Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/301/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: Y. O., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. Š.Š., F.. E.. M. XXXX/XX, v konaní právne zastúpená U.. T. W., Y. X. X.T. Q. F., X. XX, proti žalovanému: Q. L., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. Š., F.. E.. M. XXXX/XX, v konaní o vylúčenie z užívania bytu, takto

rozhodol:

I. úplne vylučuje žalovaného Q. L., A.. XX.XX.XXXX z užívania bytu vo Q. Š., J.. M. XXXX/XX, bytu č. X, na X. poschodí, ktorý patrí prenajímateľovi P. Q. Š.,

II. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude presne vyčíslená osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd úplne vylúčil odporcu z užívania bytu nachádzajúceho sa na ulici F.. E.. M. XXXX/XX vo Q. Š..

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobca sa jej vyhrážal, že ak podá žiadosť o rozvod, tak ju zabije a podpáli byt. Taktiež ju mal napadnúť a chcel jej vziať osobné veci.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že vyjadrenia žalobkyne sú nepravdivé a zavádzajúce. Uviedol, že ich dcéra sa nebojí o život, pričom predložil jej písomné vyjadrenie s tým, že od XX.XX.XXXX sa v byte nezdržiava. Taktiež poprel, že by požíval alkoholické nápoje, pričom predložil potvrdenie o psychologickom vyšetrení vykonanom dňa XX.XX.XXXX.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením s listinnými dôkazmi, a to s návrhom, nájomnou zmluvou č. X/XXXX, výpisom zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, vyjadrením mesta Q. Š., vyjadrením Obvodného oddelenia Policajného zboru Q. Š., rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa XX.XX.XXXX, oboznámením s pripojenými priestupkovými spismi, trestnými spismi tunajšieho súdu č. k. XT XX/XXXX, XT XXX/XXXX a XT XXX/ XXXX, spisom tunajšieho súdu č. k. XXC XXX/XXXX, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.

6. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Krajský súd v odôvodnení mimo iného uviedol, že v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie rozhodol nevykonať dôkaz rozhodnutím z priestupkového spisu, ktorý žalobkyňa považovala, ako z odvolania vyplýva, za dôkaz zásadný. Tento postup súdu nie je sám o sebe vadou konania, avšak vadou konania je okolnosť, ktorú súd prvej inštancie opomenul, a to, že podľa § 157 ods. 2 v čase rozhodnutia účinného Občianskeho súdneho poriadku, čomu v súčasnosti zodpovedá ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bol povinný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť, prečo uvedený dôkaz vo veci nevykonal.

8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie neodôvodnením nevykonania navrhnutého dôkazného prostriedku v napadnutom rozsudku zaťažil svoje rozhodnutie vadou majúcou vplyv na tú okolnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou voči takémuto uplatneniu (G.. Ú.X. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX).

9. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie rozhodne, či vykoná dokazovanie aj rozhodnutím podľa návrhu žalobkyne prezentovanom na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, ktorý predložila súdu v priebehu odvolacieho konania. V prípade, že sa rozhodne dôkaz nevykonať, svoj postup riadne odôvodní. Odvolaciemu súdu sa však javí, že vykonanie tohto dôkazného prostriedku má význam vo vzťahu k posúdeniu nároku, ktorý je predmetom konania, osobitne za situácie, keď ako je z časových súvislosti zrejmé, už na pojednávaní, keď súd prvej inštancie vo veci rozhodol, t. j. XX.XX.XXXX, mal žalovaný vedomosť o tom, že bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania priestupku z XX.XX.XXXX. Je taktiež žiaduce, aby súd prvej inštancie v novom rozhodnutí ozrejmil, v kontexte so skutkovým stavom zisteným v priebehu priestupkového konania k incidentu z XX.XX.XXXX, svoj záver v rozsudku, že správu lekára z XX.XX.XXXX si mala podľa jeho názoru žalobkyňa účelovo zabezpečiť. Nie je totiž zrejmé, ktoré skutkové okolnosti, ktoré mali vyplynúť z priebehu vykonaného dokazovania, odôvodňujú tento záver, ku ktorému súd prvej inštancie dospel.

10. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd doplnil dokazovanie oboznámením s priestupkovými spismi Okresného úradu Prešov sp. zn. F..XXXX/XXXX/Nv, F..XXXX/XXXX/Ma, oboznámením s čestnými prehláseniami a zistil tento stav:

11. Strany konania ešte ako manželia uzatvorili spolu s prenajímateľom W. M. P. Q. Š. nájomnú zmluvu o nájme bytu č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Išlo o nájom bytu číslo W. XX na X. podlaží na ulici F.. E.. M. XXXX/XX vo Q. Š.. Strany konania byt užívali aj spolu s ich dcérou D., ktorá je v súčasnosti plnoletá a v byte nebýva. Dodatkami k zmluve bol nájom bytu stále predlžovaný, zvyčajne o pol roka.

12. Strany konania boli rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

13. Žalobkyňa tvrdila, že po tom, čo vo C. XXXX podala návrh na rozvod manželstva, ako aj po tom, čo žalovaný nadviazal mimomanželský vzťah, stal sa agresívnym a začal sa jej vyhrážať. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný ju neustále bil, vyhrážal sa jej a nadával jej. Na preukázanie svojich tvrdení predložila lekársku správu zo dňa XX.XX.XXXX. Taktiež tvrdila, že žalovaný bol trestne stíhaný pre poškodzovanie cudzej veci, s tým, že poškodil byt, ktorý mal prenajatý, avšak dlhy za neho spláca ona. Žalobkyňa tiež tvrdila, že žalovaný ju a jej kamarátku ohrozoval motorovým vozidlom, keď išli z Q. Š. do F.. Taktiež mal ohrozovať motorovým vozidlom žalobkyňu a jej sestru vo Q. Š..

14. Žalovaný všetky tieto tvrdenia poprel. Naopak, z agresivity obvinil žalobkyňu. Uviedol, že žalobkyňa prišla dňa XX.XX.XXXX domov pod vplyvom alkoholu. Následne chcela vyvolať hádku, pričom spadla a spôsobila si zranenie.

15. Z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaný spôsobil žalobkyni zranenia s W. Y. P. E. A. Ľ. H., Ľ. D. Y. Ľ. N. S., Ž. U. I. F. O., Q.G. U. H. Y. M. U. T. X. X..

16. Z priestupkového spisu sp. zn. F..XXXX/XXXX/Nv súd zistil, že vo veci priestupku, ktorého sa mal dopustiť žalovaný voči žalobkyni, a to tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. v byte na ulici F.. E.. M. Č.. XX vo Q. Š. mal napadnúť svoju manželku (žalobkyňu) tak, že ju mal chytiť za ľavú ruku a odhodiť od seba, následkom čoho mala naraziť do stola, o ktorý si mala udrieť ľavú ruku a hlavu, bol žalovaný uznaný vinným rozhodnutím Okresného úradu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Žalovanému bolo uložené pokarhanie a povinnosť uhradiť trovy štátu. Okresný úrad F.Š., odbor všeobecnej vnútornej správy, vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a uviedol, že tak žalobkyňa, ako aj svedkyne, ktoré boli vo veci vypočuté, popísali udalosť zhodným spôsobom, pričom konaniu, ktoré popisovala žalobkyňa a svedkyne, zodpovedalo aj zranenie, ktoré utrpela. Správny orgán výpoveď žalovaného posúdil ako tendenčnú a obhajujúcu svoju osobu. Poukázal na to, že tvrdenie žalovaného, že by žalobkyňa javila znaky požitia alkoholu, nie je uvedené v lekárskej správe ošetrujúceho lekára. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Vo veci rozhodoval odvolací orgán. Svojím rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil pôvodné rozhodnutie a odvolanie žalovaného zamietol. Odvolací orgán dospel k záveru, že je nepochybné, že žalovaný spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu. Odvolací orgán vychádzal predovšetkým z výpovede žalobkyne, lekárskej správy a výpovede svedkov. Dokazovanie nepreukázalo, že by žalobkyňa vo svojej výpovedi klamala. Naopak za nevierohodnú považoval odvolací orgán výpoveď žalovaného, ktorý skutok, o ktorom sa koná, popisoval pred orgánom polície inak, kde uviedol: "keď manželka na neho zaútočila, tak sa bránil rukami a ona do neho narazila, pričom neudržala rovnováhu a spadla na stolík " (vysvetlenie zo dňa XX.XX.XXXX) a celkom inak pred správnym orgánom, keď uviedol: „manželka po ňom hodila celú rolku sáčkov, potom mu nadávala a keď chcela kopnúť do neho alebo gauča, tak sa na sáčkoch pošmykla a spadla dozadu na sklenený stôl " (zápisnica o prejednávaní priestupku zo dňa XX.XX.XXXX).

17. Z priestupkového spisu sp. zn. F..XXXX/XXXX/Ma súd zistil, že žalovaný bol uznaný za vinného z priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. pod vplyvom alkoholu pred príslušníkmi OO PZ Q. Š. na čerpacej stanici X. nepravdivo obvinil svoju manželku (žalobkyňu) z toho, že pri vychádzaní z čerpacej stanice na cestu z Q. Š. do F.E. do neho narazila autom, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie nepravdivým obvinením z priestupku a úmyselne podal nepravdivé vysvetlenie orgánu oprávnenému objasňovať priestupky. Za to mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške XX Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

18. Na tunajšom súde bola proti žalovanému podaná obžaloba pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, pričom konanie sa vedie pod sp. zn. XT XXX/XXXX. Obžaloba bola podaná z dôvodu, že žalovaný sa v predmetnom byte neoprávnene zdržoval v čase, kedy už bolo právoplatné uznesenie Krajského súdu v tomto konaní, ktorým mu bol uložený zákaz vstupu do tohto bytu. Vo veci bol vydaný trestný rozkaz, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu.

19. Na tunajšom súde bolo v konaní sp. zn. XT XXX/XXXX trestným rozkazom rozhodnuté, že žalovaný sa dopustil prečinu poškodzovania cudzej veci, a to tým, že bezdôvodne poškriabal zaparkované motorové vozidlo, čím majiteľovi spôsobil škodu viac ako X XXX Eur. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka, s povinnosťou nahradiť škodu.

20. V konaní bola vypočutá aj dcéra strán konania, ktorá potvrdila, že od P. XXXX nežije v spoločnej domácnosti s rodičmi. Dcéra účastníkov konania vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že počas dospievania začala pociťovať, že otec jej viac pomáha s učením a podobne. Uviedla, že skôr mama bola agresívnejšia, nie otec. Taktiež uviedla, že mama jej vo februári morálne ublížila, keďže jej povedala, že ako dcéra pre ňu zomrela. Z tohto dôvodu sa odsťahovala z bytu. Tvrdenia žalobkyne považovala za klamstvo. Uviedla, že s otcom je v kontakte a nikdy pri ňom nemala obavu o svoje zdravie alebo život. So žalobkyňou v kontakte nie je. Uviedla, že žalobkyňa sa v poslednej dobe viackrát vyjadrila, že žalovaného vyhodí z bytu a že ho dostane do väzenia. Taktiež uviedla, že žalobkyňa, teda jej matka, ju nechce pustiť do bytu, a to ani po jej veci.

21. Po vrátení veci súdu prvej inštancie žalobkyňa predložila SMS správu od dcéry D., v ktorej sa uvádza, že by sa žalobkyni chcela veľmi ospravedlniť za všetko, čo sa medzi nimi stalo, s tým, že obe spravili

veľké chyby. Ďalej sa v správe uvádza, že jej mama veľmi chýba, veľa krát za ňou plakala a opäť chce mať vzťah ako predtým, pretože jej chýba. Chce, aby sa jej po príchode z H. ozvala, aby sa mohli porozprávať. Žalobkyňa potvrdila, že ide o SMS od jej dcéry, pričom uvádzala, že dcéra jej uviedla, že svoju výpoveď uskutočnila pod tlakom otca. Žalovaný chodí k dcére opitý, prespáva v ich byte. V prípade potreby by dcéra bola ochotná aj vypovedať, avšak bojí sa reakcie otca na túto jej výpoveď. Vzhľadom k tomu, že ide o dcéru strán konania a touto výpoveďou by sa medzi rodinnými príslušníkmi mohli ešte viac narušiť už aj tak naštrbené vzájomné vzťahy, ako aj vzhľadom k tomu, že súd považoval predloženú SMS správu za dostatočný dôvod spochybnenia výpovede dcéry strán konania, upustil od jej výsluchu, pričom na výpoveď dcéry strán konania ako na jeden z dôkazov pri celkovom hodnotení dôkazov neprihliadol.

22. Z čestného prehlásenie U. L., brata žalovaného, súd zistil, že tento bol pri incidente na čerpacej stanici X., pri ktorom sa žalovaný úmyselne hodil pod auto žalobkyne. Žalovaný sa mu mal pochváliť, že chce spraviť manželke problém, že ju chce dostať do basy. Uviedol ďalej, že žalovaný požíva alkoholické nápoje a pod ich vplyvom je agresívny a pomstychtivý. Žalovaný čestné prehlásenie brata spochybnil s tým, že ide o akt pomsty, pričom ďalej uviedol, že brat vyraboval byt mamy a hľadá ho polícia.

23. Zo správy Mesta Q. Š. súd zistil, že k XX.XX.XXXX neevidovali žiadne podlžnosti žalovaného k predmetnému bytu a od XX.XX.XXXX neevidovali ani problémy s platobnou disciplínou. Taktiež neevidovali žiadnu sťažnosť na žalovaného vo veci občianskeho spolunažívania v bytovom dome. Zo správy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že P. F. Q. Š., X.. H.. E.. evidoval voči nájomcom na predmetnom byte dlh vo výške XXX,XX Eur. P. F. Q. Š., X.. H.. E.. potvrdil, že od U. XXXX sú služby spojené s bývaním uhrádzané len vo výške 50 % skutočných nákladov, a to žalobkyňou. Žalobkyňa tiež vyrovnala nedoplatok z vyúčtovania ku dňu XX.XX.XXXX vo výške XX,XX Eur.

24. Svedkovia, ktorí boli predvolaní na žiadosť žalobkyne, potvrdili incidenty s motorovými vozidlami, teda že žalovaný ich mal ohrozovať iným motorovým vozidlom.

25. Svedkovia, ktorí boli predvolaní na žiadosť žalovaného, potvrdzovali agresívne správanie zo strany žalobkyne, popierali agresivitu zo strany žalovaného a spochybňovali morálne zásady a charakter žalobkyne.

26. Podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

27. V predmetnom konaní súd skúmal, či v konaní sú splnené podmienky na to, aby súd vylúčil žalovaného z užívania bytu, prípadne aby obmedzil jeho právo užívania nájomného bytu.

28. K obmedzeniu alebo vylúčeniu užívacieho práva k bytu môže dôjsť len za splnenia týchto podmienok: a) existencia fyzického alebo psychického násilia zo strany nájomcu bytu, b) fyzické alebo psychické násilie smerujúce voči osobám uvedeným v ustanovení § 705a <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1353848-1353849&f=2> Občianskeho zákonníka (manžel, bývalý manžel ako spoločný nájomca bytu alebo osoba blízka násilníkovi - pozri § 116 Občianskeho <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1351299-1351300&f=2> zákonníka), c) povaha útokov voči uvedeným osobám má takú intenzitu, že ďalšie spolužitie násilníka a týchto osôb sa stalo neznesiteľným, d) návrh na obmedzenie alebo dočasné odňatie užívacieho práva navrhol súdu manžel alebo bývalý manžel, e) o obmedzení alebo vylúčení užívacieho práva k bytu právoplatne rozhodol súd.

29. Manžel, ktorý podá návrh na súd, musí preukázať, že došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti. Zákon zakotvil podmienku, že konanie jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery v dome či byte druhému manželovi a jeho deťom či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu a bez strachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti.

30. Zákon opustenie domu či bytu neviaže na poskytnutie žiadnej bytovej náhrady. Tým sa môže pomerne rýchlo dosiahnuť riešenie ohrozujúceho a nebezpečného spolužitia manželov. Právo v takomto prípade musí chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva dať možnosť, aby sa riešili právne situácie takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého (druhých) na pokojný a zdravý život, na ochranu zdravého vývoja detí, bol obmedzený aj v takých právach, ako je právo spoluvlastníka na užívanie, resp. spoluužívanie domu či bytu.

31. Ide o pomerne veľký zásah do práv spolunájomcu, avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo/nájom treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome či byte. Obmedzenie užívania alebo úplné vylúčenie z užívania domu, či bytu však neznamená, že je to navždy. Ak sa zmenia pomery, najmä pokiaľ pôjde o osobu druhého manžela, ktorý sa podrobil napríklad protialkoholickej liečbe a sú tu predpoklady na obnovenie spolužitia v dome či byte, môže súd na návrh niektorého z manželov zrušiť obmedzenie, či vylúčenie z užívacieho práva druhého manžela.

32. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobné alebo skutočné, proti osobe, určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok, alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a podobne.

33. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete.

34. Násilie nie je konflikt. Kým v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, k násiliu dochádza vtedy, keď jedna strana zneužije prevahu moci.

35. V predmetnom konaní, vzhľadom na doplnené dokazovanie, mal súd za to, že sú splnené podmienky na to, aby úplne vylúčil žalovaného z užívania bytu.

36. Tak ako súd konštatoval už v predchádzajúcom rozsudku, je zrejmé, že medzi stranami konania panuje konflikt, ktorý pramení z ich rozpadnutého vzťahu ako manželov a ktorý sa v súčasnosti presúva do roviny boja o spoločný majetok a výlučné právo na užívanie nájomného bytu. Je zrejmé, že v takýchto vypätých situáciách medzi účastníkmi konfliktu panujú emócie, avšak tieto emócie nesmú prekročiť zákonom povolenú hranicu a prerásť do konania, ktoré nie je zákonom dovolené a ktoré spôsobuje ujmu na zdraví alebo škodu na majetku inej osobe. Ak je takéto konanie preukázané, nastupuje tu zákonný postih pre osobu, ktorá tento konflikt nezvládla.

37. Žalobkyňa bola v konaní povinná preukázať existenciu násilia zo strany žalovaného. Aj keď z lekárskych záznamov do XX.XX.XXXX žiadny záznam o násilí zo strany žalovaného voči žalobkyni nie je, je zrejmé, že dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný dopustil násilia voči žalobkyni, keď sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, za čo bol uznaný vinným. Žalobkyni spôsobil ľahšie zranenia, pričom táto vyhľadala lekársku pomoc. Hoci príčina vzniku konfliktu a zranení v tento deň je medzi stranami konania popisovaná inak, rozpory vo výpovedi žalovaného svedčia o tom, že jeho verzia popisu udalosti nie je pravdivá. Súd teda vychádzal z toho, že žalovaný sa dopustil násilia voči žalobkyni. Súd pri rozhodovaní taktiež zobral do úvahy ďalšie právoplatné rozhodnutia, či už v trestných veciach, alebo v priestupkových veciach, z ktorých je zrejmé, že žalovaný požíva alkoholické nápoje a pod ich vplyvom koná v rozpore so zákonom. Z protiprávneho konania voči žalobkyni žalovaného usvedčil tak kamerový záznam na čerpacej stanici, ako aj jednoznačné dôkazy v trestnom konaní. Napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktoré žalovanému zakazovalo vstup do predmetného bytu, toto rozhodnutie nerešpektoval a do bytu vstúpil alebo chcel vstúpiť. Žalovaný tiež v úmysle poškodiť vec, ktorú užíva žalobkyňa, poškodil cudzie motorové vozidlo, čím na ňom spôsobil značnú škodu. Motívom pre žalovaného bolo spôsobiť žalobkyni škodu, negatívne na ňu psychický vplývať a takto jej znepríjemňovať život.

38. Toto konanie žalovaného je preukázané, tak ako bolo uvedené vyššie, právoplatnými rozhodnutiami v priestupkových konaniach, ako aj v trestných konaniach. Konanie žalovaného voči žalobkyni potvrdili aj výpovede svedkov a čestné prehlásenia. Argument žalovaného, ktorý spochybňuje čestné prehlásenie brata, že ide o akt jeho pomsty, že brat vyraboval byt mamy a hľadá ho polícia, postráda akúkoľvek logiku. Súd nevidel dôvod, prečo by na toto čestné prehlásenie nemal prihliadať.

39. Obrana žalovaného spočívala v popieraní tvrdení žalobkyne a vo výpovediach svedkov, ktorí však pri incidentoch, z ktorých bol žalovaný priestupkovo alebo trestnoprávne postihnutý, neboli.

40. Žalobkyňa predložila SMS správu od dcéry, ktorá prakticky spochybňuje jej výpoveď z konania. Vzhľadom však na vzťah svedkyne k stranám konania a už aj tak dosť narušené vzťahy medzi stranami konania súd neuskutočnil opätovnou výpoveď svedkyne a na túto neprihliadal.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd vylúčil žalovaného z užívania predmetného bytu. Prihliadol tiež na fyzickú prevahu na strane žalovaného vo vzťahu k žalobkyni. Súd mal za to, že po doplnení dokazovania sú splnené všetky podmienky pre takéto rozhodnutie. Súd poukazuje na to, že strany konania užívajú nájomný byt, pričom nájomná zmluva je uzatváraná vždy na dobu určitú. Je teda zrejmé, že súd nevylúčil žalovaného z užívania jeho vlastníctva, ani z dlhodobého nájmu. Bude na prenajímateľovi, ako vlastníkovi bytu, či sa rozhodne uzavrieť nájomnú zmluvu so žalobkyňou aj po ukončení terajšej nájomnej zmluvy.

42. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.