Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/100/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., E. XXX, zast. JUDr. Blankou Gondovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 16, proti žalovaným 1/ I. K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., W. 3, 2/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, žalovaná 2/ zastúpená JUDr. Marianou Matulovou, advokátkou so sídlom AK Banská Bystrica, Železničiarska 9, 3/ V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. A. XX, 4/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. F. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 3C/180/2011-256, zo dňa 26. 08. 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobkyne zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny predchodca žalobkyne a po jeho smrti žalobkyňa mali vedomosť o tom, že užívajú cudzie pozemky, čo potvrdila na pojednávaní dňa 04. 06. 2014 aj samotná žalobkyňa. Uviedla, že „my sme vedeli, že nie sme na svojom, že sme na cudzom, ale vtedy dávno štát rozhodol, že nám ten pozemok dal“, zároveň žalobkyňa uviedla, že sa preto nevysporiadala s vlastníkmi pozemkov, pretože jej otec stále hovorieval „tam mi vzali, tu mi dali“. Medzi základné okolnosti, ktoré svedčia o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako sa vec nadobudla a v uvedenom prípade boli pozemky odňaté vlastníkom a dané do držby a úžitku vyhorelcom, t. j. právnemu predchodcovi žalobkyne, so zachovaním vlastníckeho práva ich skutočných (pôvodných) vlastníkov, pričom vlastníci domov sa mali s vlastníkmi pozemkov vysporiadať, čo žalobkyňa ani jej právny predchodca neurobili, pričom počas celej doby boli vlastníkmi - žalovanými, resp. aspoň časťou vlastníkov rušení. Teda v danom prípade sa nejednalo o pokojnú, nerušenú držbu počas vydržacej lehoty. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladnom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Právny predchodca žalobkyne ako aj žalobkyňa pozemky dlhú dobu od roku 1949 bezplatne užívali, pričom na výzvy žalovaných nereagovali a neboli ochotní sa s nimi dohodnúť na vysporiadaní pozemkov a namiesto toho podali na súd určovaciu žalobu. Súd mal na základe vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že žalobkyňa ani jej právny predchodca od začiatku užívania pozemkov nemohli byť dobromyseľný, že im pozemky patria, počas celej doby boli vlastníkmi pozemkov rušení, v danom prípade sa nejednalo o pokojnú, nepretržitú a ničím nerušenú držbu pozemkov. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a vzhľadom na všetky hore uvedené

skutočnosti okresný súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 80 písm. c) O. s. p., § 129 ods. 1, § 123, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka.

3. Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa. Rozsudok okresného súdu žiadala zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietala, že súd uveril len tvrdeniam žalovaných, ktorí sa odvolali na ľudí, ktorí už nežijú. V konaní neboli predložené žiadne písomné dôkazy, ktoré by potvrdili tvrdenia žalovaných. Je pochopiteľné, že pôvodný žalovaní 1/, 3/, 5/ a žalovaný 2/ vypovedajú rovnako, keď predali predmetné pozemky, prípadne sa chystajú predať žalovanému 1/. Zdôraznila, že od ďalších užívateľov ich pôvodného pozemku nikdy žiadnu náhradu jej otec ani ona nedostali a ani nežiadali, lebo boli presvedčení, že za tento pozemok im bol poskytnutý pozemok pod ich rodinný dom, a preto bola po celú dobu presvedčená, že jej vlastnícky patrí. Žalobkyňa a jej právny predchodca užívajú predmetné pozemky od decembra 1944. Počas celej doby užívania si nikto voči nim neuplatnil vlastnícke právo. Všetci sa voči nim správali, ako k vlastníkom nehnuteľností, vrátane štátnych orgánov, keďže za predmetné nehnuteľnosti platili počas celej doby užívania príslušné dane, o čom má doklady. Žalobkyňa je presvedčená, že splnila všetky podmienky na vydržanie predmetných pozemkov a vzniknutú situáciu nijakým spôsobom nezavinila.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní 1/, 2/. Rozsudok okresného súdu žiadali potvrdiť ako vecne správny. Žalobkyňa svoje tvrdené vlastníctvo k pozemkom odvodzuje z údajného nadobudnutia pozemkov povolením na výstavbu rodinného domu Štátneho stavebného úradu v Rimavskej Sobote zo dňa 25. 10. 1947 a následne z údajnej „dobromyseľnej“ držby predmetných pozemkov. Takéto rozhodnutia o „pridelení pozemku“ však boli vydané v prospech všetkých tzv. vyhorelcov v obci E. a pokiaľ si všetci ostatní, resp. absolútna väčšina z nich svoje vlastnícke práva k pozemkom, na ktorých mali postavené nové domy vysporiadala, a to najneskôr v etape konania ROEP v obci E., žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia sa bez relevantných dôvodov o konanie nepokúsili, resp. začali sa o to pokúšať len v priebehu súdneho konania. Naviac, o vlastníctve k predmetným parcelám nepochybne svedčia zápisy v katastri v prospech žalovaných, ako dobromyseľných nadobúdateľov nehnuteľností od ich vlastníkov, prípadne ich právnych predchodcov. Pre rozhodnutie v prospech žalobkyne teda absolútne chýba dôkaz o tom, že sa jedná o dobromyseľné nadobudnutie pozemkov, ku ktorým uplatňuje vlastnícke právo. Pri oprávnenej držbe nestačí preukázať len fyzické ovládanie vecí alebo vykonávanie práva. Držiteľ musí tiež preukázať dobromyseľnosť, teda okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti. Z dokazovania teda vyplynulo, že žalobkyňa opiera svoju dobromyseľnosť len o svoje subjektívne presvedčenie, že pozemky, na ktorých stojí jej rodinný dom má vysporiadať „niekto iný“. V zásade platí, že existenciu vlastníctva k veci musí preukázať ten, komu nesvedčí listinne preukázané vlastníctvo. Rozhodujúcou skutočnosťou pri tvrdení nadobudnutia vlastníctva vydržaním je právna kontinuita medzi nesporným pozemkovo-knižným vlastníkom, resp. vlastníkom uvedeným na LV v katastri nehnuteľností a vydržiteľom, a na základe čoho mal držiteľ za to, že vec nielen drží (teda nie je len detentorom), ale ju drží ako svoje vlastníctvo. Dôkazná povinnosť je na držiteľovi a v tomto smere teda žalobkyňa dôkazné bremeno tiež neuniesla.

5. Žalobkyňa zaslala vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/, v ktorom poukázala na uznesenie Okresného súdu Brezno nad Hronom zo dňa 12. 04. 1948 ohľadom prideľovania nehnuteľností. Počas života otca žalobkyne do roku 1971 nemá žalobkyňa žiadnu vedomosť, že by bol niekto jej otca oslovil - oslovoval, že sa má s niekým vyrovnať za pozemok, na ktorom stojí rodinný dom. Jej otec v tomto smere bol maximálne zodpovedný a určite by túto skutočnosť nenechal nepovšimnuteľnú. V roku 1971 otec žalobkyne zomrel a následne 07. 05. 1972 bolo prejednávané dedičstvo Štátnym notárstvom v Banskej Bystrici. Parc. č. XXX/X žalobkyňa neoverovala, pretože predpokladala, že všetko je notárom dobre zapísané a správne uvedené. Nikto ju neupozornil, že pozemok pod rodinným domom nie je právne vysporiadaný. Po smrti otca žalobkyne ju osobne nikto neoslovil a nepožadoval finančnú náhradu za pozemok pod rodinným domom. Jediný pôvodne žalovaný 5/ B. O. prvýkrát oslovil manžela žalobkyne až dňa 25. 01. 2011. Žalobkyňa o konaní ROEP v obci vôbec nevedela, nikto jej neoznámil, že sa koná a nikto zo žalovaných ani v tomto štádiu za ňou neprišiel, aby sa s nimi vysporiadala. Žalobkyňa si v minulosti vysporiadala iné pozemky, tak prečo by si nevysporiadala pozemok pod domom, ak by mala vedomosť, že jej nepatrí.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z listín doložených v súdnom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán a výpovedí svedkov. Súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP.

10. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. So skutočnosťami namietanými žalobkyňou v odvolaní sa vysporiadal už okresný súd.

11. Odvolací súd s prihliadnutím na dôvody odvolania uvádzané žalobkyňou poukazuje na to, že jej tvrdenie, že nerušene a dobromyseľne dlhé roky užívala spolu s jej predchodcami predmetný pozemok, a nikto si nerobil žiadne nároky na finančné vyrovnanie za tento pozemok, nie je relevantnou odvolacou námietkou. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti na základe vydržania, len tá skutočnosť, že nerušene a dobromyseľne dlhé roky užívala spolu s jej predchodcom (otcom) dané nehnuteľnosti nie je relevantná. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri nadobudnutí vlastníctva veci (nehnuteľnosti) nepostačuje, že držiteľovi uplynula zákonom stanovená doba držby a že predmet vydržania (nehnuteľnosť) je spôsobilý na vydržanie. Dôležitým predpokladom pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním je aj skutočnosť, že držba je oprávnená. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol za následok vznik práva. Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by bol jej právny predchodca - otec O. K., nadobudol vlastníctvo, čo aj neperfektným právnym úkonom, k spornej nehnuteľnosti, od skutočnosti ktorej by žalobkyňa mohla odvodzovať svoje právo. „Prídelové listy“, ktorými ľudia v straníckych funkciách prostredníctvom komisie prideľovali pozemky vo vlastníctve iných osôb, v danom prípade žalovaných, ich právnych predchodcov, nie sú právnym titulom, ktorý by mohol mať za následok vznik práva - vlastníctva. Naviac žalobkyňa ako aj jej právny predchodca nemohli užívať pozemky v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, pretože po celý čas držby boli v evidencii katastrálnych úradov vedení ako vlastníci právni predchodcovia žalovaných a následne žalovaní. Pri posudzovaní všetkých okolností, práve žalobkyňa je tým subjektom, ktorá neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. V konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa spolu so svojím predchodcom spornú nehnuteľnosť nerušene a dobromyseľne dlhé roky užívala, a nepreukázala ani právny titul, ktorý by mohol mať za následok vznik práva, preto správne okresný súd jej žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný 1/, 2/ , 3/, 4/, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

13. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .