Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-87-2008.pdf
PDF · 104.12 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/87/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovu v právnej veci žalobcu: S. K., D. A. P. XX, XXX XX Bratislava, zastúpeného: Mgr. Andrej Maar, advokát, so sídlom Dunajská č. 6, 811 08 Bratislava proti žalovanému v prvom rade: A. H., D. N. XXX, zastúpeného: InLaw, s.r.o., so sídlom Záhradnícka č. 36, 821 08 Bratislava proti žalovanému v druhom rade: Dražobná spoločnosť, a. s., so sídlom Gunduličova č. 3, 811 05 Bratislava, zastúpeného: STAŇEK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o, so sídlom Vlčkova 18, 811 06 Bratislava o návrhoch na prerušenie konania, o priznanie nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania sp. zn. 10C 87/2008, v súvislosti s podaním návrhu Okresným súdom Bratislava I v prejednávanej veci na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý mal byť návrhom Okresného súdu Bratislava I požiadaný, aby podľa článku 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR a podľa ustanovenia § 18 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov rozhodol o súlade s ustanovením §10 ods. 1), § 16 ods. 4 a § 29 ods. 2) Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona NR SR č. 323/1992 Zb. O notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov účinného od 1.1.2003 s článkom 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z a m i e t a. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania sp. zn. 10C 87/2008 vedeného Okresným súdom Bratislava I do právoplatného ukončenia konania sp. zn. 17C 52/2016 vedeného Okresným súdom Bratislava I, z a m i e t a . Súd žalobu vo veci samej z a m i e t a . Súd žalovaným v prvom a druhom rade vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania sto percent (100%).
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 9.5.2008 sa pôvodne, spolu s ďalšími troma žalobcami (manželkou A. K., A. V.Q. K., I. K. O. K.) voči žalovaným v prvom a druhom rade, domáhali náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch s poukazom na ustanovenie § 11, § 13 a § 16 Občianskeho zákonníka, s poukazom na čl. 19, 20, 21 Ústavy SR a na čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Žalobu odôvodnili na tom skutkovom základe, že došlo k porušeniu ich práv v súvislosti s nezákonným prevodom vlastníckeho práva k domu na A. P. Č.. XX C. D., I. I. Č.Í. XXX, O. O. N. I. N. Č. XXXX, na ktorom je dom postavený, v okrese Bratislava IV, v obci Bratislava m.č. Karlova Ves, katastrálne územie Karlova Ves tak, že dňa 25.1.2005 podal žalovaný v prvom rade návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej bolo vydraženie nehnuteľnosti, vlastníkom ktorej bol žalobca v prvom rade. Dobrovoľnú dražbu realizoval žalovaný v druhom rade . Ako dôvod na vykonanie dražby žalovaný v prvom rade uviedol realizáciu záložného práva, v zmysle úverovej zmluvy č. 78-800702 zo dňa 1.10.1992. Žalovaný v prvom rade bol vydražiteľom nehnuteľnosti, za ktorú zaplatil v dražbe neprimerane nízku cenu a to sumu 1.800.000,- Sk proti cene, ktorú nehnuteľnosť v čase vydraženia podľa názoru žalobcov mala. Nezákonný prechod vlastníckych práv realizovali žalovaní na
základe, tzv. dobrovoľnej dražby, konanej dňa 11.3.2005. Dražba bola vykonávaná na základe Zmluvy o vykonaní dražby, ktorá podľa názoru žalobcov svojím obsahom a účelom odporovala zákonu, najmä Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústave SR a Občianskemu zákonníku a preto je od počiatku neplatná, v dôsledku čoho je neplatný aj prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu, ktorý bol predmetom dražby. Žalovaní v prvom a druhom rade počas dlhodobej neprítomnosti žalobcov, nezákonným spôsobom previedli vlastnícke právo k rodinnému domu, ktorého vlastníkom bol žalobca v prvom rade, a ktorý slúžil ako obydlie pre všetkých žalobcov. V dôsledku protiprávneho konania žalovaných v prvom a druhom rade, žalobcovia po návrate na Slovensko nemali kde bývať, žalovaní nezabezpečili pre žalobcov žiadne náhradné ubytovanie, v dôsledku čoho sa žalobcovia stali bezdomovcami. Žalobcovia sa nedobrovoľne ocitli v zimných a mimoriadne chladných mesiacoch na ulici bez prístrešia, kde im reálne hrozilo ublíženie na zdraví, ale aj smrť z podchladenia. Žalobcovia sa domáhali ochrany svojich práv, avšak dlhé obdobie bezvýsledne. Žalobcovia v žalobe opísali aj priebeh dražby, ktorej vykonanie považovali v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách. 2. Žalovaný v druhom rade súdu doručil písomné vyjadrenie k žalobe dňa 6.8.2009, v zmysle ktorého žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, resp. konanie zastaviť. Žalovaný v druhom rade uviedol, že žalobcovia sa obdobných nárokov domáhali v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 22C 150/2007. Súd konanie nezastavil z dôvodu, že v prejednávanej veci sa žalobcovia ochrany svojich práv domáhali titulom ochrany osobnosti. Žalovaný v druhom rade sa vyjadril aj k meritu veci s tým, že žiadal, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, zastával názor, že dražba rodinného domu bola vykonaná v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a mal za to, že žalobcom nárok na priznanie majetkovej ako aj nemajetkovej ujmy nevznikol. Žalovaný v druhom rade poukázal na predmet niekoľkých konaní výsledkom, ktorých bol neúspech žalobcu. 3. Súd konanie sp. zn. 10C 87/2008 prerušil uznesením č. k. 10C 87/2008 - 149 zo dňa 16.9.2009 do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 18C 59/2007 na tom skutkovom základe, že žalobca sa samostatným návrhom voči aktuálnemu vlastníkovi nehnuteľností K. P. a voči žalovanému v druhom rade domáhal vydania nehnuteľností - rodinného domu so súpisným číslom XXX, O. O. N. I. N.. Č. XXXX, na ktorom je dom postavený v okrese Bratislava IV, v obci Bratislava m.č. Karlova Ves, katastrálne územie Karlova Ves na tom skutkovom základe, že dobrovoľná dražba rodinného domu nebola vykonaná v súlade s platnou právnou úpravou a v dôsledku takto realizovanej dražby bol žalobca v prvom rade zbavený svojho vlastníckeho práva k opísanej nehnuteľnosti. 4. Uznesenie o prerušení konania bolo potvrdené uznesením KS BA č.k. 14Co 88/2010 - 171 zo dňa 30.4.2010. 5. Súd následne pokračoval v konaní z dôvodu, že konanie vedené Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 18C 59/2007 bolo právoplatne skončené vydaním rozsudku Okresným súdom Bratislava IV č. k. 18C 59/2007 - 241 dňa 31.3.2009, právoplatným dňa 12.5.2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co 127/2009 - 297 zo dňa 10.3.2010. Okresný súd Bratislava IV žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 6. Žalobcovia následne žalobu o náhradu škody zobrali späť, žiadali, aby súd konal o nároku na priznanie nemajetkovej ujmy. Súd uznesením č. k. 10C 87/2008-245 zo dňa 28.3.2013 zastavil konanie o nároku na náhradu škody a ušlého zisku v sume 199.163,51 €, pripustil zmenu petitu návrhu , ktorým sa žalobcovia domáhali nároku na priznanie nemajetkovej ujmy voči žalovanému v prvom rade v sume 99.581,76 € a voči žalovanému v druhom rade v sume 232.357,43 €. 7. Pred otvorením pojednávania vo veci samej žalobcovia v druhom, treťom a štvrtom rade písomným podaním, doručeným súdu dňa 11.7.2013, návrh voči žalovaným v prvom a druhom rade v celom rozsahu zobrali späť a žiadali konanie voči nim zastaviť. Súd uznesením č. k. 10C 87/2008-357 zo dňa 8.10.2013, právoplatným dňa 13.11.2013, konanie zastavil. 8. Na návrh žalobcu súd uznesením č. k. 10C 87/2008-449 zo dňa 4.3.2015, právoplatným dňa 13.3.2015 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalobca sa voči žalovaným domáhal nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume po 45.000,- €. 9. Podľa ustanovenia § 162 ods.1 CSP súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, 10. Súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania sp. zn. 10C 87/2008, ktorým sa domáhal, aby Okresný súd Bratislava I v prejednávanej veci podal návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý mal byť návrhom Okresného súdu Bratislava I požiadaný, aby podľa článku 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR a podľa ustanovenia § 18 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného
súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov rozhodol o súlade §10 ods. 1), § 16 ods. 4 a § 29 ods. 2) Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona NR SR č. 323/1992 Zb. O notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov účinného od 1.1.2003 s článkom 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd návrh na prerušenie konania zamietol z dôvodu, že pre súd by vyslovenie súladu, resp. nesúladu ustanovenia § 10 ods. 1), § 16 ods. 4 a § 29 ods. 2) Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona NR SR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov účinného od 1.1.2003 s článkom 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemalo právny význam a to z dôvodu, že súd nie je oprávnený preskúmavať v prejednávanej veci
- o priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch - priebeh dražby a platnosť právnych úkonov uzavretých medzi žalovanými v prvom a druhom rade, pred a počas realizácie dobrovoľnej dražby z dôvodu, že Ústavný súdu SR v uznesení č. k. IV.US54/2013-28, jednoznačne vyslovil názor, že neplatnosti dražby sa môže domáhať len dotknutá osoba iba včas a iba v konaní o určení neplatnosti dražby. Ústavný súd vyslovil názor, že interpretácia a aplikácia ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorého vyslovenia nesúladu všeobecný súd uplatňuje v návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom, musí zároveň v tomto postupe vytvárať právny základ pre jeho rozhodnutie v danej veci (PLUS 28/05). 11. Súd taktiež zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania o priznanie nemajetkovej ujmy vedeného pod sp. zn. 10C 87/2008 Okresným súdom Bratislava I, do právoplatného ukončenia konania sp. zn.. 17C 52/2016 vedeného Okresným súdom Bratislava I z dôvodu hospodárnosti konania, keďže tento návrh žalobca podal na súd až pod vplyvom právnej argumentácie žalobcov, takmer v závere vedenia konania vedeného pod sp. zn. 10C 87/2008. 12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdnych konaní, predmetom ktorých boli nároky žalobcu uplatnené v súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby jeho rodinného domu, za účelom zistenia, či konanie žalovaných vo vzťahu k žalobcovi, resp. jeho nehnuteľnému majetku, ktorého bol vlastníkom a ktorý bol predmetom dobrovoľnej dražby, bolo súdmi vyhodnotené ako protiprávne konanie v rozpore s platnou právnou úpravou. 13. Okresný súd Bratislava IV v konaní pod sp. zn. 18C 59/2007 rozsudkom č. k. 18C 59/2007-241 zo dňa 31.3.2009, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co 127/2009-297 zo dňa 10.3.2010, v konaní o vydanie nehnuteľnosti účastníkmi ktorého bol žalobca, žalovaný v prvom rade bol v rozhodnom období vlastníkom nehnuteľnosti - K. P. a žalovaným v druhom rade bol žalovaný - Dražobná spoločnosť, a.s., ktorý taktiež v prejednávanej veci je v procesnom postavení žalovaného v druhom rade. Súdy právoplatne rozhodli na tom skutkovom základe, že žalobca bol vlastníkom nehnuteľnosti domu na A. P. Č.. XX C. D., z dôvodu nesplateného úveru žalobcom bola uvedená nehnuteľnosť predmetom dražby. Žalobca v konaní svoje vlastnícke právo odvodzoval od neplatnej dražby( v súvislosti s ktorou si žalobca uplatňuje aj nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v prejednávanej veci). Okresný súd Bratislava IV vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.12.2006 žiadal, aby Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 14C 114/2006 určil neplatnosť dražby, avšak svoj návrh v tomto konaní zobral späť, v dôsledku čoho bolo konanie zastavené. Okresný súd Bratislava IV žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť vo vzťahu k preukázaniu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Cdo 34/2011, právoplatným dňa 24.4.2012 odmietol dovolanie žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.3.2010, č. k. 7Co 127/2009-297. 14. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. US 54/2013-28, ktorý rozhodol o sťažnosti žalobcu v súvislosti s vedením konania Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 18C 59/2007 vyplýva, že sťažnosť bola odmietnutá. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že považuje za relevantné posúdenie ústavnej akceptovateľnosti napadnutého rozsudku tú úvahu, podľa ktorej v rámci súdneho sporu, predmetom, ktorého bola žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nemohol konajúci súd posudzovať ako predbežnú otázku platnosť, resp. neplatnosť dobrovoľnej dražby, na základe ktorej určitá osoba nadobudla vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, pretože o neplatnosti dražby možno rozhodnúť len v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, v znení účinnom v čase dražby, podľa ktorého v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže sa osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby; toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby, teda ústavný súd konštatoval, že neplatnosti dražby sa môže domáhať len dotknutá osoba, iba včas a iba v konaní o určení neplatnosti dražby. Ústavný súd ďalej konštatoval, že jeho úvaha nadväzuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a hoci nepredstavuje jediný možný výklad predmetných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a nadväzujúcich ustanovení vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku,
ústavný súd ju už v inom skoršom konaní nepovažoval za arbitrárnu alebo za zjavne odporujúcu zmyslu a účelu ustanoveniu § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, a teda ani za ústavne nekonformnú (III US 448/2010). Ústavný súd ďalej uviedol, že, ak by aj mal ústavný súd prisvedčiť žalobcovi, ktorý bol v procesnom postavení sťažovateľa jeho navrhovanému výkladu ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, nemalo by to žiadny význam pre ústavnú udržateľnosť záverov napadnutého rozsudku . Sťažovateľom namietané nedostatky dobrovoľnej dražby (nedostatky v doručovaní) a nesprávne posúdenie prekluzívnej lehoty, nemohli mať vplyv na napadnutý rozsudok, ktorý bol založený na úvahe, že posúdenie nedostatkov dražby, musí byť uskutočnené v inom konaní, než je to, ktoré sťažovateľ, svojou žalobou vo veci samej, inicioval. Pripomenutie trojmesačnej lehoty na podanie návrhu na začatie konania o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nepredstavovalo dôvod žaloby žalobcu vo veci samej, ale iba vysvetlenie podmienok na iné konanie, v ktorom by mohla byť sporná otázka riešená. Ústavný súd ďalej konštatoval, že neúspech sťažovateľa - žalobcu vo veci samej, nemal pôvod v sťažovateľom uvádzaných nedostatkoch právnej úpravy Zákona o dobrovoľných dražbách, ale v jeho vlastnej procesnej stratégii. Ústavný súd konštatoval, že Krajský súd v Bratislave nemal dôvod prerušiť napadnuté konanie podľa vtedy platného ustanovenia § 109 ods. 2 písm. b/ OSP, pretože sťažovateľom namietané ustanovenie Zákona o dobrovoľných dražbách nemohlo byť v tom konaní aplikované. Ústavný súd vyslovil názor, že interpretácia a aplikácia ustanovenia všeobecné záväzného právneho predpisu, ktorého vyslovenie nesúladu všeobecný súd uplatňuje v návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR, musí zároveň v tomto postupe vytvárať právny základ pre jeho rozhodnutie v danej veci (PLUS 28/05). Ústavný súd ďalej konštatoval, že sťažovateľ prostriedok súdnej ochrany vo vzťahu k realizácii dražby mal, aj ho využil, ale návrh o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vzal späť. 15. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 19C 181/2009 - 153 zo dňa 26.1.2011, právoplatným dňa 29.3.2012, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co 151/2011 - 192 zamietol návrh žalobcu, ktorým sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o vykonanie dražby zo dňa 25.1.2005, uzavretej medzi žalovaným v prvom a druhom rade, ktorí sú v procesnom postavení žalovaných aj v prejednávanej veci. Súd konštatoval, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ OSP z dôvodu, že na strane žalobcu neexistovala akákoľvek právna neistota. Okresný súd Bratislava I vo svojom rozsudku konštatoval, že žalobca inicioval konanie o neplatnosť dražby, čím využil svoje právo na ochranu svojho vlastníctva, avšak tento návrh zobral späť, v dôsledku čoho bolo konanie zastavené. Súd zhodne s Okresným súdom Bratislava IV a Ústavným súdom Slovenskej republiky konštatoval, že otázkou neplatnosti dražby sa súd môže zaoberať len v konaní vedenom v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z.. V tejto súvislosti Okresný súd Bratislava I poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 272/2007. Okresný súd Bratislava I konštatoval, že aj prípadné vyslovenie neplatnosti Zmluvy o vykonanie dražby by nemalo za následok nadobudnutie vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti navrhovateľom (žalobcom v prejednávanej veci). Poukázal na ustanovenie § 21 ods. 2 Zákona 527/2002 Z. z., v ktorom určenie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dražby navodzuje stav právnej istoty pre dobromyseľného vlastníka vydraženej nehnuteľnosti. Správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa potvrdil odvolací súd, ktorý v závere svojho rozhodnutia jednoznačne konštatoval, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem v konaní o neplatnosť Zmluvy o vykonanie dražby zo dňa 25.1.2005. Jednoznačne konštatoval, že námietky vo vzťahu k neplatnosti Zmluvy o vykonanie dražby by boli právne významné len v konaní o určenie neplatnosti dražby vedenom na základe žaloby, podľa ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z.. Odvolací súd preto posúdil ako nedôvodné námietky žalobcu, že žalovaný v prvom rade (ktorý je žalovaným aj v prejednávanej veci) nebol záložným veriteľom nehnuteľnosti, a že dražba bola vykonaná v neprítomnosti žalobcu a bez jeho vedomia, že písomnosti neboli žalobcovi doručené do vlastných rúk. Ako nedôvodnú na základe vyššie uvedených argumentov posúdil odvolací súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nepremlčateľnosti vlastníckeho práva, a že súd prvého stupňa, v zmysle Dohovoru, nemal prihliadnuť na trojmesačnú prekluzívnu lehotu. Odvolací súd taktiež jednoznačne konštatoval, že uvedenú lehotu možno posudzovať len v konaní o žalobe o určenie neplatnosti dražby. 16. Okresný súd Bratislava IV v konaní sp. zn. 9C 381/2009 o určenie vlastníckeho práva, v ktorom procesne na strane žalobcu vystupoval žalobca v prejednávanej veci, žalovaní v prejednávanej veci boli taktiež žalovanými v uvedenej veci, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že žalobca sa ochrany svojich vlastníckych práv nedomáhal v konaní o určenie neplatnosti dražby. 17. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. 18. Súd na základe vykonaného dokazovania v konaní o priznanie nemajetkovej ujmy nemohol konštatovať, že žalovaní zasiahli do osobnostných práv žalobcu, a že by v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných vnikol žalobcovi nárok na priznanie nemajetkovej ujmy. Žalovaní vo všetkých konaniach opísaných súdom v odôvodnení rozsudku pod bodmi 13., 14., 15., 16. boli úspešní. Teda ich konanie súd v konaní o priznanie nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy nemôže považovať za protiprávne konanie spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Súd vychádzal pri svojom rozhodnutí aj z citovaného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.US54/2013-28, ktorý vo svojom rozhodnutí zastával názor, že o neplatnosti dražby možno rozhodnúť len v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, v znení účinnom v čase dražby podľa ktorého v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby; toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby, teda Ústavný súd konštatoval, že neplatnosti dražby sa môže domáhať len dotknutá osoba, iba včas a iba v konaní o určení neplatnosti dražby. 19. Súd z dôvodu hospodárnosti konania a vzhľadom na vyslovený právny názor, na základe ktorého súd žalobu zamietol, nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov E. H., S.. K. N., U. I. N. E. C. Š., N.. S.. S. I., P.., W. N. C. Š. C. D., A.. S.. W. N., N.., S., C. J. T. B. C. T., N. F. O. N. R. I. A.. S.. S. A., A.., N. N. F. B. K. D., A.. S.. Š.T. H., A.., A.. S.. T. Ľ., N.., K.. N. C., X.. J. K., X.. K. W., S.. K. N., E. S., S. D., V. I., D. I. O. S. K.. Žalobca navrhol vypočuť ako svedka žalovaného v prvom rade A. H., ktorý však v prejednávanej veci má procesné postavenie strany sporu. 20. Súd taktiež v prejednávanej veci nedoplnil dokazovanie podrobením súdnej expertíze listinné dôkazy
- zmluvu o postúpení pohľadávok a dodatok k zmluve, návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby a zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby, žalobcom označených v podaní doručenom súdu dňa 8.12.2016 z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj vzhľadom na prezentovaný právny názor súdom, na základe ktorého súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 21. Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22. Súd priznal žalovaným v prvom a druhom rade nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaní v prvom a druhom rade v konaní mali plný úspech vo vzťahu k žalobcovi.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).