Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/245/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: Q. Q. nar. X.X.XXXX, bydlisko E. R., V. X. D. zastúpenej: JUDr. Gabriel Szabo, advokát so sídlom v Q., Q. V.U. IČO: 42200598, proti žalovanej: D. A., nar. X.X.XXXX bydlisko E. R. , zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek s.r.o. so sídlom Komárno ul. Pohraničná 4 , o zaplatenie 16 415,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 10. januára 2017 pod č.k. 6C/544/2015-82 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná žalovanej zaplatiť 16.415,62 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16.415,62 eura za čas od 12.6.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2.V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia 16 415,62 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16 415,62 eura za čas od 12.6.2012 do zaplatenia a trov konania , na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvorila zmluvu o pôžičke. Na jej základe jej poskytla bezúročne pôžičku v sume 16 415,62 eura. Žalovaná dňa 1.6.2012 v zmysle ust.§-u 558 písomne uznala svoj dlh čo do dôvodu aj čo do výšky a zaviazala sa zaplatiť ho do 11.6.2012. Napriek týmto skutočnostiam žalovaná svoj dlh nezaplatila, preto od 12.6.2012 žiadala priznať úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne do zaplatenia s poukazom na to, že žalovaná je od toho dňa v omeškaní s plnením tohto peňažného dlhu.

1.3.Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa a žalovaná uzatvorili ústne zmluvu o pôžičke na základe ktorej žalobkyňa žalovanej poskytol peňažnú pôžičku. Dňa 1.6.2012 žalovaná vykonala písomný úkon a to „ Uznanie dlhu “. Na tomto úkone je overený jej podpis. Podľa obsahu tohto úkonu žalovaná uznala svoj dlh voči žalobkyni v celkovej sume 16 415,62 eura , uviedla právny dôvod vzniku dlhu ( z dôvodu požičania peňazí ) a učinila prehlásenie o tom, že tento dlh zaplatí do 11.6.2012 v hotovosti. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia §-u 558 §-u 517 ods.2 , §-u 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase prvého dňa omeškania a uviedol, že žalovaná namietala neplatnosť uznania dlhu , dôvodiac, že tento úkon nevykonala slobodne , ale pod nátlakom žalobkyne ( keď podľa jejtvrdenia žalobkyňa vytiahla na ňu kuchynský nôž pred podpísaním tohoto úkonu ) . V

súčasnosti platný procesný predpis ( ukladá stranám sporu dôkaznú povinnosť nielen v rozsahu tvrdenia rozhodujúcich skutočností, ale aj povinnosť jednotlivé tvrdenia preukázať dôkazmi. Žalovanú na preukázanie jej tvrdenia o tom, že uznanie dlhu vykonala pod nátlakom žalobkyne , zaťažovalo dôkazné bremeno. V tomto smere však žiaden dôkaz neprodukovala . Ďalšie námietky, že jej žalobkyňa poskytla pôžičku v sume 10 000 eur a na jej na vyrovnanie poskytla peňažné plnenie ( splátky ) ako aj rezivo v cene 40 000 Sk vyhodnotil ako námietky bez produkovania dôkazov. Preto sú nespôsobilé vyvrátiť domienku , ktorá je právnym následkom uznania dlhu , pretože prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka, ohľadne dlhu v tej výške, v akej bol uznaný. Preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobkyni priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého žalovaná tento dlh mal zaplatiť hotovosti . Od 12.6.2012 žalovaná je v omeškaní s plnením tohoto pražného dlhu tak, jako to má na mysli ust.§-u 517 ods.2 OZ, preto žalobkyni prináležia úroky z omeškania vo výške stanovenej v citovanom ustanovení Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa §-u 255 ods.2 , keď v spore plne úspešnému žalovanej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalovaná podala proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnila ustanovením § 398 ods.1 písm. b/ a § 391 ods.1 CSP. Uviedla, že týmto vznáša námietku premlčania, pretože žalovaná na pojednávaní uviedla, že pôžičku pre ňu vyzdvihla 4 roky a 6 mesiacov pred podpísaním uznania dlhu. To znamená, že v čase podpísania dlhu bol dlh premlčaný. Ďalej namietala nesprávny úradný postup, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov nepostupoval v zmysle § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie súdu je v rozpore s ustanovením § 220 ods.2 CSP. Citovala rozhodnutia NS SR, Ústavného súd Slovenskej republiky, pričom v dôvodoch odvolania, v čom považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne sa obmedzila iba na skonštatovanie, že súd prvej inštancie nevyhodnotil jej tvrdenie o odovzdaní sumy 10 000 eur a priznanie žalobkyne, že 3 dni pred uznaním dlhu sa jej vyhrážala nožom.

3.Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania, pretože žalovaná odvolacie dôvody neoprela o žiadne konkrétne skutočnosti. Kvalifikovane ich neuplatnila a nesplnila svoju dôkaznú povinnosť. Súd prvej inštancie vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením§ 191 a rozhodnutie spĺňa náležitosti § 220 ods.2 CSP. Uviedla, že žalovaná k svojmu tvrdeniu o vyhrážaní žalobkyne nožom a zabitím nepredložila žiadne dôkazy. Odmietnutie výpovede svedkyne nemožno hodnotiť podporenie jej tvrdenia. Rovnako nepredložila dôkazy o poskytnutí pôžičky v sume 10 000 eur, splátok a poskytnutie reziva. Žalovaná dlh uznala. Nestotožnila sa s námietkou premlčania, pretože žalovaná uviedla iba kedy žalobkyňa vyzdvihla peniaze, ale neuviedla, kedy ich od nej prevzala. Dlh v čase spísania uznanie dlhu nebol premlčaný. Preto žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnila si náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§359, § 362 ods. 1 a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania( § 379 ods.1 CSP,§ 380 ods.1 skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1,219 ods.3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 potvrdil.

5.Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z toho vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona. V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 10.07.2017, vo veci začalo konanie 31.10.2014.Preto

odvolací súd všetky procesné úkony strán a procesný postup súdu posudzoval do 30.06.2016 ešte podľa ustanovení OSP a od účinnosti od 01.07.2016 podľa CSP.

6.Žalovaná v odvolaní uviedla odvolacie dôvody - nesprávnym úradným postupom súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces(§ 365 ods.1 písm. b/), súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam(§ 365 ods.1 písm.f/), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci(§365 ods.1 písm. h/ .Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a nesprávne vyhodnotenie dôkazov. Preto odvolací súd najprv podrobil preskúmaniu namietané vady konania žalovanou a dospel k záveru, že konanie pred súdom prvej inštancie nie je postihnuté žiadnou vadou konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia (jeho odôvodnenie), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013). Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem „procesný postup“ súdu treba takto vykladať aj za účinnosti CSP. Najvyšší súd SR vydal zjednocujúce stanovisko R 2/2016, ktoré zotrvalo na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“ (teda nie zmätočnosť a v dôsledku toho ani nie prípustnosť dovolania). Právna veta tohto stanoviska znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Podľa právneho názoru veľkého senátu (viď bod 15. tohto uznesenia) sa zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júlom 2016, nedotkli podstaty a zmyslu tohto stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne aj po uvedenom dni. Uvedené stanovisko NS SR je aplikovateľné na postup odvolacieho súdu pri skúmaní podmienok konania súdom prvej inštancie V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný

omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery; medziiným uviedol dôvody, so zreteľom na ktoré dospel k záveru o poskytnutí pôžičky a platnosti uznania dlhu žalovanou. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu má odôvodnenie napadnutého rozsudku náležitosti v zmysle § 220 CSP. Za procesnú vadu konania podľa § 389 ods.1 písm. b/ nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovanej.

7.Podľa § 387 ods.1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.Ustanovením § 387 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9.Ustanovenie § 366 upravuje novoty v odvolacom konaní, kedy možno uplatniť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. V danej veci žalovaná v odvolaní uplatnila vady konania( § 366 písm. c/CSP), s ktorými sa odvolací súd vysporiadal v predchádzajúcej časti rozhodnutia.

10. V odvolacom konaní vzniesla žalovaná námietku premlčania. Uviedla, že dlh bol premlčaný v čase uznania dlhu .Žalovaná námietku premlčania v konaní nenamietala, hoci bola prítomná na pojednávaní s jej právnym zástupcom, ktorý v závere pojednávania zotrval na dôvodoch podaného odporu proti platobnému rozkazu. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.01.2017 vyplýva, že žalovaná mala dostatočný časový priestor na vyjadrenie k veci .Odvolací súd preto s poukazom na novoty v odvolacom konaní na odvolací dôvod žalovanej neprihliadol, pretože sa nejedná o obranu, ktorú nemohla uplatniť bez svojej viny v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.

11.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP, úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .