Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Csp-88-2017.pdf
PDF · 89.75 KB
No categories available
1Csp/88/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu W. U., L..V.., X. XX, Z., E.: XXXXXXXX, proti žalovanému: F. X., S.. X.X.XXXX, N. M. H. XXXX/X, XXX XX V.Š. S. W., v konaní o zaplatenie 387,42 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 387,42 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.8.2017 domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 387,42 eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.5.2015 bola u žalovaného vykonaná kontrola odberného miesta (odberného zariadenia) Lesná 3125/7, Spišská Nová Ves. Vykonanou kontrolou bol na odbernom mieste (odbernom zariadení) zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Doba trvania neoprávneného odberu od 25.11.2014 do 27.5.2015 bola určená podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 292/2012 Z.z.. Žalobca si voči žalovanému v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom uplatnil sumu 387,42 eur, ktorá mu bola vyúčtovaná faktúrou č. 8200276663 zo dňa 3.6.2015 s lehotou splatnosti 17.6.2015. Žalobca vyzval žalovaného na splnenie záväzku predžalobnou upomienkou zo dňa 11.8.2015, no napriek uplynutiu lehoty splatnosti žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil.
2. Na základe návrhu a listinných dôkazov s ním predložených tunajší súd vydal dňa 17.5.2017 platobný rozkaz sp. zn.: 1Csp/88/2017-20/68/2014-12, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore žalovaný uviedol, že policajt, ktorý vec vyšetroval, dospel k záveru, že chybou žalovaného k ničomu nedošlo. On preto nemá nič platiť, lebo nič nespáchal a cíti sa byť nevinný. Žalobca si to má riešiť s políciou, lebo tá povedala, že páchateľ je neznámy. Súd na základe podaného odporu platobný rozkaz zrušil.
3. Žalobca k odporu žalovaného vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.7.2017 uviedol, že na odbernom mieste Lesná 3125/7, Spišská Nová Ves bol dňa 27.5.2015 zistený odber elektriny bez uzavretej zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny a odber elektriny bez určeného meradla. Občianskoprávna zodpovednosť za takýto nelegálny odber nie je priamo závislá od trestnoprávnej zodpovednosti. Vznik a trvanie občianskoprávnej zodpovednosti nevyžaduje zavinenie ako pri trestnoprávnej zodpovednosti, ale je založená na objektívnom princípe. V elektromernom rozvádzači umiestnenom na fasáde odberného miesta bol
v mieste montáže elektromera spojený prívodový a vývodový vodič, čím neoprávnene došlo k oživeniu elektroinštalácie rodinného domu. Takto neoprávnene odoberaná elektrina nebolo meraná ani fakturovaná. Reálny odber elektriny na odbernom mieste bol zistený tým, že bol nameraný prúd 5,2 A a napätie 251 V, čo preukazuje aj zápis o zistenom neoprávnenom odbere, pričom ak by na odbernom mieste nedochádzalo k odberu elektriny, tak by bolo namerané iba napätie a nie aj prúd resp. prúdová záťaž. Žalovaný nepopiera, že odberné miesto ako také užíva a ani to, že na ňom bol zistený neoprávnený odber, popiera iba svoje zavinenie na tomto neoprávnenom odbere. Žalobca podal vo veci aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu, avšak trestné stíhanie bolo prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, čo však nevylučuje občianskoprávnu zodpovednosť. V danom prípade, čo sa týka výšky škody, tak v prípade odberu bez určeného meradla neexistujú žiadne objektívne a spoľahlivé podklady, preto je rozsah škody určený vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len ako „vyhláška“). Žalobca v uvedenej veci nevedel presne určiť skutočný čas trvania neopravného odberu a preto tento bol určený v zmysle právnej fikcie podľa § 1 ods. 4 druhá veta vyhlášky na dobu posledných 183 dní. Denná spotreba bola určená podľa § 1 ods. 6 písm. a) vyhlášky na 69 kWh. Celková spotreba za určený počet dní tak predstavuje 12.627 kWh. Celková cena neoprávnene odobratej elektriny bola určená podľa § 1 ods. 2 vyhlášky za rok 2014. vo výške 359,01 € a za rok 2015 vo výške 1.316,62 €, pričom žalobca si v rámci dispozičnej zásady neuplatňuje škodu, akú by si mohol podľa vyhlášky uplatniť z dôvodu neprimeranej tvrdosti zákona, ale žiada len sumu 387,42 €. 4. Žalobca súdu zároveň predložil aj fotodokumentáciu z kontroly na odbernom mieste, zápis o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 28.5.2015, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 28.5.2015, faktúru č. 8200276663 zo dňa 3.6.2015, predžalobnú upomienku zo dňa 11.8.2015 a kópiu doručenky od žalovaného.
5. Žalovaný aj žalobca boli na pojednávanie riadne predvolaní, pričom predvolanie aj riadne prevzali. Na vytýčené pojednávanie sa sporové strany nedostavili, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnili, kvôli čomu súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával bez ich prítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to faktúrou č. 8200276663 zo dňa 3.6.2015 splatnou dňa 17.6.2015, zápisom o zistenom neoprávnenom odbere elektrickej energie, výzvou na zaplatenie s doručenkou, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, fotodokumentáciou a zistil tento skutkový stav :
7. Žalovaný na odbernom mieste Lesná 3125/7, Spišská Nová Ves v období od 25.11.2014 do 27.5.2015 spôsobil žalobcovi škodu, tým, že neoprávnene odoberal elektrinu. Škodu si žalobca vyúčtoval faktúrou č. 8200276663 zo dňa 3.6.2015 splatnou dňa 17.6.2015 v celkovej sume 387,42 eur. 8. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo strany žalovaného súd zistil, že hodnota neoprávnene odobratej elektriny bola vypočítaná pri odbernom výkone 25 A, pri dobe trvania odberu 183 dní, s počtom hodín 12 za deň a počte fáz 1 pri napätí 230V vo výške 12.627 kWh škody v technických jednotkách. Táto škoda vyjadrená v technických jednotkách bola následne cenovo ohodnotená podľa § 1 ods. 2 vyhlášky na sumu 1.675,63 €, z ktorej si žalobca uplatnil iba sumu 387,42 €.
9. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení platnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu t.j. k 27.5.2015, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
10. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení platnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu t.j. k 27.5.2015, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
11. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení platnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu t.j. k 27.5.2015, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
12. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení platnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu t.j. k 27.5.2015, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: 13. a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení platnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu t.j. k 27.5.2015, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
15. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení platnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu t.j. k 27.5.2015, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz,
b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.
16. Podľa § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
17. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že je daná zodpovednosť žalovaného na náhradu škody v žalovanej výške, ktorú si voči nej vyčíslil žalobca za neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste Lesná 3125/7, Spišská Nová Ves v období od 25.11.2014 do 27.5.2015. Žalobcovi tak vznikol voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorej výška bola určená podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z., v zmysle ktorého mal žalobca nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody. K určeniu škody došlo druhým spôsobom predvídaným v ustanovení § 46 ods. 2 cit. zákona a síce tým, ktorý je ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Týmto predpisom bola v čase neoprávneného odberu vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 251/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalobca preto správne na vyčíslenie škody aplikoval citovanú vyhlášku. Súd sa stotožnil s vyčíslením škody, ktorú predložil žalobca a zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny.
18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania a to vzhľadom na skutočnosť, že mal úspech v celom svojom uplatnenom nároku. O výške tejto náhrady trov bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.