Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Csp-133-2017.pdf
PDF · 96.65 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-2Csp/133/2017
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: M. O., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXX/XXX, XXX XX G., proti žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 22.05.2015 na úhradu splátok vyplývajúcich zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K120150958 zo dňa 22.05.2015 u zamestnávateľa žalobcu SKAND spol. s.r.o., Nádražná 26, Skalica, IČO: 34 101 560 na úkor žalobcu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Zamestnávateľ žalobcu: SKAND spol. s r.o., so sídlom Nádražná 26, Skalica, IČO: 34 101 560 j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného uhrádzaných žalovanému ako splátky vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K120150958 zo dňa 22.05.2015, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresný súd Skalica dňa 19.07.2017 žalobu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ďalej žiadal, aby súd určil množstvo neprijateľných podmienok, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu zákonných náležitostí a ochranu práv spotrebiteľa a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril úverový právny úkon na poskytnutie finančných prostriedkov so žalovaným. Ide o predtlačenú formulárovú zmluvu - úverovú zmluvu č. 120150958 zo dňa 22.05.2015. Zmluvu považuje za problematickú, plnú neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore so zákonom. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, s ktorou nemal možnosť vopred sa oboznámiť a naštudovať si ju. Ďalej uviedol, že Zmluva č. 120150958 je v rozpore so s § 4 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z., preto sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru. Splátka nie je rozpísaná na úroky a istinu. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a bola uzatvorená na základe nekalých praktík. Rovnako odplata za poskytnutie úveru prevyšuje zákonom stanovenú prípustnú výšku odplaty. K žalobe pripojil listinné dôkazy Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K120150958 zo dňa 22.05.2015, Predzmluvné informácie k Zmluve o poskytovaní finančných služieb, Dohodu o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 22.05.2015
2. Súd uznesením č.k. 2Csp/133/2017 - 9 zo dňa 26.07.2017 vyzval žalobcu na opravu žaloby, ktorá bola neúplná, s tým, aby uviedol jednoznačný a vykonateľný žalobný návrh, pravdivo a úplne opísal rozhodujúce skutočnosti v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Žalobca doplnil svoju žalobu podaním doručeným dňa 17.08.2017 a jeho doplnením dňa 3.10.2017. K nariadeniu neodkladného opatrenia uviedol, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutia, ktoré by mu
uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy bež ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu diktuje sám jednostranne a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku a citlivo zasiahne do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na neprimeranosť. Ďalej uviedol, že je absolútne neprípustné, aby si žalovaný vyhradil právo dvojnásobných splátok, čím môže v istých situáciách vážne ohroziť chod rodiny s dopadom na vyživované osoby. Dal do pozornosti Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. 3US 107/07 s odkazom na princíp právnej istoty. K doplneniu žaloby taktiež predložil aj Žiadosť o okamžité zdržanie sa vykonávania zrážok z jeho mzdy adresovanú zamestnávateľovi SKAND Skalica, spol. s r.o. zo dňa 29.06.2017. Vo svojom doplnení žaloby zo dňa 03.10.2017 uviedol, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvným podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). S využitím komparatívnej metódy poukázal na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy nemá bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve môjho zamestnávateľa na vykonanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne neustanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe mzdy aj na plnená z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Súčasne poukázal na Infregement Európskej komisie proti Slovenskej republike č. 2012/4165, kde EK poukázala na „okrem rozhodcovského konania v obchodnom styku a priameho a nepriameho vzdania sa spotrebiteľských práv existujú na Slovensku aj iné možnosti ako obísť uplatňovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, či ochranu pred nekalými podmienkami a tieto sú využívané v značnom rozsahu - napr. záložné zmluvy, notárske zápisnice alebo vzdanie sa mzdových nárokov v prospech veriteľa. Všetky tieto prostriedky obsahujú porušenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa bez riadnej kontroly zo strany nezávislého súdu. Vzdanie sa mzdových nárokov a dobrovoľné dražby na základe záložného práva umožňujú obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých zmluvných podmienkach opodstatnené. Pre spotrebiteľov je ťažké dosiahnuť zastavenie takéhoto súkromného vymáhania. Komisia sa preto na základe dostupných informácií domnieva, že slovenské právne predpisy prostredníctvom takýchto praktík spotrebiteľom neprimerane sťažujú uplatnenie ich práv, ktoré im dáva Smernica 93/13. Sťažujú im najmä poukázanie na nezáväznú povahu nekalých podmienok, čo je v rozpore so zásadou efektivity.“ Ďalej uviedol, že žalovaný už vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva. V záujme predídenia vzniku ujmy navrhol, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy a navrhol vydanie neodkladného opatrenia v znení v zmysle výroku tohto uznesenia. Taktiež upravil výrok rozhodnutia vo veci samej tak, že žiadal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy K120150958 zo dňa 22.05.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, aby sú ďalej určil, že zmluva č. K120150958 zo dňa 22.05.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná, aby určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve a aby súd uložil povinnosť žalovaného uhradiť finančné zadosťučinenie v sume 300,00 eur. 3. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K120150958 mal súd preukázané, že zmluva bola uzavretá dňa 22.05.2015 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Zmluva má charakter vopred pripraveného formulára, do ktorého sa dopisujú osobné údaje dlžníka (prípadne spoludlžníkov), údaje o požadovanom úvere. Dlžník bol v zmluve označený ako občan - fyzická osoba, žiadny z jeho osobných údajov nenasvedčuje, že by mal o úver žiadať v rámci výkonu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Podľa zmluvy mal veriteľ poskytnúť dlžníkovi čiastku 1.700,- eur. Zmluva ďalej obsahuje tieto údaje o úvere: úrok vo výške 340,00 eur, servisný poplatok vo výške 153,00 eur, celková dlžná čiastka na úhradu 2.193,00 eur, údaj o mesačných splátkach - prvé tri mesiace 8,50 eur a ďalších 10 mesačných
