Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13C-82-2016.pdf
PDF · 65.05 KB
Case nature
Subarea
13C/82/2016
Uznesenie
Okresný súd Komárno v spore žalobcu: CEE COLLECT Slovakia s.r.o., Gorkého 3, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 882 053, v konaní zastúpený: BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanému: X. K. P., V.. X.X.XXXX, R. XXX, zastúpený: JUDr. Ondrej Tóth, advokát, Dunajské nábrežie 14, Komárno, 2. Š. P., V.. XX.X.XXXX, R. XXX, o zaplatenie 9.187,95 eur s príslušenstvom, o sťažnosti žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 13C/82/2016-59 zo dňa 10.5.2017
rozhodol:
Súd sťažnosť žalovaného v 1. rade z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.2.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia 9.187,95 eur s príslušenstvom. Okresný súd Komárno uznesením č.k. 13C/82/2016-52 zo dňa 27.1.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2017, konanie vo veci zastavil a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovaným v 1. a v 2. rade priznal 100% nárok na náhradu trov konania.
2. O výške náhrady trov konania rozhodol súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka uznesením č.k. 13C/82/2016-59 zo dňa 10.5.2017 tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 6,70 eur titulom súdneho poplatku a vo výške 945,07 eur titulom trov právneho zastúpenia žalobcu na účet advokáta žalobcu. Uznesenie prevzal žalobca dňa 22.5.2017, žalovaný v rade 1. dňa 29.5.2017 a žalovaný v rade 2. dňa 26.5.2017. Žalovaný v 1. rade napadol uvedené uznesenie včas podanou sťažnosťou, ktorú odôvodnil tým, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 13C/82/2016-52 zo dňa 27.1.2017 žalobcovi voči žalovaným priznal 100% nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že až po uplatnení nároku na súde došlo k splneniu peňažného záväzku žalovaných z výťažku dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných. Žalovaný v rade 1./ má však za to, že súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol nesprávne a nespravodlivo voči žalovaným, keď pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. Poslednou výzvou zo dňa 6.2.2013 na zaplatenie omeškaných splátok úveru oznámil žalovaným, že pristúpi k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných. Podľa názoru žalovaného v rade 1. s poukazom na vedomosť žalobcu o zabezpečení pohľadávky voči žalovaným nehnuteľnosťou žalovaných a o začatí výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, žalobca podal žalobu na súd bezdôvodne a zbytočne, pričom presvedčivým dôkazom duplicitného konania žalobcu zbytočne zaťažujúceho súdy a neodôvodniteľného účtovania zbytočných trov konania je zaplatenie súdneho poplatku za žalobu v odvolacej lehote v období, kedy už žalobca doručil žalovaným 1. a 2. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva. S poukazom na uvedené žalovaný v 1. rade žiadal, aby odvolací Krajský súd v Nitre zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil vec na nové rozhodnutie, pretože žalovaný v 1. rade má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku žalobcu o náhrade trov konania, ktorým mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkove 951,77 eur je voči žalovanému 1./ krajne nespravodlivé až šikanózne.
2. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
3. Rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka o výške náhrady trov konania, a to samostatným uznesením, pričom proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca súdu prvej inštancie.
Žalovaný v 1. rade v podanej sťažnosti uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania, ktorým mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkove 951,77 eur je voči žalovanému v 1. rade krajne nespravodlivé až šikanózne. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd uznesením č.k. 13C/82/2016-52 zo dňa 27.1.2017, pričom strany sporu poučil o možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Keďže uvedené uznesenie nebolo žiadnou zo strán napadnuté odvolaním, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2017. Napadnutým uznesením č.k. 13C/82/2016-59 zo dňa 10.5.2017 rozhodoval súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka (už len) o výške náhrady trov konania a procesne neúspešných žalovaných zaviazal na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba, písomné podanie na súd vo veci samej - späťvzatie žaloby), režijný paušál a DPH a náhrady iných trov za zaplatený súdny poplatok za žalobu. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti táto smeruje proti rozhodnutiu súdu o nároku na náhradu trov konania, pričom nárok bol žalobcovi priznaný iným rozhodnutím než bolo sťažnosťou napadnuté uznesenie. Žalovaný v 1. rade v podanej sťažnosti nenamieta ani počet úkonov právneho zastúpenia ani výšku priznanej náhrady trov konania, ale namieta samotnú skutočnosť, že žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania.
4. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť žalovaného v 1. rade proti uzneseniu zo dňa 10.5.2017 ako nedôvodnú zamietol, keď sťažnosťou napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a náležite odôvodnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).