Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/56/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci žalobcu: JUDr. Milan Kuzma, advokát, Floriánska 16, Košice, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, Floriánska č. 16, Košice, proti žalovanému: H. Q., K.. X.X.XXXX, O. Q. W. K. B., I..Č.. Ú. U. Ú. H., Q.É. K. X, H., v konaní o zaplatenie 86,59 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 6.10.2016 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 86,59 Eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že ako advokát poskytol žalovanému na základe nepísomnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb právne služby vypracovaním právnej analýzy týkajúcej sa posúdenia možnosti zahladenia odsúdenia žalovaného, a to na základe listu žalovaného zo dňa 7.7.2016. Dňa 15.8.2016 bolo žalovanému zaslané vyúčtovanie trov právnej analýzy z toho istého dňa a následne aj faktúra č. FV15 so splatnosťou 29.8.2016. Dňa 5.9.2016 bola žalovanému zaslaná výzva k úhrade trov právneho zastúpenia a bola stanovená lehota na úhradu najneskôr do 25.9.206. Žalovaný vyúčtovanú sumu neuhradil, čím sa dostal do omeškania. Prílohou žaloby bol list žalovaného zo dňa 7.7.2016, právna analýza zo dňa 15.8.2016, vyúčtovanie trov právneho zastúpenia zo dňa 15.8.2016, faktúra č. FV15 a výzva na úhradu trov právneho zastúpenia zo dňa 2.9.2016.

2. Súd vo veci rozhodol dňa 17.10.2016 platobným rozkazom, ktorý bol zrušený podľa ustanovenia § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) uznesením zo dňa 10.11.2016, právoplatným 20.12.2016.

3. Žalovaný v odpore zo dňa 27.10.2016, ktorý je zároveň vyjadrením k žalobe uviedol, že žalobca nemá nárok na vyplatenie trov právneho zastúpenia, pretože medzi ním a žalobcom nikdy nebola uzatvorená dohoda o právnom zastúpení. Dňa 7.7.2016 oslovil žalobcu listom, v ktorom mu opísal skutočnosti, ktoré mali viesť k uzavretiu nejakej dohody. Týmto listom nežiadal o právnu analýzu, ale v prvom rade sa chcel dohodnúť o trovách za obhajobu, aby vedel zhodnotiť, či si to môže vôbec dovoliť.

4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne vyjadril podaním doručeným súdu 22.12.2016. Uviedol, že žalovaný sa na neho listom zo dňa 7.7.2016 obrátil s otázkou, či by bolo možné dosiahnuť zahladenie odsúdenia, pričom mu poskytol základné informácie týkajúce sa jeho trestnej minulosti a súčasnosti. Bez preštudovania ním predložených listín mu nebolo možné dať odpoveď hodnú advokáta. Za účelom

poskytnutia odpovede preštudoval žalovaným predložené listiny a následne vypracoval odpoveď so svojimi zisteniami. Bez vypracovania právnej analýzy nebolo možné dať žalovanému odpoveď na jeho otázku. Vyúčtovanie trov právneho zastúpenia bolo vykonané v súlade s advokátskou tarifou. K vyjadreniu opätovne priložil list žalovaného zo dňa 7.7.2016.

5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril podaním doručeným súdu 22.2.2017 (replika). Poukázal na povinnosť advokáta informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny, a to ešte pred začatím tohto úkonu a následok nesplnenia si tejto povinnosti v zmysle § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Z jeho listu žalobcovi a z tvrdení žalobcu je nepochybné, že žalobca s ním písomnú dohodu o právnom zastúpení neuzavrel a ani ho vopred neinformoval o tom, koľko bude jeho vyjadrenie na základe právnej analýzy stáť. Odmena žalobcovi preto nepatrí. Poukázal aj na právne zastúpenie žalobcu v spore, čo považuje za zneužitie práva na zastúpenie advokátom a nekalú obchodnú praktiku pri poskytovaní právnej služby.

6. Na repliku žalovaného reagoval žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.5.2017 (duplika). Uviedol, že zmluva o poskytovaní právnych služieb nie je samostatným zmluvným tipom, v danom prípade podlieha režimu zmluvy príkaznej s modifikáciami stanovenými zákonom o advokácii. Z ustanovení občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve vyplýva, že právo na odmenu vzniká splnením príkazu, čomu sa rozumie poskytnutie právnej služby. Toto právo nie je viazané na žiaden ďalší úkon. Poukázal na ustálenú súdnu prax (R NS SR 8 Cdo 86/2002), v zmysle ktorej povinnosť zaplatiť odmenu advokátovi za poskytovanie právnej pomoci vyplýva zo zmluvy o poskytnutí právnej pomoci a pokiaľ sa účastníci takejto zmluvy nedohodli na odmene, je povinnosťou klienta zaplatiť odmenu v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z.. Ohľadne názoru žalovaného, že žalobcovi nemožno priznať trovy konania z dôvodu, že je sám advokátom, poukázal napríklad na rozhodnutie NS SR z 29.9.2015 sp. zn. 4MCdo/16/2014, v zmysle ktorého nie je možné advokáta ako účastníka konania týmto spôsobom sankcionovať s odôvodnením, že sa v konaní mohol brániť sám.

7. Dupliku súd zaslal na vedomie žalovanému, ktorý ju nepovažoval za relevantnú.

8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal obe strany sporu, resp. u žalovaného požiadal o jeho eskortu s tým, že ak sa žalovaný pojednávania nechce zúčastniť, nie je potrebné ho na pojednávanie eskortovať. Žalovaný písomne oznámil, že sa výslovne vzdáva práva byť prítomný na pojednávaní a požiadal, aby bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti v zmysle jeho skorších vyjadrení. Na pojednávaní dňa 12.10.2017 tak súd podľa § 180 pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

9. Žalobca na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe s odôvodnením, že žalovanému poskytol právne služby. Uviedol, že právnu službu žalovanému poskytol na základe jeho listu, ktorý mu bol doručený už v priebehu odvolacieho konania o veci žalovaného. Nenavrhol vykonanie ďalšieho dokazovania. V záverečnej reči poukázal na to, že žalovaný bol vo výkone trestu, preto ho nebolo možné informovať o cene za právne služby inak ako listom. Vzhľadom na prebiehajúce odvolacie konanie išlo o neodkladný úkon.

10. Z listinného dôkazu, listu žalovaného adresovaného žalobcovi vyplynulo, že tento je datovaný 7.7.2016 a žalobcovi bol doručený 11.7.2016. Žalovaný v ňom uvádza, že vykonáva 25 ročný trest odňatia slobody uložený mu v rámci zásady trikrát a dosť. Na krajskom súde je jeho sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktorý mu nezahladil odsúdenie. Zahladením odsúdenia by sa jeho situácia zmenila, mohol by si podať obnovu konania a dosiahnuť zrušenie trestu uloženého v zmysle zásady trikrát a dosť. Trest v základne trestnej sadzbe má odpykaný. Žalovaný dotazoval žalobcu „ či by bolo možné dosiahnuť zahladenie odsúdenia a koľko by ho vyšla „obhajoba“ “. Pýtal sa preto, lebo jeho finančné možnosti sú po rokoch vo výkone trestu nulové, chcel vedieť, či by ohľadne financií za „obhajobu“ bola možná nejaká dohoda. Z textu listu vyplynulo aj to, že žalovaný spolu s ním žalobcovi zaslal aj uznesenie o nezahladení odsúdenia.

11. Z právne analýzy žalobcu vypracovanej pre žalovaného vyplynulo, že táto je vypracovaná k dátumu 15.8.2016 a týka sa posúdenia možnosti zahladenia odsúdenia žalovaného Okresným súdom Spišská Nová Ves sp. zn. 2T 116/99 na tri roky nepodmienečne. Analýza je vypracovaná na základe listu žalovaného zo dňa 7.7.2016 a na základe žalovaným poskytnutých informácií a podkladov. Výsledkom

je konštatovanie nemožnosti dosiahnuť zahladenie predmetného rozhodnutia. Prílohou právnej analýzy je vyúčtovanie trov právnej analýzy zo dňa 15.8.2016 v sume 86,56 Eur (základná tarifná odmena za jeden úkon právnej služby + režijný paušál + daň z pridanej hodnoty).

12. Na základe tvrdení sporových strán súd nepovažoval za spornú skutočnosť, že žalovaný sa na žalobcu listom zo dňa 7.7.2016 obrátil so žiadosťou o vypracovanie právnej analýzy. Nespornou bola aj skutočnosť, že žalobca žalovanému požadovanú právnu analýzu vypracoval, a to písomne dňa 15.8.2016. Spornou skutočnosťou ostalo to, či žalobca má za vypracovanie právnej analýzy nárok na odmenu, alebo nie.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o advokácii), výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne služby").

14. Podľa § 18 ods. 4 Zákona o advokácii, advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

15. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ako „Vyhláška MS SR), odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene.

16. Z tvrdení strán sporu a zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný požiadal listom zo dňa 7.7.2016 žalobcu ako advokáta o vypracovanie právnej analýzy týkajúcej sa možnosti zahladenia odsúdenia súdu z roku 1999. List žalovaného žalobca prevzal dňa 11.7.2016. Žalobca vypracoval požadovanú právnu analýzu dňa 15.8.2017, pričom pri jej vypracovaní vychádzal z uznesenia o zamietnutí žiadosti o zahladenie odsúdenia, ktoré mu žalovaný zaslal spolu s listom zo dňa 7.7.2016. Spracovanie právnej analýzy je v zmysle § 1 ods. 2 Zákona o advokácii úkonom právnej služby, a to úkonom odplatným. Absencia dohody o konkrétnej odplate nemá za následok neplatnosť zmluvy o právnej pomoci, a to vzhľadom na právnu úpravu, ktorá stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku dohody o tarifnej odmene advokáta (§ 1 ods. 2 Vyhlášky MS SR).

17. Zákonom č. 304/2009 Z.z. účinným od 24.6.2009 bol novelizovaný Zákon o advokácii, a to okrem iného doplnením ustanovenia § 18 o odsek 4. Ide o ustanovenie, ktoré advokátom ukladá informačnú povinnosť voči klientom, ktorí sú spotrebitelia poskytovanej právnej služby, upravuje dôsledok jej nesplnenia a stanovuje výnimku z tejto informačnej povinnosti advokáta. Informačná povinnosť sa týka informovania klienta, spotrebiteľa o výške odmeny za úkon právnej služby, a to ešte pred začatím tohto úkonu. V prípade, že si advokát túto povinnosť včas nesplní, odmena mu nepatrí. Výnimkou je prípad, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

18. V prejednávanej veci si žalobca informačnú povinnosť nesplnil (opak žalobca ani netvrdil). Dátum vypracovania vyúčtovania sa zhoduje s dátumom poskytnutia (vypracovania) právnej služby (analýzy), je ním 15.8.2016. Žalovaný sa pritom v liste zo dňa 7.7.2016 osobitne dožadoval informácie o tom, koľko by ho služby žalobcu stáli, chcel sa o cene dohodnúť a poukazoval na svoju zlú finančnú situáciu. Žalovaný síce v tejto súvislosti používal pojem „obhajoba“ čo však s prihliadnutím na jeho osobu nemožno vykladať doslovne, ale treba tým rozumieť aj iné úkony právnej služby. V prípade žalovaného išlo o klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, keďže o túto žiadal ako fyzická osoba. Žalobca nesplnenie si informačnej povinnosti odôvodňoval potrebou vykonania úkonu právnej služby bezodkladne a poukazoval na to, že keďže žalovaný bol vo výkone trestu, mohol sa s ním kontaktovať jedine písomnou formou. Uvedené tvrdenia pritom uplatnil až na pojednávaní. Vypracovanie právnej analýzy týkajúcej sa možnosti zahladenia odsúdenia súd nepovažoval za úkon právnej služby, ktorý bolo nevyhnutné vykonať bezodkladne. Žalovaný oslovil žalobcu v čase, keď už o jeho žiadosti o zahladenie

odsúdenia bolo súdom rozhodnuté a zároveň v čase, keď už proti tomuto rozhodnutiu sám žalovaný uplatnil opravný prostriedok - sťažnosť. Vec sa nachádzala na nadriadenom súde. Skutočnosť, že v danej veci nešlo o bezodkladne potrebný úkon právnej služby potvrdzuje aj fakt, že žalobca právnu analýzu vypracoval dňa 15.8.2016, teda po viac než jednom mesiaci odkedy ho o ňu žalovaný požiadal.

19. Z dôvodu nesplnenia si informačnej povinnosti žalobcu voči žalovanému pred vypracovaním právnej analýzy a nepreukázania potreby vykonať tento úkon bezodkladne, žalobcovi odmena za tento úkon právnej služby nepatrí. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Vo vzťahu k zastúpeniu žalobcu, ktorý je advokátom iným právnym zástupcom súd uvádza, že každá strana sporu má právo dať sa v konaní zastúpiť, a to aj advokátom. Realizácia práva nemôže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspešnosti v spore. Súd žalobu zamietol, teda žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu bola priznaná plná náhrada trov konania voči v spore neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania bude súdom rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.