Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12T/47/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. októbra 2017, vo Vranove nad Topľou, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

P. I., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom M. N., ul. G.. M. č. XXX/XX, okr. Trebišov, t. č. nezamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1./ dňa 12.01.2016, asi o 18:05 hod., v podnapitom stave, na chodníku pred budovou F. F. a. s., na O. F. č. XXX/XXX vo Vranove nad Topľou, pristúpil k poškodenému W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. P., B. č. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou a z rúk mu vzal MP3 prehrávač iPod značky Apple, s ktorým obžalovaný ušiel a spôsobil tak poškodenému W. T. škodu vo výške 300,00 EUR,

2./ dňa 29.02.2016, asi o 22:00 hod., v pohostinstve F. P. H. R., na F. L. vo Vranove nad Topľou, počas rozhovoru s poškodeným Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Vranov nad Topľou, G. č. XXX/XX, tohto najmenej dvakrát udrel spodnou časťou skleneného pohára do zadnej časti hlavy, následne poškodeného chytil za bundu v prednej časti a vytlačil ho pred vchodové dvere pohostinstva, pričom poškodený Y. D. utrpel reznú ranu záhlavia s dobou liečenia v trvaní 10 dní,

t e d a

1./ prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,

2./ - inému úmyselne ublížil na zdraví,

- na mieste prístupnom verejnosti dopustil sa výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

1./ prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona,

2./ - prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona nad priťažujúcimi okolnosťami podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 04.03.2016, sp. zn. 12T/31/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2016 a ktorý bol obžalovanému doručený dňa 05.05.2016, ktorým bol obžalovanému podľa § 194 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (troch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov, ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, v nadväznosti na § 74 ods. 1 Trestného zákona, ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické, protitoxikomanické liečenie a ochranné liečenie nelátkových závislostí (patologické hráčstvo) a to v ústavnej forme.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal dňa 12.04.2017 obžalobu na obžalovaného P. I. pre skutok uvedený v bode 1/ výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona a pre skutok opísaný v bode 2/ tohto rozsudku, ktorý zas právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona ako aj prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému P. I. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku vo vzťahu k obom skutkom obžaloby. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku 1/ ako aj skutku 2/, ktoré boli uvedené v obžalobnom návrhu. Vzhľadom na to, že obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené mu v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora, súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania oboch skutkov obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody.

Na tomto podklade súd uznal obžalovaného P. I. v prípade skutku 1/ tohto rozsudku za vinného z toho, že dňa 12.01.2016 poškodenému W. T., po pristúpení k jeho osobe, z jeho rúk vytrhol MP3 prehrávač iPod značky Apple, čím takto tomuto vtedy ešte mal. poškodenému spôsobil škodu v sume 300,00 eur, čím týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona. Pokiaľ ide o skutok 2/ uvedený vo výroku tohto rozsudku, obžalovaný zas tým, že dňa 29.02.2016 v nočných hodinách v pohostinstve „F. P. H. R.“ poškodeného Y. D. najmenej dvakrát udrel spodnou časťou skleneného pohára do zadnej časti hlavy a vzápätí tohto poškodeného chytiac za bundu vyhodil pred vchodové dvere tohto pohostinstva, v dôsledku čoho poškodený D. utrpel reznú ranu záhlavia s dobou liečenia v trvaní 10 dní, naplnil skutkovú podstatu ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona tak aj skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Obžalovaný oba skutky spáchal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže chcel vyššie uvedeným konaním spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu na ochrane vlastníctva veci v prípade skutku 1/ tohto rozsudku ako aj záujmu na ochrane ľudského zdravia a pokojného občianskeho spolunažívania pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok.

Obžalovaný P. I. sa oboch skutkov dopustil ako trestne zodpovedný subjekt.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody a to výsluchom obžalovaného, svedka W. V., prečítaním svedeckých výpovedí jednotlivých poškodených z prípravného konania k výroku o náhrade škody a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v minulosti bol raz či dvakrát súdne trestaný a to za krádež ako aj za výtržníctvo. Potvrdil, že naposledy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, ale podľa jeho názoru mu skúšobná doba tohto podmienečného odsúdenia už uplynula, pričom v čase hlavného pojednávania sa voči nemu podľa jeho vyjadrenia neviedlo žiadne iné trestné stíhanie. Naposledy bol pritom odsúdený za neoprávnený vstup do obydlia svojej bývalej družky U. L.M. v roku 2016 a to na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Zdôraznil, že napriek tomu, že mal uložený zákaz priblíženia sa k tejto poškodenej, si naďalej plnil svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 50,00 eur k ich spoločnej dcére W. L.. V čase rozhodovania súdu sa podľa jeho vyjadrenia voči nemu neviedlo nielen žiadne trestné stíhanie, ale ani priestupkové konanie. Vo vzťahu k svojim osobným a majetkovým pomerom sa vyjadril, že býva v obci L. O. Z. u svojho zamestnávateľa W. V. a je zamestnaný ako pomocný kuchár, za čo poberá minimálnu mzdu v sume 120,00 eur. Pred tým, ako žil u svojho terajšieho zamestnávateľa, býval v prenajatom byte, za ktorý platil nájomné v sume 250,00 eur. Prostredníctvom obhajcu už na začiatku hlavného pojednávania obžalovaný predložil poštové poukážky o úhrade škody jednotlivým poškodeným a to poškodenej Dôvere zdravotnej poisťovni, a. s. v sume 38,27 eur, poškodenému D. vo výške 176,60 eur a poškodenému T. v sume 30,00 eur, teda v celej výške uplatneného nároku na náhradu škody všetkými týmito poškodenými. Takisto uviedol, že sa pokúsil osobne ospravedlniť ako poškodenému T. tak aj poškodenému D., ale týchto nezastihol v mieste ich bydliska. Zdôraznil, že pravidelne navštevuje svoju matku vo veku 60 rokov, ktorej poskytuje potrebnú pomoc, keďže táto je po operácii srdca. Poukázal takisto na to, že výkon trestu odňatia slobody by nepriaznivo pôsobil na jeho psychiku.

Svedok W. V. uviedol na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný je zamestnaný u jeho matky ako živnostníčky od septembra roku 2016 ako pomocný kuchár - grilovač a tomuto je v podstate nadriadeným. Obžalovaný je pri výkone svojej práce pracovitý, ochotný a tomuto zveruje aj finančnú hotovosť. Vyjadril svoje presvedčenie, že obžalovaný už prestal požívať alkoholické nápoje, že je pracovitý a že má priateľské vzťahy so svojimi kolegami.

Z výpovede poškodeného D. z prípravného konania súd ďalej zistil, že tento si uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z bolestného vo výške uvedenej v znaleckom posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie v hodnote 176,60 eur.

Poškodený W. T. si zas v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody voči obžalovanému na poškodených slúchadlách zn. Sony k MP3 prehrávaču iPod v sume 30,00 eur.

Podľa vyjadrenia zástupkyne poškodenej Dôvery zdravotnej poisťovne a.s. Mgr. Ž. v prípravnom konaní z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenému Y. D., ich poistencovi, si táto poisťovňa uplatnila nárok na náhradu škody v sume 38,89 eur. Podľa správy tejto poisťovne zo dňa 09.09.2017 predloženej v konaní pred súdom, obžalovaný im uhradil spôsobenú škodu v celej výške 38,27 eur dňa 21.09.2017.

Podľa odborného vyjadrenia hodnota 1 ks MP3 prehrávača iPod zn. Aplle bola 300,00 eur a 1 ks slúchadiel k MP3 prehrávaču iPod zn. Apple zas v hodnote 20,00 eur. Oprava natrhnutého ramienka vaku zas predstavovala sumu 5,00 eur.

V prípravnom konaní bol zabezpečený ešte znalecký posudok MUDr. E. z odvetvia psychiatrie na obžalovaného, podľa ktorého tento trpí poruchou psychiky a správania zapríčinenou užívaním alkoholu: syndrómom závislosti; poruchami psychiky a správania vyvolané užívaním viacerých psychoaktívnych látok - syndróm závislosti od psychostimulancií ( pervitín ) a kanabinoidov ( marihuana ); anamnesticky experimentovanie s viacerými psychoaktívnymi látkami ( extáza, LSD, Crack, Herba), bez známok psychickej či fyzickej závislosti a takisto patologickým hráčstvom. Táto znalkyňa však zdôraznila, že obžalovaný v minulosti a ani v čase spáchania skutkov netrpel žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou v zmysle psychózy, u obžalovaného nebola zistená žiadna sexuálna porucha ani deviácia, avšak u neho ide o aktívnu závislosť od alkoholu, ako aj o polymorfnú toxikomániu -

závislosť od viacerých psychoaktívnych látok s preferenciou drog amfetamínového typu ( pervitín ) a kanabinoidov ( marihuana ) a gambling, ktoré boli u neho prítomné aj v čase spáchania skutkov. Z vyššie uvedených dôvodov preto znalkyňa ustálila, že obžalovaný mohol v čase spáchania skutkov rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a mohol svoje konanie aj ovládať, pričom v danej inkriminovanej dobe bola jeho schopnosť rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania ako aj jeho schopnosť svoje konanie ovládať zmenšená len pod vplyvom užitého alkoholu, prípadne inej psychoaktívnej látky ( marihuany ) a to nepodstatne. Podstatné zníženie jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností, či vymiznutie týchto schopností vzhľadom na spáchané skutky u obžalovaného nebolo zistené. U obžalovaného jeho konanie nemalo podklad vo forenzne významnej psychickej poruche ani v kvalitatívne zmenenom vedomí - patický efekt, patická opitosť, nebola u neho narušená významová a motivačná súvislosť medzi situáciou a reakciami, to znamená, jeho konanie nebolo cudzie jeho osobnosti, v stave opitosti u obžalovaného došlo k odbrzdeniu morálnych zábran a potencovaniu impulzivity a porúch správania. Obžalovaný v inkriminovanej dobe užil alkohol, prípadne inú psychoaktívnu látku ( marihuanu ) dobrovoľne, vedomý si všeobecne známych účinkov, jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli ovplyvnené len v miere zanedbateľnej a z forenzného hľadiska bezvýznamne. Obžalovaný je pritom schopný chápať zmysel trestného konania. Keďže znalkyňa u obžalovaného zistila syndróm závislosti od alkoholu na úrovni II. - III. vývojovej fázy podľa Jellinekovej klasifikácie, je u obžalovaného indikované nariadenie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou. Zároveň, keďže u obžalovaného zistila aj závislosť od viacerých drog ( kanabinoidy ) - marihuana, psychostimulanciá - pervitín, ide o polymorfnú toxikomániu, preto je u neho z medicínskeho hľadiska indikované uloženie aj ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou. Vzhľadom na zistený gambling, s preferenciou hry na výherných automatoch, odporučila obžalovanému uložiť ešte aj iné ochranné liečenie nelátkových závislostí ( patologické hráčstvo ) ústavnou formou. U obžalovaného nezistila výskyt žiadneho duševného ochorenia v z zmysle psychózy, jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, preto nie je indikované nariadenie žiadnej formy ochranného psychiatrického liečenia a zotrvala na návrhu uloženia všetkých troch druhov ochranného liečenia ako bolo vyššie uvedené.

Podľa znaleckého posudku MUDr. X. z odboru zdravotníctva a farmácie poškodený D. utrpel reznú ranu záhlavia, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie bez práceneschopnosti v trvaní maximálne do 10 dní a uvedené poranenie ani nezanechalo u poškodeného žiadne trvalé následky. Znalec pritom uvedené poranenie poškodeného ohodnotil sumou 10 bodov.

V konaní pred súdom boli takisto oboznámené spisy tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 112/2015 ako aj sp. zn. 12 T 31/2016.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona).

Podľa vyjadrenia mesta M.D. N. obžalovaný už niekoľko rokov nebýva v meste M. N., pričom od 10.09.2009 nemá trvalý a ani prechodný pobyt v tomto meste. Mestom X. O. Z. je zas obžalovaný hodnotený všeobecne s tým, že mestský úrad má evidovaný na neho jeden záznam o tom, že dňa 21.09.2015 sa dopustil porušenia všeobecne záväzného nariadenia tohto mesta č. XX/XXXX.

Podľa vyjadrenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody M. sa tento obžalovaný vo výkone väzby správal slušne a disciplinovane, pričom mu nebol uložený ani žiaden disciplinárny trest.

Obžalovaný bol celkovo 7 krát priestupkovo postihnutý a to za priestupky proti majetku, proti verejnému poriadku a proti občianskemu spolunažívaniu.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ už 4 krát súdne trestaný, dvakrát za majetkové trestné činy a jedenkrát za prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona. V prípade odsúdenia obžalovaného rozsudkom tohto súdu sp. zn. 12 T 112/2015 zo dňa 17.12.2015 bol obžalovaný odsúdený za prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona na peňažný trest vo výmere 250,00 eur, ktorý obžalovaný uhradil dňa 15.6.2016 a z tohto dôvodu sa na uvedené odsúdenie, ako aj na obe predchádzajúce odsúdenia obžalovaného vzťahuje fikcia neodsúdenia. Posledným odsúdením

obžalovaného bolo jeho súdne postihnutie trestným rozkazom tohto súdu sp. zn. 12 T 31/2016 zo dňa 04.03.2016 za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a ), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov a zároveň mu bola uložená aj povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej v tejto trestnej veci na vzdialenosť menšiu ako päť metrov.

Obžalovanému I. poľahčovalo, že škodu spôsobenú všetkým trom poškodeným v predmetnej trestnej veci uhradil v konaní pred súdom, čo bolo potrebné vyhodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. k) Tr. zákona. Obžalovanému takisto poľahčovalo, že sa k spáchaniu oboch skutkov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a ich spáchanie oľutoval ( § 36 písm. l/ Tr. zákona ). Na druhej strane obžalovanému zas priťažovalo, a to s ohľadom aj na nevyhnutnosť ukladania mu súhrnného trestu odňatia slobody, že sa dopustil viacerých trestných činov ( § 37 písm. h/ Tr. zákona). Za priťažujúcu okolnosť súd nemohol považovať aj predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, keďže odhliadnuc od skutočnosti, že súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody k predchádzajúcemu odsúdeniu tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 31/2016, tri tomuto rozhodnutiu tunajšieho súdu predchádzajúce odsúdenia obžalovaného už boli zahladené. U obžalovaného tak nastala prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona. Keďže obžalovaný sa oboch žalovaných skutkov a to jedného zo dňa 12.01.2016 a druhého zo dňa 29.02.2016 dopustil pred tým, ako mu bol doručený trestný rozkaz tunajšieho súdu sp.zn.12 T 31/2016 zo dňa 04.03.2016, ktorý mu bol doručený dňa 05.05.2016, súd vo vzťahu k tomuto odsúdeniu musel ukladať súhrnný trest odňatia slobody v zmysle ust. § 42 ods. 1 Tr. zákona v nadväznosti na § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V danom prípade takýmto trestným činom je zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 3 rokov do 8 rokov. Po úprave tejto trestnej sadzby ako v zmysle ust. § 38 od. 3 Tr. zákona tak aj pri aplikácii tzv. asperačnej zásady uvedenej v ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona, tak tomuto obžalovanému bolo potrebné ukladať súhrnný trest odňatia slobody vo výmere od 3 rokov do 8 rokov. Pri rozhodovaní súdu o určení konkrétnej výmery trestu odňatia slobody obžalovanému, keďže uloženie iného druhu trestu ani neprichádzalo do úvahy a to vo vyššie uvedenom rozpätí trestnej sadzby trestu odňatia slobody, súd prihliadol na tú závažnú skutočnosť, že obžalovaný I. bol v minulosti už opakovane súdne trestaný a to za majetkovú trestnú činnosť ako aj za prečin pytliactva. Súd tiež prihliadol aj na to, že obžalovaný bol ukladaným trestom postihovaný za tri rozdielne skutky, pričom v predmetnej trestnej veci protiprávne konanie obžalovaného spočívalo jednak v úmyselnom odcudzení cudzej veci vtedy ešte maloletému poškodenému ako aj v úmyselnom napadnutí iného človeka v pohostinskom zariadení, pričom podľa vyjadrenia obžalovaného ešte pri rozhodovaní súdu v prípravnom konaní o návrhu prokurátora na vzatie tohto obžalovaného do väzby, obžalovaný mal s poškodeným D. viaceré konflikty už pred samotným spáchaním skutku. Zároveň súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že tento obžalovaný bol v minulosti aj priestupkovo postihnutý za priestupky rôzneho druhu. Obžalovaný pritom napriek svojej vedomosti o tom, že je trestne stíhaný za skutok zo dňa 10.01.2016, za ktorý bol nakoniec odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 31/2016 zo dňa 04.03.2016, sa v januári ako aj ihneď vo februári roku 2016 dopustil ďalšej a to posudzovanej protiprávnej činnosti. Ďalej je potrebné poukázať aj na tú závažnú skutočnosť, že je nepochybné, že predchádzajúce početné podmienečné odsúdenia obžalovaného neviedli k žiadnej jeho náprave, keďže zahladenie predchádzajúcich odsúdení obžalovaného samo - osobe neznamená, že sa zároveň zahladzuje aj tá skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil protiprávnej činnosti. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody tak súd dospel k záveru, že uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody ani neprichádzalo do úvahy a teda, že súd v danom prípade už musí pristúpiť k uloženiu trestu odňatia slobody obžalovanému spojeného s obmedzením jeho osobnej slobody. Je potrebné zdôrazniť, že trest v zmysle ust. § 34 Tr. zákona vo vzťahu k páchateľovi plní funkciu ochrany spoločnosti pred ním, teda sa v ňom prejavuje prvok represie a to v zámere zabrániť páchateľovi v ďalšej trestnej činnosti, ďalej prvok individuálnej prevencie ( vychovať páchateľa k riadnemu spôsobu životu ) ako aj zámer odradiť ďalších potencionálnych páchateľov od páchania trestnej činnosti, voči ktorým sa tak prejavuje aj prvok generálnej prevencie ( výchovne pôsobiť na ostaných členov spoločnosti ). Je nepochybné, že vzhľadom na takto formulovaný účel trestu tento účel trestu u tohto obžalovaného môže naplniť len nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže v opačnom prípade by sa obžalovanému ďalej nezabránilo v pokračovaní jeho protiprávnej činnosti a takisto by iný trest odňatia slobody ako spojený s obmedzením jeho osobnej slobody neodradil obžalovaného od páchania trestnej činnosti. Zároveň len takýto trest bude naplňovať prvok generálnej

prevencie, keďže iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody recidivistovi by nemal žiaden výchovný účel na ostaných členov spoločnosti. Za takejto situácie uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu v zmysle ust. § 34 Tr. zákona. Na strane obžalovaného súd pritom nevzhliadol ani žiadne mimoriadne okolnosti či už týkajúce sa samotnej osoby páchateľa alebo okolností prípadu. Pri určovaní zas konkrétnej výmery takéhoto trestu odňatia slobody zas súd musel prihliadať na tú okolnosť, že tento obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, že napriek odlišnému charakteru trestnej činnosti, za ktorú ho súd v podstate týmto súhrnným trestom odňatia slobody odsudzoval, sa tento doposiaľ dopustil len v podstate majetkovej trestnej činnosti, zohľadnil tiež celkovú prísnu výmeru trestu odňatia slobody pri zločine porušovania domovej slobody podľa ô§§ 194 ods. 3 Tr. zákona a to minimálne v trvaní 3 rokov, čo znamená, že obžalovaného bolo potrebné v podstate prvýkrát postihovať niekoľkoročným trestom odňatia slobody, ale na druhej strane súd prihliadol aj na všetky vyššie spomenuté okolnosti a to predovšetkým predchádzajúce viaceré podmienečné odsúdenia obžalovaného či alternatívne tresty ako aj početné skutky, za ktorému mu súd týmto rozhodnutím ukladal trest. Zohľadniac tak všetky vyššie uvedené okolnosti tak súd za primeraný a adekvátny ako z hľadiska individuálnej tak aj generálnej prevencie považoval trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov, teda tento druh trestu v podstate tesne nad spodnou hranicou základnej výmery trestu odňatia slobody pri zločine porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona, ktorý má pritom široké rozpätie. Zároveň, vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody, súd v zmysle ust. § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 31/2016 zo dňa 04.03.2016 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Keďže obžalovaný nebol v predchádzajúcich 10 rokov pred spáchaním žalovaných skutkov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ( § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ). Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie na obžalovaného súd aj s poukazom na tú skutočnosť, že samotný obžalovaný aj priznal v prípravnom konaní, že oba skutky spáchal pod vplyvom alkoholických nápojov a zároveň obžalovaný uviedol, že okrem toho užíva aj návykové látky, pričom okrem vyššie uvedených závislostí u obžalovaného bola príslušným znaleckým dokazovaním zistená aj jeho závislosť od výherných automatoch ( gambling), obžalovaný s uložením všetkých týchto druhov ochranného liečenia aj prejavil súhlas, preto mu súd uložil ochranné protialkoholické, protitoxikomanické liečenie ako aj liečenie nelátkových závislostí ( patologické hráčstvo ) a to v prípade všetkých týchto troch druhov ochranného liečenia v ústavnej forme.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Poškodený W. T. ( skutok 1/ tohto rozsudku ) si uplatnil nárok na náhradu škody za poškodené slúchadlá zn. SONY k MP3 prehrávaču iPod v hodnote 30,00 eur. V prípade skutku 2/ tohto rozsudku si poškodený Y. D. zas z titulu bolestného za spôsobené poranenia uplatnil nárok na náhradu škody v sume 176,60 eur a poškodená Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. si z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti tomuto poškodenému uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 38,27 eur. Obžalovaný pritom na hlavnom pojednávaní predloženými poštovými poukážkami preukázal, že spôsobenú škodu jednotlivým poškodeným uhradil, pričom poškodená zdravotná poisťovňa túto skutočnosť potvrdila aj osobitným písomným podaním. Z vyššie uvedeného dôvodu preto súd už nerozhodoval o nároku na náhradu škody týmto jednotlivým poškodeným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.