Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/331/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu: Obec Polomka, s.r.o., Osloboditeľov 12, Polomka, IČO: 36 037 133, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Šramkom, Moyzesova 12, Brezno, proti žalovanému: Súkromná základná škola, Mládežnícka 51, Banská Bystrica, IČO: 42 007 453, o zaplatenie 1 838,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22. apríla 2016, č. k.: 9C/183/2015-55, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými v prevyšujúcej časti návrh zamietol a rozhodol o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „Súd konanie ohľadom zaplatenia sumy 1 627,50 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 08. 05. 2015 do zaplatenia zastavuje. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia 1 838 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 07. 03. 2015 až do zaplatenia z titulu neuhradenej faktúry č. 2015008/50 splatnej dňa 06. 03. 2015. Po začatí konania vzal žalobca návrh čiastočne o sumu 1 627,50 Eur s príslušenstvom späť. Súd konanie v tejto časti v zmysle § 96 O. s. p. konanie zastavil. Predmetom sporu zostala suma 210,50 Eur a úrok z omeškania vo výške 8 % zo sumy 1 627,50 Eur od 07. 03. 2015 do 07. 05. 2015 a zo sumy 210,50 Eur od 07. 03. 2015 až do zaplatenia. 3. Žalobca tvrdil, že žalovaný ústne objednal ubytovanie, stravu pre účastníkov lyžiarskeho výcviku. Následne bola vystavená faktúra za objednané služby. Fakturovaná suma predstavovala náklady na ubytovanie, stravu a pitný režim. Rozsah služieb ani ich cenu odporca nenamietal. Poskytovateľom objednaných služieb nebola Obec Polomka ale Obec Polomka s.r.o., ktorá vlastní aj lyžiarsky vlek. Za lyžiarsky vlek mali platiť zvlášť tak, že si mali zakupovať lístky na vlek klasickým spôsobom. Keďže nedošlo k úhrade fakturovanej sumy v plnom rozsahu, žiadal návrhu vyhovieť. 4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Obranu žalovaného nepovažoval za relevantnú, žalovaný kompenzačnú námietku nepreukázal čo do dôvodu ani výšky. 5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil, že nebolo sporné, že žalovaný objednal u žalobcu pre účely lyžiarskeho výcviku ubytovanie, obed a stravu ako aj pitný režim, ktorá cena bola vyfakturovaná faktúrou splatnou dňa 6. marca 2015. Žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku, ktorú špecifikoval v písomnom odpore zo dňa 21. 10. 2015, ale najmä v písomnom podaní zo dňa 9. 2. 2015, keď táto prestavovala uplatnenú zľavu za ski pasy z dôvodu nespustenia väčšieho veku pre účely lyžiarskeho zájazdu, ktorá bola uplatnená v rozsahu 50 % zo zaplatených lístkov v období od 3. 2. do 7. 2. 2015. Súd konštatoval, že je nesporné, že účastníci lyžiarskeho zájazdu si objednávajú ubytovanie a stravu najmä za účelom, aby realizovali lyžiarsky výcvik, t. j., aby predovšetkým využívali lyžiarske zariadenia. Nebolo sporné, že poskytovateľom týchto služieb bola totožná osoba (ubytovanie ako aj

prevádzka vlekov), t. j. žalobca. Bolo preukázané, že sa zakúpené lístky bola zaplatená suma 575 EUR, pričom časť zaplatenej sumy žiadal žalovaný odráta z faktúry za ubytovanie, pretože išlo o nekompletnú službu. 6. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že medzi účastníkmi došlo k dojednaniu zmluvy o poskytnutí služieb - ubytovanie, stravovanie v nadväznosti na dojednanie o poskytnutí služby užívania vlekov pre účely lyžiarskeho zájazdu. Konštatoval, že aj keď cena za túto službu mala byť vyplácaná zvlášť, tieto jednotlivé časti plnenia spolu súviseli a mali pre žalovaného význam len v tejto súvislosti. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 577 ods. 1 OZ, ustanovenie § 451 ods. 1, 2 o bezdôvodnom obohatení, ako aj § 98 O. s. p.. Dospel k záveru, že zo strany žalovaného existovalo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 36,6 % z ceny služby, ktorú súd považoval za primeranú. Preto kompenzačnú námietku považoval za dôvodnú a žalobu z týchto dôvodov zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p. a § 150 ods. 1 O. s. p.. 7. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť alebo zrušiť napadnutý výrok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie. Odvolanie podal proti rozsudku v časti, ktorým súd žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania. 8. Uviedol, že pokiaľ ide o údajnú kompenzačnú námietku žalovaného, k tejto sa už vyjadrili v samotnom vyjadrení k odporu. Žalobca nie je si vedomý žiadneho záväzku voči žalovanému, či už z dôvodu údajnej finančnej kompenzácie alebo iných skutočností. Pretože išlo o spornú skutočnosť medzi účastníkmi konania, dôkazné bremeno na preukázanie tzv. kompenzačnej námietky je na strane žalovaného. Nie je mu známe, akým spôsobom pri hodnotení dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný preukázal právny nárok na sumu 210,50 EUR. Žalovaný žiadnymi dôkazmi v konaní nepreukázal ani právny titul, ani dôvod a ani výšku sumy, ktorú by mal ako pohľadávku voči žalobcovi a súd prvej inštancie napriek tomu túto kompenzáciu žalovanému priznal. V tomto smere odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa vymyká právnym, logickým zásadám hodnotenia dôkazov, ide o nepresvedčivé, neobjektívne a jednostranné hodnotenie dôkazov. 9. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi žalovaný nijako nepreukázal a žalobcovi ani doteraz nie je známe, že by sa mal bezdôvodne obohatiť, ani o ktorý konkrétny zákonný dôvod bezdôvodného obohatenia by sa malo jednať, súd túto skutočnosť nijako nevysvetlil ani nekonkretizoval, len citoval zákon. Z odôvodnenia nie je známe, z akých dôkazov súd vychádzal, keď v odôvodnení rozhodnutia tvrdí, že navrhovateľ odmietol prijať čiastočne plnenie, odporca mohol kedykoľvek čiastočne plniť navrhovateľovi na základe faktúry, ale urobil tak až po podaní žaloby, aký dôkaz súd presvedčil o tom, že by údajne mala nejaké zamestnankyňa odmietnuť prijať ponúknuté čiastočne plnenie. Ide teda o výslovne jednostranné, neobjektívne posúdenie veci v prospech žalovaného, ktoré nemá oporu v práve, či už v hmotnom alebo procesnom. Taktiež namietal rozhodnutie o trovách konania. Z týchto dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne, keď súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôkazy v konaní nevyhodnotil objektívne a správne, vec nesprávne právne posúdil. 10. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21. 6. 2016. Uviedol, že bola dojednaná prevádzka dvoch vekov, ktorá nakoniec poskytnutá nebola napriek tomu, že jej v tom nič nebránilo, ba dokonca podmienky boli ideálne. Pokiaľ ide o výšku sumy vypočítanej ako právny nárok za neposkytnutú službu, jej výpočet bol žalobcovi ozrejmený v prvom liste, keď vypočítaná suma je vo výške 37 % poplatku za vleky, ktorý bol uhradený v 100 % výške napriek tomu, že služba nebola poskytnutá v dojednanom rozsahu. Spravodlivejšou variantou výpočtu kompenzácie by mohla byť nasledovná úvaha, keď dĺžka vekov prestavuje 1580 m až 600 m, spolu teda 2180 m. Za prevádzku oboch vekov v danom čase bola dohodnutá suma vo výške 575 EUR, čo znamená 0,26 EUR za meter. Pretože v prevádzke bol len vlek v dĺžke 600 m, logicky mali zaplatiť 156 EUR, čiže suma zaplatená žalobcovi je o 419 EUR vyššia, čo považujú za bezdôvodné obohatenie sa. 11. Trval na tom, že zo strany žalobcu vyúčtovanie plnej výšky za služby vlekov išlo o bezdôvodné obohatenie sa, keďže daná služba bola poskytnutá len v čiastočnom rozsahu. 12. Pokiaľ ide o čiastočné plnenie, existujú niekoľkí svedkovia ktorí to môžu potvrdiť. Pani prevádzkovateľke bola ponúknutá suma, ktorá zohľadňovala kompenzáciu za neposkytnutú službu vo výške 1627,50 EUR, avšak tá sumu odmietla s tým, že nemôže prijať čiastočné plnenie. Preto pristúpili ku komunikácii v dobrej viere, že sa na upravenej sume dohodnú. Faktúru po úprave mali v úmysle obratom uhradiť, pretože sa tak nestalo, rozhodli sa pre úhradu sumy, ktorú považovali za oprávnenú pohľadávku. 13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), písm. c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo rozhodnuté počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Odvolanie bolo podané dňa 10. 6. 2016, teda už za účinnosti novej právnej úpravy. Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom; súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 17. Preskúmaním veci odvolací súd zistil existenciu vady konania, ktorá spadá pod ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b) CSP, a to porušenie práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd sa nevyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní, preto jeho odôvodnenie nie je postačujúce a presvedčivé, a preto nedostatočne preskúmateľné. Závažné pochybenie má podstatný vplyv na celé konanie a jeho výsledok. 18. Odvolací súd zistil taktiež vady vyplývajúce z ustanovenia § 389 písm. c) CSP. Žalobca namietal vady spočívajúce v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, ktoré sa prejavili v nevykonaní navrhnutých dôkazov, respektíve v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení. Súd prvej inštancie pochybil nielen v tom, že nevykonal niektoré navrhované dôkazy, respektíve ich nevyhodnotil, ale toto bolo dôsledkom takého právneho posúdenia, ktoré odvolací súd posúdil ako nesprávne. Súd prvej inštancie vo veci neaplikoval správnu právnu normu, taktiež aplikoval nesprávnu normu, ktorú tiež nesprávne vyložil. Súd sa dopustil omylu v právnom posúdení pre chybnú interpretáciu právnej normy a z tohto dôvodu zároveň nedostatočne zistil skutkový stav, preto takýto chybný postup nemôže naprávať súd vyššej inštancie. 19. V konaní bolo preukázané, že žalovaný objednal u žalobcu na účely lyžiarskeho výcviku ubytovanie, obed a stravu ako aj pitný režim, čo žalobca aj vyfakturoval. Súd konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k dojednaniu zmluvy o poskytnutí služieb - ubytovania a v nadväznosti na dojednanie o poskytnutí služby užívania vleku pre účely lyžiarsku zájazdu. 20. K vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vzniknutý právny vzťah pomenoval ako zmluva o poskytnutí služieb, necitoval žiadne zákonné ustanovenie, hoci zo slovného vyjadrenia možno usúdiť, o aký právny vzťah ide. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že došlo k dojednaniu zmluvy o poskytnutí služieb, a to ubytovania a v nadväznosti na toto dojednanie užívanie vlekov. Súd dostatočne nevenoval pozornosť aplikácii právnej normy, pretože v danom prípade ide o dve samostatné zmluvy, právne vzťahy, ktoré zdanlivo spolu súvisia, avšak na seba nenadväzujú. V konaní bolo preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy, ktorej predmetom je ubytovanie, poskytnutie stravovania. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie ubytovania na prechodnú dobu v zariadení na to určenom. Subjektami zmluvy sú v tomto prípade ubytovateľ a objednávateľ (ubytovaný). Ide o zmluvu o ubytovaní v zmysle § 754 a nasledujúcich OZ, keď forma zmluvy nie je predpísaná a môže vzniknúť aj konkludentne. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že podľa § 759 ods. 1 ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby; ujmu vzniknutú ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný nahradiť, iba ak nemohol ubytovateľ ujme zabrániť. V tejto súvislosti treba poukázať na ustanovenie § 48 ods. 2 OZ, ktoré upravuje možnosť odstúpenia zmluvy, ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Uzavretie tejto zmluvy medzi účastníkmi nebolo sporné, ani nároky z nich vzniknuté, čo žalovaný ani nenamietal a počas konania časť tejto zmluvy zaplatil. 21. Súd prvej inštancie nevenoval pozornosť ďalšiemu právnemu vzťahu, ktorým je používanie vlekov, pričom ani žalobca k tejto, hoci závažnej skutočnosti žiadnym spôsobom neargumentoval. V tejto súvislosti je rozhodujúce posúdenie otázky prípadnej započítacej námietky. Hoci používanie vlekov na lyžiarskom výcviku je samozrejmé, riadi sa inou právnou úpravou, a to ustanovením § 760 a nasledujúcich OZ, ktoré upravujú tzv. zmluvu o preprave. Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas (§ 760 . Podľa ustanovenia § 761 podrobnosti upravia prepravné poriadky. V tejto súvislosti prichádza do úvahy ustanovenie § 763 ods. 1, 2, 3 OZ, ktoré upravuje zodpovednosť

prepravcu voči cestujúcemu, pričom dané ustanovenie odkazuje opätovne na prepravné poriadky ako aj vznik nároku na náhradu škody. 22. Je potrebné uviesť, že Občiansky zákonník obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy. Podrobnejšia úprava je ponechaná špecifickým zákonom a na ich základe vydaným vykonávacím právnym normám. Vo všeobecnosti možno o prepravnej zmluve v osobitnej preprave povedať, že vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu, a to spravidla tým, že zaplatí cestovné. Okamih vzniku záväzkoprávneho vzťahu treba posúdiť v jednotlivých prípadoch podľa prepravného poriadku. Ak je použitie dopravného prostriedku viazané na zaplatenie cestovného vopred, bude rozhodným okamihom zakúpenie lístka. Nie je vylúčené, aby dopravca určil podmienky pre poskytnutie zliav cestovného alebo aby dokonca určil, kedy a za akých podmienok je cestovné za použitie dopravného prostriedku bezplatné. Vo vzťahu k rozhodovanému prípadu možno konštatovať, že okrem zmluvy o ubytovaní došlo k uzavretiu zmluvy o preprave, pričom z doteraz vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či došlo k hromadnému nákupu lístkov na veky, alebo individuálne si lístok zakupoval každý účastník výcviku sám. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že prevádzkovateľ lyžiarskeho vleku prepravoval účastníkov lyžiarskeho výcviku, avšak len na jednom vleku, pretože druhý vlek z technických dôvodov nebol spustený. Je potrebné zdôrazniť, že prevádzkovateľ lyžiarskeho vleku - dopravca na základe zakúpených lístkov vykonal prepravu cestujúcich - účastníkov lyžiarskeho zájazdu. Odvolací súd uvádza, že prevádzkovatelia lyžiarskych vlekov právne pomery pri užívaní lieku upravujú prepravnými poriadkami, v rámci ktorých sa často nachádzajú ustanovenia o možnosti uplatnenia zliav, prípadne preplatenia lístka, respektíve vrátenia zaplatenej ceny lístka v prípade, ktoré prepravné poriadky upravujú, ako je napr. funkčná porucha prepravného zariadenia nad určitý časový interval, výpadok elektrickej energie, búrka, zlé povetrnostné podmienky a pod. 23. Z vykonaného dokazovania ani predložených dôkazov nevyplynulo, že by prevádzkovateľ vleku vydal prepravný poriadok, z ktorého by boli zrejmé možnosti na uplatnenie zľavy, napr. z dôvodu, že premáva iba jeden z vlekov. V tejto súvislosti odvolací súd ako príklad uvádza, že žiadny účastník zájazd (ako napr. súkromná osoba) nemá garantované, že v prípade ubytovania bude mať aj dobré podmienky pre lyžovanie, pretože ubytovanie sa objednáva v čase, keď ťažko možno predpokladať, aké budú snehové podmienky v čase realizácie lyžovačky. Pokiaľ by platil záver súdu a názor žalovaného, potom by všetci lyžiari, ktorí absolvujú lyžovačku s ubytovaní, mali mať nárok na vrátenie cestovného

