Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Csp-40-2017.pdf
PDF · 74.36 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/40/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava, IČO: 47 243 368, v konaní právne zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: H. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Ž., F. XXX, v konaní o zaplatenie 205,08 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 205,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 205,08 Eur od 26.03.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 205,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 26.03.2016 do zaplatenia s odôvodnením, že na základe rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru poskytol žalovanému za dohodnutú odplatu vo výške 5,08 Eur krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 200,- Eur, ktorý sa tento zaviazal vrátiť jednorazovo do 25.03.2016, no doteraz neuhradil nič.
2. Žalovaný prevzal žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 23.06.2017. K veci sa nevyjadril.
3. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že na základe rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.02.2016 a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 25.02.2016 žalovaný dostal od žalobcu na bankový účet sumu 200,- Eur. Obe zmluvy boli uzavreté elektronickými prostriedkami (cez internet). Žalovaný sa zaviazal, že úver vráti jednorazovo do 25.03.2016 v celkovej výške 205,08 Eur.
5. Stranami uzavretá zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalobca mal pri jej uzavretí postavenie dodávateľa a žalovaný postavenie spotrebiteľa. Nejedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 23.02., resp. 25.02.2016 nepovažuje za spotrebiteľský úver také prenechanie peňažných prostriedkov, ktoré mali byť vrátené v lehote nepresahujúcej tri mesiace a v danom prípade lehota splatnosti predstavovala mesiac. Žalobca mal však postavenie tzv. iného veriteľa podľa § 2 písm. c) cit. zákona a v takom prípade sa podľa § 24 ods. 1 cit. zákona aj na „nespotrebiteľský úver“ vzťahujú taxatívne určené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 ods. 1 a 2 cit. zákona.
6. Písomná forma podľa § 40 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka bola v danom prípade zachovaná, nakoľko zmluva bola uzavretá elektronickými prostriedkami zachytávajúcimi obsah právneho úkonu ako aj osoby, ktoré ho urobili. Z obsahového hľadiska sú jednak v rámcovej zmluve a v nadväznosti na ňu v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsiahnuté potrebné náležitosti určené v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vrátane RPMN a celkových nákladov za poskytnutie úveru.
7. Nakoľko žalovaný poskytnutú sumu doteraz žalobcovi nevrátil, je tak povinný urobiť s poukazom na ust. § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa v prípade zmluvy o pôžičke dlžník zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby prenechanú vec rovnakého druhu (najmä peniaze). Jednalo sa totiž o pôžičku, ktorá je typická odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi a nie o úver charakteristický tým, že finančné prostriedky sa neposkytujú priamo dlžníkovi, ale v jeho prospech tretej osobe (§ 497 Obchodného zákonníka). Pokiaľ teda z poskytnutej sumy 200,- Eur, ktorú mal žalovaný vrátiť s odplatou 5,08 Eur neuhradil nič, je povinný zaplatiť žalobcovi celú sumu 205,08 Eur.
8. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013. Podľa tohto znenia je výška úrokov z omeškania o 5 % vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S úhradou sa žalovaný dostal do omeškania (§ 563 Občianskeho zákonníka) dňa 26.03.2016 ako dňom nasledujúcim po dohodnutom dni vrátenia poskytnutej sumy a odplaty, kedy ku dňu 26.03.2016 základná úroková sadzba ECB predstavovala hodnotu 0,00 % ročne. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len vo výške 5 % ročne zo sumy 205,08 Eur od 26.03.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcom úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku so zohľadnením úpravy článku 4 odsek 1 a 2 Základných princípov CSP, ktoré hovoria o tom akým spôsobom posudzovať vec, pokiaľ absentuje určité zákonné ustanovenie, podľa ktorého by súd mal danú vec prejednať a rozhodnúť. V danom prípade bol žalobca neúspešný len v pomerne nepatrnej časti sporu ohľadne výšky úroku z omeškania a preto bolo spravodlivým v zmysle článku 4 odsek 2 Základných princípov CSP priznať mu plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.