W. E., ktorý priznal žalobkyni z titulu diagnózy straty sleziny pod položkou 312 s počtom bodov 150, po zvýšení o 50 na 200 bodov. Súd poukázal na vyjadrenie znalca, ktorý v tejto súvislosti uviedol, že čo sa týka stavu po splenektómii s následnou trombocytózou, dá sa reálne predpokladať,
že zdravotný stav poškodenej po prevedenej splenektómii sa postupne ustálil. Časté ochorenia, resp. ťažký priebeh bežných ochorení poškodená pri klinickom vyšetrení neuvádzala, predpokladal oslabený imunitný systém bez výraznejších komplikácií pri zníženej imunite, a preto navýšil sadzbu o tretinu, teda 50 bodov. Okresný súd sa v tejto časti nestotožnil so závermi znaleckého posudku M.. Q. O., keď tento priznal žalobkyni za túto položku 150 bodov a odmietol jej priznať navýšenie na základe výsledkov hladiny imunoglobulínov. Sám znalec M.. O. vo svojom znaleckom posudku uvádza, že jednou zo základných komplikácií po odstránení sleziny je aj zvýšenie hladiny trombocytov, pričom na pojednávaní dňa 14. 03. 2016 uviedol, že táto zvýšená hodnota trombocytov sa postupne zníži až k normálu, kde k poklesu počtu trombocytov dochádzalo aj u žalobkyne. Zároveň však znalec v tejto súvislosti uviedol, že nie je dermatológ a nemá vedomosť o tom, že by sa po odstránení sleziny vyvinula ako dôsledok tohto stavu u pacientov dermatitída. V tejto súvislosti preto súd vychádzal aj z odborného stanoviska V.. M.. G. L., O.., imunoalergológa zo dňa 11. 04. 2016, podľa ktorého po odstránení sleziny bývajú najčastejším dôsledkom pretrvávajúce zvýšené hodnoty krvných doštičiek (trombocytóza) a znížená odolnosť proti infekciám. Jedným z prejavov poruchy imunity môžu byť recidivujúce kožné infekcie, kde častým príznakom býva pruritus (svrbenie kože v dôsledku chronického dráždenia zápalom). V literatúre sa popisuje pruritus aj u proliferatívnych chorôb krvotvorby pri súčasnej trombocytóze, kde sa dá predpokladať aj zvýšenie metabolickej aktivity krvných doštičiek. Zvýšenie hladiny trombocytov v krvi mal súd preukázané tiež z vyšetrenia M.. I. zo dňa 12. 12. 2006 a 14. 12. 2006, ako aj z vyšetrenia MUDr. K. zo dňa 12. 05. 2008 a tiež bolo zvýšenie počtu krvných doštičiek konštatované opätovne aj dňa 26. 07. 2017 imunológom a alergológom M.. I., t. j. takmer 5 rokov po dopravnej nehode. Súd preto v tomto rozsahu pri zohľadnení aj odborných vyšetrení vychádzal zo znaleckého posudku M.. W. E..
4. Okresný súd však nepriznal žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za položku 304a - obmedzenie pohyblivosti chrbtice, keď vychádzal zo znaleckého posudku znalca M.. Q. O., s ktorým sa v tejto časti stotožnil. Znalec vo vypracovanom znaleckom posudku uviedol, že nemožno priznať žalobkyni položku 304a za obmedzenie pohyblivosti v driekovom úseku ľahkého stupňa tak, ako to urobil v znaleckom posudku M.. W. E., nakoľko nebol zlomený žiadny driekový stavec, nie je teda možné priznať ani obmedzenie pohyblivosti driekového úseku chrbtice. U žalobkyne bol zlomený 9. hrudný stavec, pričom tento bol zlomený tak minimálne, že nedosahoval ani pätinu výšky prednej hrany tela stavca. U žalobkyne pritom aj v zmysle jeho vyšetrenia pohyblivosť v zmysle rotácie hrudnej chrbtice bola normálna. Rovnako znalec uviedol, že z náhľadu na účet poistenca žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa trpela bolesťami chrbta už 5 a pol roka pred zranením, žalobkyňa bola už 5 rokov pred úrazom vyšetrovaná pre bolesti chrbtice, následne aj 27. 03. 2003 bola na osteodenzitometrickom vyšetrení, pričom tvrdila, že nikdy nič nemala, teda z uvedeného dôvodu znalec uviedol, že nemohol ohodnotiť ťažkosti žalobkyne, čo sa týka chrbtice, ani prípadným použitím analógie.
5. Pri vyčíslení náhrady bodového hodnotenia vychádzal okresný súd z § 5 zák. č. 437/2004 Z. z. v platnom znení, pričom za rozhodujúci rok považoval rok predchádzajúci roku, v ktorom bol vypracovaný znalecký posudok znalca M.. W. E. a vychádzal z hodnoty 15,38 EUR za 1 bod, t. j. 230 bodov x 15,38 EUR = 3.537,40 EUR. Keďže žalovaný 2/ poukázal žalobkyni v priebehu konania sumu 1.868,50 EUR, potom po odpočítaní tejto sumy zostáva žalobkyni doplatiť žalovanými 1/ a 2/ sumu 1.668,90 EUR, v ktorej časti súd žalobe vyhovel, zaviazal žalovaných 1/ a 2/ vzniknutú škodu žalobkyni v tejto výške zaplatiť s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného 2/ a vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.
6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „OSP“).
7. Proti tomuto rozhodnutiu, a to proti výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá, podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že napriek tomu, že si v konaní uplatňovala nárok na náhradu škody na zdraví v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka titulom sťaženia spoločenského uplatnenia celkovo za 500 bodov, súd jej priznal len náhradu v celkovom počte bodov 230, teda nepriznal jej náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu obmedzenia pohyblivosti chrbtice pod položkou č. 304a, čo sa premietlo aj do výroku II. rozsudku. Podľa jej názoru rozsudok nie je v napadnutej časti, teda vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšujúcej časti zamietnutá zákonný a ani správny, keďže uplatňovaný nárok nebol správne právne posúdený, ak súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prioritne namietala, že súd prvej inštancie nevyhodnotil
dôkaz, a to znalecký posudok M.. O. a jeho závery, a to najmä v kontexte rozporuplnosti záverov znaleckého posudku MUDr. O. a znaleckého posudku M.. E.. Zároveň sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré za konania vyšli najavo, ani s námietkami a argumentmi žalobkyne, v dôsledku čoho absentuje náležité odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Okresný súd sa nijakým spôsobom nevyjadril k otázke rozpornosti znaleckých posudkov a ani nevysvetlil, ako tieto rozpory odstránil a z akých dôvodov sa priklonil k znaleckému posudku M.. O.. Ona však v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 13. 04. 2016 poukazovala na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že závery znaleckého posudku nie je možné bez ďalšieho preberať, ale je potrebné ich overovať ďalšími dôkazmi. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či závery znaleckého posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté k všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vysporiadať a či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá aj pravidlám logického myslenia. Znalecký posudok M.. O. mal súd podrobiť previerke nielen právnej korektnosti, ale aj vecnej správnosti. Závery znaleckého posudku nemali byť súdom len bez ďalšieho pasívne prevzaté, ale mali byť overené aj inými dôkazmi. Nie je preto pre ňu zrejmé, z akých dôvodov sa súd so závermi znaleckého posudku stotožnil a či vôbec boli závery znaleckého posudku akýmkoľvek spôsobom preskúmané, preverené. Konkrétne namietala položku 304a, ktorú jej súd nepriznal, resp. nepriznal za ňu bodové ohodnotenie, a to napriek tomu, že znalec M.. E. v znaleckom posudku o jej ochorení (oslabený kostný skelet, o čom však nevedela, ani sa na to neliečila ) vedel a zohľadnil to pri určení bodového ohodnotenia. Znalec M.. E. si plne uvedomoval jej zdravotný stav pred dopravnou nehodou a v kontexte všetkých skutočností jej priznal bodové ohodnotenie i za položku 304a. Okresný súd sa však tejto skutočnosti nevenoval, túto nevyhodnotil a neodstránil rozporuplnosť znaleckých posudkov v tejto otázke.
8. K znaleckému posudku MUDr. O. uviedla, že tento v rámci svojej odpovede na otázku č. 4 (strana 35 znaleckého posudku) jednoznačne konštatoval príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a zlomeninou stavca Th9, teda zlomeninu 9. hrudného stavca. Zároveň konštatoval, že ani absentujúca zdravotná dokumentácia nemá vplyv na posúdenie príčinnej súvislosti zlomeniny stavca a dopravnej nehody a súčasne uvedená zlomenina Th9 nesúvisí s osteoporózou žalobkyne. Zo znaleckého posudku M.. O. teda vyplynulo, že zlomenina stavca Th9 vznikla v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou a napriek tomu, že konštatoval jednoznačnú príčinnú súvislosť, odmietol priznať akékoľvek hodnotenie za položku 304a, resp. s využitím analógie za obdobnú položku. Okresný súd sa pritom k týmto skutočnostiam žiadnym spôsobom nevyjadril a vykonané dôkazy podľa jej názoru vôbec nevyhodnotil. Na základe tohto dôvodu má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd sa však nevysporiadal so všetkými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré za konania vyšli najavo, najmä sa nezaoberal tým, že znalec M.. E. pri svojom hodnotení položky 304a prihliadol k pravidelným subjektívnym obtiažam pacientky, k nutnosti opakovanej liečby, keď sa opakovane u nej objavovali ťažkosti, najmä v oblasti úrazom poškodenej chrbtice, ale postupne aj v iných oblastiach, ako v krčnej, dolnej bedrovej chrbtice, až do samého prstenca panvového kruhu. M.. E. v znaleckom posudku dokonca navýšil položku 304a o 50 % z dôvodu jej dlhodobých po úraze datovaných obtiaží, pričom v poúrazovom období bolo konštatované ľahké obmedzenie hybnosti chrbtice, ktoré trvá dodnes.
9. Žalobkyňa teda od počiatku poukazovala na to, že celkovo piati doktori jej priznali bodové ohodnotenie za obmedzenie pohyblivosti chrbtice a že znalec M.. O. bol jediný, ktorý bodové ohodnotenie za túto položku č. 304a nepriznal vôbec, a to napriek tomu, že konštatoval jednoznačnú príčinnú súvislosť medzi zlomeninou stavca Th9 a dopravnou nehodou a napriek tomu, že vyslovil, že ani jej prípadná osteoporóza a chýbajúca zdravotná dokumentácia nemá žiadny vplyv na posúdenie tejto príčinnej súvislosti. Počas celého konania poukazovala na rozsah zranení a ich negatívny vplyv na jej životné úkony, ktoré sa objavili v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Do pozornosti dávala aj protichodnosť záverov M.. O., výsluch svedkyne M.. E., znalecký posudok M.. E., s ktorými rozpormi sa však okresný súd nevysporiadal. Odôvodnenie neuplatnenia analógie na základe záverov znalca M.. O. považuje za neopodstatnené, ku ktorej argumentácii však okresný súd žiadne stanovisko nezaujal.
10. Na záver žalobkyňa namietala absenciu náležitého odôvodnenia rozhodnutia, keď v ňom absentuje najmä odôvodnenie nepriznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia týkajúce sa poškodenia chrbtice, čím bolo porušené jej právo na spravodlivý proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zaviaže
žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 4.152,60 EUR.
11. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu nevyjadril.
12. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že skutočnosti uvádzané v odvolaní, sú podľa jeho názoru irelevantné a účelové, nakoľko znalecký posudok MUDr. O. dôkladne rozoberá zdravotný stav žalobkyne po dopravnej nehode a zdôvodňuje, prečo jednotlivé položky priznáva, resp. nepriznáva. Má za to, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
13. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedla, že zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní s tým, že žalovaný 2/ v jeho vyjadrení nespochybňuje žiadnu konkrétnu argumentáciu, ktorú uviedla v odvolaní.
14. Okresný súd rozhodol vo veci dňa 20. 05. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
15. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).
16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, a to vo výroku, ktorým vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP ( vrátane súvisiaceho výroku III. ).
17. Vo výroku, ktorým bola žalovanému 1/ a 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.668,90 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia druhého žalovaného, zostáva v zmysle § 367 ods. 2 CSP nedotknutý, teda v tomto rozsahu je rozsudok okresného súdu právoplatný.
18. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim rozhodnutím č. k. 16Co/17/2013 zo dňa 12. 06. 2013 dospel k právnemu záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný tak voči žalovanému 1/, ako i voči žalovanému 2/. Na uvedenom právnom závere založil svoje rozhodnutie i okresný súd svojím v poradí druhým rozhodnutím zo dňa 20. 05. 2016, preto odvolací súd, pokiaľ ide o samotný nárok žalobkyne voči žalovaným 1/ a 2/ odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a to od strany 9 posledný odsek až po stranu 11 odsek prvý. V tomto rozsahu preto na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí odvolací súd v celom rozsahu odkazuje, a na základe uvedeného preto vecne správne okresný súd rozhodol, že žalobkyňa má nárok voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý nárok upresnila po podaní znaleckého posudku. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje aj so skutkovým a právnym záverom okresného súdu, na základe ktorého priznal žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu straty sleziny pod položkou 312 o počte bodov 200 a z titulu jazvy steny brušnej o počte bodov 30, keď pri ustálení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu straty sleziny vychádzal zo znaleckého posudku M.. W. E. s bližším odôvodnením na strane 11 odsek posledný, strana 12 odsek prvý.
19. Pokiaľ však ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to za položku 304a - obmedzenie pohyblivosti chrbtice žalobkyne v dôsledku dopravnej nehody, toto považuje odvolací súd za nedostatočné, teda, neobsahujúce dostatok dôvodov, na základe ktorých okresný súd k právnemu záveru o nepriznaní tejto položky dospel. V dôsledku toho súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom. Ak okresný súd, pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle položky č. 312 a položky 432a, výslovne konštatoval na strane 11 odsek posledný a na strane 12 odsek prvý, na základe akých skutočností, na základe ktorých konkrétnych dôkazov vykonaných v konaní, dospel k tomu, že priznanie tejto náhrady v uvedenom rozsahu je dôvodné, a súčasne sa vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré vyhodnotil nielen každý zvlášť ale aj vo vzájomnej súvislosti, obsahujúc myšlienkové postupy, prečo sa stotožnil so znaleckým posudkom M.. W. E. a nie znaleckým posudkom M.. Q. O. v časti, ktorá sa týka bodového hodnotenia za stratu sleziny, a zároveň prihliadal i na odborné stanovisko V.. M.. G. L., O.. a závery z vyšetrení M.. I., M.. K., tak takéto odôvodnenie, najmä skutkové a právne posúdenie, ale i myšlienkové postupy odôvodňujúce to, prečo žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za položku 304a - obmedzenie pohyblivosti chrbtice, nepriznal, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne absentuje. Nepostačuje, ak súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len konštatoval, že sa v tejto časti stotožnil so znaleckým posudkom M.. Q. O. bez toho, aby zároveň, pokiaľ ide o uvedenú položku zohľadnil i ďalšie dôkazy v konaní. Ohľadne tejto položky okresný súd sa žiadnym spôsobom nevyjadril k otázke rozpornosti znaleckých posudkov M.. E. a M.. O. a ani nevysvetlil, ako tieto rozpory odstránil a na základe akých myšlienkových postupov sa priklonil len k znaleckému posudku M.. O.. Nemožno totiž opomenúť, že v konaní boli vykonané i ďalšie dôkazy týkajúce sa predmetnej položky 304a, keď sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne bolo odborne posudzované niekoľkokrát, a to dňa 22. 02. 2007, keď v rámci lekárskeho posudku M.. XXXa E., ktorý potvrdil M.. P. W., ako aj lekárskeho posudku M.. M. C., ktorý potvrdil M.. N. K. dňa 02. 11. 2009, bolo v rámci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne priznané bodové ohodnotenie o počte bodov 180, a to za položku 304a - obmedzenie pohyblivosti chrbtice v driekovom úseku (č. l. 41 spisu). Následne ohľadne tejto položky znalec M.. W. E. vo svojom znaleckom posudku zo dňa 09. 06. 