Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-97-2017.pdf
PDF · 76.1 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/97/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne I. P., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. X, zastúpenej advokátom JUDr. Marekom Bujdošom, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, proti žalovanému I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenému advokátom JUDr. Milanom Kuzmom, Advokátska kancelária JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, o zaplatenie 800,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 2C/96/2014 - 98 zo dňa 13.3.2017 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie zastavil a trovy konania žalovanému nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala plnenia na základe dohody o vyporiadaní BSM. Vzhľadom na to, že predmetná dohoda bola medzi účastníkmi uzavretá po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 257 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal. Zohľadnil nielen nepriaznivú finančnú situáciu žalobkyne, ktorá pracuje iba na polovičný úväzok s hrubým mesačným príjmom 240,- Eur a má dve vyživovacie povinnosti (daná skutočnosť bola preukázaná v konaní 2P/ 33/2015 OS SK), ale aj zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré súd vidí v osobitných okolnostiach daného prípadu, keď žalobkyňa v dobrej viere, že žalovaný sa s ňou chcel mimosúdne dohodnúť podpísal dohodu o vyporiadaní BSM, na čo žalobkyňa zobrala žalobu o vyporiadanie BSM späť a konanie bolo zastavené, avšak vzhľadom na to, že dohoda bola podpísaná až po troch rokoch od zániku manželstva, žalovaný nechcel na základe takejto dohody plniť. Bolo by to podľa názoru súdu voči žalobkyni neprimerane tvrdé, keby musela znášať trovy konania.
2. Proti druhému výroku rozsudku o nepriznaní náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd si žiadnym spôsobom neverifikoval tvrdenia žalobkyne o jej nepriaznivej finančnej situácii a spis preukazujúci jej tvrdenia nebol pripojení k spisu v prejednávanej veci. Poukázal na výnimočnosť aplikácie ist. § 257 CSP a na princíp „vigilantibuus iura scripta sunt“. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania zmenil a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, eventuálne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd jej nepriaznivú finančnú situáciu pozná zo spisu 2P/33/2015. Poukázala na skutočnosť, že v dobrej vôli podpísala dohodu o vyporiadaní BSM so žalovaným. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.
4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že skutočnosti preukázané v minulosti zo spisu č.k. 2P/33/2015 nemusia byť relevantné v čase rozhodovania súdu v tomto konaní.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
6. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Podľa § 188 ods. 2 CSP, súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
7. Tak ako v rámci rozhodovania vo veci samej, aj pri rozhodovaní o nepriznaní náhrady trov konania úspešnej strane sporu z nepriaznivých majetkových a sociálnych dôvodov protistrany, musí súd vykonať dokazovanie a pri rozhodovaní vychádzať z vykonaných dôkazov.
8. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania platí zásada úspechu vo veci, t.j. ten, kto bol v konaní úspešný, má vždy právo na náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku, k použitiu ktorej možno pristúpiť len vo výnimočných prípadoch. Ak súd dospeje k záveru o nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácii strany sporu, ktorá by inak bola povinná platiť trovy konania, musí tento záver vychádzať zo skutkových zistení súdu a musí mať svoj základ vo vykonaných dôkazoch. Z obsahu spisu predloženého odvolaciemu súdu nevyplýva, že by súd prvej inštancie zisťoval a zákonom predpísaným spôsobom vykonal dokazovanie vo vzťahu k majetkovej a sociálnej situácii žalobkyne. S majetkovými a sociálnymi pomermi žalobkyne sa súd oboznámil „od stola“ bez účasti strán sporu, čo nezodpovedá zákonnej úprave vykonávania dôkazov.
9. Nemenej významným je aj fakt, že konanie vo veci sp. zn. 2P/33/2015, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje, prebiehalo v roku 2015 až 2016, pričom súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či nedošlo k zmene pomerov na strane žalobkyne. V zmysle vyššie citovanej zákonnej úpravy je pre súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie si však bez bližšieho odôvodnenia osvojil pomery žalobkyne údajne zistené v roku 2015 a 2016.
10. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak pri aplikácii ust. § 257 CSP vzal do úvahy okolnosti spočívajúce v tom, že žalobkyňa v dobrej viere, že žalovaný sa s ňou chcel mimosúdne dohodnúť podpísala dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá je však neplatná z dôvodu, že bola uzavretá po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Skutočnosť, že žalobkyňa si v prejednávanej veci uplatňovala voči žalovanému plnenie z neplatnej dohody nemôže byť na ťarchu žalovaného. Nemenej významným je tiež fakt, že žalobkyňa nie len v tomto konaní, ale aj v konaní, kde došlo k uzavretiu neplatnej dohody o vyporiadaní BSM, bola zastúpená advokátom. Navyše, už v podanom odpore zo dňa 21.7.2014 proti platobnému rozkazu žalovaný upozornil na neplatnosť dohody, čo bolo následne prejednávané aj na pojednávaní dňa 22.9.2014. Žalobkyňa napriek tomuto „upozorneniu“ zotrvala na podanej žalobe, čím tiež zapríčinila vznik trov konania.
11. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zrušil podľa ust. § 386 písm. c) CSP a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vo vyššie naznačených intenciách opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania. Za účelom riadneho zistenia majetkových a sociálnych pomerov
žalobkyne súd prvej inštancie vykoná dôkazy podľa ust. § 188 ods. 2 CSP, a na základe takto vykonaných dôkazov posúdi, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, alebo nie. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.
13. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.