Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-5T/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Blažovskou v trestnej veci obžalovaného O. T. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 11. októbra 2017 v Košiciach takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného O. T., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., W. XXXX/XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 19.04.2017 sp. zn. 4Pv 610/2016/8803 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že v Košiciach v byte na W. ulici č. XX dňa 26.10.2016 v čase asi o 09,00 hod. v stave opitosti sa vyhrážal zabitím svojej bývalej manželke poškodenej O. T., čím u nej vzbudil obavu z uskutočnenia svojich vyhrážok, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkýň, znalkyne, prečítaním znaleckého posudku a listín.

Obžalovaný O. T. na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Rovnako ako v prípravnom konaní tvrdil, že dňa 26.10.2016, predtým a ani potom, sa svojej bývalej manželke O. T. nevyhrážal zabitím. Po rozvode manželstva v roku 2015 zostali bývať v byte na ul. W. č. XX v Košiciach spolu s ich dvoma maloletými deťmi J. a F., ktoré boli pre čas po rozvode manželstva zverené do jeho osobnej starostlivosti a matke detí, teda poškodenej, bolo určené minimálne výživné v sume 27,13 € mesačne na každé maloleté dieťa. Napriek súdnej úprave rodičovských práv a povinností vychovávajú deti spoločne, zvlášť od 01.06.2017, kedy poškodená dostala výpoveď u vtedajšieho zamestnávateľa M. J. R. a môže sa viac deťom venovať. Podelili si miestnosti v byte tak, že poškodená užíva spálňu, on obývačku, ostatné časti bytu užívajú spoločne. Mimo bytu, a to u svojich rodičov, býval asi tri mesiace po tom, ako bol prepustený zo zadržania v predmetnej trestnej veci, z obáv, že poškodená by mu mohla opäť uškodiť nejakým krivým obvinením tak, ako v danom prípade. Vo vzťahu k bytu mali s poškodenou ústnu dohodu v zmysle, že ak ho podvedie alebo sa bude chcieť rozviesť, nebude si na byt nárokovať. Po nejakom čase od dohody odstúpila, žiada vyplatiť polovicu hodnoty bytu a po dohode na konkrétnej sume si vybavuje hypotekárny úver, z ktorého ju vyplatí. Znáša všetky výdavky spojené s bývaním, výživou a výchovou detí, poškodená robí potravinové nákupy a na výživu detí prispieva len sporadicky. Na domácnosť prispievala tak, že približne raz za dva mesiace mu dala okolo 50,00 €. Práve ohľadom tohto príspevku s ňou chcel hovoriť po tom, ako sa dňa 26.10.2016 vrátila do bytu z odnášky detí do školy a škôlky. Šiel za ňou do spálne, ukázal jej informatívny doklad SIPO a s poukazom na to, že došlo k zvýšeniu nákladov na bývanie, ju slušne požiadal, aby na bývanie prispievala viac ako 50,00 € mesačne. Vyjadrila sa tak, že ju nezaujímajú

zvýšené náklady, že nemá z čoho prispievať. Povedal jej, že ženy v krízovom centre platia 58,00 € mesačne a ona býva v podstate zadarmo. Vysmiala sa mu a uzavrela, že o príspevku na bývanie sa nebude ani len baviť. Reagoval tak, že odišiel zo spálne do kuchyne, pozrel do stropu, zložil si ruky a povedal „Pane Bože, Kriste, dúfam, že kvôli tebe neskončím v telke.“. Poškodená otvorila dvere do kuchyne, opäť sa mu vysmiala a opýtala sa či donesie domov zbraň a či ju zabije. Otočil sa k nej a kľudným tónom jej povedal: „Nie, O., ja sa ti nevyhrážam, odkiaľ to berieš, dobre vieš, že ja som ti nikdy neublížil a ani neublížim, a ani som to nechcel“. Po týchto slovách odišiel do obývačky a zapol si televízor, poškodená sa obula a odišla do práce. Poškodenej sa teda žiadnym spôsobom nevyhrážal, rozhovor síce prebehol zvýšeným tónom, ale nekričali na seba v pravom zmysle slova. Aby od poškodenej získal aspoň pravidelný mesačný príspevok na bývanie, inšpirovaný prípadom z Obvodného oddelenia PZ Košice - C. U., kde pracuje ako policajt, kedy manžel manželke zaistil nejaké veci, zbalil oblečenie poškodenej do vriec, odniesol ich do pivnice a poškodenej zatelefonoval s tým, že všetky jej osobné veci dal do úschovy ku kamarátke. Poškodenej telefonoval v ten deň viackrát, hovory nepreberala, urobila tak až po tom ako bol v telefonickom spojení s jej matkou. V ten deň mal v práci voľno, zostal doma celý deň aj preto, že mal zdravotné problémy, bol prechladnutý. V súvislosti s uvedeným si dňa 25.10.2016 vo večerných hodinách dal čaj s trochou rumu a o 21.00 hod. šiel spať tak, ako je jeho zvykom. Dňa 26.10.2016 v ranných hodinách nepožil žiaden alkohol a teda nebol pod vplyvom žiadnej omamnej látky v čase kedy podľa poškodenej malo dôjsť ku skutku. Dňa 26.10.2016 sa poškodená vrátila z práce medzi 19,15 hod. až 19,30 hod.. Čakal na jej príchod, aby prevzala starostlivosť o deti. Rovnako kvôli prechladnutiu dal si čaj s rumom a zaspal v obývačke bytu. Zobudil sa na to, ako mu niekto hovoril: „Kolega, vstávaj“. V miestnosti kde spal bolo asi 10 príslušníkov PMJ, oznámili mu, že svokra alebo manželka volali políciu, vyzvali ho aby sa obliekol, nasadili mu putá a vyviedli z bytu. Asi na 3 až 5 sekúnd zahliadol v chodbe bytu poškodenú, s ktorou už ale nekomunikoval, rozprávali s ňou len policajti. Po prepustení zo zadržania sa vrátil do miesta bydliska pre osobné, zvlášť hygienické veci, ktoré si chcel zobrať k rodičom. Poškodená bola doma a povedala mu dve vety: „Pustili ťa, to som si mohla myslieť“, „Už keď si doma, zober šeky a vypadni k deťom.“. Dôvodom krivého obvinenia zo strany poškodenej môže byť to, že chce získať deti do svojej osobne starostlivosti a dostať sa k bytu, na ktorý nedala žiadne peniaze. Vypovedala účelovo, chcela ho dostať z bytu, čo sa jej aj na určitý čas podarilo. Poškodená pochádza zo slabších rodinných pomerov, opakovane sa ona aj členovia jej rodiny vyjadrovali, že si chce nájsť podnikateľa, aby sa mala lepšie, obviňovala ho z alkoholizmu, ale on sa necíti byť závislý na alkohole. Dňa 26.10.2016 sa podrobil dychovej skúške síce s pozitívnym výsledkom, keďže mu bola nameraná hodnota 1,04 mg/l alkoholu v dychu, avšak dychová skúška bola vykonaná o 20,59 hod., nie v ranných hodinách, kedy sa podľa poškodenej skutok mal stať. Kvôli alkoholu nemal nikdy problémy v súkromí ani v zamestnaní, kde majú námatkové kontroly, v rámci ktorých sa podrobujú dychovej skúške, kde mal vždy výsledok 0,00 mg/l. Kvôli alkoholu nebol nikdy disciplinárne ani priestupkovo riešený, to len poškodená ho obviňovala z alkoholizmu, z toho, že má poskrývaný alkohol v byte, čo sa však nezakladá na pravde, resp. pokiaľ mal fľašu s pivom niekde pri PC na zemi tak len preto, aby deti nevideli pivo na stole. Nie je síce abstinent, ale od 26.10.2016 nevypil ani kvapku alkoholu. Má len služobnú zbraň, ktorú však nikdy nedoniesol domov, keď je mimo služby zbraň je uzavretá v zbrojnom sklade v súlade s ich internými predpismi. Obžalovaný vníma poškodenú ako nevyspytateľnú osobu, ktorej správanie a konanie sa nedá odhadnúť, často mení nálady aj názory, má vzťahové problémy, aj v zamestnaní. Sama mu popisovala konflikt s manželkou jej predchádzajúceho priateľa, ktorá jej priložila pištoľ ku hlave. Popisovala mu tiež konfliktné vzťahy s inými partnermi, jeden z nich ju mal fyzicky napádať, manželka ďalšieho jej urobila problémy v práci. Poškodená udržiavala mimomanželské vzťahy počas trvania ich manželstva. Obžalovaný k svojej osobe, okrem skôr uvedeného vypovedal, že ako príslušník PZ, ktorý je v služobnom pomere 11 rokov, zarába 812,00 € mesačne a poberá prídavky na dve maloleté deti vo výške 47,00 € mesačne. Iné príjmy nemá, nevlastní hnuteľné veci väčšej majetkovej hodnoty a okrem trojizbového bytu na W. XX v Košiciach, ktorý bol v BSM, iné nehnuteľnosti nevlastní. Doposiaľ nebol odsúdený, ani postihnutý za priestupok.

Poškodená O. T. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne, že v období kedy došlo ku skutku bola situácia v domácnosti zlá v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov zo strany obžalovaného. V tom týždni mal obžalovaný tri alebo štyri dni pracovného voľna, alkohol úradoval každý deň a v nadväznosti na to prebiehali konflikty a hádky, najmä o financiách, kedy obžalovaný jej vytýkal, že na domácnosť prispieva málo. Dňa 26.10.2016 odniesla ráno deti do školy a škôlky, urobila nákup a keď sa okolo 8,30 hod. vrátila domov, začala sa chystať do práce. Po slovnej prestrelke jej obžalovaný v chodbe bytu povedal, že nerád by to urobil, ale prinesie si zbraň z práce a

strelí jej do hlavy, že už tu nebude ona ani deti. Povedala mu, že si neželá aby sa jej vyhrážal, aby jej pred deťmi nadával a upozornila ho, že keď príde z práce a nájde deti bez dozoru a jeho pod vplyvom alkoholu, tak zavolá políciu. Odišla do práce, kam jej obžalovaný asi štyri až päťkrát volal na mobil, chcel riešiť niečo ohľadom peňazí, potom zložil, toto opakoval niekoľkokrát, nestačilo jej dohováranie aby si ľahol a vytriezvel. Pri poslednom hovore jej povedal, že jej zoberie všetky osobné veci a nechá jej len spodné prádlo. Zo situácie bola vystresovaná, zavolala svojej matke, plakala a požiadala ju, aby zavolala rodičom obžalovaného s tým, aby sa šli pozrieť ako obžalovaný vyzerá. Keď sa okolo 19,00 hod. vrátila z práce domov, deti boli bez dozoru, hrali sa v izbe a poškodený spal v obývačke. Keď zistila, že jej chýba všetko oblečenie a notebook, šla za obžalovaným, pýtala sa ho kde má svoje veci a on jej povedal, že ich odviezol k nejakej svojej kamarátke. Nebolo s ním reči, rezignovala, rozplakala sa a opäť zavolala svojej matke, ktorá jej doporučila aby zavolala políciu, bála sa o ňu aj o deti, zvlášť kvôli vyhrážke z toho rána. Nechcela volať policajnú hliadku pretože obžalovaný jej nič neurobil, spal, nevidela dôvod aby k nim prišli policajti. Na políciu však zavolala jej matka s tým, že obžalovaný sa jej ráno vyhrážal, že jej zobral osobné veci a že je pod vplyvom alkoholu. Ona nechcela riešiť to, že sa jej obžalovaný vyhrážal, pripisovala to jeho alkoholickému opojeniu, keďže inak ho považuje za normálneho, slušného človeka a dobrého otca. Ľudia bežne rozprávajú veci keď sú opití a nakoľko ju neohrozoval, neurobila v ten deň žiadne opatrenia a odišla do práce. Istú obavu však mala, ale to len preto, že obžalovaný je príslušníkom PZ a zbraň má v práci denne pri sebe. V minulosti sa jej obžalovaný nikdy nevyhrážal a konflikt z 26.10.2016 bol najvážnejším ktorý medzi sebou mali. Okrem matky nepovedala o udalostiach z toho dňa žiadnej inej osobe. Asi do polhodiny od večerného telefonátu s matkou, jej na dvere búchali príslušníci PMJ, otvorila im, mierili na ňu zbraňami. Povedala im, že ich zásah určite nie je potrebný, lebo si nie je vedomá toho, že by obžalovaný mal doma zbraň. Upozornila ich, že v byte sú deti a ukázala kde obžalovaný spí. Nevie si vysvetliť prečo zasiahli príslušníci PMJ, keďže nebolo hlásené, ani zo strany jej matky, že by bol obžalovaný zbraňou ohrozoval ju, prípadne deti. Príslušníci PMJ odviedli obžalovaného z bytu. Od 26.10.2016 sa obdobná situácia s obžalovaným nezopakovala. Neužíva alkoholické nápoje, správa sa slušne, spoločne sa podieľajú na výchove detí, avšak dohodli sa, že budú bývať samostatne, vysporadúvajú si bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Obavu z obžalovaného mala teda len v tom jednom prípade, ale nepožiadala svoju matku aby zavolala políciu, bolo to jej vlastné rozhodnutie. S obžalovaným prežívali ťažké obdobie, rozvod, spoločné bývanie po rozvode manželstva, strata stáleho zamestnania na jej strane a v dôsledku toho zverenie detí do osobnej starostlivosti obžalovaného, to všetko vyvolávalo napätie a ťaživú situáciu.

Svedkyňa Z. G., matka poškodenej, taktiež vypovedala v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní. Popísala ako jej poškodená dňa 26.10.2016 zatelefonovala, bola rozrušená, plakala a zdôverila sa jej, že obžalovaný jej ráno pri odchode do práce povedal, že jej zoberie všetky veci, nechá jej iba nohavičky a že ju zastrelí. Zatelefonovala matke obžalovaného so žiadosťou, aby sa šla pozrieť čo sa s obžalovaným deje. Následne asi o 10 až 12 minút jej volal obžalovaný, ihneď na začiatku rozhovoru zakašľal, že je chorý, avšak bolo cítiť, že mal vypité. Nepamätá si na obsah rozhovoru s obžalovaným, ale po rozhovore s ním zatelefonovala dcére aby sa ukľudnila a aby jej po príchode z práce zatelefonovala. Tak sa aj stalo a poškodená jej oznámila, že obžalovaný jej zobral veci, zostalo jej len to, čo má na sebe. Doporučila dcére, aby zavolala políciu, ale ona nechcela, nevedela čo im má povedať. Rozhovor s poškodenou ukončila tým, že keď nezavolá políciu ona, tak to urobí namiesto nej. Následne aj vytočila číslo 112, oznámila, že obžalovaný sa vyhrážal jej dcére zabitím, že je policajt a má prístup ku zbrani, povedala im, že teraz spí a poskytla presnú adresu bydliska obžalovaného a poškodenej. Vzápätí telefonicky dcére oznámila, že k nim prídu policajti. Obžalovaný požíval alkohol dosť často, najmä po rozvode manželstva a v tie dni kedy mal pracovné voľno. V práci bol svedomitý, keď šiel do práce alkohol nepil, vtedy bol v pohode, slušný, normálny človek. Domácnosť obžalovaného a poškodenej navštevovala asi jedenkrát za mesiac, za mesiac a pol a stávalo sa, že videla obžalovaného pod vplyvom alkoholu. Nebola však svedkom žiadnych hádok medzi obžalovaným a poškodenou, nepočula žiadne vyhrážky zo strany obžalovaného. O konkrétnom dôvode rozvodu manželstva jej nikdy nepovedali, len dcéra spomínala alkohol na strane obžalovaného a to, že si s ním nerozumela. Pri návštevách požívala alkohol aj ona, v rovnakej miere ako obžalovaný. U obžalovaného nikdy nevidela zbraň a ani dcéra jej nepovedala o tom, že by mal zbraň mimo výkonu jeho služobných povinností.

Znalkyňa z odboru Psychiatria PhDr. R. Q., PhD. vyšetrila v prípravnom konaní obžalovaného i poškodenú a svoje zistenia zapracovala do znaleckého posudku č. 11/2017 zo dňa 01.03.2017, ktorý obhájila v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní. Pri klinickom interview obidvaja popísali priebeh života a súvisiace problémy, ktoré smerovali k veľmi vážnym rodinným konfliktom, ktoré vyústili

rozvodom manželstva, avšak pokračovali ďalej, nakoľko zostali bývať v jednom byte a spoločne vychovávali deti, ktoré boli na čas po rozvode manželstva zverené do starostlivosti obžalovaného. Situácie, ktoré v inkriminovanom období v byte nastávali, popisovali v podstate obidvaja totožne, hovorili o prudkej až vyhrotenej komunikácii a obžalovaný nepoprel, že naakumulované problémy riešil požitím alkoholu, avšak odmietal akékoľvek vyhrážky aj iné násilie z jeho strany voči poškodenej. U obžalovaného i poškodenej znalkyňa zistila, že úroveň intelektových a rozumových schopností je vysoko nadpriemer, obidvaja disponujú pomerne vysokou mierou kognitívnych schopností (intelekt, rozumová kapacita), ktoré sú dostatočnou dispozíciou na to, aby vedeli zvážiť a vyhodnotiť všetky spoločenské a právne následky svojho konania. U obžalovaného osobnostne ide o neurostabilnú štruktúru, osobnosť je bez tendencie k sociálnej žiadúcnosti, nemá tendenciu javiť sa v lepšom svetle, je vyváženou osobnosťou, bez psychopatologických osobnostných čŕt. Poškodená O. T. je osobnostne mierne neurolabilná, s vysokou tendenciou k sociálnej žiadúcnosti, má záujem javiť sa v lepšom svetle, pričom ale nemusí ísť o zámernú konfabuláciu, skôr má záujem vyriešiť vzniknutú situáciu v pozitívnom smere. Na základe všeobecnej vierohodnosti je výpoveď obžalovaného vierohodnejšia oproti výpovedi poškodenej, nakoľko L-lží skóre u nej je vysoká. Pri posudzovaní sklonov k lživosti a ku skresľovaniu skutočností znalkyňa použila metódu EPQR, ktorá je štandardnou diagnostickou metodikou, platnou a používanou v praxi. Skóre sa vyhodnocuje číselne, pričom obžalovaný má 1 a poškodená má 11, teda rozdiel bodov medzi obidvoma je 10, čo je priepastný rozdiel. V oblasti afektívnej patológie neboli u obžalovaného ani poškodenej zistené odchýlky od normy v žiadnej z meraných škál, teda nemajú v oblasti afektivity patologické ukazovatele. Čo sa týka otázky agresivity, u obžalovaného nebola zistená patologická hodnota ani v jednej zo zložiek agresivity, celkové skóre agresivity vo vzťahu k populačnej norme je nízke. U poškodenej je skóre agresivity zvýšené vo vzťahu k populačnej norme, pričom najvyššie zastúpenie má vo verbálnej agresivite. Populačná norma agresivity je stavaná na isté číslo, je to priemerná hodnota, ktorá sa vyskytuje v populácii a berie sa ako štandardná, väčšina populácie sa pohybuje okolo 60. Agresivita je zložená z viacerých jednotiek, ako je napríklad verbálna agresivita, fyzická agresivita, hostilita, zlostnosť. Obžalovaný má 48 bodov, oproti populačnej norme 60, poškodená má 75 bodov. Poškodená vyšla zvlášť verbálne agresívne vyššie, čo je typické skôr pre ženy, ktoré sa vykričia, zvýšia hlas, u fyzickej agresivity jej vyšlo číslo 15. U obžalovaného je fyzická agresivita na bode 7, u poškodenej 15, čo je sprievodným javom toho, že poškodená sa nechá skôr „vytočiť“, je neurolabilnejšia. Hostilita, teda celkové nepriateľské nastavenie, nervozita, je u poškodenej 20, u obžalovaného 12. Zlostnosť, teda stav kedy sa človek dostane do nepohody a dáva to najavo zachmúreným, napätým pohľadom, má obžalovaný 16, poškodená 15. To, že poškodená je mierne neurolabilná, nie je výsledkom spolužitia s obžalovaným, ale je to črta, ktorá je geneticky podmienená zlým sociálnym kontextom a môže sa radikalizovať.

Boli prečítané listiny:

Zápisnica o konfrontácii medzi obvineným a poškodenou z obsahu ktorej vyplýva, že obvinený aj poškodená odpovedali na otázky vyšetrovateľa a poškodená aj na otázky obvineného v intenciách svojich skorších výpovedí.

Prepisy hovorov na tiesňovú linku 112 Prešov, tiesňovú linku 112 Košice a linku 158 volajúcej - svedkyne Z. G. svedčia o tom, že menovaná dňa 26.10.2016 od 19,49 hod., od 19,54 hod. oznamovala vyhrážanie sa jej dcére O. T. ex-manželom O. T..

Záznamy o dychovej skúške na prítomnosť alkoholu svedčia o tom, že obžalovanému bola dňa 26.10.2016 o 20,59 hod. nameraná hodnota 1,04 mg/l, následne dňa 27.10.2016 o 08,25 hod. hodnota 0,38 mg/l a toho istého dňa o 12,10 hod. hodnota 0,09 mg/l alkoholu v dychu.

Časť priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Odboru poriadkovej polície, OO PZ Košice - F. D.. ORPZ-KE-OPP8-397/2016-P preukazuje, že na základe oznámenia obžalovaného zo dňa 20.11.2016 o bránení v užívaní bytu a robení rôznych schválností zo strany bývalej manželky, sa voči páchateľke O. T. viedlo priestupkové konanie pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb. v úplnom znení.

Súčasťou spisového materiálu je aj rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P 7/2015 zo dňa 29.05.2015, právoplatný dňa 01.07.2015, ktorým bolo manželstvo O. T. a O. T. rozvedené a na čas po rozvode manželstva schválená ich rodičovská dohoda v tom, že maloleté deti J. T., nar. XX.XX.XXXX a

F. T., nar. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti otca (obžalovaného) a matka (poškodená) bola zaviazaná prispievať na ich výživu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, osobitne na každú maloletú.

Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Obvodného oddelenia PZ Košice - C. U. je zrejmé, že pod číslom ORPZ-KE-OPP4-213/001/2016 sa od 02.11.2016 viedlo konanie o prepustenie obžalovaného zo služobného pomeru príslušníka PZ. Riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach na návrh riaditeľa OO PZ Košice - C. U. toto konanie dňa 31.08.2017 zastavil.

Z pracovného posudku a služobného hodnotenia vyplýva, že obžalovaný je v služobnom pomere príslušníka PZ od 01.08.2007 a na funkcii referent špecifikácia ÚOZ na OO PZ Košice - C. U. je zaradený od 01.01.2010. Svoje služobné povinnosti si plní svedomito a včas, ovláda predpisy týkajúce sa jeho činnosti v konaní o priestupkoch, dodržiava interné predpisy a Etický kódex príslušníka PZ. Je schopný samostatne plniť zverené úlohy, samostatne rozhodovať a pracovať na zverenom úseku konania o priestupkoch. Na verejnosti má slušné vystupovanie, zo strany občanov neboli na neho žiadne sťažnosti. Voči nadriadeným vystupuje úctivo, je ochotný plniť úlohy aj mimo stanovenú pracovnú dobu. Doposiaľ nebol riešený disciplinárne za negatívne konanie, či porušenie služobnej disciplíny. V roku 2012 a 2015 bol odmenený formou peňažného daru.

Zo správy o povesti vypracovanej Mestskou časťou Košice - F. D. vyplýva, že k trvalému pobytu je obžalovaný prihlásený na W. XX v P., jeho pobyt sa viaže na byt č. XX. Je ženatý, manželka O., rod. G. a deti F. a J. T. majú trvalý pobyt na tej istej adrese. Na obžalovaného nebola podaná žiadna sťažnosť a nebol riešený mestskou časťou v priestupkovom konaní.

Odpis registra trestov svedčí o tom, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol.

V trestnej veci obžalovaného O. T. súd vykonal hlavné pojednávanie za dôsledného uplatnenia základných právnych princípov upravených v § 2 Trestného poriadku. V súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktoré je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie, súd zisťoval skutkový stav tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti a v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou pristupoval súd k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti obžalovanému, ako aj okolností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Neuprel procesným stranám právo obstarávať dôkazy a na hlavnom pojednávaní vykonal všetky navrhnuté. Následne vykonané dôkazy starostlivo a nestranne zhodnotil, za aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov, a dospel k záveru, že vykonané dôkazy nepostačujú na uznanie viny obžalovaného a nakoľko nie je možné vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti o tom, že žalovaný skutok sa vôbec stal, rešpektujúc zásadu In dubio pro reo, postupom podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 19.04.2017 sp. zn. 4Pv 610/16/8803.

Prokurátor postavil obžalovaného O. T. pred súd tvrdiac, že tento v P. na W. ulici č. XX dňa 26.10.2016 v čase asi o 09,00 hod. v stave opitosti sa vyhrážal zabitím svojej bývalej manželke poškodenej O. T., čím u nej vzbudil obavu z uskutočnenia svojich vyhrážok a toto konanie právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Bez akýchkoľvek pochybností bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že k uvedenému dňu žili obžalovaný a poškodená aj napriek tomu, že ich manželstvo bolo na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P 7/2015 zo dňa 29.05.2015, v spoločnej domácnosti v trojizbovom byte na ulici W. č. XX, ktorý bol pôvodne v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. V byte s nimi žili ich dve maloleté deti J. a F. T., ktoré boli citovaným rozsudkom na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti obžalovaného, poškodená bola zaviazaná povinnosťou prispievať na ich výživu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, osobitne na každé dieťa, avšak napriek takejto právnej úprave deti vychovávali spoločne. Obžalovaný je od 01.08.2007 príslušníkom policajného zboru, v inkriminovanom období vykonával funkciu referenta ÚOZ na Obvodnom oddelení Policajného zboru P. - C. U., pričom z pracovného posudku a služobného hodnotenia vyplýva, že služobné povinnosti si po celú dobu plnil svedomito, bez porušenia služobnej disciplíny, či iného negatívneho konania. Z pravidelného príjmu uhrádzal náklady na bývanie, zabezpečoval chod domácnosti a potreby maloletých detí, z ktorých jedno už bolo školopovinné. Poškodená bola v tom čase zamestnaná vo M. J. R., P.

F. U., avšak nešlo o stabilné zamestnanie, čo bolo dôvodom pre to, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti obžalovaného, od 01.06.2017 je opäť bez zamestnania. Bývanie v jednom byte po rozvode manželstva bolo pre obidvoch psychicky náročné, konflikty a hádky vytvárali napätú atmosféru a vyhrotené situácie. Dôvodom vyhrotenia vzťahov a prudkej komunikácie bolo podľa obžalovaného to, že poškodená neprispievala na domácnosť v súlade s ich dohodou a aj dňa 26.10.2016, kedy mal on pracovné voľno a poškodená sa vrátila z odnášky detí do školy a škôlky, ľahkovážne sa postavila k tomu, že došlo k zvýšeniu nákladov na bývanie a odmietla sa podieľať na ich úhrade arogantným, výsmešným spôsobom. Podľa poškodenej bol to nadmerný konzum alkoholických nápojov na strane obžalovaného, ktorý viedol k jeho agresívnemu správaniu a nezodpovednosti aj voči maloletým deťom.

V celom konaní bol vyprodukovaný jediný dôkaz o tom, že obžalovaný sa mal dňa 26.10.2016 o 09,00 hod. v mieste bydliska v stave opitosti vyhrážať poškodenej zabitím zbraňou. Obžalovaný toto obvinenie od začiatku trestného konania rezolútne odmieta, cíti sa byť nevinný, popísal ako reagoval na správanie poškodenej v inkriminovanom čase, pričom jeho reakcia nemohla byť vnímaná ako vyhrážka. Zdôraznil, že ako policajt má prístup len k služobnej zbrani, ktorú nemal nikdy v domácom prostredí, mimo výkonu služobných povinností je uložená v zbrojnom sklade. Naviac, voči poškodenej sa nikdy nedopustil fyzického násilia, nikdy sa jej nevyhrážal v čase trvania ich manželstva ani po rozvode. Poškodená povedala o údajnej vyhrážke zabitím zo strany obžalovaného v ten istý deň pri telefonickom rozhovore svojej matke Z. G., ktorá to potvrdila v rámci svojich výpovedí v predmetnej trestnej veci. Dcéra bola pri telefonickom rozhovore rozrušená a večer po príchode z práce jej opäť volala s tým, že obžalovaný je pod vplyvom alkoholu, preto zo strachu o dcéru a vnučky obrátila sa na políciu, ktorá vzápätí cestou príslušníkov PMJ zasiahla a 26.10.2016 o 20,30 hod. obžalovaného zadržala. V konaní nebolo preukázané tvrdenie poškodenej premietnuté do obžaloby, že obžalovaný bol v inkriminovanom čase, teda 26.10.2016 okolo 09,00 hod. v stave opitosti. Dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu absolvoval toho dňa, ale až o 20,59 hod., síce s pozitívnym výsledkom, kde obžalovaný vysvetlil, že pri liečbe prechladnutia v ten večer i večer predtým požil tvrdý alkohol - rum, ktorý si dal do čaju. V prospech obžalovaného a súčasne narušiac vierohodnosť tvrdení poškodenej vyzneli výsledky znaleckého skúmania v odbore Psychológia, podľa ktorých za vierohodnejšiu výpoveď je treba považovať výpoveď obžalovaného, pretože L-lží skóre poškodenej je vysoká, osobnostne má vysokú tendenciu k sociálnej žiadúcnosti a má záujem javiť sa v lepšom svetle, oproti tomu obžalovaný je vyváženou osobnosťou, bez psychopatologických osobnostných čŕt. Naviac, u obžalovaného je celkové skóre agresivity vo vzťahu k populačnej norme nízke, u poškodenej je zvýšené (dosiahla celkové skóre agresivity 75 bodov, oproti populačnej norme 60 bodov), pričom najvyššie zastúpenie má v zložke verbálnej agresivity.

Po starostlivom a nestrannom zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov súd nezískal vnútorné presvedčenie o tom, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, preto uplatnil postup podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku a Igora T. spod obžaloby oslobodil.

Záverom súd poukazuje na to, že v súvislosti s konaním, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť dňa 26.10.2016 voči poškodenej O. T., sa viedlo aj konanie o prepustenie obžalovaného zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktoré bolo rozhodnutím riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 31.08.2017 č. ORPZ-KE-OPP4-197-001/2017 zastavené.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.