Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/280/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcov 1/ N. V., bytom A. XXXX/XX, D. R., 2/ G. M., bytom A. XXXX/XX, D. R., 3/ G.. B. D., bytom N. XXX, všetci právne zastúpení JUDr. Ivanom Pádejom, advokátom Advokátska kancelária, so sídlom Krížna 336/3, Považská Bystrica, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska č. 2, Košice, IČO: 31 690 904, o zaplatenie odkupného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05. júna 2017, č.k. 5Csp/33/2017-104, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalobkyne 1/, 2/, 3/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť v prospech žalobkyne 1/ sumu 1.737,33 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1.737,33 eur od 19.03.2016 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 1.015,23 eur spolu s 5,05% úrokom ročne z tejto sumy od 19.03.2016 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3/ 1.015,23 eur spolu s 5,05% úrokom ročne z tejto sumy od 19.03.2016 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol a vyslovil, že žalobkyne 1/, 2/, 3/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 788 ods. 1, 2, 3 OZ, § 800 ods. 1, § 804 OZ. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 28.04.1999 uzatvorila žalobkyňa 1/ so žalovanou poistnú zmluvu s dobou poistenia od 29.04.1999 do 29.04.2014, pre prípad smrti alebo dožitia sa dohodnutého veku, pričom sa zaviazala platiť poistné po dobu 15 rokov vo výške 406,- Sk mesačne. Dňa 03.12.2002 uzatvorila žalobkyňa 2/ so žalovaným poistnú zmluvu a žalobkyňa 3/ rovnako poistnú zmluvu s dobou poistenia od 04.12.2002 do 04.12.2027 na dobu 25 rokov pre prípad smrti alebo dožitia sa dohodnutého veku, pričom obe strany sa zaviazali platiť poistné po dobu 20 rokov vo výške 378,- Sk mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie a všeobecné poistné pre úrazové poistenie. Súd mal tiež za preukázané, že žalobkyne poistné riadne platili, čo nerozporoval ani žalovaný. Na základe žiadosti žalobkýň došlo k zániku poistenia výpoveďou v zmysle § 800 ods. 1 a to v prípade žalobkyne 1/ dňom 29.01.2016 a žalobkyňa 2/ dňom 04.02.2016. Na základe tejto výpovede sa potom žalobkyne domáhali vyplatenia odkupnej hodnoty.

3. V prejednávanej veci bola sporná otázka platnosti poistných zmlúv, ktorých platnosť namietal žalovaný s poukazom na nesprávny matematický výpočet výšky poistného v uzatvorených zmluvách. Súd prvej inštancie vec posudzoval podľa § 31a zák.č. 95/2002 Z.z. v znení účinnom do 01.05.2004, kedy poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Národná banka Slovenska skonštatovala u žalovaného porušenie zákona ohľadom spôsobu výpočtu poistného a uložila mu povinnosť vykonať vo veci nápravu pod hrozbou uloženia pokuty. Poistné zmluvy, ktoré sú predmetom tohto sporu boli uzavreté v roku 1999 a 2002, teda predtým, ako bolo účinné cit. ust. § 31a. K zmene právnej úpravy došlo až po uzavretí týchto poistných zmlúv, pričom zmena ohľadne spôsobu výpočtu poistného nemohla v rámci princípu zákazu retroaktivity ovplyvniť obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi žalobkyňami a žalovaným.

4. Súd tiež v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo/229/2013, ktorý konštatoval, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou pre žalovaného, by to neznamenalo zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody. Poistný vzťah bol založený na základe zmluvy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromnoprávneho vzťahu a to poisťovne, ktorá vykonáva činnosť pod dohľadom orgánov štátu práve so štátom. Z tohto vznikajú rovnako obom subjektom, jednak poisťovni ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej vo vzťahu so štátom vznikli preniesla do vzťahu iného, teda súkromnoprávneho čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku poistencom. Ani prípadná nesprávna výška poistného v poistnej zmluve nemá za následok absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy ako tvrdí žalovaný. Potom súd ustálil, že poistné zmluvy sú platné a majúce všetky náležitosti vyžadované zákonom.

