Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/27/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu N.. T. R., B.. X.X.XXXX, O. X. P. X., W. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Brezová 10, proti žalovaným: 1/ HOME & STYLE s.r o. so sídlom v Košiciach, Karpatská 3, IČO: 36 749 818 a 2/ C. J., B.. X.X.XXXX, O. X. L. Č.. XX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou GOREJ Legal s.r.o. so sídlom v Košiciach, Krmanova 14, IČO: 47 231 939, o zaplatenie 1.600,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9. novembra 2016 č.k. 13C/422/2013 - 127, v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. novembra 2016 č.k. 13C/422/2013 - 136 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.600 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.8.2010 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 536 eur. Zároveň žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade vo výške 100 %.

2. V odôvodnení poukázal na obranu žalovaných, ktorí vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu a žiadali žalobu voči nim zamietnuť argumentujúc, že prehlásenie žalovaného v 1. rade zo dňa 28.6.2010, ktoré založil do súdneho spisu žalobca, nie je jasným, určitým a zrozumiteľným prejavom uznania dlhu v zmysle Občianskeho zákonníka, v bode 1 tohto uznania je možné hovoriť o uznaní dlhu na sumu 9.200 eur, ktorú už žalovaní uhradili, pričom k sume 2.100 eur sa vyjadrili tak, že tu nemožno hovoriť o uznaní dlhu, pretože nevedeli kedy tento dlh vznikol, akým titulom a čoho sa vlastne týkal, pričom za uznanie dlhu označili listinu zo dňa 28.6.2010.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia zo zmluvy o dielo č. 10/2008 na výstavbu rodinného domu podľa špecifikácie č. 10/2008/Ing. Gálik, uzavretej medzi zhotoviteľom - právnym predchodcom žalovaného v 1. rade Euro Projekt Management s.r.o. Karpatská 3 Košice, IČO: 36 589 497 a žalobcom ako objednávateľom, ktorej predmetom bola výstavba rodinného domu pre žalobcu v Bratislave na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/X, P. W. Ú. X. - B. T., Z. B. I. Č.. XXXX H. XXXX, P. Č. N., X. X, ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo v rozsahu stavebnej dokončenosti - podľa objednávateľom odsúhlasenej špecifikácie diela, za cenu diela dohodnutú v sume 1.852 941 Sk bez DPH, celková suma vrátane 19 % DPH bola dohodnutá na čiastku 2.205.000,- Sk, t.j. 73.192,59 eur a v

článku II ktorej boli dohodnuté termíny plnenia pre objednávateľa a pre zhotoviteľa. Prvoinštančný súd konštatoval, že v zmluve o diele chýba dátum jej uzavretia, z výpovede žalobcu však bolo preukázané, že táto zmluva bola uzavretá niekedy v októbri 2008, pričom k uvedenej zmluve zhotoviteľ a objednávateľ uzavreli dňa 30.4.2009 Dodatok č. 1, obsahom ktorého bola zmena zhotoviteľa na HOME & STYLE s.r.o. Karpatská 3 Košice, IČO: 36749818 (žalovaný v 1. rade) a tiež zmena ceny diela v článku 3 bod 2, ktorá bola určená na sumu 61.506,37 eur bez DPH, spolu s 19 % DPH na sumu 73.192,59 eur. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobca písomne dňa 10.6.2010 odstúpil od zmluvy o dielo č. 10/2008 v znení Dodatku č. 1 a toto odstúpenie adresoval žalovanému v 1. rade dňa 30.6.2010, z dôvodu, že žalovaným v 1. rade nebol dodržaný dohodnutý termín vykonania diela, ukončenia a odovzdania stavby, ani náhradný termín do 31.5.2010, a ani po zaplatení peňažného preddavku 9.200,- eur dňa 12.4.2010 na vyžiadanie zhotoviteľa a podľa zálohovej faktúry č. XXXX z 8.4.2010 sa situácia nezmenila a žalovaný nevykonával žiadne stavebné práce a dodávky na zhotovení diela. Konštatoval, že žalobca predložil súdu originál prehlásenia zo dňa 28.6.2010, podpísaný žalovaným v 1. rade, v ktorom žalovaný v 1. rade uviedol v bode 1, že súhlasí s odstúpením objednávateľa /žalobcu/ od zmluvy o dielo č. 10/2008 a Dodatku č. 1 vo veci výstavby jeho rodinného domu, v bode 2 svojím podpisom potvrdil, že vráti poskytnutý preddavok na zhotovenie strechy vo výške 9.200,- eur a vzniknuté náklady žalobcu vo výške 2.100,- eur na účet žalobcu - objednávateľa stavby na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, a to do 40 dní od dátumu podpisu. Zároveň v tomto prehlásení žalovaný v 1. rade uviedol, že za dodržanie termínu a výšky úhrady zodpovedá konateľ žalovaného v 1. rade, C. J. ako fyzická osoba a žalovaný v 1. rade vyhlásil, že nebude vykonávať žiadne ďalšie aktivity týkajúce sa výstavby rodinného domu pre žalobcu. Súd prvej inštancie zistil takisto, že k uvedenému dlhu žalovaného v 1. rade ako ručiteľ pristúpil žalovaný v 2. rade vyhlásením ručiteľa zo dňa 12.8.2010, v ktorého článku 2 žalovaný v 2. rade ako ručiteľ vyhlásil, že pohľadávku žalobcu špecifikovanú v článku 1 vyhlásenia uspokojí, ak dlžník HOME & STYLE s.r.o. Košice, IČO: 36 749 818 nesplní svoj záväzok a povinnosť zaplatiť veriteľovi (žalobcovi) peňažné prostriedky vo výške 11.300 eur v termíne do 15.8.2010 a súčasne vyhlásil, že súhlasí s uznaním záväzku vykonaným dlžníkom (žalovaným v 1. rade) písomne dňa 28.6.2010 voči veriteľovi (žalobcovi), na základe čoho žalobca následne písomne dňa 4.8.2010 vyzval žalovaných v 1. a v 2. rade na zaplatenie dlhu voči žalobcovi vo výške 11.300,- eur.

4. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca predložil súdu špecifikáciu nákladov spojených s uplatnením jeho peňažnej pohľadávky voči žalovaným vo výške 536,- eur za poskytnutie právnych služieb pred začatím súdneho konania advokátskou kanceláriou JUDr. Kataríny Igazovej, a to faktúru č. 14/2010 zo dňa 11.6.2010 na sumu 206,12 eur a faktúru č. 42/2010 zo dňa 7.9.2010 na sumu 329,88 eur, ako dôkaz o zaplatení týchto faktúr predložil výpis zo svojho účtu v Tatra banke a.s. zo dňa 7.10.2010 a na preukázanie uznania dlhu i ručiteľského záväzku zo strany žalovaných predložil žalobca list, ktorý mu adresoval žalovaný v 2. rade, v ktorom mu oznamoval, že na základe dohody vyhlásenia ručiteľa mu zasiela dobropis na faktúru zo dňa 13.4.2010 a sumu 2.100,- eur ako náhradu vzniknutej škody uhradí žalobcovi. Dodal, že žalovaní predložili vo fotokópii uznanie dlhu zo dňa 28.6.2010, v ktorom mal žalovaný v 1. rade uznať dlh vo výške 9.200,- eur ako poskytnutý preddavok na zhotovenie strechy a uznanie dlhu na sumu 2.100,- eur, ktorá mala byť preukázaná vyúčtovaním a dokladmi zo strany žalobcu, o ktorom žalobca poprel, že mu bolo doručené zo strany žalovaného v 1. alebo v 2. rade. Napokon prvoinštančný súd zistil, že z uznanej sumy 11.300,- eur zaplatili žalovaní sumu 9.200,- eur dňa 20.8.2010, zo sumy 2.100,- eur, ktorá zostala zo sumy 11.300,- eur zaplatili sumu 500 eur dňa 14.12.2011, a teda z uznaného dlhu zostala neuhradená čiastka 500,- eur.

5. Majúc vykonaným dokazovaním za preukázané, že potom, ako medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, od ktorej žalobca odstúpil, žalovaný v 1. rade podpísal prehlásenie, v ktorom sa žalobcovi zaviazal vrátiť žalobcom mu poskytnutý preddavok na zhotovenie strechy vo výške 9.200,- eur a vzniknuté náklady žalobcu v sume 2.100,- eur do 40 dní od dátumu podpisu tohto prehlásenia, t.j. odo dňa 28.6.2010, ku ktorému záväzku žalovaného v 1. rade pristúpil žalovaný v 2. rade na základe jeho vyhlásenia ako ručiteľa, že dlh splní namiesto žalovaného v 1. rade, teda že zaplatí pohľadávku špecifikovanú v článku 1 a ktorá vyplýva aj z uznania dlhu, ak ju nezaplatí žalovaný v 1. rade, súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 34, § 48 ods. 1, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 110 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 546, § 558, § 631, § 633 ods. 1, § 642 Občianskeho zákonníka, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 a uzavrel, že prehlásenie žalovaného v 1. rade zo dňa 28.6.2010 spĺňa všetky náležitosti uznania dlhu a aj vyhlásenie ručiteľa spĺňa náležitosti ručiteľského záväzku žalovaného v 2. rade, preto zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade na zaplatenie sumy 1.600,- eur, ktorá zostala nezaplatená z uznaného dlhu vo výške 11.300,-

eur, ako i nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobcu vo výške 536,- eur, ktorých vynaloženie žalobca dokladoval zaplatením tejto sumy právnej zástupkyni, ktorá ho zastupovala pri vymáhaní dlhu od žalovaných. Dôvodil, že námietka premlčania uplatnená žalovanými nie je opodstatnená, pretože podľa prehlásenia zo dňa 28.6.2010 mal plniť žalovaný v 1. rade do 7.8.2010, pričom všeobecná desaťročná premlčacia lehota začala plynúť dňom 7.8.2010 a doposiaľ ešte neuplynula.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 1 a poukazom na plný procesný úspech žalobcu, priznal mu právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade vo výške 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) a s odkazom na § 365 ods. 1 písm. d) aj z dôvodu inej vady konania, prejavujúcej sa nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia s tým, že všetky vznesené námietky sa dotýkajú v prvom rade námietky premlčania žalobcom uplatneného nároku. Poukazom na znenie § 558 Občianskeho zákonníka v tejto súvislosti namietli právny záver súdu prvej inštancie, že prehlásenie žalovaného v 1. rade je platným uznaním dlhu v celej výške 9.200,- eur ako aj sumy 2.100,- eur, a to z dôvodu, že v prehlásení sa uvedenie právneho titulu žalobcom tvrdeného dlhu vo výške 2.100,- eur nenachádza, nakoľko je faktom, že žalobcovi žiadne náklady nevznikli, tieto v priebehu konania netvrdil a ani nepreukazoval, len uvádzal, že tvrdený dlh je jeho ušlým ziskom, ktorý mu mal vzniknúť z dôvodu nemožnosti dať byt do nájmu. Podľa žalovaných sa z týchto dôvodov nárok žalobcu premlčal najneskôr v dvojročnej premlčacej dobe uplynutím dňa 7.8.2012. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie sumy 536,- eur, predstavujúcej náklady žalobcu spojené s uplatnením ním tvrdenej pohľadávky, žalovaní namietli, že žalobca voči nim nemá žiaden nárok na zaplatenie odmeny za poskytnutie právnych služieb, ktoré si sám objednal a zaplatil, nakoľko jednak nejde o účelné náklady spojené s uplatnením pohľadávky a jednak ich povinnosť na úhradu nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, či dohody so žalobcom. Zdôraznili, že žalovaný v 2. rade ručiteľským vyhlásením ručenie za tento tvrdený dlh žalovaného v 1. rade neprevzal a dodali, že faktúra č. 14/2010 bola vystavená za konzultáciu a paušálnu náhradu, a teda ani nejde o náklad spojený s uplatnením pohľadávky, v čase, kedy ručiteľské oznámenie žalovaného v 2. rade ešte nejestvovalo a faktúra č. 42/2010 bola vystavená za odstúpenie od zmluvy uzatvorenej iba so žalovaným v 1. rade, za výzvu na zaplatenie zo dňa 4.8.2010 a za vyhlásenie ručiteľa, t.j. v čase, kedy ručiteľské oznámenie žalovaného v 2. rade ešte nejestvovalo a paušálnu náhradu. Napokon žalovaní namietli, že žalobca si peňažný nárok uplatnil ako trovy právneho zastúpenia, pričom o náhradu tejto sumy žiadal priamo na účet svojho súčasného právneho zástupcu a napriek tomu súd prvej inštancie priznal uvedený nárok žalobcovi ako istinu, čím išiel nad rámec jeho návrhu. Žalovaní preto navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal im nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania vo výške 100 %.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Mal za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku náležite odôvodnil, z akých dôvodov považuje prehlásenie žalovaného v 1. rade zo dňa 28.6.2010 za uznanie dlhu a prečo jeho nárok nemôže byť premlčaný. K námietke žalovaných týkajúcej sa jeho nároku na zaplatenie sumy 536 eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobca podčiarkol, že ak by si žalovaný v prvom rade splnil všetky povinnosti zo zmluvy o dielo, nemusel by ako osoba bez právnického vzdelania požiadať o pomoc advokátky, ktorá mu poskytla právne poradenstvo a vypracovala listiny ako odstúpenie od zmluvy, vyhlásenie ručiteľa, výzva na zaplatenie atď., ktoré tak nemuseli vzniknúť.

9. Žalovaní nevyužili právo na repliku k vyjadreniu žalobcu.

10. Odvolací súd (§ 34 na základe včas podaného odvolania žalovaných preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

11. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 alebo že by súd

prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Žalovaní v odvolaní uvádzajú skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci a neumožňujú záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 , a preto len na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd dodáva následovné:

14. K odvolaniu žalovaných je potrebné v prvom rade uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko nezohľadnil, resp. nesprávne vyhodnotil jednotlivé dôkazy a z nich plynúce skutkové okolnosti preukázané v konaní. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom žalovaných v odvolaní, že postupom súdu prvej inštancie z dôvodu vydania nedostatočne odôvodneného (nepreskúmateľného) rozhodnutia došlo k takej vade konania, ktorá má za následok vecne nesprávne rozhodnutie, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa požiadavky kladené v ust. § 220 ods. 2 pre obsah vyhotovovaného rozhodnutia, lebo z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, pretože súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu vysvetlil, na základe akého skutkového stavu a právnych úvah rozhodol, t.j. akými ustanoveniami zákona sa riadil a aké skutkové zistenia a úvahy ho viedli k vyslovenému právnemu názoru o dôvodnosti uplatneného žalobného nároku žalobcu. Z odôvodnenia rozsudku plynie, že vyhovenie žalobe založil súd prvej inštancie na závere, že prehlásenie žalovaného v 1. rade zo dňa 28.6.2010 spĺňa všetky náležitosti uznania dlhu a vyhlásenie ručiteľa spĺňa náležitosti ručiteľského záväzku žalovaného v 2. rade. Obsah písomného prehlásenia žalovaného v 1. rade zo dňa 28.6.2010 ako jednostranného právneho úkonu žalovaného v 1. rade (dlžníka) správne súd prvej inštancie podrobil hodnoteniu so zreteľom na to, že okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony je k jeho platnosti potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu dlh zaplatiť a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Možno doplniť, že uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka je samostatným zabezpečovacím inštitútom, plniacim zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Súdna prax sa pritom ustálila v závere podľa ktorého, ak uznanie dlhu založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania trval, potom v spore, v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohto záväzku, spočíva dôkazné bremeno ohľadne neexistencie záväzku na dlžníkovi (žalovanom v 1. rade) a na žalovanom v 2. rade, vzhľadom na jeho ručiteľský záväzok, pričom pozitívne riešenie otázky, či strana sporu (v danom prípade žalovaní) uniesol(i) dôkazné bremeno či nie, nemôže byť založené bez ďalšieho len na popretí skutočnosti, o ktorej platí vyvrátiteľná domnienka (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Odo/341/2001).

15. Vzhľadom na uvedené po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade so závermi ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej uvedenie dôvodu dlhu znamená označenie, akého dlhu sa uznanie týka alebo v čom dlh (skutkovo) spočíva a výška dlhu musí byť označená tak, aby bola objektívne určiteľná, vyvodil správny právny záver, že prehlásenie žalovaného v 1. rade zo dňa 28.6.2010 (č.l. 8 súdneho spisu) spĺňa všetky náležitosti uznania dlhu v zmysle § 558 vety prvej Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Odvolací súd je v zhode s prvoinštančným súdom v tom, že z obsahu prehlásenia ako uznávacieho prejavu žalovaného v 1. rade je zrejmé, že si bol svojej povinnosti plniť žalobcovi vedomý a chcel uznanú čiastku, t.j. preddavok na zhotovenie strechy vo výške 9.200,- eur ako i vzniknuté náklady žalobcu vo výške 2.100,- eur, zaplatiť. V korelácii s uvedenými judikatórnymi východiskami obstojí preto názor súdu prvej inštancie, že prehlásenie žalovaného v 1. rade zo dňa 28.6.2010 je uznaním dlhu v zmysle §

558 Občianskeho zákonníka. Za tohto stavu potom správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcom uplatnený peňažný nárok nie je premlčaný, pretože všeobecná 10 ročná premlčacia lehota začala plynúť dňom 7.8.2010 a doposiaľ ešte neuplynula a správne rozhodol, ak zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade na zaplatenie sumy 1.600 eur, ktorá zostala nezaplatená z uznaného dlhu vo výške 11.300,- eur, ako i nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 536,- eur, ktorých vynaloženie žalobcom mal aj odvolací súd za opodstatnené, účelné a primerané. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvoinštančného súdu, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky pred začatím súdneho konania majú povahu príslušenstva pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením, vrátane nákladov súdneho konania. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. júna 2010, sp. zn. 3MObdo/2/2010, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2010, podľa právnej vety ktorého príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Len pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že uvedený záver vyplýva aj z článku 3 bod 1 písm. e) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, podľa ktorého, okrem prípadov, keď dlžník nie je zodpovedný za omeškanie, veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať primeranú náhradu všetkých svojich opodstatnených nákladov na vymáhanie vzniknutých v dôsledku dlžníkovho omeškania.

16. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovanými uvádzané odvolacie dôvody dané nie sú, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil vrátane vecne správneho výroku o trovách konania a procesne úspešnému žalobcovi priznal podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Žalovaní nemali úspech v odvolacom konaní, a tak im náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .