Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-142-2016.pdf
PDF · 89.81 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/142/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, AK Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: J. A., Q.. XX.X.XXXX, X. XXXX/X, XXXX XX F.É., zast. JUDr. Monika Marjanovič, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, o zaplatenie 3611,60 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie do výšky 635,44 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
II. V r a c i a žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 31,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. ako prevádzkovateľa systému po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2418,85 eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 4.11.2013 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 557,31 eur s príslušenstvom z a m i e t a.
V. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 72%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súde dňa XX.XX.XXXX sa právny predchodca žalobcu domáhal zaplatenia sumy 3611,60 eur s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa X.X.XXXX uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému sumu pôžičky vo výške 6701,28 eur. V zmysle zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 139,61 eur. Do podania žaloby uhradil žalovaný sumu 1381,15 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, listom vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo dňa 26.10.2013. Celkový dlh žalovaného do podania žaloby predstavuje sumu 3611,60 eur. Neuplatnil si zmluvnú pokutu a uplatnil si úrok z omeškania.
3. Uznesením zo dňa XX.X.XXXX súd pripustil zmenu strán sporu tak, že na miesto žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. vstúpil terajší žalobca.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že upozornil na premlčané splátky vo výške 1116,88 eur (8x139,61 eur)a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1501,97 eur ako rozdiel poskytnutej pôžičky, úhrad vo výške 1381,15 eur a premlčaných splátok.
5. Pred prvým pojednávaním žalobca vzal žalobu späť pre sumu 635,44 eur s príslušenstvom(550 eur úhrady žalovaného, 85,44 eur náklady na vymáhanie pohľadávky), pričom súd konanie zastavil. Súd pokračoval v konaní so zvyšnou sumou 2976,16 eur s príslušenstvom a náhradou trov konania.
6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a jej prílohami, a to žiadosťou o poskytnutie pôžičky zo dňa X.X.XXXX, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, doručenkou, prehľadom splátok a úhrad a ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli D. X.X.XXXX zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička 4000 eur, s celkovou sumou pôžičky 6701,28 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 32%, RPMN 32%, priemernou hodnotou RPMN 20,9 %, s 48 mesačnými splátkami vo výške 139,61 eur.
8. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9. Podľa ust. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
11. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 7.2.2013 zmluva o poskytnutí pôžičky, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a právny predchodca žalobcu
je podnikateľom v oblasti poskytovania pôžičiek. Preto na uvedený právny vzťah medzi stranami sporu súd aplikoval spotrebiteľské právo.
15. V zmluve o pôžičke bola úroková sadzba v danom prípade dohodnutá vo výške 32% ročne.
16. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016.
17. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby 1-5rokov vo februári 2013, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, je v sadzbe 10,73 %. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.2.2013 bola so splatnosťou 48 mesiacov. Úroková sadzba predmetného úveru je tak skoro 3-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období.
18. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
19. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
20. Zmluve chýbajú niektoré náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, preto by sa považovala za bezúročnú bez poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Žalovanému bola poskytnutá suma vo výške 4000 eur, žalovaný už žalobcovi zaplatil do podania žaloby sumu 1581,15 eur. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil úrok ako neplatne dohodnutý, pretože bol neprimerane vysoký, priznal by žalobcovi iba rozdiel medzi poskytnutou a už uhradenou sumou. Súd teda odrátal od sumy pôžičky 4000 eur úhradu žalovaného do podania žaloby v sume 1581,15 eur a zaviazal žalovaného na zaplatenie zvyšnej sumy 2418,85 eur s úrokom z omeškania 5,5% od 4.11.2013 (doručenia zosplatnenia) do zaplatenia, ktorý je v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a pre sumu 557,31 eur žalobu zamietol. Súd nemohol odrátať premlčané splátky v plnej výške, ako to uviedol právny zástupca žalobcu, keďže by pripadali do úvahy splátky pred 20.10.2016, kedy bola podaná žaloba- v počte 7 a nie 8 splátok a úver sa považuje za bezúročný bez poplatkov, a tým aj splátky sú bezúročné a bez poplatkov.
21. Podľa §-u 11, odsek 3, prvá veta, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej ako „Zákon o súdnych poplatkoch“), Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania
alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz.
22. Podľa §-u 11, odsek 4, prvá veta, Zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 €.
23. Podľa §-u 11, odsek 6 cit. zákona, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú súd alebo orgán štátnej správy zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia a späťvzatie žaloby žalobcu pred prvým pojednávaním pre sumu 635,44 eur súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený vo výške 216,50 eur, pričom po späťvzatí mal byť vo výške 178,50 eur, teda rozdiel bol 38 eur a po krátení v sume 6,70 eur vo výške 31,30 eur.
25. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. V časti o zaplatenie 2418,85 eur (88 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu na jednej strane a neúspech žalovaného na druhej strane. V časti o zaplatenie 557,31 eur (9% žalovanej sumy) však súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a neúspech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od úspechu v konaní v rozsahu celkom 72%.
O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.