Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/156/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného Q. V., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27.6.2017, č. k. 9Nt/45/2017-28, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.10.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Q. V., nar. XX.X.XXXX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 27.6.2017, č. k. 9Nt/45/2017-28 podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona žiadosť odsúdeného Q. V., nar. XX. XX. XXXX v R., nap. bytom: C. R., W. XXX/XX, t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o zmenu ochranného ústavného liečenia protitoxikomanického, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn. 2T/170/2012 zo dňa 04. 04. 2016, na ochranné ambulantné liečenie protitoxikomanické zamietol. Proti tomuto uzneseniu, priamo na verejnom zasadnutí, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal sťažnosť odsúdený, ktorú bližšie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním zo dňa 29.6.2017. Napadnuté uznesenie prvostupňového súdu považuje za nesprávne, pričom poukazuje na skutočnosť, že vyše štyroch rokov je vo výkone trestu, respektíve väzby a celú túto dobu abstinuje bez akýchkoľvek problémov. Odsúdený doteraz nebol zaradený do programu ústavného liečenia a z toho dôvodu nemôže byť zaradený na vonkajšie pracovisko, kde by mal možnosti lepšieho zárobku. O toto sa usiluje preto, lebo jeho maloletá dcéra je vážne chorá a musí podstúpiť viacero operácií. Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnuté uznesenie zmeniť a povoliť odsúdenému zmenu formy ochranného liečenia z ústavného na ambulantné.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení. Podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať odvolanie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu súd, v ktorého obvode je liečebné zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, na verejnom zasadnutí; predtým musí byť odsúdený vyslúchnutý. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je nedôvodná. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd na rozhodnutie o návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktoré predvolal a vypočul zástupcu ústavu na výkon trestu odňatia slobody a odsúdeného, ktorému dal možnosť realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Ďalej oboznámil potrebné listinné dôkazy. Rozsah, v ktorom vykonal prvostupňový súd dokazovanie, považuje sťažnostný súd za dostatočný na zákonné rozhodnutie o žiadosti odsúdeného. Odsúdený odôvodnil svoju žiadosť o zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia, ktoré mu bolo uložené rozhodnutím, citovaným vo výroku napadnutého uznesenia tým, že potrebuje platiť výživné a ak by nastúpil ústavné ochranné liečenie, tak by 6 mesiacov pracovať nemohol. Teraz pracuje na pracovisku, ktoré je vo vnútri ústavu, ale vonkajšia práca je lepšie platená. Jeho dcéra je chorá a chce jej finančne touto formou pomáhať. Prvostupňový súd odôvodnil zamietajúci výrok napadnutého uznesenia tým, že nie je naplnený predpoklad na zmenu ústavného liečenia na ambulantné, tak ako to ustanovuje § 74 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na fakt, že odsúdený na liečenie doposiaľ nenastúpil, nemôže súd objektívne zhodnotiť povahu choroby (na základe lekárskej správy), priebeh liečby a ani liečebné možnosti odsúdeného. Samotné odôvodnenie podaného návrhu odsúdeným súd vyhodnotil tak, že napriek pozitívnej snahe odsúdeného o zabezpečenie finančnej starostlivosti o jeho dcéru, nemôže ísť táto skutočnosť na úkor liečby závislosti u odsúdeného, ktorá je u neho nevyhnutným predpokladom, aby po výkone trestu odňatia slobody viedol riadny život. Nemožno sa stotožniť s názorom odsúdeného, že výkon trestu v trvaní 4 rokov odôvodňuje rozhodnutie o zmene spôsobu výkonu úradného rozhodnutia, nakoľko odsúdený je vo vynútenej abstinencii, pričom nie je objektivizovaný jeho skutočný postoj k užívaniu omamných látok. Súd prihliadol na liečebné možnosti ústavu, avšak táto skutočnosť nemôže byť dlhodobo na ujmu odsúdenému, a preto je potrebné s výkonom ochranného liečenia začať v čo najkratšom čase, aby v prípade opätovného návrhu mohol súd u odsúdeného posúdiť priebeh liečenia. S uvedenými zisteniami a závermi prvostupňového súdu, je potrebné v plnom rozsahu súhlasiť. Subjektívny názor odsúdeného o možnosti dosiahnuť účel ochranného liečenia aj jeho výkonom v ambulantnej forme, je pre rozhodovanie súdu irelevantný. Uloženie ochranného liečenia ústavnou formou bolo odôvodnené dokazovaním vykonaným v súdnom konaní a na zmenu takéhoto rozhodnutia by muselo dôjsť k zmene relevantných skutočností, súvisiacich s liečením odsúdeného. K takejto zmene však nedošlo. Pokiaľ odsúdený argumentuje tým, že pri inej (miernejšej) forme ochranného liečenia, by mohol zarobiť viac finančných prostriedkov, ktorými chce pomáhať svojej dcére, nemožno v tomto štádiu trestného konania brať tento argument do úvahy. Úlohou ochranného liečenia je dosiahnuť liečebný efekt v súvislosti s jeho závislosťou, pričom toto ochranné opatrenie, spolu s uloženým trestom, má dosiahnuť účel sledovaný pri odsúdení sťažovateľa. Súd nemôže brať do úvahy konkrétne podmienky výkonu trestu odňatia slobody, vrátane možnosti zárobku odsúdeného, nakoľko toto nie sú skutočnosti, ktoré priamo súvisia s účelom ochranného liečenia. Na základe takto vykonaného dokazovania bolo zistené, že u odsúdeného naďalej pretrváva potreba vykonať súdom uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a nie je dôvod na zmenu spôsobu jeho výkonu na formu ambulantnú. S poukazom na uvedené, krajský súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.