Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-24-2017.pdf
PDF · 92.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4P/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci navrhovateľky I. P.A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. P. XXX, toho času bytom H., G.. J. XXX/XX proti manželovi O.. E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. P. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. P. XXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky I. P., rodenej G. a manžela O.. E. P. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v H., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu H. vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
II. Súd mal. E. P., nar. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
III. Matka mal. E. P., nar. XX.XX.XXXX je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. E. každý párny kalendárny týždeň v kalendárnom roku.
IV. Otec mal. E. P., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. E. každý nepárny kalendárny týždeň v kalendárnom roku.
V. Matka je povinná mal. E. P., nar. XX.XX.XXXX prevziať od otca vždy v nedeľu o 18.00 hod. v nepárnom kalendárnom týždni pred bydliskom otca.
VI. Otec je povinný mal. E. P., nar. XX.XX.XXXX prevziať od matky vždy v nedeľu o 18.00 hod. v párnom kalendárnom týždni pred bydliskom matky.
VII. Každý z rodičov je povinný v určenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť.
VIII. Obaja rodičia sú oprávnení mal. E., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok.
IX. Súd výživné na mal. E., nar. XX.XX.XXXX neurčuje.
X. Súd styk rodičov s mal. E., nar. XX.XX.XXXX neupravuje.
XI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia manželstva rozvodom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému E.. Návrh odôvodnila tým, že s manželom uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX po desaťročnej známosti. Manželstvo bolo spočiatku harmonické. Neskôr mali rozdielne názory na jednotlivé situácie a problémy. Rozdiely sa prejavili v ich zmýšľaní a v predstavách o budúcnosti, čo vyústilo do neprekonateľných názorových rozdielov a rozdielnych spôsobov života. Posledné dva roky manželstvo úplne prestalo plniť všetky svoje funkcie , stali sa viac spolubývajúcimi v oddelených izbách. Žiadne spoločné aktivity nedopadli nikdy dobre. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu mal. dieťaťa, ktoré bolo vystavované všetkým ich hádkam a konfliktom . Nie je to správny vzor pre budúcnosť ich dieťaťa. Jej vzťah k manželovi za posledné dva roky úplne ochladol. Od augusta 2016 žijú oddelene, odsťahovala sa k svojim rodičom. Keďže má otec s maloletým synom dobrý vzťah, dohodli sa na striedavej osobnej starostlivosti. Zároveň sa dohodli, na tom, aby súd neurčoval vyživovaciu povinnosť rodičov voči maloletému synovi.
(2) Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že isté problémy vnímal ale nevidel ich tak závažne, ako ich vnímala navrhovateľka. Problémy vznikli v dôsledku pracovného zaťaženia navrhovateľky. V práci trávila pravidelne čas od 06.00 hod. do 18.30 hod. Nasledovali pravidelné , niekoľko hodinové telefonáty a rodina bola z jej strany odsúvaná. Toto trvalo asi dva až tri roky pred jej odchodom. Spoločné rodinné stretnutia pri „spoločnom stole“ prakticky neexistovali. Spoločné dovolenky alebo sobotné výlety bojkotovala a odvolávala sa na povinnosti. Vždy si však našla čas /nie zriedka aj dve hodiny/ , ktorý strávila skrášľovaním. Toto viedla ku konfliktom , ktoré vyústili k odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Počas odlúčenia sa viackrát snažil o nápravu , či osobným stretávaním sa , telefonickým kontaktom , vysvetľovaním a prehováraním. Aj napriek týmto nezhodám prechováva k navrhovateľke veľkú citovú väzbu a má za to, že neboli vyčerpané všetky možnosti na nápravu a to aj s prihliadnutím na ich mal. syna, ktorý by prípadným rozvodom trpel najviac. S návrhom na rozvod manželstva preto nesúhlasí.
(3) Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, prípadne schváliť rodičovskú dohodu tak ako bola navrhnutá navrhovateľkou.
(4) Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu návrhu, sobášneho listu, rodného listu maloletého E., vyjadrenia manžela navrhovateľky, lustrácií v Sociálnej poisťovni, správy obce o povesti účastníkov konania, pracovného hodnotenia manžela navrhovateľky a mzdového listu, pracovného posudku navrhovateľky, správy z poradensko - psychologického procesu, správy kolízneho opatrovníka a zistil, že účastníci konania uzatvorili manželstvo po 10 ročnej známosti dňa XX.XX.XXXX v H.. U oboch ide o prvé manželstvo. Z ich manželstva sa narodil maloletý syn E., nar. XX.XX.XXXX. Spočiatku bolo manželstvo účastníkov konania harmonické. Od uzavretia manželstva bývali u manželových rodičov. Neskôr sa vo vzťahu medzi manželmi ako aj v manželskom živote začali prejavovať ich rozdielne názory na rôzne problémy a situácie , ku ktorým počas ich spolužitia dochádzalo. Účastníci konania mali rozdielne predstavy o spôsobe života rodiny , trávení voľného času, vykonávaní práce a rozdielne predstavy mali aj o budúcnosti. Názorové rozdiely medzi nimi nedokázali riešiť, nedokázali ich prekonať dohodou a kompromisom ale tieto naopak končili hádkami a postupným odcudzením. V dôsledku toho vzťahy medzi nimi ako manželmi ochladli a došlo k ich odcudzeniu, najmä k odcudzeniu navrhovateľky voči jej manželovi. Tieto problémy medzi manželmi trvali už asi 2 alebo 3 roky pred odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Narušené vzájomné vzťahy , názorové rozdiely, neschopnosť a možno aj nezáujem oboch manželov ich adekvátne riešiť viedli k odlúčeniu manželov. Navrhovateľka sa v auguste roku 2016 odsťahovala zo spoločnej domácnosti s manželom a nasťahovala sa k rodičom. V súčasnej dobe už býva s mal. synom v prenajatom byte v H.. Vzťah medzi účastníkmi konania a maloletým synom je aj napriek odcudzeniu účastníkov konania dobrý.