- ceny lístku, prípadne jeho časti. Ako bolo vyššie konštatované, tieto skutočnosti upravujú prepravné poriadky, ktoré túto možnosť umožňujú vo výnimočných špecifických prípadoch. Je samozrejmé, že v prípade zlých poveternostných podmienok nastáva situácia, že niekedy vleky vôbec nie sú spustené, alebo len niektoré, ktorých bezpečnostné situácia to dovoľuje, napr. pre silný vietor. V prípade zlých snehových podmienok taktiež nie sú v prevádzke všetky vleky lyžiarskeho strediska, hoci by to bolo technicky možné. Napr. na začiatku sezóny (často aj v plnej sezóne) ani stredisko Jasná neprevádzkuje všetky vleky, ktoré má, napriek tomu, že existujú vhodné podmienky na zasnežovanie, a to či už z dôvodu nedostatku vody či jej kvality k zasnežovaniu alebo z dôvodu neekonomickej prevádzke, ak nie je dostatočný počet lyžiarov. 24. Súd prvej inštancie započítal kompenzačnú námietku žalovaného bez toho, aby sa bližšie zaoberal nárokom z nej uplatneným, čoho sa žalobca dostatočne a zrozumiteľne domáhal a namieta to aj v odvolaní. Z doteraz vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by v zmysle ustanovenia § 581 ods. 2 bola splnená podmienka pre započítanie, pretože v zmysle daného ustanovenia proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Splatnosť kompenzačnej pohľadávky súd nijako neodôvodnil. 25. Pretože súd prvej inštancie medzi správne posúdil, ani v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo správnosť jeho skutkových zistení ako aj správnosť právneho posúdenia. 26. Pokiaľ sú prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 451 ods. 1 OZ, v rozhodnutí bližšie nedefinoval, na základe ktorej skutočnosti v právnej norme uvedenej rozhodoval o nároku. Odvolací súd len dodáva, že citované ustanovenie v danom prípade nie je v žiadnom smere relevantné. Zo žiadneho dôkazu totiž nevyplýva, že rozsah služby prestavuje povinnosť žalobcu prevádzkovať aj veľký vlek a že celodenná permanentka oprávňuje cestujúceho na prevádzku všetkých vlekov. 27. Pokiaľ súd rozhodol o kompenzačnej námietke v rozsahu 36,6 %, a v tomto smere nárok odôvodnil s poukazom na jej primeranosť, jeho rozhodnutie ale nie je preskúmateľné. Naviac, ani výpočet žalovaného nemá žiaden právny ani skutkový základ. 28. Pokiaľ ide o možnosť čiastočného plnenia, odvolací súd dodáva, že žalovaný mohol plniť aj v obmedzenom rozsahu, nie až po podaní žaloby žalobcom na súd. Okrem toho je sporné, či prejav

žalovaného zo dňa 9. 2. 2015 možno považovať za započítaciu námietku, ktorou žalovaný voči žalobcovi uplatnil určité právo, pretože z obsahu tohto listu možno posúdiť, že ide skôr o zmierovacie konanie a návrh na uzavretie dohody, nie uplatnenie konkrétneho nároku. 29. V ďalšom konaní súd slovom prvej inštancie bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu pokračovať v konaní, umožní na základe názoru odvolacieho súdu stranám sporu predložiť dôkazy a vyjadriť sa aj k inému právnemu posúdeniu veci. Taktiež rozhodne podľa výsledku konania o trovách celého konania. 30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

(§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .