Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/675/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: K. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., V. XX, o zaplatenie 1.395,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 8. septembra 2015 č. k. 13C/466/2014-81, v jeho zamietajúcej časti týkajúcej sa veci samej a v časti náhrady trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaným návrhom na súde prvej inštancie dňa 28. 04. 2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.395,04 eura s ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 1.219,27 eura od 29. 09. 2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol a jeho návrh na zaplatenie sumy 1.395,04 eura s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.219,27 eura od 29. 09. 2011 do zaplatenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 101 ods. 2 OSP, § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., zákonom č. 258/2001, § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb., ako aj § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 06. 2006 a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním zistil, že Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámením zo dňa 28. 09. 2011 oznámila, že ako postupca žalovanému oznámila postúpenie svojej pohľadávky z úveru č. 192408595 vo výške 1.636,39 eura s príslušenstvom, a to v prospech žalobcu ako postupníka na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE, uzatvorenej dňa 28. 09. 2011. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bola aj pohľadávka z úveru č. 192408595 s celkovým zostatkom pohľadávky vo výške 1.636,39 eura, pričom dátum poslednej úhrady je 10. 05. 2008. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi postupcom a žalovaným bola dňa 12. 10. 2005 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0192408595, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému úver vo výške 35.000,- Sk. Žalovaný sa čerpaný úver zaviazal splatiť 60 mesačnými splátkami po 932,- Sk pri úrokovej sadzbe 17,30% ročne a RPMN vo výške 9,82%, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10. 11. 2005 a splatnosť ďalších splátok k 10. dňu mesiaca, a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 10. 10. 2010. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 50,- Sk mesačne. Súd s poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 prihliadol na premlčanie žalobcom uplatneného nároku.

Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 10. 10. 2010, žalovaný ostatný raz realizoval úhradu dňa 10. 05. 2008 a návrh bol súdu doručený dňa 28. 04. 2014. Ak ostatná splátka úveru bola splatná dňa 10. 10. 2010, trojročná premlčacia doba pre uplatnenie nároku na jej úhradu uplynula dňa 10. 10. 2013, pričom premlčacia doba dlžných splátok splatných pred 10. 10. 2010 uplynula ešte skôr. Návrh bol doručený súdu až dňa 28. 04. 2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na spotrebiteľský charakter záväzku žalovaného. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu, keď konajúci súd zastáva názor, že povinnosť platiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 za omeškanie s plnením peňažného dlhu nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale je príslušenstvom hlavného záväzku, a preto pre povinnosť platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením hlavného záväzku. Návrh bol doručený súdu dňa 28. 04. 2014, teda po uplynutí premlčacej doby na plnenie príslušenstva z dlžných splátok v podobe úroku z omeškania podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Postúpením pohľadávky veriteľa na žalobcu nedošlo ani k prerušeniu plynutia premlčacej doby a ani k predĺženiu jej plynutia. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a vyhovenia jeho návrhu, alternatívne zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Poukázal na to, že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená dňa 12. 10. 2005, pričom v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku, v dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008. To znamená, že pokiaľ pred 01. 01. 2008 bola uzatvorená zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako je to aj v tomto prípade, nie je možné práva a povinnosti podľa tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, ale právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzatvorenej pred 01. 01. 2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2MCdo/3/2011 zo dňa 28. 04. 2011, ako aj pod sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27. 03. 2013. Na daný prípad teda bolo potrebné aplikovať a s poukazom na konečnú splatnosť úveru - 10. 10. 2010 a deň podania návrhu na začatie konania na súde dňa 28. 04. 2014 si svoje právo uplatnil pred uplynutím premlčacej doby. V súvislosti s aplikáciou Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere poukazuje ďalej na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 03. 2015 sp. zn. 7MCdo/9/2014, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2MCdo/3/2011 zo dňa 28. 04. 2011 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MCdo/4/2012 zo dňa 27. 03. 2013. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajských súdov v Banskej Bystrici, v Trnave, ako aj na komentár k § 52 Občianskeho zákonníka od prof. JUDr. Petra Vojčíka, CSc. Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania. Ďalej namietal tú skutočnosť, že pokiaľ súd na daný prípad aplikoval ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, s takýmto postupom súdu prvej inštancie sa nemôže stotožniť, keďže uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 01. 05. 2014. Zastáva názor, že aplikáciou ust. § 5b dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa článku 1 ods. 1, čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, ako aj k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy SR a článku 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Platná právna úprava v Slovenskej republike do 30. 04. 2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. Aplikáciou ust. § 5b došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažného zásahu do majetkových práv veriteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že si svoj nárok žalobným návrhom zo dňa 23. 04. 2014, doručeným súdu prvej inštancie dňa 28. 04. 2014 uplatnil včas, pričom ust. § 5b Zákona

o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť až dňa 01. 05. 2014, preto nemôže súhlasiť s rozhodnutím a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 po zistení, že odvolanie podala strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

6. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v § 480 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Predmetom konania bol nárok žalobcu uplatnený na súde prvej inštancie dňa 28. 04. 2014, ktorým sa domáhal, aby mu žalovaný bol zaviazaný zaplatiť sumu 1.395,04 eura s ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 1.219,27 eura od 29. 09. 2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Svoj nárok odôvodňoval tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 28. 09. 2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava (postupca) a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávok medzi nimi i pohľadávky voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 12. 10. 2005 zmluvu č. 192408595 o splátkovom úvere, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému úver vo výške 35.000,- Sk s úrokovou sadzbou 17,30% s mesačným poplatkom za správu úveru 50,- Sk a s výškou mesačných splátok 932,- Sk. Periodicita splátok bola dohodnutá mesačne k 10. dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky nastala dňa 10. 11. 2005 a konečná splatnosť úveru 10. 10. 2010. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE zo dňa 28. 09. 2011 vyplýva, že pohľadávka žalovaného pozostáva zo sumy 1.636,39 eura, pričom istina činí 1.219,27 eura, úroky 417,12 eura a úroky celkom 175,77 eura. Žalobca špecifikoval dlžnú sumu, ktorá ku dňu žaloby pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.219,27 eura a riadneho úroku vo výške 175,77 eura, ako aj 9% úroku zo sumy 1.219,27 eura od 29. 09. 2011.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa nároku na zaplatenie sumy 1.395,04 eura s príslušenstvom, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z takto vykonaného dokazovania vyvodil i správne právne závery. Súd prvej inštancie správne posúdil uzatvorenú zmluvu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere s osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v zák. č. 258/2001 Z. z., ktorá je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka predpisom lex specialis a rovnako správne s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. vyhodnotil a prihliadol na premlčanie uplatneného nároku žalobcom. Dospel k správnemu právnemu záveru, že posledná splátka úveru bola splatná dňa 10. 10. 2010 a uplynutím trojročnej premlčacej doby bolo možné nárok žalobcu uplatniť pred súdom najneskôr do 10. 10. 2013. Keďže žalobca si uplatnil svoj nárok na súde prvej inštancie dňa 28. 04. 2014, učinil tak zjavne po uplynutí premlčacej doby, čo malo za následok, že súd prvej inštancie mu jeho nárok už nemohol priznať, čo malo za následok zamietnutie jeho návrhu.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa zaoberal v prvom rade námietkou žalobcu, ktorý namietal, že súd prvej inštancie na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka, keď na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže

ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Ďalej žalobca vo svojom odvolaní namietal použitie ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľov a aplikovanie premlčania nároku súdom prvej inštancie, keď ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľov nadobudlo účinnosť až dňa 01. 05. 2014, pričom svoj nárok si žalobným návrhom uplatnil na súde prvej inštancie dňa 28. 04. 2014.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú platné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Táto novela § 52 ods. 2 bola prijatá zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorá reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem občianskeho práva v spotrebiteľských zmluvách. Takýto záver, tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu je plne v súlade i s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014, podľa ktorého ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

13. Otázkou právneho posúdenia, či sa premlčanie práva zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy má riadiť podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka sa zaoberá i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. septembra 2017 sp. zn. 3Cdo/87/2017, ktorý sa zaoberal práve žalobcom tvrdenou rozdielnosťou rozhodovania dovolacích súdov o predmetnej otázke, keď na jednej strane tu boli vydané rozhodnutia, ktoré spočívali na názore, že otázku premlčania práva z právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere, účastníkom ktorej je spotrebiteľ, treba posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka (2MCdo/3/2011, 6MCdo/4/2012 a 7MCdo/9/2014), a na druhej strane sú tu rozhodnutia, ktoré sa v názore na túto otázku líšia a majú za to, že túto otázku treba posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (3MCdo/14/2014 a 4MCdo/17/2014). Najvyšší súd SR v uvádzanom rozhodnutí poukázal práve na rozsudok z 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy použijú, ak je na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali požiť normy obchodného práva. Tento rozsudok Najvyššieho súdu SR napadol EOS KSI Slovensko, s. r. o. sťažnosťou, ktorú Ústavný súd SR odmietol uznesením zo dňa 12. apríla 2016 sp. zn. III.ÚS 194/2016 ako zjavne neopodstatnenú. V uvedenom rozhodnutí (3MCdo/87/2017) dovolací súd ďalej uviedol, že nemá dôvod spochybňovať názor žalobcu, že úver je tzv. absolútny obchod a že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Zároveň však zdôraznil, že úverová zmluva vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy. Povaha takejto právnej veci ako spotrebiteľskej sa nemohla zmeniť ani v dôsledku postúpenia pohľadávky. Účastníkmi týchto vzťahov sú obchodník (poskytujúci úver v rámci svojho predmetu činnosti) a spotrebiteľ (ktorý prijíma úver na svoju osobnú spotrebu). Ide tu teda o typické občiansko-právne vzťahy. Konštatoval, že správnosť aplikácie občiansko-právnej premlčacej doby - dokonca aj v absolútnych obchodoch majú zároveň spotrebiteľský charakter - z ústavno-právneho hľadiska nespochybnil ani Ústavný súd SR (uznesenie Ústavného súdu SR z 19. júna 2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013).

14. I keď predmetná zmluva, ktorú postupca a žalovaný uzatvorili dňa 12. 10. 2005 ako zmluvu o splátkovom úvere, ako taká síce nebola v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v tom čase platného, zaradená do vymenovaných, tam zadefinovaných spotrebiteľských zmlúv, avšak už od 25. novembra 2004 bolo účinné ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je preto nepochybné, že v rozhodnom čase za spotrebiteľskú zmluvu bolo možné považovať aj za spotrebiteľom uzatvorenú zmluvu podľa Obchodného zákonníka; a na takúto zmluvu bolo potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva chrániace spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov názor súdu prvej inštancie spočívajúci na právnom posúdení otázky aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na premlčanie žalobcom uplatneného práva je správny, a preto odvolací súd konštatuje, že námietka žalobcu v tejto časti nebola dôvodná.

15. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že uvedené ustanovenie s účinnosťou od 01. 05. 2014 ukladá súdu povinnosť prihliadnuť aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku. Aplikovaním tohto ustanovenia ex offo správne súd prvej inštancie prihliadol na premlčanie nároku žalobcu. Súd prvej inštancie správne vychádzal z uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere, v zmysle ktorého posledná splátka úveru bola splatná dňa 10. 10. 2010. Aplikovaním ust. § 5b aj bez výslovne vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného správne potom posúdil plynutie trojročnej premlčacej doby v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníku a dospel aj k správnemu právnemu záveru, že nárok na uplatnenie žalovaného nároku uplynul dňa 10. 10. 2013. Keďže žalobca si svoj nárok na súde prvej inštancie uplatnil dňa 28. 04. 2014, zjavne po uplynutí premlčacej doby, správne potom jeho návrh ako nedôvodný pre premlčanie nároku zamietol. K námietkam žalobcu, pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1. mája 2014, odvolací súd dodáva, že ani ust. § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, ani ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/ 17/2014, 8MCdo/3/2015). Z uvedeného dôvodu ani táto námietka žalobcu o nemožnosti aplikácie ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť až dňa 01. 05. 2014, pričom svoj nárok si uplatnil žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28. 04. 2014, nie je dôvodná a nemôže zmeniť správnosť záverov súdu prvej inštancie.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Aj v súlade so zásadou hospodárnosti odvolací súd považoval za nadbytočné rozhodovať o nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania, keďže je zrejmé, že mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .