Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sd/116/2016

Potvrdené rozhodnutím 10So/33/2017
„Identifikačné číslo spisu: 6016200373 Dátum vydania rozhodnutia: 27.04.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Berthotyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6016200373.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: D. J., narodená dňa XX.XX.XXXX, Z. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.12.2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/116/2016-61 zo dňa 12.10.2017, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/116/2016-61 zo dňa 12. októbra 2017 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky D. J. rod. Z., nar. X.. A. XXXX, bytom Z. C. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 7. decembra 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 7. decembra 2015 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 12. novembra 2015, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri zistenej 35 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože nesúhlasila s percentuálnym vyjadrením jej zníženej pracovnej schopnosti. Predložila nové lekárske správy a zdôraznila, že z hľadiska jej duševného ochorenia došlo po liečbe len k parciálnemu zlepšeniu jej stavu a prognóza jej ochorenia je nepriaznivá. V písomnom vyjadrení uviedla, že nie je schopná pracovať, pretože je unavená, trpí nespavosťou, vyhýba sa kontaktu s ľuďmi a v mnohých situáciách má strach. Tiež trpí chronickým zápalom prínosových dutín a bolesťami hlavy.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní s tým, že už 10 rokov je v zlom psychickom stave a každý mesiac až dva mesiace navštevuje svojho ošetrujúceho psychiatra. Trpí úzkosťou, zabúda, trasie sa, má depresie, plače. Tiež má ťažnosti s krvným tlakom, srdcom, puchnú jej palce na nohách a opakovane trpí zápalom prínosových dutín. Hoci z hľadiska jej duševného ochorenia je jej stav raz lepší raz horší, často sa striedajú obdobia, keď dochádza k zhoršeniu jej zdravotného stavu.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, pretože ani po opakovanom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru a jej invalidita zistená nebola.

1. júla 2016 vstúpil do účinnosti zákon 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492 ods. 1 upravil, že konania podľa III. hlavy 5. časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Preskúmavacie súdne konanie bolo začaté na základe podaného odvolania navrhovateľky z 31. januára 2016, t. j. pred 1. júlom 2016, preto krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie,

ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V, položky 3, písm. a/ možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stredne ťažké formy porúch nálad (manické, depresívne, periodické) vyjadriť v rozpätí 35 % až 45 %. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka podala opakovanú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku 12. novembra 2015 a žiadala ho priznať od totožného dňa. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný jej zdravotný stav posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci, ktorý v posudku z 12. novembra 2015 okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky vychádzal z výsledku hospitalizácie na psychiatrickom oddelení z decembra 2014, z psychiatrických, neurologických a endokrinologických vyšetrení z roku 2015 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil reaktívnu depresívnu poruchu s anxietou t. j. duševné ochorenie v zmysle kapitoly V, položky 3, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Uviedol, že 44 ročná navrhovateľky bez významnejšieho predchorobia je psychiatricky liečená od roku 2010. V roku 2014 bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení s recidívou užívania alkoholu pri syndróme závislosti, nasadením antidepresívnej a anxiolytickej liečby sa stav zlepšil, došlo k úprave a normalizácii intrapsychickej tenzie. V ďalšom priebehu boli intermitentne zistené reaktívne subdepresívne rozlady ako dôsledok rôznych rodinných a partnerských stresogénnych situácií. V decembri 2014 bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení pre depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa aj s podielom reaktívnych faktorov s prítomnou hypoaktivitou, hypobúliou, pocitmi bezradnosti a psychosomatickou insuficienciou. Po aplikovanej liečbe sa jej stav pomerne rýchlo zlepšil, intrapsychická tenzia sa normalizovala, emotivita sa stabilizovala a nálada bola eutýmna. Podľa kontrolných psychiatrických vyšetrení je jej afektivita stabilizovaná, živšia. Na základe zhodnotenia funkčného postihnutia pri tomto zdravotnom postihnutí vyjadril pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia aj s ohľadom na charakter psychiatrickej liečby, ktorá je základná a štandardná s veľmi dobrým efektom. Pridružené bolesti chrbtice bez prejavov koreňového dráždenia nepovažoval za posudkovo významné, rovnako ako chorobu vysokého krvného tlaku, ktorá je štandardnou liečbou kompenzovaná bez komplikácií.

Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne zmenené ani po podaní jej odvolania, bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené a nebola uznaná invalidnou, zaoberal sa v rámci odvolacieho správneho konania posúdením jej zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky na základe vlastného klinického vyšetrenia a na základe totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i

doplnených psychiatrických, ORL vyšetrení a výsledku hospitalizácie na psychiatrickom oddelení z októbra 2015 dňa 6. apríla 2016 a na žiadosť krajského súdu po predložení ďalších odborných nálezov zo strany navrhovateľky (psychologické vyšetrenie z júna 2016, psychiatrické vyšetrenia z roku 2016 - 2017, imunoalergologické vyšetrenia, endokrinologické vyšetrenie, USG brucha z roku 2016 a 2017) aj 28. septembra 2017. Jeho posudkový záver bol zhodný s posudkovým záverom prvoposudzovateľa vo všetkých jeho častiach. V posudkoch bolo uvedené, že u navrhovateľky sú v popredí psychické zmeny v súvislosti s chronickým alkoholizmom (asi od roku 2001), pre ktoré absolvovala opakované hospitalizácie s hodnotením jej stavu ako reaktívna depresívna porucha s anxietou. V posledných rokoch pri abstinencii od roku 2011 sa zvýraznili depresívne prejavy a jej stav bol po poslednej hospitalizácii v októbri 2015 hodnotený ako depresívna porucha stredne ťažkého stupňa s podielom reaktívnych faktorov, so syndrómom závislosti od alkoholu s udávanou štvorročnou abstinenciou. Priebežné ambulantné vyšetrenia potvrdili opakovane kolísavý priebeh ochorenia s preliečením na psychiatrickom oddelení v čase zhoršenia, s pozitívnym efektom liečby. Na základe odborných lekárskych nálezov, ktorými bol potvrdený kolísavý priebeh ochorenia aj s reaktívnym potenciovaním pri akýchkoľvek somatických problémoch považoval priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 35 % za adekvátny. Jej pridružené ochorenia (dorzalgie, esenciálna hypertenzia) nepovažoval za posudkovo významné, pretože nemali vplyv na jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedol, že v trvalom pracovnom pomere nie je už od roku 1998, z toho dôvodu nemá vybudované žiadne pracovné návyky ani nemôže využiť svoje dosiahnuté vzdelanie, avšak vzhľadom na vek a zdravotný stav môže vykonávať jednoduché pomocné práce. Hypertenzia je dlhodobo stabilizovaná. Sonografickým vyšetrením brucha neboli zistené jednoznačné patologické zmeny a alergické prejavy typu alergickej rinitídy, polinózy vyžadujú len sezónnu liečbu. Sprievodný syndróm dráždivého kašľa intenzívnejšiu liečbu nevyžaduje.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie.

Na základe objektívne zistených aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľky a ich závažnosti určila odporkyňa správne jej rozhodujúce zdravotné postihnutie. Vzhľadom na priebeh ochorenia, jeho prejavy a účinnosť aplikovanej liečby ho správne zaradila v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení správne vyjadrila pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Správne nevyužila možnosť percentuálneho navýšenia zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky aj pre jej pridružené zdravotné ťažkosti, pretože u ani jedného z nich nebol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý mal posudkový význam tak, ako to bolo vyššie konkretizované.

Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jej invalidita nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť nepoklesla o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a z uvedeného správne vyvodila, že jej nárok na invalidný dôchodok vznikol, pretože ten je podmienený invaliditou poistenca, ktorá u navrhovateľky zistená nebola. Krajský súd preto rozhodnutie odporkyne, ktorým bola žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá, potvrdil ako súladné so zákonom.

Vyslovený posudkový záver nemohli ovplyvniť ani výsledky psychiatrických vyšetrení z augusta a septembra 2017, ktoré navrhovateľka predložila na súdnom pojednávaní, pretože nedokumentovali iný, závažnejší stav jej duševného ochorenia v porovnaní so stavom, ktorý už bol posudkovo zhodnotený.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.