Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-473-2016.pdf
PDF · 97.36 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/473/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, K., zast. Mgr. Andrea Legényová, advokátka, Komenského 3, Veľký Krtíš, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o určenie neplatnosti poistnej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/501/2015 - 121, zo dňa 23.08.2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
2. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti poistnej zmluvy č. 4434790069 zo dňa 29.07.2008 s odôvodnením, že označenú zmluvu neuzatvoril, nepodpísal ani nemal úmysel uzavrieť. Jeho podpis na zmluve je falošný. O zmluve sa dozvedel až dňa 07.05.2015, kedy nadobudol poznatok aj o existencii rozsudku arbitrážneho súdu Košice č. k. 2C/3764/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku z poistnej zmluvy. Na určení neplatnosti zmluvy má naliehavý právny záujem, pretože je voči nemu v tejto súvislosti vedené exekučné konanie na základe poverenia súdu vydaného dňa 24.04.2015. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nie je daný a preukázaný žiadny dôvod zneplatniť predmetnú poistnú zmluvu, pretože zmluva z hľadiska obsahových náležitostí obsahuje všetky podstatné náležitosti a bola zachová písomná forma zmluvy. Žalobca svoje tvrdenia nepreukázal, v spore nepredložil súdu žiadny dôkaz (s výnimkou vlastného stanoviska), neuniesol dôkazné bremeno. Naopak žalovaný v konaní predkladal dôkazy, ktoré svedčia pre odlišný skutkový základ ako je ten, ktorý tvrdil žalobca. Vzhľadom na vykonané dôkazy súd nepovažoval nariadenie znaleckého dokazovanie znalcom z oblasti grafológie navrhované žalobcom za účelné a hospodárne, a súd si pre rozhodnutie o žalobe zabezpečil dostatočný skutkový podklad. Poistná zmluva s prihliadnutím na postavenie zmluvných strán je aj zmluvou spotrebiteľskou, súd preto preskúmal jej obsah i z hľadísk ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Obsah zmluvy vymedzuje zrozumiteľne jej podstatné časti, zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a aj proces uzatvorenia poistnej zmluvy zodpovedá zákonu (§ 788.791 a § 792 Občianskeho zákonníka). Súd žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu strán vo veci.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že postupom súdu došlo k porušeniu práva účastníka na spravodlivý súdny proces. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nevykonal žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie, za účelom zistenia nepravosti podpisu žalobcu na zmluve, ktoré je kľúčovým dôkazom potrebným pre náležité zistenie skutkového stavu. Súd oprel svoje rozhodnutie len o tvrdenia žalovaného a výpoveď svedkyne T. Q., z ktorej však vyplýva, že už v minulosti podpísala aj za iných klientov poistné zmluvy, za čo bola v trestnom konaní právoplatne odsúdená. Vzhľadom na túto skutočnosť a tiež jej podriadenosť ako obchodného zástupcu vo vzťahu k žalovanému nemožno jej výpoveď považovať za dôveryhodnú a výlučne na základe tejto výpovede nie je možné dôjsť k pravdivým skutkovým zisteniam. Návrh na znalecké dokazovanie bol prednesený na pojednávaní dňa 28.6.2016, súd sa s týmto návrhom nijako nevysporiadal. Súd arbitrárne povýšil zásadu hospodárnosti konania nad zásadu rovnosti účastníkov konania a kontradiktórnosti konania, čím odňal žalobcovi právo na spravodlivý súdny proces. Pritom v danej veci ide o spotrebiteľský spor s ochranou slabšej strany. Rozhodnutie súdu je arbitrárne a vecne nesprávne.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok potvrdiť. Žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý neexistuje. Sporná poistná zmluva bola uzatvorená dňa 29.07:2008 a v súlade so zákonom zrušená na žiadosť klienta dňa 30.04.2009 (takmer pred 8 rokmi). V súčasnosti nejestvuje žiaden právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by mal byť súdnym rozhodnutím upravený, aby tak došlo k odstráneniu jeho spornosti. „Určovacím výrokom sa možno dovolávať len existujúceho právneho vzťahu, nie práva, ktoré zaniklo z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu resp. budúceho právneho vzťahu“ - NS SR sp. zn. 2Cdo/32/1908, 2Cdo/131/2006. Žalovaný sa na základe celého priebehu poistenia mohol oprávnene domnievať, že podpisy na právne významných listinách pre toto konanie sú pravé a patria žalobcovi. Od podpisu návrhu poistnej zmluvy, doručením potvrdenia o prevzatí poistky, cez vzájomnú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, až po exekučné konanie nebol dôvod pochybovať o identite žalobcu. Všetky listinné dokumenty od žalovaného boli zasielané vždy na rovnakú adresu, a to adresu udanú žalobcom v návrhu poistnej zmluvy a táto sa v priebehu času nemenila. Je zarážajúce, že niektoré z nich si žalobca prevzal, boli mu na uvedenej adrese preukázateľne doručené, pričom platnosť poistenej zmluvy začal žalobca spochybňovať až po tom, ako mu bolo doručené oznámenie o začatí exekúcie. Nie je pravdou, že konajúci súd rozhodol na základe tvrdení žalovaného. Zo zápisníc o pojednávaní jednoznačne vyplýva, že žalovaný každé jedno svoje tvrdenie preukázal listinným dôkazom. V konaní uviedol, že skutočnosť, že svedkyňa R. Q. bola v roku 2012 podmienečne odsúdená nie je možné subsumovať pod skutkový stav prejednávanej veci, keďže s touto vecou nijako nesúvisí. V danom prípade nebolo voči menovanej vznesené žiadne obvinenie. Svedkyňu Q. navrhol a na jej predvolaní trval práve žalobca, zjavne nenaplnila očakávania žalobcu (či podpis na zmluve je jej) a žalobca následne jej výpoveď spochybňuje. Žalobca v konaní nevyužil svoje právo klásť svedkyni otázky, hoci ho na to súd vyzval. V prípade, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, stráca postavenie slabšej strany v konaní, pretože disponuje kvalifikovanou právnou pomocou (dôvodová správa k ust. § 291 CSP), súd tak nemohol v konaní uplatniť osobitné procesné postupy v zmysle § 295 a § 296 CSP ako namieta žalobca v odvolaní.