5. Všetky poistné zmluvy boli uzatvorené platne a zanikli výpoveďou v zmysle § 800 ods. 1 OZ, pričom je nepochybné, že výpoveď akceptoval i žalovaný, keď oznámil žalobkyni 1/, že poistná zmluva zanikla dňom 29.01.2016 a žalobkyniam 2/, 3/, že poistná zmluva zanikla dňa 04.02.2016. Na základe uvedeného žalobkyňa v zmysle čl. 11 bod 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie a § 804 vzniklo právo na odkupné, ktorého výška vyplýva z oznámení žalovaného o odkupných hodnotách zo dňa 23.12.2002. V prípade žalobkyne 1/ poistná zmluva trvala 17 rokov a odkupné činí 1.496,91 eur a v prípade žalobkýň 2/ a 3/ poistná zmluva trvala 13 rokov a odkupné u každej z nich predstavuje 1.015,93 eur. Pokiaľ žalovaný od žalobkyni oznámenie o akceptáciách poistného žiadal administratívne poplatky, súd poukazoval na to, že takto vymáhané náklady nijako nepreukázal, nepodložil dôkazmi a neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by žalobkyne akýkoľvek spôsobom pristúpili k novým všeobecným podmienkam. Podľa § 451 ods. 1, 2 žalobkyňa 1/ zároveň požiadala aj o zaplatenie preplatku na poistnom 240,92 eur. Je nepochybné, že v prípade žalobkyne 1/ došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného plnením bez právneho dôvodu, keď doba platenia poistného bola stanovená na 15 rokov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa 1/ zaplatila v roku 2014 naviac 8 mesiacov, teda pri mesačnej splátke 12,68 eur žalovanému zaplatila naviac sumu 240,92 eur. Preto sú zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1/ aj túto sumu.

6. Tým, že žalovaný neuhradil pohľadávku žalobkyniam dostal sa do omeškania a žalobkyniam vznikol v zmysle § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z. nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne z nezaplatených súm. Pokiaľ žalobkyne žiadali, aby bol úrok z omeškania priznaný 01.03.2016 v zmysle výziev, kedy poskytli žalovanému dodatočnú lehotu na úhradu do 18.03.2016, súd im preto priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho od 19.03.2016 a vo zvyšku žalobu zamietol.

7. Žalobkyne mali v konaní plný úspech, kedy neúspech bol v pomerne nepatrnej časti, teda za úrok z omeškania za 17 dní a preto im súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na tú skutočnosť, že poistné bolo v čase uzavretia poistnej zmluvy žalobcu podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Zároveň poistné podľa vykonaných listinných dôkazov, najmä listu NBS podliehalo

schvaľovaciemu konaniu vedeného Ministerstvom financií a žalovaný bol výstupom schvaľovacieho konania týkajúce sa výšky sadzieb poistného viazaný. Poistné v prípade poistenia typu UDP-K, ktoré mal žalobca 1/ - 3/ uzavreté bolo schválené a povolené v rozpore so zákonom a preto je poistná zmluva v tejto časti neplatná. Protiprávnosť kalkulovania sadzieb poistného za poistné plnenie z produkcie UDP-K vznikla už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu. Tu štát pochybil a dôsledkom tohto pochybenia bolo vydanie povolenia s nielenže poistno-matematicky nesprávnymi, ale i logicky podľa vyššieho aj s nevyhnutne protiprávnymi sadzbami poistného. Je teda nesprávny právny záver súd, že protiprávnosť uvedených sadzbách poistného vznikla až za pôsobenia novely zák.č. 95/2002 Z.z.. Citované ustanovenie zákona len presúva zodpovednosť za stanovenie sadzieb kalkulovaných poistných produktov zo strany Štátneho regulačného úradu na samotné poisťovne. Použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho úkonu robí celý úkon neplatne v zmysle § 39 OZ. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. Vzhľadom na dikciu § 40 je zrejmé, že sa nejedná o relatívnu neplatnosť, ale o absolútne neplatný právny úkon s tým, že súd flagrantne opomenul výraznú skutočnosť, že orgán dohľadu, ktorý zistil autoritatívnym spôsobom nesprávnosť použitých sadzieb nezistil u dohliadajúcich subjektov akékoľvek nedostatky v činnosti podľa ľubovoľných kritérií, ale len nedostatky podľa zákonných kritérií, t.j. musí byť zrejmé, že zistené nedostatky sú jednoznačne zo strany dohliadaného subjektu, postupy alebo úkony protiprávne. Vzhľadom na negatívne vymedzenie, toho ktoré právne úkony sú absolútne neplatné, je zjavné, že aj v tomto prípade ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd musí prihliadnuť ex offo a to aj bez návrhu. Z predložených listín v prejednávanej veci je zrejmé, že poistné v poistnej zmluve žalobcu 1/ až 3/ bol od počiatku určené v rozpore so zákonom o poisťovníctve. V zmysle vyššie uvedeného právne posúdenie súdu týkajúce sa platnosti poistnej zmluvy a tým súvisiaci priznaný nárok na poistné plnenie je nesprávny. Súd preto nesprávne aplikoval na daný prípad ust. § 816 OZ. Poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy a v okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zák.č. 24/91 Zb. stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie sadzby poistného zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzku. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietalo do poistnej zmluvy žalobcu 1/ až 3/. V protokole v roku 2007 NBS skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu 1/ až 3/ bolo v rozpore s § 31a zák.č. 95/2002 Z.z. a je v rozpore s ust. § 35 zák.č. 8/2008 Z.z.. Ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu v prejednávanej veci nezapríčinila.

9. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobkyne 1/ až 3/, ktoré žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdili a uplatnili si trovy odvolacieho konania. Je zrejmé, že akýsi spor, ktorý žalovaný vedie so štátnym orgánom, resp. Slovenskou republikou o náhradu škody nemôže mať hmotno, ani procesnoprávne súvislosti s podanou žalobou žalobcov 1/ až 3/ a nemôže byť právnym dôvodom na zamietnutie podanej žaloby. Dôvody akejsi neplatnosti poistných zmlúv z dôvodu pochybení žalovaného, resp. štátneho orgánu pri schvaľovaní sadzieb poistného a kalkulácie v roku 1995, na základe ktorých žalovaný vydal všeobecné poistné podmienky nesúvisia s podanou žalobou, nakoľko žalovaný pri výpočte predpokladaných kalkulácii si mal byť vedomí rizík zo svojho podnikania. Rozsudky, okresných súdov, ktoré rozhodovali v obdobných žalobách priznali nároky žalobcom tak, že žalovaného zaviazali na požadované zaplatenie či už poistného, odkupného, prípadne iných nárokov, ktoré súviseli s uzavretými poistnými zmluvami.

10. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadril.

11. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1, 2 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 383 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, kedy odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a zároveň na ne v celom rozsahu odkazuje.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalovaného ohľadom absolútnej neplatnosti právnych úkonov dôvodné nie sú. V čase vzniku poistného vzťahov zákon vyžadoval, aby poisťovne boli schopné v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov, inak im nemalo byť vydané povolenie na podnikanie, teda na podnikateľskú činnosť. Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti, ktoré súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia UDP-K nie je právne významná pre tento spor, nakoľko ako už bolo uvedené v zákone o poisťovníctve nijako nezasahujú do zmluvného

poistného vzťahu pokiaľ ide o práva a povinnosti žalobkýň ako poistených z neho. Aj v odpovedi NBS na žiadosť o súčinnosť o poskytnutie informácií sa okrem skutočnosti tvrdených žalovaným (kalkulácia sadzby poistenia UDP-K) boli odsúhlasené Ministerstvom financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa tak stali pre poisťovňu záväznými v dôsledku poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného produktu UDP- K uvedené v obchodnom pláne poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu materiálne nevykonateľným, avšak NB za neho právny predchodca nevydali žiadne rozhodnutie, ktorým by sa menilo alebo rušilo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poistnému produktu (UDP-K) sa uvádza, že NBS nešpecifikovala konkrétny postup na odstránenie nedostatku činnosti poistenie, spôsob prijatia opatrení na odstránenie nedostatkov bol na vlastnej úvahe poisťovne. Táto úvaha žalovanej však nemôže byť svojvoľná v rozpore so spôsobmi zániku poistného vzťahu a jej dôvodmi uvedenými v a odkazových právnych normách, či zmluvných dojednaniach. Ani zo samotného ust. § 31a zák.č. 95/2002 Z.z. napokon nevyplýva, že by sa poistná zmluva mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť. Ako konštatoval NS SR vo svojom rozsudku 2Cdo 229/2013 zo dňa 30.09.2014 v skutkovo obdobnej ba priam totožnej veci, pokiaľ by bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to znamenalo zánik povinnosti z poistnej zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody, resp. ušlého zisku.

13. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie s tým, že podstatná odvolacia námietka smerovala k absolútnej neplatnosti právneho úkonu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi tohto konania, pričom táto námietka v prejednávanej veci dôvodná nebola.

14. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešným žalobkyniam 1/ až 3/ bola priznaná náhrada trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Podľa § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .