Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/378/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu J.. V. K., nar. XX. Q. XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX T., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Štefunkom, so sídlom I. Lihoveckého 1908/3, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: 1/ V. V., nar. XX. N. XXXX, bytom V. ulica XXX/X, XXX XX B. a žalovanej 2/ F. V., nar. XX. P. XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX B. v konaní o zaplatenie 11.891,94 eur s prísl., o odvolaní žalovaného 1/ a žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 12C/381/2015 - 123 zo dňa 20. mája 2016 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ a žalovanú 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3.680,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 03. 03. 2016 do zaplatenia v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku spolu so závislým výrokom o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ event. „okresný súd“) zaviazal žalovaného 1/ a žalovanú 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3.680,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 03. 03. 2016 do zaplatenia v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 1/ a žalovanej 2/ trovy konania vo výške 539,39 eur za zastúpenie advokátom, priamo zástupcovi žalovaného 1/ a žalovanej 2/ v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). 1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nadobudol dňa 11. mája 2012 formou dobrovoľnej dražby vlastnícke právo k nehnuteľnosti - bytu č. XX nachádzajúceho sa na 6. poschodí, vo vchode č. XX, na Q. ulici v A. A., v obytnej budove súp. č. XXXX, na parc. KN-C č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie B., obec A. A., okres A. A. (ďalej ako „byt“, resp. „nehnuteľnosť“). Žalovaní 1/ a 2/ ako predchádzajúci bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti tento byt aj po tom, ako sa jeho vlastníkom stal žalobca naďalej užívali. Žalobcovi pritom neuhrádzali žiadne platby, platili iba za služby spojené s užívaním bytu (energie, príspevok do fondu opráv a pod.). Žalovaní 1/ a 2/ predmetnú nehnuteľnosť opustili a odovzdali do užívania žalobcu až dňa 27. augusta 2014 po mimosúdnej dohode s žalobcom. 1.2 Súd prvej inštancie dospel súd k záveru, že v období od 01. júna 2012 do 27. augusta 2014 užívali žalovaní 1/ a 2/ byt vo výlučnom vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. V uvedenom období nemali žiadne vlastnícke, užívacie, ani iné právo k predmetnému bytu, ktoré by im umožňovalo jeho užívanie, čím na strane žalovaného 1) a žalovanej 2) došlo podľa ustanovenia § 451 ods. 2 zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“) spoločne a nerozdielne ku vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu, spočívajúceho v majetkovom prospechu získaného užívaním bytu bez právneho dôvodu. Výšku bezdôvodného obohatenia ustálil okresný súd ako výšku obvykle požadovaného nájomného v danom čase a danom mieste za porovnateľný byt. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 450,- eur mesačne. Poukázal pritom na ním predložené ponuky realitných kancelárií na prenájom bytu. Prvoinštančný súd na žalobcom navrhované ponuky neprihliadol, nakoľko navrhnuté ponuky bytov prenájmom boli z roku 2016, teda dva roky po vzniku bezdôvodného obohatenia a navyše nešlo o obdobné byty. Žalovaní sa nevedeli vyjadriť aká výška obvyklého nájomného za predmetný byt v danom čase je podľa nich primeraná. Súd prvej inštancie preto prihliadol na právoplatný rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16. septembra 2014, č. k. 13C/101/2014-79, ktorým súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 304,84 eur s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia, a to z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ predmetný byt užívali v období medzi 11. májom 2012 a 31. májom 2012 bez právneho dôvodu. Okresný súd Banská Bystrica pri určovaní výšky nároku žalobcu v uvedenom rozhodnutí prihliadal na ceny bytov s porovnateľnou rozlohou, polohou, orientáciou a vybavením; s prihliadnutím na uvedené ustálil cenu mesačného nájomného za predmetný byt v sume 450,- eur. Uvedenú výšku nájomného žalovaní 1/ a 2/ nenamietali. Okresný súd Banská Bystrica preto žalobcovi priznal pomernú časť z mesačného nájmu za obdobie od 11. mája 2012 do 31. mája 2012, t.j. sumu vo výške 304,84 eur ako alikvotnu časť bezdôvodného obohatenia určeného sumou 450,- eur za mesiac v rozsahu 21 dní (450 : 31 x 21). Z dôvodu, že žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia neboli stranami sporu predložené, okresný súd pri aplikácii ustanovenia § 136 O. s. p. výšku mesačného nájomného za obdobie od 01. júna 2012 do 27. augusta 2016 určil podľa už raz priznanej výšky bezdôvodného obohatenia v sume 450,00 eur, s prihliadnutím na predložené ponuky na prenájom v iných častiach mestaX.X KW.Vychádzajúc aj zo svojej úradnej činnosti, kedy z iných konaní má určitú sumu poznatkov o cenách prenájmu prvoinštančný súd určil, že bezdôvodné obohatenie žalovaných 1/ a 2/ na úkor žalobcu predstavuje sumu 350,- eur mesačne. 1.3 K námietke premlčania, ktorú vzniesli žalovaní prvoinštančný súd skonštatoval, že nárok žalobcu je sčasti premlčaný. Poukázal na to, že trojročná objektívna, ako aj dvojročná subjektívna premlčacia doba plynuli samostatne za každý jeden deň užívania bytu žalovanými 1/ a 2/. Žalobca si mohol totiž nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde každý deň, nakoľko mal odo dňa vydraženia bytu vedomosť o tom, kto byt bez jeho súhlasu užíva a teda kto sa na jeho úkor bez právneho dôvodu obohacuje. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia tak bolo premlčiavané uplynutím doby 2 rokov od každého jedného dňa vzniku užívania bytu žalovanými 1/ a 2/ bez právneho dôvodu. Z dôvodu čiastočne dôvodne vznesenej námietky premlčania priznal súd prvej inštancie žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného 1/ a žalovanej 2/ iba za obdobie odo dňa 12. októbra 2013, (t. j. za obdobie dvoch rokov, ktoré predchádzali podaniu žaloby dňa 12. októbra 2015) až do dňa 27. augusta 2014. Suma, ktorú okresný súd zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaných 1/ a 2/ bola vo výške 3.680,65 eur a predstavovala bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu vo vlastníctve žalobcu žalovanými 1/ a 2/ bez právneho dôvodu v období od 12. októbra 2013 do 27. augusta 2014. Nakoľko v období od 01. júna 2012 do 11. októbra 2013 došlo k premlčaniu uplatňovaného nároku súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti a to v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal vydania bezdôvodného obohatenia nad sumu 350,- eur mesačne za uvedené obdobie zamietol 1.4 Súd prvej inštancie rozhodol ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 451 ods. 2, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci úspech žalobcu predstavoval 31 % a úspech žalovaných 69 %. Neúspech žalobcu je úspechom žalovaných, žalovanému 1) a žalovanej 2) tak spoločne a nerozdielne vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. vo výške 38 % (69 % - 31 %). Súd prvej inštancie preto zaviazal žalobcu nahradiť v konaní čiastočne úspešným žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy vo výške 539,39 eur za ich zastúpenie advokátom. 1.4.1 O úrokoch z omeškania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 03. marca 2016 do zaplatenia. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania úroku z omeškania pred týmto dňom, a v ktorej uplatňoval výšku úroku z omeškania nad zákonom a nariadením stanovenú sadzbu prvoišntančný súd žalobu zamietol. Okresný súd uviedol, že v otázke omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia súdna prax dospela k záveru, že omeškanie nastáva deň nasledujúci po dni, kedy boli povinné osoby vyzvané na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Výzva adresovaná žalovaným 1/ a 2/ v tejto veci preukázaná nebola. Za tejto situácie vychádzal súd z dátumu, kedy žalovaní 1/ a 2/ prevzali žalobu do vlastných rúk (02. marec 2016) a teda od kedy sa mohli dozvedieť o tom, že žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia; deň nasledujúci po obdržaní žaloby je potom prvým dňom kedy nastalo omeškanie žalovaných 1/ a 2/. Pretože k bezdôvodnému obohateniu došlo po 31. januári 2013, výška úrokov z omeškania sa určuje navýšením o päť percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu ECB ročne.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti prvého výroku podali žalovaný 1/ a žalovaná 2/ v zákonnej lehote odvolanie. Odôvodnili ho v zmysle ustanovení § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O. s. p. a to tým, , že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1 Žalovaní 1/ a 2/ sa nestotožnili s názorom prvoinštančného súdu o výške nájomného, ktorá podľa ich názoru nie je zodpovedajúca stavu a povahe bytu v čase keď bol v ich užívaní. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ od začiatku namietali výšku nájomného a z tohto dôvodu nesúhlasia s ustálením výšky nájomného len na základe svojvoľnej úvahy okresného súdu. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ platili poplatky v súvislosti s užívaním bytu. Žalobca sa snažil preukázať výšku nájmu pomocou potvrdení realitných kancelárií, pričom nebolo preukázané aké podmienky zadal žalobca realitnému maklérovi a navyše nikto z realitnej kancelárie nevykonal ohliadku bytu a nezohľadnil jeho stav v čase jeho užívania žalovanými 1/ a 2/. Pokiaľ súd prvej inštancie nemal ustálenú výšku nájmu za dané obdobie, mal nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva. Vzhľadom na uvedené navrhli žalovaní 1/ a 2/ odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalovaného 1/ a žalovanej 2/ podal žalobca dňa 12. júla 2016 vyjadrenie. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a odvolanie žalovaných 1/ a 2/ považuje za nedôvodné. Žalobca uviedol, že závery pvoinštančného súdu o dôvodnosti jeho nároku voči žalovaným sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami, vyplývajú z interpretácií súdneho rozhodnutia a ani samotní žalovaní tento nárok nepopierajú. K namietanej výške nájmu žalobca podotkol, že v konaní predložil potvrdenia realitných kancelárií o výške nájomného za porovnateľný byt. Napriek tomu, že žalovaní výšku nájomného spochybňovali, nevedeli sa počas celého konania k tejto otázke vyjadriť, nenavrhli súdu vykonať žiaden dôkaz, už vôbec nie znalecké dokazovanie, a to ani po poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. Súd prvej inštancie správne prihliadol na konanie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/101/2014, v ktorom žalovaní 1/ a 2/ tiež nenamietali výšku nájomného. Odvolaciu námietku žalovaných, podľa ktorej okresný súd nezohľadnil skutočnosť, že žalovaní uhrádzali poplatky do fondu opráv a pod. označil žalobca za irelevantnú. Predmetom konania totiž neboli poplatky spojené s užívaním bytov a žalovaní navyše počas konania nepreukázali platenie týchto poplatkov, ich výšku a dôvod, prečo by mali byť tieto platby zohľadnené, keďže nesúvisia s žalobcom uplatňovaným nárokom. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobca odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

4. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu podali žalovaný 1/ a žalovaná 2/ dňa 29. júla 2016 vyjadrenie. Trvali na svojich vyjadreniach prednesených v odvolaní. Poukázali na skutočnosť, že v čase rozhodovania prvoinštančného súdu ešte neplatila koncentračná zásada, a pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ namietali výšku nájomného mal konajúci súd za účelom zistenia objektívnej výšky nájomného za rozhodné obdobie vykonať znalecké dokazovanie.

5. Žalobca podal dňa 30. augusta 2016 vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 29. júla 2016. Pridržiaval sa svojich vyjadrení z predchádzajúcich podaní. Doplnil, že právo navrhovať dôkazy a skutočnosti sa nevzťahuje iba na žalobcu, ale platí v plnej miere aj pre žalovaných, a to bez ohľadu na to či platila v čase konanie na súde prvej inštancie koncentračná zásada alebo nie.

6. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok

súdu prvej inštancie v prvom výroku a v treťom závislom výroku o trovách podľa § 387 ods.1, 2, C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť či prvoinštančný súd správne rozhodol o samotnom nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovaným 1/ a 2/ a následne zhodnotiť, či súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok v správnej výške.

10. Bezdôvodným obohatením je podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka obohatenie vydať.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým aj právnym stavom, tak ako ho ustálil súd prvej inštancie. Je nepochybné, že zo strany žalovaných 1/ a 2/ došlo voči žalobcovi k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré spočívalo v majetkovom prospechu získanom užívaním bytu bez právneho dôvodu. Rovnako odvolací súd nespochybňuje ani posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby, tak ako ho ustálil okresný súd. Proti uvedenému nevzniesla námietky ani jedna zo sporových strán. Prvoinštačný súd s prihliadnutím na premlčanie časti nároku potom správne vypočítal alikvotnú čiastku z nájomného za užívanie predmetného bytu, na ktorú mal žalobca nárok. 11.1 Ohľadom výšky nájomného, ktorá bola namietaná žalovanými 1/ a 2/ v odvolaní odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tejto otázke nepochybil. Odvolací súd v tomto ohľade poukazuje najmä na skutočnosť, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ počas konania ani raz neuviedli v akej výške by bolo pre nich primerané mesačné nájomné. Žalovaní 1/ a 2/ dokonca nenavrhli ani vykonanie dôkazu, ktorým by sa takáto výška v ich prospech ustálila, a to napriek tomu, že boli opakovane poučení v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Je potom irelevantné tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že v čase rozhodovania ešte neplatila pre civilné konanie koncentračná zásada a súd prvej inštancie mal v pochybnostiach o výške nájomného z vlastného podnetu nariadiť znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné na vyriešenie tejto otázky nariadiť znalecké dokazovanie, nakoľko mu pre ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia postačovali predložené ponuky z realitných kancelárií, spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/101/2014 a postup podľa ustanovenia § 136 O. s. p. Prvoinštančný súd neustálil sumu mesačného nájomného s poukazom na odlišné konania s iným predmetom konania a inými sporovými stranami, ale na konanie s totožnou situáciou akú sám prejednával. Odvolací súd má za preukázané, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 16. septembra 2014, č. k. 13C/101/2014-79 ustálil výšku mesačného nájomného za predmetný byt v sume 450,- eur. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07. novembra 2014, čo znamená, že žalovaní 1/ a 2/ takto ustanovenú výšku v tej dobe nenamietali. Odvolací súd poukazuje na to, že prvoinštančný súd v konaní, ktoré je predmetom tohto odvolania ustálil sumu mesačného nájomného vo výške 350,- eur, čiže dokonca sumu nižšiu aká bola ustanovená v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/101/2014-79. Podľa názoru odvolacieho súdu, by aj v prípade nariedenia znaleckého dokazovania prihliadal znalec na rovnaké dôkazy ako súd prvej inštancie, t.j. najmä na ponuky realitných kancelárií pri obdobných bytoch v rovnakej, resp. najbližšej lokalite. K námietke žalovaných 1/ a 2/, ohľadom nezohľadnenia ich úhrad a poplatkov za užívanie bytu pri posudzovaní výšky nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia odvolací súd uvádza, že tieto úhrady nie sú predmetom tohto konania a nemajú vplyv na existenciu povinnosti žalovaných vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku vrátane tretieho závislého výroku o trovách posúdil ako vecne správny a potvrdil ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. V dôsledku miery úspechu žalobcu v odvolacom konaní mu odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).