Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_14Csr-1-2016.pdf
PDF · 177.79 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csr/1/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: T. P., nar. X.X.XXXX, občan SR, bytom W. P., T. B. č. XXX/X proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516 o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odklade jeho vykonateľnosti takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku so sp. zn. D.-U.-XXX/XX-V. zo dňa 28.12.2015 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, z. z. p. o., v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom sa zamieta. III. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.1.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 28.12.2015 so sp.zn. D.-U.-XXX/XX-V. vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, z.z.p.o., v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom a taktiež sa domáhal odkladu vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že žalobca uzatvoril dňa 21. 2. 2014 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 360€, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 19,21€. V rozhodcovskej zmluve, ktorá tvorí v rámci kontextu zmluvy súčasti zmluvy o úvere, bolo v rozhodcovskej doložke dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, skončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto súdov: Rozhodcovský súd v Bratislave, Ventúrska č.14, Bratislava, zriadený spoločnosťou Sdružení rozhodců, a.s. IČ: 63 496558 so sídlom v Českej republike, Brno, Příkop 8; Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Krížna č. 56, IČO: 44 130 481; Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter, s.r.o. so sídlom Vojtecha Tvrdeného č. 793/21, IČO: 44 826 460 a Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 30, IČO: 44 455 453, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobu. Na základe skutočností, že žalobca povinnosti z uvedenej zmluvy riadne neplnil, stal sa dlh v zmysle zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX splatný vcelku. Nakoľko si žalobca neplnil dôsledne povinností podal žalovaný žalobu
dňa 25. 8. 2015 rozhodcovskému súdu, kde žaloval o zaplatenie 639,08€ s príslušenstvom a to zmluvou pokutou vo výške 0,04% denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55 % z jednotlivých dlžných súm. Rozhodcovský súd na základe vykonaných dôkazov mal za preukázané, že žalobca si uplatnil nárok na vyššie uvedené sankcie plne v súlade so Zmluvou o revolvingovom úvere a svoj nárok dostatočne preukázal zmluvami, ako aj predložením ostatných písomných dokumentov podporujúcich tvrdenia žalobcu. V rámci odôvodnenia rozsudku uviedol, že v súvislosti s dojednanými sankciami, hoci suma týchto sankcií môže na prvý pohľad vyznieť ako neprimerane vysoká, tieto bez ďalšieho nepovažuje za dojednané v rozpore s dobrými mravmi, resp. za neprimerané okolnostiam prípadu. Posúdiac vec podľa hľadísk a dôkazov vydal rozhodcovský súd pod sp. zn. D.-U.-XXX/ XX-V. zo dňa 28.12.2015 rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 632,48€ s príslušenstvom a to zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy : 19,29€ od 2.4.2014 do 8.4.2014; zo sumy 19,29€ od 2.5.2014 do 8.5.2014; zo sumy 19,29€ od 2.6.2014 do 4.6.2014; zo sumy 19,29€ od 2.7.2014 do 10.7.2014; zo sumy 19,29€ od 2.8.2014 do 28.12.2014; zo sumy 11,52€ od 29.12.2014 do 25.1.2015; zo sumy 19,29€ od 2.9.2014 do 25.1.2015; zo sumy 7,92€ od 26.1.2015 do 26.2.2015; zo sumy 19,29€ od 2.10.2014 do 26.2.2015; zo sumy 4,32€ od 27.2.2015 do 30.3.2015; zo sumy 19,29€ od 2.11.2014 do 30.3.2015; zo sumy 0,72€ od 31.3.2015 do 19.5.2015; zo sumy 19,29€ od 2.12.2014 do 19.5.2015; zo sumy 13,83€ od 20.5.2015 do 2.6.2015; zo sumy 7,23€ od 3.6.2015 do 14.7.2015; zo sumy 4,87€ od 15.7.2015 do 9.8.2015; zo sumy 2,51€ od 10.8.2015 do zaplatenia; zo sumy 19,29€ od 2.1.2015 do zaplatenia; zo sumy 19,29€ od 2.2.2015 do zaplatenia; zo sumy 597,99€ od 23.2.2015 do zaplatenia a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 360€, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 632,48€ do zaplatenia, náhrada nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 59,87€, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80€ a trovy právneho zastúpenia 119,74€ a vo zvyšku žalobu zamietol. Predmetný rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 22. 1. 2016. Žalobca má za to, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovská zmluva je podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako neurčitý právny úkon neplatná; rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písmena r/ Občianskeho zákonníka neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka a žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka a teda žalobca v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c/ zákona číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Poukázal na ustanovenie § 33 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, § 37 ods. 1 a § 52 ods.1 Obč. zákonníka ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 61/2012 zo dňa 11.7.2012 a stanoviska schváleného dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove, ako aj na ust. § 53 ods.1 a 5, § 54 ods.2 Obč. zákonníka. Rozhodcovská zmluva určujúca právomoc súdu, príslušného na konanie je podľa názoru žalobcu neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. V uvedenej zmluve sa uvádza, že sa má uplatniť na akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o RÚ, pričom v rámci uvedenej rozhodcovskej zmluvy nejasne určená Zmluva o RÚ nie je špecifikovaná. Vychádzajúc z uvedeného je teda právnym úkon obsiahnutý v rozhodcovskej zmluvy neurčitý. Žalobca zastáva názor, že uvedená rozhodcovská zmluva je v zmysle dikcie § 37 Obč. zákonníka neplatná. Zákon spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľovi. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. V predmetnej veci Zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou a v zmysle vyššie citovaných ustanovení a súdnej praxe má žalobca za to, že rozhodcovská zmluva , zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy, na vzťahy ktorej sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Rozhodcovská zmluva predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich pravdepodobne zo zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník tak svojím podpisom mohol Rozhodcovskú zmluvu akceptovať, akceptácia zmluvy tvorila
podmienku poskytnutia úveru alebo Rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Rozhodcovskú zmluvu žalobca považuje za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj z dôvodu že Rozhodcovská zmluva síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v prípade, pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient- dlžník, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca sa stotožňuje s názorom prezentovaným v ustálenej súdnej praxi, že Rozhodcovskou zmluvou reálne došlo k narušeniu smernicou Rady 93/13 EHS zo dňa 5.4.1993 sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa a žalobca od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním Rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené rozhodcovským konaním na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalobca a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste vzdialenom od trvalého pobytu spotrebiteľa, za účelom sťaženia uplatnenia jeho práv. Žalobca považuje konanie pre rozhodcovským súdom za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdna prax jednak slovenských súdov a taktiež aj Súdneho dvora Európskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa, a preto sa žalobca domáha zrušenia rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zákona rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalobca má za to, že samotný procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodňuje spotrebiteľa - slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho objektívnosti, vzhľadom na fakt, že ho vybral žalovaný. S poukazom na vyššie citovaného ustanovenia zákona žalobca považuje taktiež ustanovenia podľa článku 14 bol 14.1. zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere upravujúce nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku a za neplatné ustanovenie zmluvy z dôvodu, jednak že zmluvná pokuta vo výške 0,04 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, z ktorej je povinný v omeškaní, je neprimerane vysoká s odvolaním sa na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. p/ a q/ Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v Zmluve. V uvedenej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.2.2014 nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu ani jej výška, ktorá je uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvu o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednania majú slúžiť tomu, aby nebolo nutné v každej zmluve prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Nesmú slúžiť tomu, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme zmluvný partner skryl pre spotrebiteľa dojednania, ktoré sú preňho nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že môžu jeho pozornosti uniknúť. Táto zmluva mala obsahovať aj údaje o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru za účelom jeho splatenia. Absencia týchto náležitostí spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napriek tomu, že Občiansky zákonník ani iný predpis nedefinuje kategóriu dobrých mravov, teória a prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Všetky podstatné stránky zmluvy sú formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiadúci účel tým, že sa využije hmotná núdza spotrebiteľa a druhej strane sa dosiahne neprimeraný majetkový prospech. Toto je exemplárny prípad amorálneho správania a je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenia zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere sú svojím obsahom a účelom v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 39 Občianskeho zákonníka sú absolútne neplatné. Naviac je zmluva o revolvingovom úvere, v ktorej sú obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s § 3 ods.1 Obč. zákonníka, ktorý hovorí, že „výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi “ a v tomto prípade ide o zneužitie práva zo strany nebankového subjektu. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovský súd porušil spotrebiteľské právo v zmysle vyššie uvedených námietok a rozhodcovský rozsudok sp.zn. D.-U.-XXX/XX-V. je vykonateľným exekučným titulom, žalobcovi ako spotrebiteľovi hrozí ujma na jeho právach. Žalobca preto žiadal súd, aby podľa ust. § 40 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a navrhol, aby súd vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložil. Ako dôkazy predložil zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.2.2014, žalobu o zaplatenie 639,08€ s prísl., Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXX, rozhodcovský rozsudok D.-U.-.XXX/XX-V. z 28.12.2015.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Považoval ju za nedôvodnú a skutočnosti v nej uvedené nie sú v súlade so skutočným ako aj právnym stavom. Pokiaľ ide o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že nebola dojednaná individuálne žalovaný dodáva, že tvrdenia žalobcu odporujú § 53 Občianskeho zákonníka ako aj rozhodovacej praxi súdov. Z ust. § 53 Občianskeho zákonníka
nevyplýva, že platným je len také dojednanie, ktoré bolo individuálne dohodnuté. Naopak je z neho zrejmé, že aj každé individuálnej nedohodnuté ustanovenie je platné, okrem prípadu ak by spôsobovalo hrubý nepomer v právach a povinnostiach strán, v neprospech spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu bola dohodnutá na základe Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21. 2. 2014, ktorú považuje žalovaný za platne uzatvorenú, v súlade s platným právnym stavom. Prijatím ZoSRK došlo k rozsiahlym zmenám v oblasti rozhodovania spotrebiteľských sporov rozhodcovskými súdmi. Je potrebné uviesť, že už zo samotného prijatia zákona ZoSRK vyplýva, že sa jedná o zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorého cieľom je právne upraviť práva a povinnosti spotrebiteľov a dodávateľov pri alternatívnom riešení sporov pred rozhodcovskými súdmi a je výsledkom aproximácie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/11/ EÚ z 21.5.2013 o alternatívnom riešení sporov. Cieľom prijatia tohto zákona bolo nielen zlepšenie postavenia spotrebiteľov, ale zlepšenie podnikateľského prostredia, nakoľko Európsky parlament zastáva názor, že alternatívne riešenie sporov ponúka jednoduché, rýchle a nízko nákladové mimosúdne riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. ZoSRK sa preberajúca smernica Európskeho parlamentu a Rady EU 2013/11/EÚ z 21.5.2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie smernica (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES, na základe čoho sa vytvárajú predpoklady inštitucionálnych záruk nestranného a nezaujatého rozhodovania vo veci. Nutnosť individuálnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania a jej alternatívneho riešenia vyvstala aj z potreby odbremenenia všeobecných súdov zriadením samostatnej oddelenej úzko špecializovane štruktúry kvalifikovaných rozhodcov. Samotný ZoSRK zákon výslovne vychádza z toho, že rozhodcovská zmluva bude predformulovaná, čiže v tomto smere tvrdenia žalobcu neobstoja. V zmysle § 73 ods. 3 ZoSRK rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Argumentácia žalobcu ohľadne neplatnosti zmluvy z dôvodu, že nemal možnosť výberu súdu je nesprávna, keďže žalobca spája neplatnosť rozhodcovskej zmluvy s momentom začatia rozhodcovského konania zo strany žalovaného ako dodávateľa. Ani pôvodný zákon o rozhodcovskom konaní ( ZoRK č. 244/2002 Z.z. ) ani nový zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ( ZoSRK č. 344/2014 Z.z.) nezakazujú začatie rozhodcovského konania na základe žaloby dodávateľa, práve naopak, túto skutočnosť predpokladajú, inak by nový ZoSRK nemal logický ani právny význam. Podstatné je, že podľa žalobcu má platnosť právneho úkonu nastať až nejakým dodatočným okamihom - podaním žaloby zo strany dodávateľa. Ak je právny úkon neplatný, potom je podľa zákona i právnej praxe neplatný od začiatku. Nemôže nastať absolútna neplatnosť dodatočne. Tým poukazuje na to, že tvrdenie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy spájajúce túto neplatnosť a začatie rozhodcovského konania dodávateľom je nesprávne. Pokiaľ žalobca podanou žalobou sledoval, že rozhodcovská zmluva má byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je potrebné uviesť, že takýto názor žalobcu odporuje právnej úprave relevantnej v čase vzniku rozhodcovský zmluvy, a aj rozhodovacej činnosti súdov. Právna úprava platná v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy výslovne za neplatnú určovala len takú rozhodcovskú doložku/ zmluvu, ktorá ako jedinú možnosť riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom stanovila riešenie v rozhodcovskom konaní. Iné rozhodcovské doložky boli a sú prípustné a dovolené. Žalovaný uvádza, že rozhodcovská zmluva je individuálne dohodnutý právnym úkonom, nakoľko podľa názoru prezentovaného v odbornej literatúre, kde sa výklade pojmu individuálnosť a jeho vzťahu ku vzniku rozhodcovskej zmluvy uvádza „ Ustanovenie § 93b citovaného zákona ( pozn. zákon č. 483/2001 Z.z.), ukladá povinnosť navrhnúť spotrebiteľovi rozhodcovskú doložku určitého obsahu a garantuje mu práva s touto doložkou nesúhlasiť. Vychádza z toho, že spotrebiteľ má možnosť uzatvoriť s bankou zmluvu rovnakého obsahu aj bez uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Ak, a iba vtedy, ak takúto možnosť spotrebiteľ skutočne má , tak bude dojednanie o rozhodcovskej doložke skutočne individuálne dojednané. Ak je ale odmietnutie rozhodcovskej doložky zo strany spotrebiteľa viazané na iné zmluvnú podmienky v ostatných otázkach zmluvy , ktoré sú pre spotrebiteľa menej priaznivé, tak je spotrebiteľ nepriamo nútený rozhodcovskú doložku uzatvoriť. “ V pomeroch v tejto veci sú podstatné 2 základné oprávnenia , resp. možnosti žalobcu vo vzťahu k ovplyvneniu toho, či rozhodcovská zmluva vznikne, eventuálne dôjde k jej zrušeniu. Jednak je to ustanovenie o tom, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou pre získanie úveru a k jej uzatvoreniu vôbec nemusí dôjsť a druhý je ustanovenie o možnosti jednostranného ukončenia rozhodcovskej zmluvy úkonom žalobcu dlžníka - odstúpením bez právneho dôvodu. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že nemusí uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z hľadiska transparentnosti danej informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa. Dlžník bol teda informovaný o prehlásení veriteľa o tom, že existencia rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy a o informovaní o tom, čo rozhodcovské konanie je. Zároveň existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne, kedy si žalobca v lehote 14 dní ( dĺžka
lehoty je rovnocenná ako s lehotami pre možnosť odstúpenia od spotrebiteľského úveru alebo vrátenia tovaru kúpeného na diaľku ) mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Žalobca -spotrebiteľ ako osoba plne spôsobilá na právne úkony mal právo zrušiť rozhodcovskú zmluvu aj dodatočne, a o tomto práve bol transparentne informovaný, kedy sa priamo nad podpisovou doložkou v bode 7/ rozhodcovskej zmluvy nachádzalo ustanovenie o tomto oprávnení. Žalovaný poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 13Co/111/2014 v spojení s opravným uznesením zo dňa 1. 10. 2005, ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia ako je rozhodcovská zmluva v tejto veci. Krajský súd v Prešove dospel k záveru, že dlžník/ spotrebiteľ mal právo výberu a konštatoval, že „ Tak ako súd 1. stupňa aj odvolací súd zastáva názor, že účastníkmi Zmluvy o revolvingovom úvere bola dňa 28.10.2001 uzatvorená individuálnym spôsobom osobitná rozhodcovská zmluva“. Žalovaný poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/439/2015 zo dňa 28.7.2015 , ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia ako je zmluva v tejto veci a tento dospel k záveru, že „ pokiaľ bola navrhovateľke na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste ( hárku) papiera , v rozsahu 7 článkov obsahu, v jej rámci bolo navrhovateľke vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, uvedená skutočnosť vylučuje, aby rozhodcovská zmluva bola kvalifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka.“ Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola so žalovaným dojednaná platne. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o judikatúre Najvyššieho súdu zo dňa 22.11.2012 sp.zn. 3MCdo/14/2011 žalovaný dodáva, že Najvyšší súd SR uvedené dojednanie pripustil v rámci všeobecných podmienok, kde spotrebiteľ má len 2 možnosti : buď ich odmietne ( nevznikne ani hlavný zmluvný vzťah) alebo s nimi súhlasí. V tejto prejednávanej veci rozhodcovská zmluva ani nie je v súčasťou nejakých všeobecných podmienok, respektíve inej zmluvy a súčasne žalobca by odmietnutím ju uzavrieť mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Pokiaľ ide tvrdenie žalobcu o chýbajúcom údaji o termíne konečnej splatnosti úveru, o bezúročnom charaktere úveru, pokiaľ zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšky a termínov splatnosti splátok žalovaný uvádza, že zmluva tieto náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje a nad rámec toho ešte uvádza aj dátum splatnosti prvej splátky. Zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny, tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah zmluvy tvoria prílohy, ktoré sa v zmysle článku 7 ods. 7.1. zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Prílohou zmluvy je aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmluvy majú v zásade dispozitívnu povahu, čo vyplýva zo zmluvnej slobody. Tento princíp okrem iného znamená aj to, že zmluvné strany zároveň prejavom vôle môžu určiť, čo obsah sa zmluvného vzťahu má a nemá tvoriť, ako má byť vyjadrený atď. Aj podľa právnej praxe celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín napr. zošitím nie je v takomto prípade potrebné. Na celistvosť listín možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednotnej formy písma, alebo z iného označenia ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom. V zmysle uvedeného teda Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženie návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7 ods. 7.1. zmluvných dojednaní predstavuje toto dojednanie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva teda údaj o konečnej splatnosti úveru obsahuje. Na podporu uvádzaného žalovaný poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166, ktorý ohľadne významu oznámenia veriteľa ako súčasti zmluvy uviedol: V zmysle článku 7 zmluvných dojednaní predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Z ustanovenia článku 4 ods. 4,5 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. V rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166 sa ohľadne údaju o konečnej splatnosti úveru uvádza:“ vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Zákon o spotrebiteľských úveroch, účinných v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi sporovými stranami nevyžadoval rozpisovanie jednotlivých položiek sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriaci jednu splátku boli uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne opodstatnenie iba vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali aj
v iných termínoch splatnosti, rôznych počtoch splátok dlhu, čo nie je tento prípad. Význam osobitného rozpisovania jednotlivých položiek súvisí s otázkou plnenia záväzku. Ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na úplné splatenie, potom sa platba použije najskôr na úhradu istiny a potom na úrok. To znamená, že v prípade ak sa splátkou uhrádza istina aj úrok, nemá rozlišovanie splátky žiadny reálny a praktický význam. V prípadoch, kedy sa istina a úroky uhrádzajú samostatne v iných termínoch splatnosti by rozlišovanie význam malo s ohľadom na okamih splatnosti záväzkov. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti aj počet splátok. Na podporu uvedeného poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/111/2014, ktorý sa stotožnil s ich argumentáciou o náležitostiach zmluvy o revolvingovom úvere. Nakoľko ust. zák.č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom implementácie smernice Rady 2008/48 je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods.2 písm.k/ z jej ustanovení, osobitne to určuje ako povinnosť aj článok 22 ods. 1 smernice. Podľa článku 10 ods. 1 písm. h) spomenutej smernice má zmluva obsahovať výšku, počet, frekvenciu splátok spotrebiteľa, prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Predmetná smernica má v rámci unijného práva povahu plnej harmonizácie. Členské štáty preto nie sú oprávnené či už legislatívne ( v podobe prijímania právnych noriem) alebo aplikačne ( v podobe rozhodovania svojich orgánov) prijímať odchylné ustanovenia. Výslovne to vyplýva z článku 22 smernice. Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je nutné vychádzať zo znenia smernice, ktorá tvrdenia žalobcu o rozpisoch splátky popiera. Preto žiadal žalobu zamietnuť. 3. Súd na pojednávanie predvolal strany. Žalobca sa nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Neúčasť neospravedlnil a nežiadal pojednávanie z dôležitých dôvodov odročiť. Prítomný bol len advokát žalovaného a vzhľadom k tomu, že nikto nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy, súd vychádzal z dokladov, predložených stranami v spise a iné dôkazy nevykonal.
4. Podľa § 73 ods.1, 3,4, 5 zákona č. 344/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinnom od 1.1.20115 ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.
5. Podľa § 45 ods.1 Zák.č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z
okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Podľa § 45 ods. 3 Zák.č. 335/2014 Z.z. súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
7. Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 46 ods.1 Zák.č. 335/2014 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
9. Podľa § 46 ods. 2 Zák.č. 335/2014 Z.z. doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
10. Podľa § 52a ods.1,2 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
11. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa §53 ods.2,3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
14. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
16. Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
18. Podľa § 53b ods.1 Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
19. Podľa §53c Občianskeho zákonníka ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
20. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ( účinného od 1.2.2013 ) ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 22. Podľa § 3a ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
23. Podľa § 3a ods.2 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.
24. Podľa § 3a ods.3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
25. Podľa § 9 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. (účinného v čase podpisu zmluvy) o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
26. Podľa § 9 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
27. Podľa § 9 ods.9 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
29. Podľa § 544 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
30. Z vykonaného dokazovania súd dospel k k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a súd ju v celom rozsahu zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 21.2.2014 žalobca požiadal písomne žalovaného o úver 360€, splatný v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov ) po 19,29€. Celkove sa mal zaviazať zaplatiť žalovanému za úver celkovú čiastku 810,18€, ročná úroková sadzba predstavovala 70,02%. Žalovaný schválil žalobcovi úver a uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver ( úverový limit) 360€, ktorý mal splácať v 42 mesačných splátkach po 19,29€, schválená výška revolvingu 216,69€. Celková čiastka, ktorú musel zaplatiť predstavovala sumu 810,18€. RPMN ( ročná percentuálna miera nákladov) za úver predstavovala 68,29%, ročná úroková sadzba bola 70,02% u revolvingu vo výške 76,21%, priemerná RPMN za úver 46,30%. Prvá splátka mala byť splatná 1.4.2014 a posledná dňa 1.9.2017. Odplata za poskytnutie služby podľa čl. 8 ods.8.1. písm.a/ ( odklad splátok ) dohody o poskytnutí služby predstavovala sumu 51,74€.
31. V čl.7 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere bolo uvedené, že " Dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere ( na zadnej strane tejto žiadosti / zmluvy), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/ Zmluvy. Dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. Dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 vyhlasuje, že je plne spôsobilý na právne úkony. Dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 berie výslovne na vedomie a súhlasí, že ním požadovaná čiastka je maximálna a že veriteľ je oprávnený po posúdení schopností dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 splácať požadovaný úver poskytnutú čiastku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností veriteľa. V prípade, ak dlžník nebude súhlasiť so zmenami týkajúcimi sa výšky a ostatných parametrov úveru je oprávnený od zmluvy odstúpiť a prípadne zmluvu okamžite vypovedať v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tejto zmluvy. "
32. V čl.10 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere dlžník súhlasil s tým, aby veriteľ získal informácie o jeho bonite, platobnej morálke a dôveryhodnosti, ktoré sú potrebné k posúdeniu jeho žiadosti o poskytnutie finančnej služby a to z negatívnej databázy združenia SOLUS, ktorej členom je aj veriteľ.
33. Z čl. 13 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/ zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkmi zmluvu po revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania ( na zadnej strane tejto žiadosti / zmluvy. Zmluvné strany prehlasujú, že žiadosť/ zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená z slobodnej vôle, jej obsahu radne porozumeli, a na dôkaz tejto skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy ( zmluva obsahuje podpisy tak dlžníkov- žalobcov 1/ a 2/ ako aj veriteľa. )
34. Podľa čl. 14 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX s názvom Sankcie vyplýva, že: a/ čl.14.1. v prípade omeškania dlžníka ( spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou
splátky úveru alebo je časti je dlžník ( spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% ročne); b/ čl.14.2. okrem zmluvnej pokuty podľa čl.14 ods.14.1. tejto Zmluvy o RÚ je dlžník ( spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ust. ods.14.1.tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 14.3. tejto Zmluvy o RÚ ; c/ čl.14.3. zmluvná pokuta podľa čl. 14 ods.1 tejto zmluvy o RÚ spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zák.č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť 3 -násobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie dlžníka ( spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nar. vlády č. 87/1995 Z.z.
35. Dňa 21.2.2014 žalobca so žalovaným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom z čl. 2 tejto zmluvy vyplýva, že uzatvorenie tejto zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere , dlžník nie je povinný tento návrh prijať a vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.
36. Z čl. 5 Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že veriteľ a dlžník sa dohodli na tom, že " akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní na niektorom v zmluve uvedených stálych rozhodcovských súdov....." Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh".
37. Z čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14-tich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme a lehota sa považuje za zachovanú, ak je oznámenie o odstúpení zaslané na adresu veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.
38. V čl. 8 bod a/ až e/ Rozhodcovskej zmluvy bol dlžník poučený o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy a obdržal všetky potrebné základné informácie o priebehu rozhodcovského konania s odkazom na príslušnú právnu normu, ktorá rozhodcovské konanie upravuje ( zák.č. 244/2002 Z.z.). Bol poučený o začiatku a priebehu rozhodcovského konania, o mieste konania súdu, o všetkých svojich procesných právach a povinnostiach, vrátane doručovania písomností, možnosti zvoliť si advokáta a požiadať o ústne pojednávanie vo veci, o trovách tohto konania a o možnosti podať opravné prostriedky.
39. Dňa 25.8.2015 sa žalovaný v procesnom postavení žalobcu obrátil so žalobou o plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX proti žalovanému ( v tomto spore žalobcovi) žalobcovi na Stály rozhodcovský súd Victoria arbiter v Žiline so sídlom Framborská č. 3605, Žilina. V žalobe uviedol, že dňa 21.2.2014 poskytol žalovanému revolvingový úver č. XXXXXXXXXX v sume 360€, ktorý mal žalovaný splácať v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov po 19,29€ v termínoch splatnosti, dojednaných v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru už pri splátke č.1 a napokon zaplatil len sumu 171,10€. Pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace, veriteľ si uplatnil oznámením dlžníkom právo okamžitej splatnosti úveru podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s ust. § 53 ods.8 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu straty výhody splátok dňa 22.2.2015, kedy sa stal splatným celý dlh v sume 639,08€. Nakoľko sa žalovaný sa dostal do omeškania, žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. 14 bod 14.1. zmluvy vo výške 0,04% denne zo sumy : 19,29€ od 2.4.2014 do 8.4.2014, 19,29€ od 2.5.2014 do 8.5.2014, 19,29€ od 2.6.2014 do 4.6.2014, 19,29€ od 2.7.2014 do 10.7.2014, 19,29€ od 2.8.2014 do 28.12.2014, 11,52€ od 29.12.2014 do 25.1.2015, 19,29€ od 2.9.2014 do 25.1.2015, 7,92€ od 26.1.2015 do 26.2.2015, 19,29€ od 2.10.2014 do 26.2.2015, 4,32€ od 27.2.2015 do 30.3.2015, 19,29€ od 2.11.2014 do 30.3.2015, 0,72€ od 31.3.2015 do 19.5.2015, 19,29€ od 2.12.2014 do 19.5.2015, 13,83€ od 20.5.2015 do 2.6.2015, 7,23€ od 3.6.2015 do 14.7.2015, 4,87€ od 15.7.2015 do 9.8.2015, 2,51€ od 10.8.2015 do zaplatenia, 19,29€ od 2.1.2015 do zaplatenia, 19,29€ od 2.2.2015 do zaplatenia, 597,99€ od 23.2.2015 do zaplatenia. V súlade s ust.
§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatnil aj nárok na úroky z omeškania podľa nar. vlády č. 87/1995 Z.z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zák.č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne 3-násobok úrokov z omeškania podľa nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca si preto uplatnil len časť úroku z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov vo výške 0,55% ročne zo sumy : 19,29€ od 2.4.2014 do 8.4.2014, 19,29€ od 2.5.2014 do 8.5.2014, 19,29€ od 2.6.2014 do 4.6.2014, 19,29€ od 2.7.2014 do 10.7.2014, 19,29€ od 2.8.2014 do 28.12.2014, 11,52€ od 29.12.2014 do 25.1.2015, 19,29€ od 2.9.2014 do 25.1.2015, 7,92€ od 26.1.2015 do 26.2.2015, 19,29€ od 2.10.2014 do 26.2.2015, 4,32€ od 27.2.2015 do 30.3.2015, 19,29€ od 2.11.2014 do 30.3.2015, 0,72€ od 31.3.2015 do 19.5.2015, 19,29€ od 2.12.2014 do 19.5.2015, 13,83€ od 20.5.2015 do 2.6.2015, 7,23€ od 3.6.2015 do 14.7.2015, 4,87€ od 15.7.2015 do 9.8.2015, 2,51€ od 10.8.2015 do zaplatenia, 19,29€ od 2.1.2015 do zaplatenia, 19,29€ od 2.2.2015 do zaplatenia, 597,99€ od 23.2.2015 do zaplatenia. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahne sumu poskytnutého úveru 360€, žalobca odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 369,08€ do zaplatenia. Žalobe predchádzal pokus o zmier.
40. Dňa 28.12.2015 Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter so sídlom v Žiline sp.zn. D.-U.-XXX/XX- V. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 632,48€ spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a s úrokom z omeškania 0,55% ročne z čiastky: 19,29€ od 2.4.2014 do 8.4.2014, 19,29€ od 2.5.2014 do 8.5.2014, 19,29€ od 2.6.2014 do 4.6.2014, 19,29€ od 2.7.2014 do 10.7.2014, 19,29€ od 2.8.2014 do 28.12.2014, 11,52€ od 29.12.2014 do 25.1.2015, 19,29€ od 2.9.2014 do 25.1.2015, 7,92€ od 26.1.2015 do 26.2.2015, 19,29€ od 2.10.2014 do 26.2.2015, 4,32€ od 27.2.2015 do 30.3.2015, 19,29€ od 2.11.2014 do 30.3.2015, 0,72€ od 31.3.2015 do 19.5.2015, 19,29€ od 2.12.2014 do 19.5.2015, 13,83€ od 20.5.2015 do 2.6.2015, 7,23€ od 3.6.2015 do 14.7.2015, 4,87€ od 15.7.2015 do 9.8.2015, 2,51€ od 10.8.2015 do zaplatenia, 19,29€ od 2.1.2015 do zaplatenia, 19,29€ od 2.2.2015 do zaplatenia, 597,99€ od 23.2.2015 do zaplatenia a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovo čiastku vo výške 360€, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto čiastky je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z čiastky 632,48€ až do zaplatenia, náklady spojené s mimosúdnym vymáhaní pohľadávky 59,87€ a trovy konania vo výške 31,80€ poplatku za rozhodcovské konanie a 119,74€ trovy právneho zastúpenia a vo zvyšku žalobu zamietol. všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd považoval dojednanú rozhodcovskú zmluvu za platnú, aplikoval na predmetný zmluvný vzťah právne normy o ochrane spotrebiteľa ( § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení, maximálnu výšku odplaty za úver a sankcií ) a doručoval žalobu výzvou zo dňa 9.10.2015 na vyjadrenie žalovaným, ktorý sa k nej vyjadril a jeho námietkami o neplatnosti rozhodcovskej doložky sa v odôvodnení dôsledne zaoberal. Na základe dokazovania rozhodcovský súd považoval požadovanú odplatu za úver za súladnú so zákonom a vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Rozhodcovský rozsudok žalovaný prevzali dňa 22.1.2016. Dňa 29.1.2016 bola žalovaným podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad jeho vykonateľnosti.
41. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca sa žalobou, podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter v Žiline sp.zn. U.-.U.-XXX/XX-V. zo dňa 28.12.2015. Svoj návrh odôvodňoval nedostatkom právomoci tohto súdu konať vo veci pre neplatnú rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka z dôvodu jej neurčitosti; pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm.r/ Občianskeho zákonníka a z dôvodu, že sa žalobca nemal možnosť skutočne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a pre porušenie všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa.
42. Súd sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu a dospel k záveru, zhodnému so Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter v Žiline, že jeho právomoc prejednať spor zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.2.2014 bola daná a to na základe platnej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 21.2.2014, uzatvorenej medzi účastníkmi. Rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne, na osobitnom liste a bola uzatvorená alternatívne, teda s možnosťou žalobcu ako spotrebiteľa obrátiť sa aj na všeobecný súd. Z ust. § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačne, že za neprijateľné zmluvné podmienky sú považované tzv. výlučné rozhodcovské
doložky, teda tie, ktoré neumožňujú spotrebiteľovi riešiť spory zo zmluvy inak, než v rozhodcovskom konaní, čo však nebol tento prípad. Žalobca mohol uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere aj bez uzavretia rozhodcovskej zmluvy, čo jednoznačne vyplýva z článku 2 Rozhodcovskej zmluvy a mal možnosť aj po jej uzavretí od Rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní od jej uzavretia písomne odstúpiť bez toho, aby to malo vplyv na záväzok zo zmluvy o revolvingovom úvere( článok 7 rozhodcovskej zmluvy.) Obe zmluvy ( o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu ) mal žalobca po ich podpise k dispozícii v písomnom vyhotovení, a z obsahu čl. 8 Rozhodcovskej zmluvy vyplýva podrobný popis konania na rozhodcovskom súde, vrátane možnosti uplatnenia procesných práv účastníkov, možnosti obrátiť sa na advokáta, poučenie o opravných prostriedkoch a odkaz na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (účinného v čase uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy) , podľa ktorého sa na danom súde postupuje. Z obsahu čl. 5 Rozhodcovskej zmluvy jednoznačne vyplýva, aké spory medzi zmluvnými stranami sa budú podľa tejto rozhodcovskej zmluvy riešiť v rozhodcovskom konaní a je zrejmé, na ktorý zmluvný vzťah rozhodcovská zmluva odkazuje (číslo zmluvy o revolvingovom úvere XXXXXXXXXX( číslo zmluvy je uvedené dokonca v záhlaví zmluvy) takže tvrdenie o neplatnosti zmluvy z dôvodu jej neurčitosti neobstojí. Z čl. 5 vyplýva, že výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na tej strane, ktorá podáva žalobu, takže rovnosť sporových strán bola zabezpečená a žiaden z navrhovaných rozhodcovských súdov sa nenachádzal v neprimeranej vzdialenosti od bydliska žalobcu ( 3 súdy mali sídlo v Bratislave a jeden v Žiline). Tvrdenie žalobcu, že sa nemohol oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu taktiež nemožno považovať za akceptovateľné, pokiaľ bol spôsobilý sa s podmienkami oboznámiť a poukazovať na ne ako na neprijateľné v lehote od 22.1.2016 do 29.1.2016 ( od doručenia rozhodcovského rozsudku do podania žaloby o jeho zrušenie na tunajší súd ), čo je 7 dní. Z toho plynie záver, že s podmienkami rozhodcovského súdu bol schopný sa oboznámiť a aj si ich preštudovať v lehote 14 dní na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy, ktorá plynula od uzavretia zmluvy a nič mu nebránilo od rozhodcovskej zmluvy v tejto lehote odstúpiť, pokiaľ ňou nechcel byť viazaný, čo však neurobil. Súd vzhľadom na vyššie uvedené posúdil Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 21.2.2014 ako platný, zrozumiteľný a určitý právny úkon. 43. Z obsahu rozhodcovského rozsudku sp.zn. D.-U.-XXX/XX-V. zo dňa 28.12.2015 vyplýva, že Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter v Žiline posúdil zmluvný vzťah uzavretý medzi účastníkmi a vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.2.2014 ako vzťah spotrebiteľský a z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že sa ochranou spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany dôsledne zaoberal a aplikoval predpisy platné a účinné v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere ( zákon č. 129/2010 Z.z.), a skúmal aj prijateľnosť dojednaných zmluvných podmienok z hľadiska požadovanej výšky odplaty za úver, vrátane uplatnených sankcií ( zmluvných pokút a úrokov z omeškania). Rozhodcovský súd skúmal aj koľko bolo na úver po podaní žaloby zaplatené a v danom prípade by rovnako postupoval aj všeobecný súd .
44. Pokiaľ ide o výšku RPMN ( ročná percentuálna miera nákladov) 68,29% ročne pri poskytnutom úvere 360€, splatnom v 42 splátkach po 19,29€ a celkovú odplatu, ktorú mal žalobca zaplatiť v sume 810,18€, táto sa môže javiť ako privysoká. Avšak súd dospel k záveru, že dojednaná odplata nie je v rozpore s ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka, pretože odplata podstatne neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Banky takýto typ úveru ( revolving) v danom mieste a čase neposkytovali, okrem toho išlo o nezabezpečený právny vzťah, poskytovaný nebankovými spoločnosťami a miera rizikovosti úhrady dlhu bola vyššia ako u bežných finančných produktov, poskytovaných bankovými inštitúciami a uvedená skutočnosť sa následne premietla aj do ročnej percentuálnej miery nákladov v analogických prípadoch, na čo poukázal aj rozhodcovský súd. Treba v tejto súvislosti poukázať na to, že výška úveru, jeho odplata ako aj RPMN a priemerná RPMN boli v zmluve uvedené výraznejším písmom ako ostatný text.
45. Súd neuznal námietky žalobcu ohľadne neprijateľnosti zmluvne dojednaných podmienok vrátane zmluvnej pokuty za relevantné. Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere bolo aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi č. XXXXXXXXXX, ktoré obsahovalo presnú špecifikáciu úveru, ako aj výšku, počet a termíny splátok, pričom splátky boli splatné mesačne, vždy k 1-dňu v mesiaci počnúc 1.4.2014 a končiac 1.9.2017. Zmluvná pokuta bola dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda musí mať obligatórne písomnú formu, pričom jej podstatnou náležitosťou je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej výpočtu. Výška pokuty nie je zákonom limitovaná, nesmie byť však v rozpore s
dobrými mravmi. Dlžník je povinný pokutu zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikla škoda. Jej zaplatenia sa môže veriteľ domáhať vtedy, ak došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola dohodnutá.
46. V danom prípade mal súd preukázané, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli aj zmluvné dojednania žalovaného a v čl. 13 Zmluvy o revolvingovom úvere a žalobca svojím podpisom potvrdili, že sa týmito podmienkami bude riadiť. Súčasťou zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere boli aj ustanovenia, týkajúce sa sankcií, uvedených v bode 14., teda úrokov z omeškania a zmluvných pokút. Sankcie teda boli zmluvnými stranami platne písomne dojednané a žalobca si ich mohol uplatňovať len vtedy, ak došlo k porušeniu zmluvných povinností dlžníkov, teda neuhradenia splátok dojednaných v zmluve v lehote ich splatnosti. Žalobca bol oprávnený v prípade omeškania s platením dlhu, ku ktorému nepochybne došlo už pri splátke č. 1 uplatňovať aj zmluvne dojednané zmluvné pokuty vo výške 0,04% denne. V danom prípade bolo Krajským súdom v Nitre pod sp.zn. 15Cob/194/2010 z 13.10.2010 judikované, že za prijateľnú sa považuje zmluvná pokuta vo výške 0,1% denne, takže pokuta vo výške 0,04% denne nemôže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ostatné sankcie pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania boli rozhodcovským súdom posúdené v súlade s ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení a priznané len v zákonnej výške. Súd teda nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali rozhodcovský rozsudok zrušiť a nezistil ani existenciu dôvodov uvedených v § 45 ods.3 zák.č. 335/2014 Z.z. a žalobu ako nedôvodnú zamietol a taktiež zamietol aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
47. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok ) podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.