splátok vo výške 216,75 eur (zložená: istina 78,43%, úrok vo výške 14,51% a servisný poplatok vo výške 7,06%). Priemerná RPHM vo výške 18,24%. 4. Žalobca predložil Dohodu o zrážkach zo mzdy/iných príjmov, z ktorej mal súd preukázané, že Dohoda bola medzi stranami sporu uzavretá v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka dňa 22.05.2015 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K120150958 zo dňa 22.05.2015. Dohoda má charakter vopred pripraveného formulára, do ktorého sa dopisujú osobné údaje dlžníka. Dlžník svojím podpisom súhlasil, aby mu jeho zamestnávateľ, ktorým je SKAND Skalica spol. s r.o. zrážal na úhradu záväzku plynúceho zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K120150958 zo dňa 22.05.2015 pravidelne mesačnú čiastku v najvyššie možnej zákonnej výške, t.j. v rozsahu stanovenom v ust. § 276 a nasl. OSP, najmenej vo výške 216,75 Eur v prospech účtu žalovaného. 5. Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobcu je nepochybné, že žalobcovi bola vykonaná zrážka zo mzdy v prospech žalovaného v takomto rozpise: za mesiac 3/2017 v sume 110 eur, za mesiac 4/2017 v sume 70,00 eur, za mesiac 5/2017 v sume 60,00 eur, za mesiac 6/2017 v sume 25,00 eur, za mesiac 7/2017 v sume 20,00 eur, za mesiac 8/2017 v sume 50 eur, celkom odoslané na účet žalovaného suma 335,00 eur. 6. Z dokladu o splátke dlžnej čiastky z čl. 7 mal súd preukázané, že žalobcovi bol vyplatená čiastka úveru dňa 22.05.2017 v sume 2.193,- Eur, pričom priamo zaplatil 25,50 eur, ďalšia splátka bola v sume 10 eur dňa 22.09.2015 a dňa 30.09.2015 bola v sume 268,00 eur. 7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 11. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
14. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
16. Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
17. Neodkladné opatrenie je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je bezodkladná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Danosť právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia
a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. 18. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).
19. V danom prípade však niet pochýb o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným má charakter zmluvy spotrebiteľskej v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca ako dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalobca argumentoval, že zmluvu považuje a bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca osvedčil, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, ktorý vyžaduje okamžitú úpravu. Ak sú vážne pochybnosti o tom, či sa dohodou o zrážkach zo mzdy budú uspokojovať oprávnené nároky, a teda že nepôjde o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok alebo peňažné nároky, na ktoré veriteľ nemá zákonné právo pre dôsledné nerešpektovanie zákona o spotrebiteľských úveroch, potom je dočasné opatrenie voči žalovanému plne opodstatnené. Žalobca zmluvu uzatváral v postavení spotrebiteľa, ktorým právne predpisy priznávajú zvýšenú právnu ochranu. Zrážky zo mzdy žalobcu majú byť vykonávané na podklade dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, t.j. bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Takýto spôsob realizácie zabezpečovacieho inštitútu sa javí ako sporný, s ohľadom na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica síce nepredstavuje akt, ktorý by priamo zaväzoval, no je dôležité, aby sa ciele smernice EÚ pretavili do rozhodovania súdov členských štátov. Podľa písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
20. Súd po vyhodnotení návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobcovi je dôvodné poskytnúť neodkladným opatrením bezodkladnú ochranu a zabrániť možnému vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a to i za daného stavu, keď skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. Touto bezodkladnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Obsahom tejto úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a vo veci samej môže rozhodnúť inak. Súd je toho názoru, že bezodkladná úprava pomerov účastníkov je dôvodná, pretože žalobca osvedčil súdu, že bez bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov by bolo jeho právo ohrozené. Z predložených listinných dôkazov je v súčasnosti nepochybné, že na strane žalobcu je možný vznik ujmy na jeho majetku, pokiaľ nie je rozhodnuté o platnosti, resp. neplatnosti podmienok v predmetnej úverovej zmluve, na základe ktorých si titulom dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný od žalobcu uplatnil plnenie. Žalobcovi reálne hrozí zmenšovanie majetku a na základe predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy môže jeho súčasný zamestnávateľ alebo ktorýkoľvek iný jeho budúci zamestnávateľ realizovať predmetné zrážky. Pokiaľ ide o splnenie základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie návrhom uplatňovaného nároku žalobcu, že žalovaným uplatňovaná realizácia zrážok zo mzdy žalobcu na podklade Dohody o zrážkach zo mzdy je nedôvodná, bolo by predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu konania tvrdiť, že tento nárok žalobcu je vopred očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdených skutočnosti bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej. Súd je preto toho názoru, že základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia je daný.
21. V danom prípade bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán a uloženie povinnosti žalovanému ako veriteľovi zdržať sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej so žalobcom až do času, kým súd právoplatne nerozhodne vo veci samej. Súčasne súd uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy aj zamestnávateľovi žalobcu - spoločnosti SKAND Skalica spol. s r.o., nakoľko súd má za to, že to možno od neho spravodlivo požadovať. Keďže žalobca v danom prípade nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej ochrane je potrebné nariadiť priamo zamestnávateľovi žalobcu ako tretej osobe, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu. Týmto nedochádza k zásahu priamo do práv zamestnávateľa žalobcu, ale k zamedzeniu výkonu jeho povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka v zmysle § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že nariadením predbežného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).