5. Žalobca vo vyjadrení k tvrdeniam žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že žaloba žalobcu je nedôvodná, pretože zmluva bola zrušená na žiadosť žalobcu, tak žalobca od začiatku nebol účastníkom právneho vzťahu (poistnej zmluvy). Ani písmo a ani podpisy na zmluve a jednotlivých formulároch nepatria žalobcovi. Vypovedať zmluvu môže len jej účastník, ktorým žalobca nikdy nebol, preto ju ani nemohol platne vypovedať. Napriek tomu, že žalovaný aj na základe korešpondencie, ktorá mu bola zo strany žalobcu adresovaná, že žalobca zmluvu o úvere neuzavrel, uplatnil svoje právo na plnenie z predmetnej zmluvy na rozhodcovskom súde, ktorý bez toho, aby skúmal platnosť zmluvy zaviazal žalovaného na plnenie z tejto zmluvy a žalovaný podal na základe rozhodcovského rozsudku návrh na vykonanie exekúcie. Žalobca nemá k dispozícii iné právne prostriedky ako sa brániť účinkom poistenej zmluvy a rozhodcovského rozsudku, než prostredníctvom určenia neplatnosti poistnej zmluvy. Určením neplatnosti zmluvy sa nastolí stav právnej istoty, ktorý zabráni vzniku budúcich rozporov ohľadom platnosti zmluvy a zaniknú všetky nároky. Aj keď zmluva obsahuje osobné údaje žalobcu nesvedči to o tom, že musel zmluvu uzavrieť žalobca. Žalobca jeho osobné údaje nikdy žalovanému neposkytol a nerozumie, ako sa k nim dostal. Z výsluchu svedkyne J. vyplýva, že táto sa už minulosti uchýlila k zneužitiu osobných údajov a uzavrela zmluvu bez vedomia klienta, asi je možné k osobným údajom sa dostať aj bez vedomia dotknutej osoby. Žalobca nevedel, že svedkyňa Q. uvedie aj pod svedeckou
prísahou nepravdivé skutočnosti ohľadom postupu uzatvárania poistenej zmluvy. Jej výpoveď považuje žalobca za zaujatú, pretože sa so žalobcom nachádza v hneve. To, že sa žalobca nevyjadril k svedeckej výpovedi a nepoložil svedkyni otázky automaticky neznamená, že s výpoveďou svedkyne súhlasil. Súd ho ani nevyzval aby sa vyjadril, myslel si že sa vyjadriť nemôže.
6. Žalovaný vo vyjadrení k tvrdeniam žalobcu doručil súdu svoje stanovisko. Žalobca sa vo svojom vyjadrení zo dňa 30.11.2016 odvoláva na zmluvu o úvere uzatvorenú so žalovaným. Žalovaný však nie je úverová spoločnosť, ale spoločnosť predávajúca produkty životného poistenia a so žalobcom nikdy žiadnu úverovú zmluvu neuzatvoril, pretože na to nemá oprávnenie. Pokiaľ sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia, že poistná zmluva, ktorú so žalovaným uzatvoril dňa 29.07.2008, je od počiatku neplatná, žalobca v konaní nepoprel, že sa so svedkyňou Q. skutočne stretol a že jej predložil občiansky preukaz za účelom spísania návrhu poistnej zmluvy. Opakovane poukazuje na to, že skutočnosť, že v minulosti bola svedkyňa Q. podmienečne odsúdená v obdobnej veci skutkovo a právne nesúviselo s prejednávanou vecou a nemohla byť súdom braná na zreteľ. V prejednávanej veci nebolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní vznesené voči svedkyni žiadne obvinenie. Právny zástupca žalobcu kládol po výsluchu svedkyne tejto otázky (viď. zápisnica o pojednávaní dňa 23.08.2016). Nie je pravdou, že žalobca sa k výpovedi svedkyne nemohol na pojednávaní vyjadriť. Predmetné vyjadrenie žalobcu v celom rozsahu, sa opiera výlučne o dojmy a generalizované tvrdenia nemajúce oporu v navrhnutom a vo vykonanom dokazovaní, žalobca nadôvažok poukazuje na akúsi neexistujúcu úverovú zmluvu, ktorá ani nebola predmetom konania. Rozhodnutie súdu považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje.
10. Žalobca v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia o zamietnutí žaloby.
11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Nedostatky procesného postupu okresného súdu v zmysle cit. ustanovenia v danom konaní neboli odvolacím súdom zistené. Pokiaľ za hlavný dôvod porušenia práv strany (žalobcu) považoval žalobca tú skutočnosť, že súd nenariadil v konaní vykonanie dôkazu znalcom z odboru grafológie a písmoznalectva, hoci žalobca vykonanie takéhoto dôkazu navrhol, okresný súd dôvody prečo tak neurobil uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd dodáva, že žalovanému nič nebránilo v konaní takýto znalecký posudok dať vypracovať a súdu ho predložiť. Súd vec prejednával a rozhodoval po 30.06.2016, kedy bol povinný svoj procesný postup podriadiť právnej úprave Civilného sporového poriadku, ktorá priniesla zmenu v nazeraní na samotný civilný proces v tom, že ako primárnu vyžaduje aktivitu sporových strán. V konaní sa okrem iných hlavných zásad (pricípov) uplatňuje prejednací princíp (čl. 8 CSP), čo znamená, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, ale najmä aj podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, čo je znásobené aj princípom kontradiktórnosti (čl. 9 CSP), v zmysle ktorého strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí súd. A pokiaľ ide o „súkromný“ písomný znalecký posudok za splnenia stanovených podmienok má rovnocenné postavenie so znaleckým posudkom nariadeným súdom.
12. Z rozhodnutia súdu nemožno konštatovať, že by súd uprednostnil hospodárnosť konania pred spravodlivosťou, ako namieta žalobca. Niet pochýb o tom, že v sporovom konaní dôkazné bremeno na preukázanie nároku - pravdivosti tvrdení zaťažuje žalobcu. Znamená to, že žalobca je povinný predložiť dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania (v žalobe) a v priebehu celého konania, až do času, kým súd uznesením nevyhlási dokazovanie za skončené. Pokiaľ ide o priebeh konania odvolací súd konštatuje, že z obsahu zápisníc je zrejmé a je v nich zaznamenané, aké konkrétne dôkazy súd vykonal, ako vykonané dôkazy vyhodnotil, ktoré skutočnosti mal, a ktoré nemal za preukázané, a ktoré konkrétne skutočnosti vzal za základ svojho rozhodnutia. V prejednávanom prípade právne závery, na ktorých založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby okresný súd, nepravdivosť tvrdenia žalobcu (faktu) o neexistencii zmluvného právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, je odôvodňovaná hodnotiacim úsudkom súdu, ktorý súd vyvodil zo skutkových zistení - zo všeobecných súhrnných zistení zo žaloby, vrátane príloh doložených k žalobe, ako aj ďalších písomných podkladov predložených súdu stranami v priebehu konania, z výsluchu strán. Toto vyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, aj zo zápisníc o pojednávaniach. Zmarenie takého výsledku konania ako navrhol žalobca súd vyvodil z neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Okolnosť, že súd nenariadil žalobcom navrhované znalecké dokazovanie neznamená, že sa súd dopustil zjednodušenia riešenia danej veci a na úkor správneho výsledku konania.
13. Na podporu správnosti záverov okresného súdu odvolací súd dodáva, že zo žiadosti o zrušení poistnej zmluvy spísanej (vlastnou rukou) žalobcom a doloženej v súdnom spise treba vyvodiť jednoznačne, že žalobca mal vedomosť o uzatvorení poistnej zmluvy so žalovaným. Žalovaný v žiadosti uvádza číslo poistnej zmluvy a ako dôvod zrušenia zmluvy uvádza “dôvod finančný“. Žiadosť poisťovňa (žalovaný) prijala dňa 23.02.2009.
14. Na záver odvolací súd poznamenáva, že podľa jeho názoru, ani v prípade vyhovenia žalobe žalobcu, by sa právny vzťah medzi stranami sporu nevyriešil s konečnou platnosťou - podaná žaloba a rozsudok vo veci určovacej žaloby neukladá splnenie povinnosti a nemá dosah na prebiehajúce exekučné konanie na základe právoplatného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý nebol žalobcom spochybnený - napadnutý. Predmetným určením nie je možné zmeniť exekučný titul v exekučnom konaní (právoplatné rozhodnutie) potom predmetné určenie nepredstavuje prostriedok nápravy a ani nevytvára právny rámec ako spôsob odvrátenia budúcich sporov. Z hľadiska existencie naliehavosti právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. (§ 137 písm. c) CSP) sa odvolací súd nepovažoval za potrebné bližšie zaoberať v situácii, kedy súd prvej inštancie žalobu zamietol. Pretože aj v prípade konštatovania chýbajúceho naliehavého právneho záujmu na určení navrhnutom žalobcom, by výsledok rozhodnutia bol rovnaký - súd by žalobu zamietol.
15. Odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).