Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/172/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v spore žalobcu: M. nar. XX.X.XXXX., bytom Z., zastúpená JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, so sídlom Južná trieda 28, Košice, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, v spore o zaplatenie 1.502,42 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.502,42 Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.502,42 Eur odo dňa 1.5.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 90,- Eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.6.2016 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1.502,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy 1.502,42 Eur odo dňa 1.5.2015 do zaplatenia. Zároveň žiadala súd, aby zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť jej trovy konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila najmä tými skutočnosťami, že dňa 21.2.2000 uzavrela so žalovaným Poistnú zmluvu č. XXXXX XXXXX, produkt UDP-K - životné poistenie pre prípad smrti a dožitia s úrazovým poistením ku poistnej zmluve UDP-K, č. poistnej zmluvy XXXXX XXXXX. V poistnej zmluve č. XXXXX XXXXX sa dohodli na podstatných náležitostiach tejto zmluvy a to, že: a) poistná doba je 15 rokov ( začiatok poistenia - 22.2.2000, koniec poistenia - 22.2.2015), b) doba platenia poistného, počas ktorej bude platiť poistné vo výške 206,- Sk mesačne je 10 rokov, c) žalovaný v prípade, ak nastane poistná udalosť - dožitie sa konca poistnej doby, t.j. dožitie sa 22.2.2015, vyplatí poistnú sumu vo výške 45.262,- Sk, čo predstavuje 1.502,42 Eur. Listom zo dňa 3.3.2015 požiadala žalovaného o vyplatenie poistného plnenia podľa Poistnej zmluvy č. XXXXX XXXXX, produkt UDP-K, nakoľko dňa 22.2.2015 nastala poistná udalosť - dožitie konca poistnej doby. Napriek tomu, že si voči žalovanému plnila svoje povinnosti riadne a včas, t.j. za dohodnuté poistné obdobie platila poistné podľa podmienky dohodnutých v poistnej zmluve pravidelne počas 10 rokov, žalovaný jej do dnešného dňa žiadne poistné plnenie nezaplatil, pričom od poistnej udalosti už uplynul viac ako jeden rok (16 mesiacov). Listom zo dňa 10.11.2015 jej oznámil žalovaný prerušenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, nakoľko má za to, že je tu pochybnosť o tom, či predmetná poistná zmluva je vôbec platná. Žalovaný ju týmto spôsobom len zavádzal, žiaden návrh ohľadom platnosti/neplatnosti poistnej

zmluvy č. XXXXX XXXXX na súd nepodal. V liste zo dňa 10.11.2015 pritom uvádza: „V prípade, že súd rozhodne že poistná zmluva bola uzavretá so zákonom a platne, potom pristúpi poisťovňa k výplate poistného plnenia v súlade s poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami...“ Je neprípustné, aby napriek mnohým rozhodnutiam súdov, kde už súdy v obdobných prípadoch právoplatne rozhodli v neprospech žalovaného a zaviazali žalovaného zaplatiť poistné plnenie (napr. rozsudok OS KE I zo dňa 9.6.2015, sp. zn. 24C/422/2013, rozsudok OS KE I zo dňa 3.10.2012 sp. zn. 11C/307/2009 a kde už súdy mnohokrát právoplatne rozhodli aj ohľadom platnosti poistnej zmluvy pokiaľ ide o tento poistný produkt (napr. pozri rozsudok OS KE I zo dňa 28.6.2012 sp. zn. 17C/20/2010, uznesenie NS SR zo dňa 25.2.2015, sp. zn. 2Cdo/99/2014), žalovaný takýmto spôsobom zavádzal. Vzhľadom na postup žalovaného podala dňa 11.2.2016 podnet NBS, ktorá ju listom zo dňa 28.4.2016 informovala, že pri riešení danej situácie je potrebné sa čo najskôr obrátiť na súd. Dňa 9.6.2016 bola z jej strany doručená žalovanému reklamácia poistného plnenia k PZ č. XXXXX XXXXX, ktorou bol žalovaný vyzvaný na dobrovoľné splnenie si svojej povinnosti - zaplatenie poistnej sumy vo výške 1.502,42 Eur, ktorú však dnešného dňa nezaplatil. Uplatňuje si aj zákonný úrok z omeškania zo sumy 1.502,42 Eur od 1.5.2015 do zaplatenia, nakoľko poistná udalosť - dožitie sa konca poistnej doby - nastala dňa 22.2.2015, pričom opierajúc sa o ustanovenia § 797 ods. 1, ods. 2 a od. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník mal žalovaný vykonať vyšetrenie bez zbytočného odkladu a zaplatiť poistné plnenie do 15 dní, len čo žalovaný povinné vyšetrenie na zistenie rozsahu povinnosti skončil ( pozn.: pritom jediné, čo žalovaný pri vyšetrení poistnej udalosti vyžaduje je vyplatenie nárokového listu s overeným podpisom poisteného zo strany matriky, resp. notára nie skorším ako je dátum konca poistenia podľa PZ + priloženie fotokópie občianskeho preukazu poisteného). Poukazuje aj na to, že v tomto prípade žalovaný žalobkyni nárokový list vôbec neodoslal.

3. Okresný súd Košice I vydal dňa 23.8.2016 platobný rozkaz č.k. 34Csp/172/2016-14, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobkyni sumu 1.502,42 Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy odo dňa 1.5.2015 do zaplatenia, nahradil žalobkyni trovy konania vo výške 239,85 Eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde. Zároveň zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 90,- Eur Slovenskej republike.

4. Platobný rozkaz bol doručený zástupcovi žalobkyne dňa 2.9.2016, žalovanému dňa 5.9.2016.

5.V zákonom stanovenej 15- dňovej lehote podal žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podaním zo dňa 19.9.2016 odpor s tým odôvodnením, že prvým východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť, je či poistná zmluva vôbec platne vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti ( essentialia negotii) podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Ak chýba nejaká podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom a nie „iba“ s Občianskym zákonníkom zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 Občianskeho zákonníka použil slovné spojenie nie „odporuje tomuto zákonu“. Z pohľadu platnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne podružné a irelevantné to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon svojím obsahom odporuje ( verejné právo či súkromné právo). Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Plynie to napokon explicitne z § 788 Občianskeho zákonníka. Platnosť hmotno- právneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti kládli zákony platné v čase uzavretia poistnej zmluvy žalobkyne viacero špecifických požiadaviek, ktoré žalobkyňa a ani súd nevzali do úvahy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné v poistnej zmluve žalobkyne v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného ( t.j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobkyne musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobkyne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo v rozpore s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. a že je v rozpore s ust. § 35 zákona č. 8/2008 Z.z. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať tvorby dostatočných technických rezerv ( ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávna výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo s. 2 a s. 5

priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008). Z predložených listín ( napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačne skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Pričom v takomto nezákonnom poistení produktu UPD-K orgán štátu - Ministerstvo financií utvrdzoval i svojimi následnými kontrolami. Dôkazom je predložený protokol z 4.6.1999. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitosti poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného poistenia a poisťovacej činnosti je bez pochybností Národná banka Slovenska. Občiansky súdny poriadok v ust. § 127 ods. 4 O.s.p. explicitne počíta s dôkazným prostriedkom, ktorým je odborné vyjadrenie príslušného orgánu. Takýmto odborným vyjadrením je napríklad list NBS č. U. zo dňa 2.12.2013. Z obsahu tohto odborného vyjadrenia vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitosti bola teda určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Práve preto je potrebné skúmať súlad časti poistnej zmluvy aj so zákonom z oblasti verejného práva, pretože podľa tohto zákona malo byť poistné schválené. To, že výšku poistného určil verejnoprávny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom je významnou skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného skutkového stavu a ktorá sa pri korektnej právnej analýze nedá ignorovať. V prípade poistnej zmluvy relevantnej v okolnosti prípadu nejde o klasickú súkromno - právnu zmluvu v súčasnom ponímaní. Ide o tzv. regulovanú zmluvu. Uvedené má oporu aj v právnej teórii. „ Pri niektorých druhoch zmlúv je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký, že bol vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním ex ante kontroly týchto zmlúv. Takéto zmluvy spadajú pod kategóriu tzv. „ regulovaných zmlúv, ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Pred rokom 1990 boli tieto zmluvy spravidla dôkladne upravované osobitnou legislatívou, pričom strany boli oprávnené zmeniť alebo doplniť zmluvu iba v obmedzenom rozsahu. Asi najčastejšie sa tieto zmluvy vyskytujú v oblasti verejnej dopravy, poistných vzťahov a iných vzťahov hromadne distribuovanej spotreby. V deväťdesiatich rokoch bola v rámci deetatizácie a „privatizácie“ súkromného práva predmetná osobitná práva úprava do veľkej miery zrušená a bol prenechaný priestor na dohodu zmluvných strán. Tento teoretický názor koherentne nadväzuje a potvrdzuje stanovisko Národnej banky Slovenska ( list NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 2.12.2013), že úprava poisťovacej činnosti bola v období platnosti a účinnosti zákona č. 24/1991 Zb. iná ako v súčasnosti ( resp. od roku 2002). Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca ( MF SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu ho právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá ( tvorba technických rezerv). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“, teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002 nie len parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS) , ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byt právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné poistné stanovené nesprávne pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonne. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom, t.j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schválená v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií, konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska, ako plynie zo s. 2 a s. 5 Notárskej zápisnice zo dňa 2.6.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedno zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne uhojiť ( dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach prípadu je neplatná, uplatnený nárok žalobkyne nie je dôvodný. Je faktom, že a) výška poistného bola v roku 1991 až 2002 schválená orgánom verejnej moci, b) takto schválené poistné, ktoré tvorila časť poistnej zmluvy žalobcu, bolo záväzné a schválené nesprávne v rozpore so zákonom c) poistné je podstatnou náležitosťou zmluvy (§ 788 , d) ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom ( odporuje zákonu, § 39 , potom je celá poistná zmluvy neplatná, e) neplatnosť poistnej zmluvy pre to, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. OZ, f) absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť, g) ak je poistná zmluva neplatná, potom je akýkoľvek nárok z takejto zmluvy neodôvodnený. Toto sú relevantné skutkové okolnosti, ktoré je možné ako skutkové zistenia spoľahlivo vyvodiť z predložených listín, znaleckého posudku, odborných

vyjadrení Národnej banky Slovenska. Opačný záver o platnosti poistnej zmluvy za daných skutkových a právnych okolností vyžaduje právne korektne odpovedať na otázku, ako môže byť nezákonné poistné zákonné, resp. prečo by mala byť špecificky poistná zmluva ako celok platná aj za situácie, ak je jej podstatná náležitosť neplatná pre rozpor so zákonom, resp. akou výkladovou metódou možno preklenúť ( zhojiť) rozpor so zákonom ( absolútnu neplatnosť právneho úkonu). Navrhuje tak žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného reagovala podaním zo dňa 12.10.2016, v ktorom okrem iného uviedla, že podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 účinného v čase uzavretia zmluvy poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy je: a) opísanie poistnej udalosti, na ktorú sa poistný poisťuje ( teda predmet poistenia alebo náhodná udalosť), b) výška poistného, ktorú má poistený platiť, c) výška plnenia poistiteľa - výška poistného plnenia pre prípad, že nastanie poistná udalosť. Uzavrela so žalovaným Poistnú zmluvu č. XXXXX XXXXX., UDP-K - životné poistenie pre prípad smrti a dožitia s úrazovým poistením ku poistnej zmluve UDP-K, č. poistnej zmluvy XXXXX XXXXX. V poistnej zmluve č. XXXXX XXXXX. sa v súlade so zákonom č. 40/1964 dohodli na všetkých podstatných náležitostiach tejto zmluvy, a to: a) opísanie poistnej udalosti, ktorou je smrť alebo dožitie sa konca poistnej doby, t.j. dožitie sa 22.2.2015 (podľa PZ bola poistná doba 15 ročná - od 22.2.2000 do 22.2.2015), b) výška poistného - 2016,- Sk mesačne, ktorú mala poistená platiť počas 10 rokov, c) výška plnenia poistiteľa - poistné plnenie pre prípad, že nastane poistná udalosť - dožitie sa konca poistnej doby bolo v PZ stanovené vo výške 45.262.- Sk čo predstavuje 1.502,42 Eur. Ak žalovaný však tvrdí, že výška poistného je v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve tak, podľa § 1 zákona č. 24/1991 Zb. účelom tohto zákona je upraviť právne postavenie poisťovní a zaisťovní, podnikanie v poisťovníctve a dozor nad poisťovníctvom. Z uvedeného teda vyplýva, že zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve neupravuje poistný vzťah medzi poistiteľom a poisteným pre prípad poistenia osôb. Právna úprava poistenia osôb je osobitná, obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a to konkrétne v § 816 a nasl. cit. zákona. Žalovaný sa odvoláva na to, že došlo k porušeniu § 9 ods. 3 a § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. . Paragraf 9 citovaného zákona upravuje otázku povolenia na podnikanie poisťovne. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktoré bude vykonávať postenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné poukázať na to, že tieto ustanovenia sa dotýkajú výlučne poisťovne ako podnikateľského subjektu a jej povinností a nie poistného vzťahu medzi poisťovňou a poisteným. V ust. § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 sa hovorí o podmienkach, ktoré musí splniť osoba, ktoré chce v oblasti poisťovníctva podnikať. Teda nemožno toto ustanovenie aplikovať na vzťah poisťovne a poisteného vyplývajúci z poistnej zmluvy. Ust. § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. sa týka údajov obchodného plánu činnosti, ktorý musí mať podnikateľ v oblasti poisťovníctva, ak medzi jeho poistné produkty patrí aj životné poistenie. Teda ani toto ustanovenie sa nedotýka poistných zmlúv a výšky poistného plnenia. Ako to vyplýva z podkladov priložených k vyjadreniu, v čase, keď uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu číslo XXXXX XXXXX., produkt UDP- K, teda dňa 21.2.2000, tak táto bola v súlade so všetkými všeobecne záväznými predpismi, v súlade s obchodným plánom činnosti poisťovne, ale bola aj v súlade s opatreniami dozorných orgánov. Poistné stanovené žalovaným bolo schválené aj ministerstvom financií. Ani len implicitne nemožno vyvodiť, že poistná zmluva UDP-K, číslo poistnej zmluvy XXXXX XXXXX - životné poistenie pre prípad smrti a dožitia bola podpísaná v rozpore s nejakým ustanovením zákona č. 24/1991 Zb.. Z vyššie uvedených dôvodov tvrdenie žalovaného o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy neobstojí. Žalovaný ďalej úmyselne zavádza, lebo sa odvoláva na § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. + § 35 zákona č. 8/2008 Z.z., teda na právnu úpravu, ktorý bola prijatá po vzniku poistného vzťahu. Je potrebné poukázať aj na doterajšiu judikatúru, kde súdy ani v jednom prípade, nerozhodli a absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy UDP- K, kde žalovaným bola Rapid life životná poisťovňa, a.s. ( napr. rozsudok OS KE I zo dňa 9.6.2015 č.k. 24C/422/2013-155, rozsudok OS KE I zo dňa 4.2.2016 č.k. 41C/99/2015-182, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.5.2016). V súlade s princípom právneho štátu ( čl. 1 Ústavy) platí predvídateľnosť právnych rozhodnutí a rovnaké rozhodovanie v podobných právnych veciach. Stále platí iura novit curia.

Práve naopak je potrebné poukázať na Protokol z dohľadu vykonaného dňa 31.3.2007, kde sa uvádza, že žalovaný porušil § 34 ods. 7 zákona o poisťovníctve tým, že zmenil kalkulačné vzorce v informačnom systéme a neoznámil to. Podľa ust. § 816 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma,... ak u neho nastane poistná udalosť. V súvislosti s výškou poistného plnenia je pritom potrebné poukázať aj na základ princíp zmluvného práva, podľa ktorého zmluvy musia dodržať. Žalovaného nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného vo svojich zmluvách aké v nich uviedol, a ktoré boli nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzavretiu zmluvy, ktorý naopak podcenil tvorbu dostatočných technických či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmietol niesť podnikateľské riziko. Iba žalovaný nesie zodpovednosť za to, že použil pri výpočte poistného v súvislosti s poistným produktom pre prípad smrti a dožitia nesprávnu kalkuláciu, na tom nenesie ona žiadnu vinu, a preto žalovaný je povinný dodržať poistnú zmluvu uzavretú dňa 21.2.2000 za pôvodne dohodnutých VPP, čo je nepochybne plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty. Na záver je nevyhnutné uviesť túto skutočnosť, že otázka platnosti poistných zmlúv už bola riešená niekoľkými rozhodnutiami NS SR, ale aj ÚS SR, ktoré predkladá: 2Cdo/99/2014; 2Cdo/57/2013; 3Cdo/400/2013; 4Cdo/107/2011; 5Cdo/2/2014; 6Cdo/245/2013; 7Cdo/177/2013, ÚS SR III. ÚS 365/2015.

7. Žalovaný doplnil svoje vyjadrenie k žalobe podaním zo dňa 6.12.2016, v ktorom uviedol, že zásadnou otázkou, tak ako to už bolo uvedené v predchádzajúcej argumentácii, sa stáva otázka platnosti poistnej zmluvy, pri ktorej riešení je potrebné prihliadnuť na skutkový a právny stav aký tu bol v čase uzavretia poistenia. Predložil niekoľko konkrétnych listinných dôkazov z ktorých vyplýva, že Rozhodnutím Ministerstva financií SR č. : 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995 mu bolo povolené podnikanie v oblasti životného poistenia podľa zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetom posudzovania pre udelením podnikania v poisťovníctve boli všeobecné podmienky ako aj obchodný plán, obsahujúci i konkrétne sadzby a výšku poistného, ktoré spĺňali požiadavky podľa § 12 cit. zákona. Žalobkyňa uzavrela poistnú zmluvu č. XXXXX XXXXX., kde z obsahu prvej strany predmetnej zmluvy vyplýva, že obsahom poistnej zmluvy bolo uzavretie poistenia typu UDP-K. Z listu Národnej banky Slovenska č. U. zo dňa 30.07.2012 vyplýva, že orgán štátneho dozoru nad poisťovníctvom do roku 2002 sadzby, a tým výšku poistného schvaľoval, čím sa stali pre poisťovňu záväznými. Z listu Národnej banky Slovenska č. U. zo dňa 02.12.2013 vyplýva, že kalkulácie a sadzby poistného poistenia UDP-K boli odsúhlasené Ministerstvom financií SR a po vydaní povolenia sa tak stali pre neho záväznými. V prípade poistenia typu UDP- K bolo poistné Ministerstvom financií SR schválené nesprávne. Poistné bolo podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v čase uzavretia poistnej zmluvy podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy. Zároveň poistné podľa vykonaných listinných dôkazov, najmä listu Národnej banky Slovenska č. U. zo dňa 30.07.2012 v spojení s protokolom č. U. z 29.10.2007 a notárskej zápisnice č. N 29/2008. Nz 23331/2008, NCRls 23161/2008 zo dňa 02.06.2008, ktoré neboli inými dôkaznými prostriedkami vyvrátené, podliehalo podľa § 9 ods.3, § 11 ods. 1,3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve schvaľovaciemu konaniu vedenému Ministerstvom financií SR a bol výstupom tohto schvaľovacieho konania, týkajúceho sa výšky a sadzieb poistného viazaný. Z toho vyplýva, že iba také poistné, ktoré bolo schválené v súlade so zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, bolo poistným, ktoré je možné považovať za zákonné. Vzhľadom na to, že dohoda o poistnom je podľa § 788 podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, a bez platnej a so zákonom súladnej dohody o poistnom poistná zmluva nevznikne, je poistná zmluva žalobkyne vo svetle vykonaných listinných dôkazov neplatným právnym úkonom, ktorého príčinou je nezákonné schválenie poistného v rozpore so zákonom a nadväzne na to nezákonné povolenie podnikať v poisťovníctve s poistením typu UDP-K udelené Ministerstvom financií SR ku dňu 30.05.1995. Takýto právny úkon je pre rozpor jeho obsahu so zákonom absolútne neplatným v zmysle S 39 OZ. Absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Z doterajšej argumentácie žalobkyne vyplýva, že predmetnú otázku nezákonného poistného nijakým právne relevantným spôsobom nevyvracia, nezdôvodňuje. Naproti tomu predložil konkrétne listinné dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú nezákonnosť poistného, čo v logických súvislostiach opierajúc sa o konkrétne ustanovenia zákonov aj zdôvodnil. Záver, o tom že poistná zmluva UDP- K nie je v žiadnom rozpore s ustanovením zákona č. 24/1991 Zb., ku ktorému dospela žalobkyňa vo svojom vyjadrení je nesprávny a je len výsledkom nesprávneho výkladu ustanovení §9 ods.3 a 11 ods.3 uvedeného zákona. Ustanovenie § 9 ods.3 a § 11 ods. 3 stanovovali zákonné podmienky, ktoré musel subjekt uchádzajúci o podnikanie v oblasti poisťovníctva spĺňať, aby mu bolo vydané povolenie. Vydaniu povolenia predchádzala žiadosť, ktorej obsahom okrem iného bol aj obchodný plán

obsahujúci sadzby poistného. Za právneho stavu, ktorý platil i v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy UDP-K č. XXXXX XXXXX, o Žiadosti o povolenie na podnikanie v poisťovníctve, rozhodoval výlučne orgán štátu - Ministerstvo financií SR, ktoré mohlo vydať takéto povolenie len vtedy, keď po preskúmaní predloženej Žiadosti a jej príloh, medzi ktoré patrili poistné podmienky a obchodný plán obsahujúci sadzby poistného vrátanie ich kalkulácie, dospel k záveru, že bude schopný dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov. Z listinných dôkazov ním predložených vyplýva, že predmetné povolenie na výkon poisťovníctva bolo schválené nesprávne, čím sa dostalo do rozporu s ustanovením § 9 zákona č. 24/1991 Zb., nakoľko sadzby poistného schválené pre poistný produkt UDP-K nezohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov z poistných vzťahov. Vzhľadom na to, že poistná zmluva je formou realizácie povolenia na výkon poisťovníctva, poistné schválené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. sa explicitne dotýka i konkrétnej poistnej zmluvy UDP-K č. XXXXX XXXXX.. Z pojmového hľadiska ako aj zákon č. 24/1991 Zb. obsahujú rovnaké pojmy „poistné", ktorých obsah a definícia je totožná, v opačnom prípade by zákonodarca odlišne definoval pojem poistné, resp. by zakotvil rozdielne pojmové označenie danej veličiny. V zmysle uvedeného je právny záver k akému dospela žalobkyňa nesprávny. Zároveň poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012, v ktorom sa konajúci súd jednoznačne vyjadril, že poistné zmluvy typu UDP-K sú v časti podstatnej obsahovej náležitosti - poistného nezákonné : „ Žalovaný - Ministerstvo financií SR Rozhodnutím povolil Žalobcovi

- Rapid life životná poisťovňa, a.s. podnikanie v poisťovníctve aj s poistením UDP- K nesprávne a v nesprávnom poistení ho aj utvrdzoval negatívnymi kontrolami kalkulácie a sadzieb poistného, keďže nebolo vypočítané v súlade poistno-matematickými metódami pre výpočet poistného, bolo kalkulované a inkasované v nižšej výške ako malo byť a z tohto dôvodu a v tejto časti sú poistné zmluvy UDP-K v rozpore so zákonom o poisťovníctve. " Medzičasom uvedené závery súdu boli potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/25/2016. Taktiež nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že v prípade nesprávnych kalkulácií sadzieb poistného sa jedná o podnikateľské riziko , nakoľko toto tvrdenie je v rozpore s už uvedenou argumentáciou, neopierajúce sa o žiadne dôkazy. Predkladá súdu odborné stanovisko, podľa ktorého nesprávnosť kalkulácii nespadá do výpočtu podnikateľského rizika.

8.K podaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 31.1.2017 v ktorom opakovane poukázala na skutočnosti uvádzané v predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 12.10.2016. Poukázala na rozhodnutia súdov v otázke nezákonného poistenia, resp. otázke platnosti poistných zmlúv UDP- K u žalovaného v skutkovo podobných veciach. Najvyšší súd SR sa otázkou platnosti týchto zmlúv zaoberal najmenej v siedmych rozhodnutiach a konštatoval, že zmluvy sú platné: 2Cdo 57/2013, 3Cdo 400/2013, 4Cdo 107/2011, 5Cdo 2/2014, 6Cdo 245/2013, 7Cdo 177/2013, 3Cdo 325/2014. Najvyšší súd SR napr. v uznesení pod sp. zn. 3 Cdo/325/2014, ktorým odmietol dovolanie žalovaného, sa priamo zaoberá otázkou platnosti zmluvy: „z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že došlo medzi účastníkmi k dohode o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia a nepreukázal ani naplnenie niektorej zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť poistnej zmluvy. Poistná zmluva nebola neplatná pre chyby v písaní a počítaní. Dojednaná výška poistných súm bola jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcu viedli k uzavretiu poistnej zmluvy so žalovaným. Nemal preukázané, že by poistná zmluva svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu, alebo ho obchádzala alebo bola v rozpore s dobrými mravmi." Navyše aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých konaniach sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., odmietol (napr. III. ÚS 365/2015). Podľa jej názoru postup žalovaného tým, že stále namieta platnosť poistných zmlúv z tých istých dôvodov, o ktorých súdy už rozhodli, možno považovať za zneužitie práva.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobkyňa ako poistník a aj poistenec zároveň uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu číslo poistnej zmluvy: XXXXX XXXXX, produkt UDP - K - životné poistenie pre prípad smrti a dožitia s úrazovým poistením ku poistnej zmluve UDP -K dňa 21.2.2000, so začiatkom poistenia: 22.2.2000, koncom poistenia: 22.2.2015, spôsob platenia poistného: mesačne, forma platenia: z osobného účtu, poistná doba: 15 rokov, doba platenia poistného: 10 rokov, poistná suma pre prípad smrti: 30. 000,- Sk/ 995,82 Eur, poistná suma pre prípad dožitia: 45.262,- Sk/ 1.502,42 Eur, výška poistného 206,- Sk / 6,84 Eur mesačne. V poistnej zmluve pod názvom Rozsah nárokov z poistenia bolo uvedené, že ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu v plnej výške a poistenie zaniká.

11. Výzvou zo dňa 3.3.2015 vyzvala žalobkyňa žalovaného k vyplateniu poistnej sumy z poistnej zmluvy č. XXXXX XXXXX. produkt UDP -K, ktorej koniec poistenia bol dňa 22.2.2015. .

12. Z protokolu z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s. U. z októbra 2007 súd zistil, že Národná banka Slovenska vykonala dohľad u žalovaného v dňoch od 30.4.2007 do 5.9.2007, kedy zistila nasledovné nedostatky: Skupina dohľadu zistila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov PČSP. Zástupcovia PČSP uviedli, že ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne poistno-matematické metódy so zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme PČSP nebol sprístupnený a teda nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu. Nasledovne v protokole NBS odporúčala upraviť dokument Poistno-matematické modely produktov životného poistenia tak, aby zobrazoval skutočné kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv so zahrnutím všetkých predpokladov v súlade s § 22a zákona o poisťovníctve a predložiť ho NBS ako prílohu k výkazu Ppn (VPP) 15-99 Opatrenia č. 8. Zároveň tam bolo odporúčanie 14, a to: Upraviť dokument Poistno-matematické modely produktov životného poistenia tak, aby zobrazoval skutočné kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv so zahrnutím všetkých predpokladov v súlade s § 22a zákona o poisťovníctve a predložiť ho NBS ako prílohu k výkazu Ppn (VPP) 15-99 Opatrenia č. 8.

13.Z listu NBS zo dňa 15.2.2008 adresovaného žalovanému súd zistil, že v súvislosti s výkonom dohľadu u žalovaného NBS určila a oznámila lehoty, v ktorých je PČSP povinná prijať a splniť opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a predložiť o tom písomnú správu NBS nasledovne:

- do 10 pracovných dní odo dňa doručenia tohto listu je PČSP povinná prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v Protokole z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s. U. (ďalej len „protokol“), predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti dostatočnosti tvorby technických rezerv a v tej istej lehote predložiť NBS písomnú správu o prijatých opatreniach,

- do 31.3.2008 je PČSP povinná splniť opatrenia na nápravu nedostatkov prijaté podľa predchádzajúceho odseku,

- do 10.4.2008 je PČSP povinná predložiť NBS písomnú správu o splnení prijatých opatrení.

14. Listom zo dňa 18.3.2008 NBS predĺžila lehoty určené predchádzajúcim listom a to takto:

- do 10.4.2008 povinnosť prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených v protokole;

- do 30.4.2008 povinnosť splniť prijaté opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených v protokole;

- do 12.5.2008 povinnosť predložiť NBS písomnú správu o splnení prijatých opatrení.

15. Zo správy Mgr. Jána Zatkalíka, zodpovedného aktuára súd zistil, že Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. ponúkala v rokoch 1995 - 2002 produkt životného poistenia UDP-K, v súlade s rozhodnutím MF SR z 30.5.1995 (viď Rozhodnutie MF SR č.j. XX/XXXX/XXXX.). Vychádzajúc zo skutočnosti, že je potrebné používať rovnaké predpoklady pre výpočet technickej rezervy a poistného, a v súlade s poistno- matematickými zásadami, malo byť stanovené poistné s prihliadnutím na vyššiu poistnú sumu na dožitie. Pre vyčíslenie primeraného poistného sa môže pri každej jednotlivej poistnej zmluve sadzby UDP-K vypočítať poistné ako podiel poistnej sumy na dožitie a poistnej sumy na smrť a týmto koeficientom vynásobiť pôvodne stanovené poistné.

16.V znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené, že porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584.961 tis. Sk uvedenej v hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť

vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318.501 tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodného obdobia nedošlo v PČSP k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v produkte UDPK, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na nákup štátnych dlhopisov.

17. Podľa ust. § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

18. Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

19. Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

20. Podľa ust. § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

21. Podľa ust. § 794 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby.

22. Podľa ust. § 794 ods. 2 Občianskeho zákonníka na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú ustanovenia o zmluve v prospech tretej osoby (§ 50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich z poistnej udalosti.

23. Podľa ust. § 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.

24. Podľa ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

25. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

26. Podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

27. Podľa ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

28. Podľa ust. § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

29. Podľa ust. § 816 ods. 1 Občianskeho zákonníka z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

30. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

33. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

34. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

35. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

37. Podľa čl. II. zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

38. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

39. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

40. Podľa čl. 6 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.

41. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne dohodli. Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu medzi poisťovňou, právnickou osobou a poisteným, fyzickou osobou súd zistil, že obsahom daného právneho vzťahu je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle § 788 Občianskeho zákonníka, pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez akejkoľvek regulácie verejným právom, a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah. Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi jej účastníkmi súd posúdil ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a ani výšku poistného nemohla žalobkyňa v žalovaným vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy individuálne ovplyvniť, mohla sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej podobe uzavrie, alebo nie.

42. Žalobkyňa si v spore nárokovala zaplatenie sumy vo výške 1.502,42 Eur poistného plnenia dojednaného pre prípad dožitia. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXX XXXXX so začiatkom poistenia od 22.2.2000 do 22.2.2015 s mesačným poistným vo výške 206,- Sk/ 6,84 Eur s tým, že poistné plnenie pre prípad smrti bolo dojednané vo výške 30.000,- Sk/995,82 Eur, poistná suma pre prípad dožitia 45.262,- Sk/ 1.502,42, poistná doba 15 rokov a doba platenia poistného 10 rokov. Poistné udalosti zakladajúce nárok žalobkyne na poistné plnenie boli teda stanovené jasne a zrozumiteľne. V podmienkach žalovaný uvádzal, že ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie zaniká. Pre toto poistenie platili ustanovenia Občianskeho zákonníka a Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie.

43. Postavenie a činnosť žalovaného pri výkone poisťovníctva je zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej činnosti žalovaného od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. XX/XXXX/XXXX zo dňa 30.5.1995), ďalej dohľadom vykonaným NBS ako nastupujúcim orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom (Protokol č.U. z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že kalkulačné vzorce uvedené v poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP (žalovaný) zaväzuje plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom medzi najkritickejšie produkty patril produkt UDP-K a Kapitál, nakoľko problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe z poistnej sumy na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie nedostatkov.

44. Žalovaný nepreukázal, že správnym rozhodnutím mu mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadacieho orgánu mu mohla byť uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické, či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto produktov.

45. Zásada odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej úrovne je napríklad upravená v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie aj v § 27 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (platného v čase uzavretia zmluvy), podľa ktorého povinnosti predávajúcich, výrobcov, dovozcov alebo dodávateľov majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) až e) bez príslušného oprávnenia. Žalovaný argumentoval, že ak súkromnoprávny vzťah

pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je nepriamo na nej závislý. Avšak nie všetky súčasti takého súkromnoprávneho vzťahu sú určované verejným právom, pretože napr. už samotné rozhodnutie vstúpiť doň je absolútne nezávislé na verejnoprávnej ingerencii. Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaný bol síce povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno- matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom NBS a pod hrozbou vysokých pokút, avšak z predložených listinných dokladov nevyplýva, že by táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv. Takýto výklad nevyplýva ani z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu, pretože NBS neuložila žalovanému povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech klientov. Na základe takto zisteného skutkového stavu nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromno-právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta, čo nemôže viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromnoprávnom vzťahu, a ani k modifikácii obsahu súkromnoprávnej zmluvy, či k možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromno-právny vzťah. Žalobkyňa, ktorá nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s NBS, nemôže znášať následky sporov medzi žalovaným a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden nárok voči NBS. Prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si povinností pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv.

46. Žalovaný sa v konaní snažil vzbudiť dojem, že cena poistenia (poistné) bola určená tretím subjektom

- Ministerstvom financií SR v roku 1995. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. na podnikanie poisťovne udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom na základe žiadosti. Ustanovenie § 11 predmetného zákona ďalej uvádza náležitosti žiadosti. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. zákona o poisťovníctve platného a účinného v rozhodnom čase, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda cenu poistenia, ktorý ju zapracoval do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými a určením pravdepodobnosti, bol žalovaný, a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo len subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti žalovaného, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny poistenia, vydal povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalovaného. Na podklade takéhoto konania dozorného orgánu, ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou treťou osobou.

47. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy a dokonca až po uplynutí doby poistenia, až v čase, keď bol povinný vyplatiť poistné plnenie pre prípad dožitia namietal nesprávnu či nezákonnú výšku poistného, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Žalobkyňa nemala reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a bola nútená akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako jej boli zo strany poisťovne predložené. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaný alebo zmenu dojednaných podmienok v jeho prospech, ale vznik jeho nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistenému), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania. Žalovaný napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu mal zotrvať v poistnom vzťahu za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalovanému uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, pretože sa poisťovňa vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa poisteného konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu dojednanej poistnej sumy na dožitie, preto bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a podľa prepočtu prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie. NBS však nikdy explicitne neuložila žalovanému povinnosť prepočítať výšku poistného pri všetkých existujúcich poistných zmluvách, nešpecifikovala postup, akým možno nedostatky odstrániť. Žalovaný sa so zisteným nedostatkom mohol vyporiadať napr. zmenou zmluvných záväzkov - so súhlasom oboch zmluvných strán, ďalšou možnosťou bol prevod dotknutých zmlúv na

inú poisťovňu alebo prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných produktov z vlastných zdrojov za cenu straty. Súd považuje za absurdné tvrdenie žalovaného, že podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné

- bolo pre rozpor so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (§ 9 ods. 3 a 11 ods. 3 upravujúce udelenie povolenia na podnikanie poisťovne) od počiatku absolútne neplatné, čo má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Nie každý a akýkoľvek rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale len ak sankcia neplatnosti vyplýva priamo zo zákona. V danom prípade zákon o poisťovníctve nespája vydanie povolenia v prípade, že sa neskôr ukáže, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie, s jeho neplatnosťou, tobôž s neplatnosťou právnych úkonov poisťovne, ktorej bolo také povolenie vydané.

48.V danom prípade nemožno konštatovať ani to, že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. To, že žalobca uviedol matematicky chybné sumy poistných plnení, nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní. Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovaným uvedená a daná a nepochybne bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré viedli žalobcu k uzavretiu tejto zmluvy so žalovaným, nakoľko takto stanovené podmienky sa javili výhodné.

49. Zmena zmluvy je prípustná iba za podmienok ustanovených v hypotéze tej ktorej právnej normy. S ohľadom na základný princíp zmluvného práva „pacta sunt servanda - zmluvy sa musia dodržiavať“ vyplývajúci z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, na princíp rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu, na platné zásady právneho štátu (zákaz retroaktivity, právnu istotu v zmluvných vzťahoch), na zásadu odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej regulácie právnych vzťahov ako aj na základe predchádzajúcich právnych záverov súdu súd dospel k záveru, že plnenie z predmetnej poistnej zmluvy tak, ako bolo dohodnuté, neodporuje dobrým mravom zakotveným v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

50. Podľa ust § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR zo 7.5.2009 sp. zn. I. ÚS 523/07 súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že plnenie pôvodne dohodnutého poistného je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ju zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jej právam nezaslúžená, neadekvátna a nevyvážená, je nedôvodné.

51. Súd dodáva, že podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, platného v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že žalovaného nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhol, a ktoré boli nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzavretiu zmluvy s ním oproti nevýhodnejšie nastaveným podmienkam poistných zmlúv u iných poisťovateľov. Bol to žalovaný, ktorý podcenil tvorbu dodatočných technických či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko. Plnenie si zmluvných povinností voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa nemožno považovať za odporujúce dobrým mravom.

52. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené závery súd konštatoval, že medzi poistná zmluva uzavretá medzi sporovými stranami je platná a preto je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni dohodnuté poistné plnenie pre prípad dožitia vo výške 1.502,42 Eur.

53. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

54. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

55. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

56. Súd považoval za dôvodné priznanie aj požadovaného úroku z omeškania, nakoľko samotná poistná zmluva obsahovala ustanovenie, že ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie končí. To znamená, že žalovaný bol povinný vyplatiť žalobkyni sumu poistného plnenia pri dožití bez akéhokoľvek ďalšieho právneho úkonu, výzvy alebo osobitnej žiadosti zo strany žalobkyne. Súd teda posudzoval aj výšku úroku z omeškania a mal za to, že táto je správne uplatnená.

57. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

58. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok k návrhu.

63. Podľa ust. § 2 ods. 2 prvá veta citovaného zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

64. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) citovaného zákona, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

65. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku /ďalej len percentná sadzba/ alebo pevnou sumou.

66. Podľa ust. § 7 ods. 11 citovaného zákona základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol. Poplatok sa vypočíta s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je a) menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol, b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli, c) väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.

67. Podľa Položky 1 písm. a) prílohy citovaného zákona - z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, z ceny (úhrady) predmetu konania je súdny poplatok 6%, najmenej 16,50 €, najviac 16.596,50 €.

68. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za) citovaného zákona, a preto súd v zmysle § 2 ods. 2 prvá veta zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 90,- Eur žalovaného, ktorý v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).