(5) Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti Slovenská pošta, a.s. s priemerným mesačným príjmom v sume 1.078,25 €. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému synovi pochádzajúcemu z manželstva. V súčasnosti býva spolu s maloletým synom v 3-izbovom prenajatom byte kde platí mesačné nájomné vrátane energií v sume 200 €. Maloletému platí v školskej jedálni obedy v sume 16 až 21 € mesačne
a družinu v sume 3,40 € mesačne. Ďalej platí poistenie spojené so sporením v sume 14 € mesačne. Telefón platí v sume cca 14 € mesačne a poistenie pohrebných nákladov platí v sume 3,18 € mesačne.
(6) Manžel navrhovateľky je zamestnaný v spoločnosti Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. s priemerným mesačným zárobkom v sume 827,17 €. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému synovi pochádzajúcemu z manželstva s navrhovateľkou. Aj uňho ide v poradí o prvé manželstvo. Býva v dvojgeneračnom rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi, kde má k dispozícii 4- izbový byt. Náklady na bývanie vrátane energií predstavujú sumu 250 € mesačne. Raz ročne kupuje palivo (drevo) v sume 600 €. Ďalej platí pohrebné náklady v sume 3,60 € mesačne.
(7) Maloletý E. je žiakom X. ročníka Základnej školy Rudolfa Jašíka v H.. Je zdravý a dosahuje výborné študijne výsledky. Má dobrý vzťah k obom rodičom. Svoj pozitívny vzťah k obom rodičom ako aj spokojnosť s prebiehajúcim modelom striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch uvádzal počas poradensko - psychologického procesu. S obidvomi rodičmi tak má možnosť tráviť dostatok času a zároveň sa venovať aj svojim záľubám a priateľom, ktorých má v mieste bydliska otca aj matky.
(8) Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) konania, s konaním o rozvode manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
(9) Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“),manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
(10) Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
(11) Podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>.
(12) Podľa § 24 ods. 1, ods. 2 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
(13) Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(14) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(15) Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov rozhodol tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol. Rozhodol tak z dôvodu, že manželstvo účastníkov je rozvrátené do tej miery, že neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného na výchovu maloletých detí, ako aj prostredia, v ktorom manželia žijú spolu, žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si navzájom pomoc a podporu. Za príčinu rozvratu manželstva, ktorou je súd povinný sa zaoberať , súd považuje názorové rozdiely účastníkov na problémy a veci vyplývajúce z ich vzájomného spolužitia, ktoré postupne prerástli do ich odcudzenia, najmä zo strany navrhovateľky a viedli až k ich odlúčeniu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že problémy vo vzťahu medzi manželmi pretrvávali už niekoľko rokov pred odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Od augusta 2016 účastníci ani nebývajú v spoločnej domácnosti a ich manželstvo si minimálne po túto dobu neplní žiadnu zo svojich funkcií. Napriek tomu, že odlúčenie manželov trvá od augusta 2016, teda skoro rok pred podaním návrhu na rozvod manželstva, nedokázali manželia počas tejto doby nájsť iné riešenie situácie v manželstve ako rozvod. Je pritom zrejmé, že manžel mal záujem situáciu riešiť , navrhoval navrhovateľke riešenia a mal snahu o obnovenie spolužitia, ku ktorému pre názor a postoj navrhovateľky nedošlo. K tomu, aby došlo k obnoveniu spolužitia a udržaniu manželstva je potrebné, aby o to mali záujem obaja manželia, nielen jeden z nich. Vyjadrenie navrhovateľky bolo v tomto smere jednoznačné v tom, že ona o obnovenie spolužitia s manželom záujem nemá a nechce situáciu riešiť iným spôsobom ako rozvodom manželstva. Vzhľadom na túto skutočnosť a postoj navrhovateľky k otázke návratu k manželovi a k obnoveniu spolužitia , súd dospel k záveru, že nie je možné očakávať obnovu manželského spolužitia. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd považoval rozvrat manželstva za hlboký a trvalý a rozhodol tak, že manželstvo rozviedol.
(16) Obaja účastníci konania súhlasili so zverením maloletého E. do striedavej osobnej starostlivosti. Súd preto zveril maloletého na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Pri rozhodovaní vzal súd do úvahy návrhy a vyjadrenia rodičov maloletého ako aj právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Ďalej vzal súd do úvahy jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu jeho budúceho výchovného prostredia a v neposlednom rade aj na schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o maloletého syna. O úprave styku maloletého s rodičmi ako aj o výške výživného na maloletého súd vzhľadom na to, že ho zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nerozhodoval. Keďže je maloletý zverený do osobnej striedavaj starostlivosti oboch rodičov, každý z nich sa bude podieľať na jeho výchove a výžive v rozsahu, ktorý si vyžadujú odôvodnené potreby maloletého vzhľadom na jeho vek ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov.
(17) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
(18) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
(19) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
(20) Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(21) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom k tomu, že ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku a s ohľadom na okolnosti prípadu nebolo zistené, že by bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania, súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v šiestich vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať na súd, v obvode ktorého má maloletý bydlisko, návrh na výkon rozhodnutia.