2010, položku 304a dokonca naviac navýšil o 50 % z dôvodu vysokopravdepodobnej koincidencie zlomeniny tela 9. stavca na dlhodobých po úraze datovaných obtiaží poškodenej. Výslovne konštatoval, že žalobkyňa od úrazu až dodnes intermitentne absolvuje liečbu ortopéda a RFO lekára s tým, že pred úrazom funkčne obmedzenia poškodených oblastí nemala, ale v poúrazovom období sa konštatovalo ľahké obmedzenie hybnosti chrbtice, ktoré trvá dodnes. Úraz zo dňa 28. 10. 2006 podľa tohto znalca zásadne ovplyvnil poškodenú duševne, fyzicky, pracovne, spoločensky, ako aj v športovej oblasti a odkryl do tohto času nepoznané ochorenia poškodenej. Práve na základe toho sa domnieval, že žalobkyni bodové hodnotenie za uvedenú položku prislúcha. V uvedenom znaleckom posudku M.. E. výslovne konštatoval, že v čase dopravnej nehody mala žalobkyňa oslabený kostný skelet, o čom však nevedela a ani sa na to neliečila, pričom o tomto ochorení znalec vedel a zohľadnil to pri určení bodového hodnotenia. Ak aj okresný súd následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v odseku 2 strana 12 poukázal na tú skutočnosť, prečo M.. Q. O. vo svojom znaleckom posudku uvedenú položku (304a) žalobkyni nepriznal, okresný súd sa žiadnym spôsobom s jeho právnym záverom nevysporiadal vo vzťahu k vyššie uvedeným dôkazným prostriedkom. A to najmä, ak predchádzajúce odborné vyjadrenia, či znalecký posudok konštatovali pravdepodobnosť koincidiencie zlomeniny tela 9. stavca na dlhodobých po úraze datovaných potiaží poškodenej a skutočnosť, že u žalobkyne nedošlo k zlomenine žiadneho driekového stavca, nebola sporná. Ak znalec M.. Q. O. v znaleckom posudku poukazoval na náhľad na účet poistenca žalobkyne, podľa ktorého mala žalobkyňa trpieť bolesťami chrbta už 5 a pol roka pred zranením, okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že predmetný náhľad poukazoval na to, že žalobkyňa bola 19. 03. 2001 vyšetrená pre diagnózu M54, t. j. panikulitídu krku a chrbta na viacerých miestach a diagnózu M53, t. j. cervikokraniálny syndróm pre bolesti chrbta. Žalobkyňa síce trpela bolesťami chrbta už 5 a pol roka pred zranením, avšak v zmysle uvedených diagnóz išlo o chorobu svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva - bolesť chrbta a cervikokramiálny syndróm označujúci ťažkosti - bolesti hlavy vyvolané alebo ovplyvnené z oblasti krčnej chrbtice, či tzv. cervikokraniálneho prechodu medzi krčnou chrbticou a lebkou. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ ide o uvedené diagnózy, tieto neboli dostatočne posúdené znalcom vo vzťahu k dosiaľ vykonaným odborným vyšetreniam a znaleckému posudku M.. W. E., ak sa vzťahujú na krčnú časť chrbtice, pričom pokiaľ išlo o položku 304a, išlo o obmedzenie pohyblivosti v driekovom úseku. Ani vyšetrenia M.. Q. O., pokiaľ ide o jeho vyšetrenie pohyblivosti rotácie hrudnej chrbtice, ktorú vyhodnotil ako normálnu, nemožno považovať za okolnosť, ktorá by
akýmkoľvek spôsobom vylučovala obmedzenie pohyblivosti chrbtice v driekovom úseku, tak ako to konštatoval znalec M.. W. E. vo svojom znaleckom posudku č. 2/2011, keď výslovne konštatoval vysokú pravdepodobnosť koincidiencie zlomeniny tela 9. stavca na dlhodobých po úraze datovaných obtiažach poškodenej. S uvedenými skutočnosťami sa však okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a ak existoval vzájomný rozpor medzi znaleckým posudkom M.. Q. O. vo vzťahu k položke č. 304a v porovnaní s ostatnými listinnými dôkazmi, vrátane znaleckého posudku M.. W. E., tieto rozpory nijak neodstránil, resp. nevysvetlil. Závery znaleckého posudku totiž nie je možné bez ďalšieho preberať, ale je potrebné ich overovať i ďalšími dôkazmi, teda je nevyhnutné, aby okresný súd i pokiaľ ide o položku 304a prihliadal ku všetkým skutočnostiam, ktoré za konania vyšli najavo. Nie je preto dostatočné, aby okresný súd závery znaleckého posudku M.. Q. O. zo dňa 11. 06. 2015 vo vzťahu k položke č. 304a, teda obmedzeniu hybnosti chrbtice len prevzal, ale mal svoje rozhodnutie vo vzťahu k tejto položke odôvodniť i vo vzťahu k ostatným dôkazom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda vôbec nevyplýva, na základe akých myšlienkových postupov okresný súd sa priklonil len k znaleckému posudku M.. Q. E vo vzťahu k položke č. 304a, ak tieto boli protichodné vo vzťahu k znaleckému posudku M.. E., ako i ostatných odborných posudkov, či lekárskych vyšetrení. Uvedený záver okresného súdu, pokiaľ ide o túto položku, je rozporuplný i v tej časti znaleckého posudku M.. Q. O., v ktorej tento výslovne konštatoval, že zlomenina stavca Th9 vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a súčasným jeho tvrdením, že chýbajúca zdravotná dokumentácia, alebo prípadná osteoporóza nemohla mať vplyv na hodnotenie tejto príčinnej súvislosti, napriek tomu bodové ohodnotenie za položku 304a nepriznal. Okresný súd sa však k týmto skutočnostiam žiadnym spôsobom nevyjadril a vykonané dôkazy žiadnym spôsobom nevyhodnotil, v dôsledku čoho je rozhodnutie vo vzťahu k položke č. 304a obmedzenie pohyblivosti chrbtice poškodenej nepreskúmateľným. Poškodenie chrbtice žalobkyne tak súd nevyhodnotil v kontexte všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané v priebehu konania a so zásadnými námietkami žalobkyne sa v tomto rozsahu nevysporiadal. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, nepostačuje, ak uviedol iba jeden z dôkazov, na základe ktorého rozhodol. Tým, že rozhodnutie okresného súdu je v tomto rozsahu nedostatočne odôvodnené, v rozsahu nepriznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, týkajúceho sa poškodenia chrbtice žalobkyne, znemožnil i preskúmanie jeho rozhodnutia v tomto rozsahu odvolacím súdom. Úlohou odvolacieho súdu nie je domýšľať si dôvody, na základe ktorých okresný súd vo veci rozhodol, prípadne ich dodatočne dopĺňať bez toho, aby bolo zrejmé, na základe čoho sa okresný súd konkrétne, pokiaľ ide o položku č. 304a priklonil výlučne len k znaleckému posudku M.. XXXa O.. Tým znemožnil i stranám argumentovať vo vzťahu k vecnej správnosti rozhodnutia (v tomto rozsahu). Práve z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k náprave ani v odvolacom konaní a odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako v napadnutom rozsahu rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
20. Úlohou okresného súdu bude po zrušení a vrátení veci v uvedenom rozsahu odstrániť rozpory znaleckých posudkov M.. W. E. a M.. Q. O. vo vzťahu k položke č. 304a za obmedzenie pohyblivosti v driekovom úseku ľahkého stupňa u poškodenej, uvedené poškodenie zdravia u žalobkyne posúdiť i vo vzťahu k ostatným listinným dôkazom vykonaným v konaní. Po doplnení dokazovania svoje rozhodnutie súd náležite odôvodní tak, aby rozhodnutie obsahovalo hodnotiacu činnosť súdu, a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostim, ktoré v konaní dosiaľ vyšli najavo, ako aj k dôkazom v ich vzájomnej súvislosti. Umožní, aby sa znalec M.. W. E. vyjadril k záverom znaleckého posudku M.. Q. O. vo vzťahu k položke č. 304a, najmä k tomu, že znalec M.. Q. O. uvedenú položku žalobkyni vôbec nepriznal, a to po oboznámení sa i s tzv. náhľadom na účet poistenca, teda poškodenej a tam uvedenou diagnózou. Až na základe takto doplneného dokazovania a následného vyhodnotenia dôkazov, ako už bolo uvedené vyššie, okresný súd opätovne posúdi nárok žalobkyne v uvedenom rozsahu a v prípade, že dospeje k právnemu záveru, tento dôsledne odôvodní v písomne vyhotovenom rozhodnutí tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo požiadavky ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.
21. Odvolací súd na záver poukazuje na to, že pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, pričom (ne)priznanie bodového ohodnotenia za položku č. 304a bolo podstatným pre určenie výšky náhrady škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, treba ho v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 265/05 považovať za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a s článkom 6 Dohovoru. Podobne, ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy), nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež so zásadami spravodlivého
procesu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Strane musí dať súd odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
22. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).