Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-17-2017.pdf
PDF · 97.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5Csp/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: L. X., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, o zaplatenie 436,98 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 376,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 376,51 eur od 21.04.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, a to do troch dní od právoplatnosti uvedeného uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, sa žalobou podanou dňa 20.02.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 436,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 20.03.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.09.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 527,28 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 23,49 eur. Žalovaný z pôžičky uhradil iba 23,49 eur a vzhľadom na to, že porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, pôvodný žalobca listom zo dňa 26.02.2014 upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru a listom zo dňa 19.03.2014 úver zosplatnil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 436,98 eur. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, výzvu pred vyhlásením splatnosti úveru a prehľad splátok a úhrad.
2. V priebehu konania spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, súdu oznámila, že pohľadávku z uvedenej zmluvy postúpil pôvodný žalobca tejto spoločnosti, o čom ako dôkaz predložila žiadosť o postúpenie a prevod, prílohu č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a oznámenie pôvodného žalobcu o postúpení pohľadávky. Súd uznesením č. k. 5Csp/17/2017-31 zo dňa 30.06.2017 rozhodol tak, že pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, vstúpila spoločnosť: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154. Stranou v konaní sa tak na strane žalobcu stala spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154 (ďalej už len žalobca), ktorá prijala stav konania ku dňu jej vstupu.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Keďže v tejto veci ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovaným), ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd na prejednanie sporu nenariaďoval pojednávanie a dňa 12.10.2017 vo veci verejne vyhlásil rozsudok. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami pôvodného žalobcu a žalobcu a vyššie uvedenými a nimi predloženými listinami.
4. Z predložených dôkazov zistil súd tento skutkový stav. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130, dňa 10.09.2013 uzatvorila so žalovaným zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 400,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť 24 mesačnými splátkami po 21,97 eur (s poistením 23,49 eur), pričom celkové náklady spotrebiteľa boli 127,28 eur. Konečná splatnosť bola dohodnutá na september 2015. Žalovaný uhradil z pôžičky sumu 23,49 eur. Listom zo dňa 26.02.2014, označeným ako „Výzva pred vyhlásením splatnosti úveru“ vyzvala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 101,01 eur s tým, že v opačnom prípade dôjde k vyhláseniu splatnosti celého úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2016 postúpil veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. svoju pohľadávku z uvedenej zmluvy voči žalovanému žalobcovi.
5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 10.09.2013 (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
6. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
7. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
8. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
9. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
10. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná iba v časti. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130, a žalovaným na základe zmluvy, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže právny predchodca žalobcu je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na výšku pôžičky, jej účel a splatnosť je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
16. V zmysle § 9 ods. 2 pís. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iných náležitosti aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva o pôžičke obsahuje výšku splátky (21,97 eur) a počet splátok (24), neobsahuje však termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nedostatok tohto údaju má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keď zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen "výška, počet a termíny splátok", ale "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je zjavné, že zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne (napríklad vo forme splátkového kalendára alebo plánu amortizácie), teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej- ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istiny, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Zo žalobcom predloženej zmluvy uvedené údaje nie sú zrejmé. Žalobca má teda na podklade takejto zmluvy právo len na vrátenie istiny bez akýchkoľvek dodatočných platieb od žalovaného na úrokoch a poplatkoch.
17. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že istina úveru bola v sume 400,- eur a nie 527,28- eur ako tvrdil pôvodný žalobca. Žalovaný z úveru vrátil 23,49 eur. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 376,51 eur, čo je suma predstavujúca nesplatenú istinu poskytnutého úveru po odpočítaní úhrad žalovaného. Na jej zaplatenie má žalobca nárok z toho, dôvodu, že pohľadávka voči žalovanému mu bola postúpená pôvodným veriteľom, ktorý úver žalovanému poskytol.
18. Súdu je známy aj právny názor vyslovený v Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti W. X., no podľa právneho názoru konajúceho sudcu nie je právny názor vyslovený v uvedenom rozsudku použiteľný na prejednávaný spor. Predmetom uvedeného konania a rozsudku bolo prejudiciálne konanie iniciované Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti W. X.. Okresný súd Dunajská Streda prerušil vnútroštátny spotrebiteľský spor a položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky ako sa majú vykladať niektoré články Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Súdny dvor okrem iného rozhodol tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Členské štáty Európskej únie a teda aj Slovenská republika sa vzhľadom na tzv. úplnú harmonizáciu od ustanovení Smernice nesmeli odchýliť. Je tak zrejmé, že ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadujú, aby zmluva o spotrebiteľskom úveru obsahovala
rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky a ustanovenia, ktoré sankcionujú absenciu tejto náležitosti úverovej zmluvy bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nie sú v súlade so Smernicou a idú nad jej rámec. Uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch však boli platné a účinné v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy a v konečnom dôsledku sú platné a účinné v rovnakom význame doposiaľ (aj keď v iných ustanoveniach). Na základe takto platnej a účinnej zákonnej úpravy existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch je v rozpore so Smernicou. Smernica je však prameňom práva EÚ sekundárnej povahy a je záväzná iba pre členské štáty a nie priamo pre fyzické a právnické osoby, ktorými sú aj strany sporu, a preto jej priama aplikácia a použitie právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Súdneho dvora v tejto veci neprichádza do úvahy. Nakoľko priamy účinok Smernice do úvahy neprichádza, je namieste sa zaoberať tým, či Smernici možno priznať nepriamy účinok, a teda či možno uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Zo znenia zákona o spotrebiteľských úveroch je jednoznačné, že zákon požaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov a akýkoľvek iný výklad, ktorý by mohol byť v súlade so Smernicou, by bol v priamom rozpore so zákonom, teda tým, čo je v zákone jasne napísané a čo je platné a účinné. Výklad, ktorý by považoval za postačujúce uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere výšku splátky bez jej ďalšieho členenia by zároveň porušil zásadu právnej istoty, keď aj v tomto prípade strana sporu mohla legitímne očakávať, že súd rozhodne tak, ako iné súdy v stovkách obdobných prípadov, keď úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov, keď zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
19. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, bol by pri výške splátky 21,97 eur splatný v 19 mesačných splátkach, pričom 19. splátka by bola splatná 20.04.2015 a jej výška by bola už len 4,54 eur (400,- eur - 18 splátok x 21,97 eur = 19. splátka ako zostatok do istiny 400,- eur). Od nasledujúceho dňa, t. j. od 21.04.2015 je žalovaný v omeškaní so zaplatením celej pôžičky. Keďže žalovaný je so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi, ktorému pôvodný veriteľ platne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, aj úrok z omeškania. Žalovaný sa dostal s vrátením celej pôžičky do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po tom, čo sa stala celá pôžička splatnou splatnosťou poslednej splátky, ktorá by žalobcovi patrila, t. j. odo dňa 21.04.2015. Od tohto dňa preto patrí žalobcovi úrok z omeškania. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania skôr a vo vyššej výške, no nad rámec priznaného úroku z omeškania vyhodnotil súd žalobu za nedôvodnú a zamietol ju aj v tejto časti. Žalobca tvrdil, že dňa 19.03.2014 úver zosplatnil, a preto si uplatnil úrok z omeškania od 20.03.2014. Žalobca však neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz o tom, že k uvedenému dňu skutočne úver zosplatnil, a preto nebolo možné žalobcovi priznať úrok z omeškania odo dňa 20.03.2014. Žalobca si zároveň neuplatňoval úrok z omeškania na skutkovom základe splatnosti jednotlivých splátok ale na skutkovom tvrdení o splatnosti celého úveru, a preto žalobcovi nebolo možné priznať ani úrok z omeškania z jednotlivých splátok pred dňom 21.04.2015. Pokiaľ ide o výšku priznaného úroku z omeškania, tak vzhľadom na neskorší čas, od ktorého bol úrok z omeškania žalobcovi priznaný, zmenila sa aj výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, od výšky ktorej závisí aj priznaný úrok z omeškania.
20. Žaloba bola podaná dôvodne iba v časti 376,51 eur zo sumy 436,98 eur, t. j. v 86,16 %, pričom čistý úspech žalobcu bol 72,32 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu (86,16 %) a úspechom žalovaného (13,84 %). Z dôvodu čiastočného úspechu žalobcu priznal mu súd náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.
21. Žalovaný je povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku povinný splniť v zmysle § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti rozsudku, resp. do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov pokiaľ ide o náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.