Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-144-2017.pdf
PDF · 100.48 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/144/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Dolný Kubín, so sídlom Zochova 1117/97, Dolný Kubín IČO: 00 222 071, proti žalovanému: Miroslav Bros NESSERMESSE, miesto podnikania Stred 5/42, Trstená, IČO: 17 883 105, právne zastúpený: JUDr. Ján Chovančák, advokát so sídlom I. XXX/XX, L. A., o zaplatenie 3.476,46 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 2C/145/2009-205 zo dňa 28. septembra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, p o t v r d z u j e .
Výrok III. o trovách konania m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 18 %.
Výroku II., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, s a n e d o t ý k a.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.760,07 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 2,5 % promile denne zo sumy 298,54 Eur od 06.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 686 Eur od 31.07.2009 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.).
2. Napadnutý rozsudok, je v poradí druhým rozsudkom vydaným v prejednávanej veci, predchádzajúci rozsudok bol uznesením krajského súdu zrušený. Žalobca si nárok voči žalovanému uplatnil ako plnenie z dohody o užívaní spoločných priestorov uzatvorenej dňa 27.01.2009, v zmysle ktorej vznikla žalovanému povinnosť platiť náhradu za výlučné užívanie spoločných priestorov bytového domu - nájomné, náhradu za kúrenie, vodné, stočné, zrážkovú vodu a poplatok za správu. Dohoda bola uzatvorená na dobu určitú do konca roku 2009. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že zmluvný vzťah bol ukončený skôr než mal uplynúť na základe uvedenej Dohody, pretože od dohody odstúpil, čím došlo k jej zániku. Okresný súd v predchádzajúcom rozhodnutí na tieto tvrdenia žalovaného neprihliadal, ani sa nimi nezaoberal. Následne po zrušení jeho rozhodnutia odvolacím súdom vec opätovne prejednal a právny úkon odstúpenia od zmluvy, na ktorý poukazoval žalovaný vyhodnotil ako úkon, s ktorými neboli účinky odstúpenia spojené. Vychádzal zo zistenia, že oznámenie žalovaného zo dňa 21.07.2009 sa netýkalo odstúpenia od celej Dohody o užívaní ale len časti, ktorou bola upravená výška úhrady za užívanie spoločného priestoru, ktorý užívať neprestal a ani neumožnil ostatným spoluvlastníkom jeho využitie. Konštatoval, že týmto úkonom zo strany žalovaného nedošlo k platnému odstúpeniu od Dohody
o užívaní spoločných priestorov zo dňa 27.01.2009 v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka. V prípade, že žalovaný tento svoj úkon urobil z dôvodu, že nesúhlasil so spôsobom ako ostatní vlastníci bytov hospodária so spoločným majetkom, mohol ako prehlasovaný spoluvlastník postupovať v zmysle ust. § 139 Občianskeho zákonníka.
3. Nárok žalobcu považoval okresný súd za opodstatnený čiastočne, a to v rozsahu 1.760,07 Eur. Táto predstavuje žalovaným neuhradené platby za rok 2009 vo výške, v akej boli v predmetnej Dohode určené. Žalobu zamietol v časti, ktorou sa žalobca domáhal náhrady uhradením súm z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2010 a 2011, kedy už predmetná Dohoda o užívaní neplatila. Okresný súd mal preukázané , že žalovaný uhradil žalobcovi náhradu za užívanie spoločného priestoru vo výške schválenej vlastníkmi bytov na schôdzi konanej dňa 24.09.2009. Podľa prijatého uznesenia č. 1/09/2009 za užívanie spoločných priestorov jednotlivcami sa platí úhrada vo výške 0,20 Eur/m2/mesiac do fondu opráv, čo ročne predstavuje sumu 198,30 Eur. Predmetné sumy žalovaný za roky 2010 a 2011 uhradil, ktoré úhrady zároveň boli zohľadnené žalobcom pri výpočte žalovanej sumy za uvedené obdobie. Potom zamietol okresný súd aj žalobcom požadovaný úrok z omeškania za rok 2010 a 2011, ako nedôvodný. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že žalobca zastupuje v konaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov v v zmysle uzatvorenej Zmluvy o výkone správy, ktorá ho v článku IX. osobitne splnomocnila na právne úkony v ich mene pri zabezpečovaní pohľadávok vzniknutých neplnením si povinností vlastníkov podľa tejto zmluvy a zákona č. 182/1993 Z. z.. Ďalej v článku III. tejto zmluvy je obsiahnuté splnomocnenie pre žalobcu konať za vlastníkov bytov pred súdom. Vychádzajúc zo Zmluvy o výkone správy a § 8b ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z. okresný súd dospel k záveru, že správca vykonáva správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich účet a je oprávnený konať aj pred súdom.
4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP, a to tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že ich úspech a zároveň neúspech v konaní bol porovnateľný (50 % : 50 %).
5. Proti tomuto rozsudku do výroku I., ktorým bolo žalobe vyhovené a do výroku III. o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne a jemu ako úspešnej strane sporu prizná trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Uviedol, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sumu 1.760,07 Eur, ktorú mu uložil uhradiť špecifikoval ako neuhradené platby za rok 2009 v zmysle Dohody o užívaní vrátane zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradami platieb za rok 2009 a následne opätovne ho zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2,5 promile denne zo sumy 298,54 Eur od 06.06.2010 do zaplatenia, ako aj zo sumy 686 Eur od 31.07.2009 do zaplatenia. Ďalej namietal, že okresný súd nerešpektoval právne záväzný názor odvolacieho súdu pokiaľ sa týka odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj vytýkaných nedôsledností, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Tvrdil, že okresný súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy aby zistil rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, ktoré vykonal, urobil povrchne a nedostatočne, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto následne nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že okresný súd nereagoval na jeho námietku o predčasnom ukončení zmluvného vzťahu jeho odstúpením od zmluvy, čím by sa vyriešila otázka dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatneného nároku. Okresný súd rozhodol nad rámec žalobného návrhu, keď žalobca sa v konaní domáhal sumy 3.476,40 Eur a súd mu priznal 4.262,36 Eur vrátane zmluvnej pokuty i za obdobie po 06.06.2010. Nespochybňoval uzavretie zmluvy o výkone správy bytového domu, ani záver, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný a mohol s ním uzatvoriť Dohodu o užívani. Avšak, všetci spoluvlastníci sa mali dohodnúť na platbách za kúrenie, teplú, či studenú vodu a ostatných nákladov s tým a potom poveriť žalobcu ako správcu vypracovaním zmluvy o prenechaní spoločných priestorov do užívania jedinému spoluvlastníkovi. Takáto dohoda však v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytového domu zo dňa 26.01.2009 absentuje, vrátane uznesenia o poverení správcu na vyhotovení takejto dohody. Okrem toho, vlastníci bytov a nebytových priestorov uznesením č. 3/01/2009 len schválili, že prenechávajú užívanie spoločných priestorov nachádzajúcich sa v suteréne bytového domu o celkovej výmere 82,61 m2 za cenu 16,60 Eur/m2 ročne bez bližšej špecifikácie, bez toho, aká ujma jednotlivým spoluvlastníkom vznikne a akú náhradu požadujú. Nezaoberali sa otázkou, že aj on je vlastníkom predmetných spoločných priestorov, ako aj priestorov, ktoré sú užívané inými vlastníkmi bytov v predmetnom dome.
6. Za nesprávny považoval okresným súdom určený pomer úspechu a neúspechu strán sporu 50 : 50. Vzhľadom na to, čoho sa žalobca domáhal a aká čiastka mu bola priznaná je nepochybné, že úspech žalobcu bol nižší než jeho neúspech.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdiť, pretože ide o rozhodnutie, ktoré vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Výška náhrady za užívanie priestoru žalovaným bola vlastníkmi bytov riadne schválená v uznesení č. 3/01/2009 na schôdzi vlastníkov bytov dňa 26.01.2009. Právo správcu vykonávať správu domu samostatne vyplýva z ust. § 8 b ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z.. Žalobca je nositeľom procesne subjektívnej - aktívnej vecnej legitimácie v predmetnom konaní. Na záver uviedol, že zmluvnú pokutu si uplatnil len v dlžnej čiastke za rok 2009, teda za obdobie platnosti Dohody, ktorá mu bola aj v takomto rozsahu priznaná. Výpočet zmluvnej pokuty niekoľkokrát súdu ako aj protistrane riadne zdôvodnili.
8. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu opakovane zdôraznil dôvody, pre ktoré považoval napadnutý rozsudok za nesprávny a ktorými sa zaoberal už v podanom odvolaní.
9. K uvedenej replike žalovaného žalobca ďalšie vyjadrenie, tzv. dupliku písomne neurobil.
10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok , ďalej len „CSP“) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. pred 01.07.2016, podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu. Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 379 CSP z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 380 CSP a vo výroku I. ho ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo výroku III. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa ust. § 388 CSP a vo výroku II., ktorý odvolaním napadnutý nebol, zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietka žalovaného o duplicitnom rozhodnutí okresného súdu vo výroku I. o zmluvnej pokute nie je opodstatnená. Žalobca si v konaní uplatňoval nárok na úhradu konkrétnych súm špecifikovaných ako zmluvne dohodnuté nájomné, zálohové platby za kúrenie, vodné, zrážkovú vodu a poplatok za správu, s tým, že tieto podľa zmluvy mali byť uhrádzané polročne, a to k 30. januáru a k 30. júnu príslušného roka. Tým, že žalovaný dohodnuté sumy neuhrádzal v zmysle Dohody má žalobca voči nemu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Po začatí konania žalovaný určité konkrétne sumy uhrádzal, na čo žalobca reagoval tým, že ku dňu vykonanej úhrady z dlžnej sumy vyčíslil konkrétnou sumou zmluvnú pokutu od vzniku omeškania do zaplatenia s tým, že vo zvyšku neuhradenej sumy zotrval na nároku na zmluvnú pokutu až do zaplatenia sumy, z ktorej si zmluvnú pokutu uplatnil.
12. Sumu 775,53 Eur, ktorá je súčasťou priznanej istiny 1.760 Eur a predstavuje vyčíslenú zmluvnú pokutu, nemožno stotožňovať so sumou 298,54 Eur, z ktorej bola priznaná žalobcovi zmluvná pokuta od 06.06.2010 do zaplatenia. Suma 298,54 Eur je zostatok istiny, nájomného za druhý polrok roku 2009, ktorého celková výška bola 686 Eur, a ktorej zostatok k 05.06.2010 predstavoval sumu 298,54 Eur. Z vykonaného dokazovania ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd ustálil, že žalovaný bol povinný na základe uzatvorenej Dohody o užívaní spoločných priestorov uhradiť žalobcovi nájomné vo výške 686 Eur polročne, ktoré je splatné k 30. dňu príslušného polroka. Nájomné za druhý polrok roku 2009 tak bolo splatné k 30.07.2009. Keďže žalovaný k tomuto dátumu úhradu nevykonal, vznikol žalobcovi v zmysle Dohody nárok na zmluvnú pokutu od 31.07.2009. Žalovaný však 06.11.2009 uhradil 198,30 Eur, dňa 30.06.2010 na základe vyúčtovania mal preplatok 189,16 eur. Po odpočítaní týchto súm z dlžného nájomného za druhý polrok 2009 ostal zvyšok 298,54 Eur, z ktorého si žalobca uplatňoval dohodnutú zmluvnú pokutu od 06.06.2010 do zaplatenia. Okresný súd tak žiadny duplicitný nárok žalobcovi titulom zmluvnej pokuty nepriznal.
13. Dôvodná nebola ani ďalšia odvolacia námietka, a to, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nevychádzal dôsledne zo záväzných právnych záverov odvolacieho súdu, ktoré boli uvedené v uznesení o zrušení jeho v poradí prvého rozhodnutia vydaného v prejednávanej veci. V zrušujúcom uznesení krajský súd primárne zdôraznil, že okresný súd sa musí vysporiadať s námietkou žalovaného o zániku predmetnej Dohody o užívaní z dôvodu odstúpenia od zmluvy. V prípade, že by k takémuto odstúpeniu došlo, upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na skutočnosť, že zmluvné strany sa medzi sebou vyporiadavajú podľa zásad o bezdôvodnom obohatení a podľa osobitných predpisov týkajúcich sa
hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou. Keďže však okresný súd ustálil, že k platnému odstúpeniu od zmluvy nedošlo, nebolo potrebné, aby sa týmito skutočnosťami zaoberal. Naviac, keď nárok žalobcu na úhradu žalovanej sumy, ktorú si uplatnil voči žalovanému za užívanie spoločných zariadení v období roku 2010 a 2011 zamietol ako neopodstatnený. Konštatoval, že nároky, ktoré sa týkali obdobia roku 2009 boli nárokmi vyplývajúcimi zo zmluvy o užívaní, ktorú mali strany sporu uzatvorenú.
14. Súd prvej inštancie tiež dôsledne vychádzal z právnych záverov odvolacieho súdu pri posúdení dôvodnosti námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že spôsob výkonu správy upravený v § 8b zák. č. 182/1993 Z. z. sa realizuje na základe zmluvy o výkone správy, ktorá obsahuje aj vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov. Okresný súd sa potom správne zaoberal obsahom zmluvy o výkone správy a konštatoval, že v zmysle tejto zmluvy je aktívne vecne legitimovaný žalobca na podanie predmetnej žaloby. V konečnom dôsledku žalovaný záver okresného súdu o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu nespochybňuje.
15. Okresný súd sa tiež v dostatočnom rozsahu zaoberal platnosťou odstúpenia žalovaného od predmetnej Dohody o užívaní, na ktoré poukazoval žalovaný. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho závermi, že zo strany žalovaného k platnému odstúpeniu od zmluvy listom zo dňa 21.07.2009 nedošlo. Žalovaný neuvádza žiadne konkrétne odvolacie námietky, ktorými by spochybňoval správnosť záverov súdu prvej inštancie o neplatnosti tohto odstúpenia. Obmedzil sa iba na námietku, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie sa s týmto faktom nevysporiadalo, čo však nezodpovedá skutočnosti.
16. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku , že okresný súd sa nevysporiadal s navrhnutým dôkazom, a to zápisnicou zo dňa 20. až 21.05.2009 o vykonaní písomného hlasovania a rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov spoločných priestorov a vlastníkov bytov, na základe ktorej došlo ku skončeniu užívania spoločných priestorov. Žalobca predložil okresnému súdu oznámenie o tom, že by sa mala konať dňa 20.05.2009 a 21.05.2009 písomné hlasovanie o otázkach zmeny užívania spoločných priestorov nachádzajúcich sa v suteréne bytového domu ku svojmu vyjadreniu k žalobnému návrhu zo dňa 17.09.2009. V tomto vyjadrení však neuviedol žiadne skutočnosti, na preukázanie ktorých by navrhol vykonanie tohto dôkazu, okresný súd nepochybil, ak na tento dôkaz neprihliadal. Je v zásade v právomoci súdu, ktorý vo veci koná, posúdiť aj to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz a jeho vykonanie. Iné by bolo, ak by žalovaný tvrdil, že došlo k písomnému hlasovaniu, na základe ktorého bolo prijaté rozhodnutie vlastníkov bytov o ukončení predmetnej Dohody o užívaní s jeho osobou, ako aj o spôsobe tohto ukončenia. Takéto tvrdenia však žalovaný neuviedol a nevykonanie dôkazu o tom, že by sa malo konať písomné hlasovanie nepovažoval odvolací súd za významné pre zistenie skutkového stavu veci, prípadne pre preukázanie tvrdení žalovaného (ktoré neboli).
17. Žalovaný tvrdil, že okresný súd rozhodol nad rámec podanej žaloby. Ani táto jeho námietka nie je dôvodná. Vychádzajúc z podanej žaloby a uznesenia o zmene žaloby (č.l. 47 spisu) odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodoval v súlade s podaným žalobným návrhom a jeho zmenami, ktoré boli urobené podaniami žalobcu, o ktorých bolo rozhodnuté uznesením o pripustením zmeny žaloby (č.l. 47 spisu). Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny a príslušenstva. Žalovaná istina predstavovala sumu 3.476,46 Eur a pozostávala z nároku na úhradu zmluvne dohodnutého nájomného za obdobie roku 2009, 2010 a 1. polroku roku 2011, ďalej zo sumy dohodnutých zálohových platieb za kúrenie, vodné a stočné, zrážkovú vodu a za poplatok za výkon správy, a to za obdobie roku 2010, 1. polroku 2011. V súhrne tento nárok predstavoval sumu 3.476,46 Eur. Príslušenstvo k tomuto nároku tvorila zmluvná pokuta a úroky z omeškania, ktoré si v pôvodnej žalobe nevyčíslil žalobca konkrétnymi sumami, ale pristúpil k tomu až počas konania po tom, ako boli urobené čiastočné úhrady žalovaným. Žalobca tak naďalej zotrvával na príslušenstve istiny tak ako ho uplatnil v žalobe, len ho čiastočne konkretizoval a vyčíslil ku dátumu čiastkových úhrad istiny žalovaným s tým, že naďalej zotrval na zvyšku tohto príslušenstva až do zaplatenia celej žalovanej istiny. Podrobné vyčíslenie bolo obsahom aj písomných vyjadrení žalobcu, ktoré boli vysvetlené aj priamo v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd porovnaním uplatneného nároku a priznaného nároku tak dospel k záveru, že okresný súd nepochybil a nepriznal žalobcovi nárok nad rámec uplatnený žalobou.
18. Za dôvodnú však považoval odvolací súd námietku žalovaného, že okresný súd nesprávne určil rozsah v akom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Pri percentuálnom vyjadrení tohto
nároku je potrebné vychádzať z toho, že žalobca si uplatnil istinu vrátane vyčísleného príslušenstva v sume 4.262,36 Eur, priznaná mu bola suma 1.760,07 Eur, čo predstavuje 41 % z uplatneného nároku a zároveň úspech žalobcu. Žalobca mal tak neúspech v rozsahu 59 % (100 - 41), čo je zároveň úspech žalovaného. Čistý úspech žalovaného je potom 18 % (59 - 41). Krajský súd preto výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania zmenil tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18 %.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Pre potreby určenia úspechu v odvolacom konaní krajský súd vychádza z výsledku odvolacieho konania o merite veci, v ktorom bol v celom rozsahu úspešný žalobca a na čiastočný úspech žalovaného vo výroku o trovách konania, keďže ide o výrok závislý od výroku meritórneho rozhodnutia neprihliadal.
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)