Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/89/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČ: 24785199, so sídlom Hradec Králové, Československej armády 954/7, Česká republika, právne zastúpený: JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom so sídlom 821 09 Bratislava, Svornosti 43, proti žalovanému: P. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F., Ľ. E. XXX/XX, o zaplatenie 771,50 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 423,90 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 289,90 EUR od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 10% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou tunajšom súde sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 771,50 EUR s príslušenstvom, ako záväzku, ktorý vznikol riadnym nesplatením úveru, ktorý žalovanému poskytol právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným dňa 5.4.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 568712188,0, na základe ktorej mu poskytol bezúčelový úver vo výške 560,- EUR. Peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté v hotovosti pri podpise zmluvy. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v týždenných splátkach, v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 12.4.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 30.5.2014. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 193,20 EUR, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok. Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti Provident. Súčasne s touto zmluvou žalovaný uzavrel aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala výber splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti Provident a to na žalovaným určenom mieste. Za to sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu vo fixnej výške 288,40 EUR, ktorú sa zaviazal splácať v celkovom počte 60 splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť tak činila 1.041,60 EUR (istina vo výške 560,-EUR, úrok a administratívny poplatok vyjadrené fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru 193,20 EUR a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 288,40 EUR). Celkovú čiastku 1.041,60 EUR sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok á 17,40 EUR. Žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi celkovo 270,10 EUR. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky zo spoločnosti Provident na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo

dňa 16.12.2016. Žalovaný neuhradil súčasnému veriteľovi žiadnu čiastku. Žalobca si uplatňuje istinu 289,90 EUR (pôvodná istina 560,-EUR znížená o platby žalovaného), náklady spojené s úverom vo výške 481,60 EUR a úrok z omeškania z istiny vo výške 289,90 EUR od 17.12.2016 do zaplatenia.

2. Súd doručil žalovanému žalobu do vlastných rúk. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, žalobca svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil. Žalovaný si zásielku s predvolaním neprevzal v odbernej lehote. Súd považoval predvolanie za doručené fikciou doručenia v zmysle § 11 ods. 3 CSP.

4. Súd pojednával v neprítomnosti strán a vykonal dokazovanie týmito listinami: zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.4.2013, zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 5.4.2013, informácie o spotrebiteľskom úvere čl. 13, platobná história žalovaného čl. 14, zmluva o postúpení pohľadávok čl. 15, oznámenie o postúpení pohľadávky čl. 23, podací hárok čl. 24, predžalobná výzva čl. 25, podací hárok čl. 26, výpis z OR týkajúci sa žalobcu, údaje o spotrebiteľských úveroch čl. 36, zoznam subjektov čl. 37.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako ho tvrdil žalobca.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 502 ods. 1 od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. 5.4.2013: od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

14. Podľa § 53 ods. 6 OZ, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. 5.4.2013: ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

15. Podľa § 41 ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (právny predchodca žalobcu) a dlžníkom (žalovaný) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zároveň v zmysle § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa tvrdenia žalobcu, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal žalovaný uhradiť istinu poskytnutého úveru 560,-EUR a úrok a administratívny poplatok vyjadrené fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru 193,20 EUR. Na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru, uzavretej súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere mal žalovaný uhradiť poplatok 288,40 EUR. Žalovaný napokon uhradil len sumu 270,10 EUR. Žalobca si žalobou uplatnil istinu 289,90 EUR (pôvodná istina 560,-EUR znížená o platby žalovaného), náklady spojené s úverom vo výške 481,60 EUR (193,20 EUR + 288,40 EUR) a úrok z omeškania z istiny vo výške 289,90 EUR od 17.12.2016 do zaplatenia.

20. Ročná percentuálna miera nákladov úveru poskytnutého žalovanému bola vo výške 70,38% V čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola pri obdobných nezabezpečených úveroch priemerná RPMN len 46,06%. Išlo o novoposkytnuté spotrebiteľské úvery vo výške do 1.500,-EUR vrátane, so zmluvnou splatnosťou 1 až 5 tokov (zdroj: webstránka Ministerstva financií SR: <http://www.finance.gov.sk/ Default.aspx?CatID=6783>). Možno teda konštatovať, že odplata za úver upravená predmetnou zmluvou je v zmysle § 53 ods. 6 OZ, účinného v čase uzatvorenia zmluvy neprimeraná a podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

21. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu zmluva o úvere neplatná v tej časti, v ktorej prevyšuje výšku priemernej RPMN pri obdobných úveroch. Podľa názoru súdu je tu namieste aplikácia ustanovenia § 41 a možno preto dospieť k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná len v tej časti, v ktorej RPMN v zmluve prevyšuje priemernú RPMN 46,06%, t.j. v rozsahu 24,38%. Túto (neplatnú) časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

22. Podľa následného výpočtu súdu, (prostredníctvom kalkulačky RPMN na webstránke: www.openiazoch.sk), pokiaľ by žalovaný mal zaplatiť istinu v 560,-EUR, v 60 týždňových splátkach, tak aby bola zachovaná výška odplaty, ktorá bola požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, t.j. RPMN 46,06%, bol by povinný zaplatiť spolu sumu 694,-EUR (namiesto suma 753,20 EUR). T.j. istina úveru by bola navýšená len o 134,-EUR. Podľa názoru súdu, má žalobca nárok len na zaplatenie tejto sumy. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný mu doteraz uhradil sumu 270,10 EUR. Pokiaľ odrátame túto sumu od sumy 694,-EUR, zostáva žalobcovi uhradiť sumu 423,90 EUR, súd preto vyhovel v tejto časti žalobe vyhovel a zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 59,20 EUR. Ide t.j. zvyšok sumy, ktorá bola uplatňovaná na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (t.j. istina 289,90 EUR + náklady 193,20 EUR=483,10 EUR), pričom 483,10 EUR - 423,90 EUR priznaná suma = 59,20 EUR.

23. Súd priznal žalobcovi aj navrhovaný úrok z omeškania. Žalobca si ho uplatnil len zo zvyšku nesplatenej istiny úveru, t.j. zo sumy 289,90 EUR a od 17.12.2016, čo bol deň po postúpení žalovanej pohľadávky na žalobcu. Súd považoval takto uplatnený úrok z omeškania za dôvodný a v tejto časti žalobe tiež vyhovel.

24. Žalobca si žalobou ďalej uplatňoval aj sumu 288,40 EUR ako sumu (zmluvnú odmenu) za zabezpečenie splátok úveru. Súd považuje túto zmluvu za absolútne neplatnú. Je to závislá zmluva, to znamená, že platnosť závisí od platnosti hlavnej zmluvy, t.j. zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu odporuje ustanoveniu § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Túto zmluvu treba posudzovať spoločne s úverovou zmluvou. Ak by mal žalovaný uhradiť úrok a poplatok podľa zmluvy o úvere a poplatok podľa tejto zmluvy, uhradil by žalobcovi okrem istiny ešte sumu vo výške 86% istiny, čo súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho súd nemal preukázané, že služba, ktorá mala byť poskytovaná na základe tejto zmluvy bola zároveň aj žalovanému poskytnutá.

25.Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26.Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

28. Z pôvodne žalovanej sumy 771,50 EUR priznal súd žalobcovi len sumu 423,92 EUR (55% uplatňovaného nároku) a vo zvyšnej časti, v sume 347,65 EUR žalobu (45% uplatňovaného nároku) zamietol. Čistý úspech žalobcu v spore je teda 10% (55% - 45%). Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi nárok na pomernú časť trov konania, t.j. 10%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným rozhodnutím vydaným po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 393 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.