Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-118-2015.pdf
PDF · 100.89 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/118/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
17C/118/2015-163
Okresný súd Žilina v konaní sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: J.. Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, D., právne zastúpený JUDr. Václav Jaroščiak, advokát so sídlom M. Rázusa 14, Žilina, proti žalovanému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. k vodojemu XXX/XX, D. - A., o zaplatenie istiny 1.090 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.090 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.090 eur od 26.3.2015 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy X.XXX eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca mal z titulu pôžičky voči žalovanému finančnú pohľadávku vo výške X.XXX eur a žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi písomne uznal v plnom rozsahu a zaviazal sa pohľadávku žalobcu zaplatiť v termíne do XX.X.XXXX. D. po písomnom uznaní záväzku XX.X.XXXX uhradil veriteľovi jednu splátku vo výške XXX eur a ku dňu podania žaloby dlhuje sumu X.XXX eur. 2. D. žiadal návrh zamietnuť. L., že nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu ako fyzická osoba a nemôže byť zaviazaný z titulu pôžičky. L. záväzku zo dňa XX.X.XXXX podpisoval za prítomnosti svedkov a dôvodom uznania však nebol jeho osobný záväzok voči žalobcovi, uznanie dlhu vykonal z pozície konateľa spoločnosti Z.-H spol. s r.o., kde pôsobil vo funkcii konateľa v období od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX.
3. B. rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi X.XXX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol, žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu. K. súd ako súd odvolací uznesením č.k. XXCo XX/ XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, následne vec nesprávne právne posúdil. B. prvej inštancie totiž za základ pre svoje rozhodnutie vzal uznanie záväzku uzatvorené medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.X.XXXX, ktorý ako právny dôvod vzniku záväzku bola uvedená pôžička. Ak potom z uznaní záväzkov podpísaných stranami sporu XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX vyplýva, že uznávaným záväzkom bol záväzok z pôžičky bez toho, aby bolo bližšie uvedené, o akú pôžičku ide, kedy bola fakticky poskytnutá, v akej výške, akým spôsobom, najmä, ako bola dojednaná jej splatnosť podľa názoru odvolacieho súdu nešlo o náležité určenie uznávaného záväzku.
4. V zmysle intencií odvolacieho súdu v ďalšom konaní súd vec opätovne prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného s prihliadnutím na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
5. D. zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. L., že dňa XX.XX.XXXX poskytol žalovanému pôžičku, aby splatil dlh za spoločnosť Z.-H spol. s r.o., keďže táto bola v útlme a túto sumu X.XXX eur osobne odovzdal žalovanému v čase, kedy ostatní nájomcovia platili prenájom za priestory. D. mu podpísal uznanie dlhu dňa XX.XX.XXXX, ktorým ako dlžník uznal záväzok, ktorý mal voči žalobcovi a zaviazal sa dlh uhradiť v splátkach.
6. D. popieral, že by došlo k pôžičke, malo ísť o nájom spoločnosti Z.-H., ktorá neuhradila splatné nájomné a ide teda o záväzok z nájomného vzťahu medzi spoločnosťou L. s.r.o. a spol. Z.-H D. uznával v pozícii konateľa spoločnosti dňa XX.X.XXXX a boli dohodnutí na tom, že to bude pohľadávka firmy L. voči spol. Z.-H W. dlh ako konateľ spoločnosti ako dlžnú sumu za nebytové priestory spol. Z.-H a mali dohodu s p. T. začiatkom decembra XXXX, že do dvoch mesiacov to vyplatia na dve časti a záväzok sa mal zaplatiť do marca. K listine zo dňa XX.X.XXXX udával, že sa stretli potom ešte druhýkrát, pretože nenaplnil sa ten skutok na tie dva mesiace, tak sa potom ešte raz stretli spolu v aute a tam sa dohodli, že to bude splácať. W. na listine je jeho podpis a ako boli skôr dohodnutí ústne, pokračovali v tom, čo bolo napísané na tej prvej listine, že je to za firmu. Na listine to síce uvedené nie je, ale vystupuje ako konateľ spoločnosti, pretože ten dlh bol za firmu nájom spoločnosti. V. udával, že konkrétne bolo napísané na listine, že do konca r. XXXX XXX eur, do XX.X.XXXX XXX eur, toto uznanie záväzku v decembri XXXX vypisoval p. T.. P. to vypísal on to podpísal ako konateľ spoločnosti Z.-H a keďže nemal všetky údaje o ich firme, J., F. ani razítko túto listinu vlastnoručne podpísal. F. prečo podpísal dve uznania uviedol, že pretože prvé nebolo splnené do toho decembra a januára XXXX, potom sa stretol s p. T. s tým, že sa vlastne podpísalo druhé. Je si vedomý dlhu ale ako konateľ spoločnosti, preto bol podpísaný aj ten druhý doklad.
7. B. D. T. na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol, že pri platbe nájomného na vrátnici areálu bol prítomný, kedy p. T. podával peniaze osobe, ktorá s nim uhrádzala nájomné a vie, že si podpísali medzi sebou nejaké tlačivá a táto osoba tie peniaze dala do ruky vlastníkovi toho areálu. O akú hotovosť malo ísť, označiť nevedel.
8. B. X. W. uvádzal, že bol prítomný v decembri v areáli priestorov a bol tam p. T. na vrátnici objektu v W. stavebnom družstve a tomuto mužovi (označil žalovaného) dával peniaze a ten ich peniaze zobral a potom ich vrátil naspäť p. T.. W. sumu uviesť nevedel, boli to nejaké dve päťstovky a ešte niečo. M. nejaký príjmový doklad a navzájom si papiere vymieňali.
9. B. T. M. udával, že niekedy v decembri pred M. r. XXXX bol prítomný p. V. a podpísal uznanie záväzku, kde boli vypísané jeho osobné údaje mená, adresa, dátum narodenia a suma peňazí, ktorú si požičal na vrátnici. Q. otec mu vydal do ruky peniaze, boli to päťstoeurovky a nejaké stovky a následne p. V. mu ich vrátil a takto to fyzicky prebehlo.
XX. B. H. V. uviedol, že dlh mala spol. Z.-H. voči p. T. a jeho spoločnosti, kedy mali prenájom skladových priestorov a následne v r. XXXX ich vypovedali. W. vysporiadaní pohľadávky sa rozprával s p. T., že keď sa podarí vydobyť nejaké pohľadávky tak mu to zaplatí spoločnosť. O skutočnosti, žeby žalovaný podpísal nejaké uznanie záväzku, k tomu sa bližšie nevedel vyjadriť. On nikdy nevidel, že by p. T. dával nejaké peniaze žalovanému.
XX. B. F. W. uviedol, že bol prítomný pri podpisovaní listiny, bol tam dlh na nájomné priestory, len videl, keď p. T. dával papier p. V., ktorý nebol vypísaný, bolo tam dohodnuté, že je to dlh voči spoločnosti a p.
V. podpísal listinu, ale tá nebola vyplnená. A. len ústna dohoda, že je tam dlh medzi spoločnosťou a p. T. za nájomné s tým, že na listine vyhotovenej na počítači bola vypísaná nejaká hlavička, bolo tam len uvedené dlžné, presne uviesť nevie, ale ani vypísané mená, nič tam nebolo. P. V. to podpísal, bola tam dohoda medzi nimi, že to potom p. T. vypíše a čo tam vypísal, to nevie.
XX. Z obsahu uznania záväzku zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vyplýva, že ako zmluvné strany sú označené veriteľ - žalobca (fyzická osoba) a dlžník - žalovaný (fyzická osoba), dlžná suma X.XXX eur a podpísaný dlžník týmto uznáva svoj záväzok X.XXX eur, ktorý má vo voči vyššie uvedenému veriteľovi a dlžník uznáva svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky. D. dlžníka voči veriteľovi vznikol z dôvodu pôžičky. F. sa zaväzuje svoj záväzok uhradiť veriteľovi osobne na dve časti, do konca r. U.X XXX eur, do XX.X.XXXX XXX eur, v D. dňa XX.XX.XXXX. L. je podpísané oboma zmluvnými stranami.
XX. Z obsahu uznania záväzku zo dňa XX.X.XXXX (čl. XX) vyplýva, že tie isté zmluvné strany ako pri predchádzajúcom úkone opätovne potvrdili, že predmetom je dlžná suma X.XXX eur, podpísaný dlžník uznáva čo do dôvodu aj výšky svoj záväzok X.XXX eur, ktorý má voči uvedenému veriteľov, dlh vznikol z dôvodu pôžičky a dlžník sa zaväzuje svoj záväzok uhradiť veriteľovi nasledovne na dve časti až štyri časti do XX.X.XXXX. L. je podpísané oboma zmluvnými stranami.
XX. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX vystaveným spol. L. s.r.o. súd zistil, že bolo prijaté od žalovaného za Z.-H spol. s r.o. suma X.XXX eur a účelom bolo nájomné v období september XXXX do XX.XX.XXXX, úhrada faktúry XXXXX/XXX.
XX. Z výpisu e-mailových správ odoslaných žalovaným žalobcovi X.XX.XXXX, kedy žalovaný uvádzal, že „V piatok sa môže stretnúť, mal by som aj nejaké peniaze pre vás, v piatok si zavoláme a dohodneme sa, s pozdravom, V..“ F. XX.X.XXXX: „D. p. Radena, svokor mi hovoril, že ste ma zháňali, ja som bol na otočku na SK z N. a akurát sa vraciam do M., zajtra sa bude možné spojiť aj telefonicky, pošlite mi číslo účtu a B., s pozdravom V..“
XX. W. § 657 Y. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
XX. V prejednávanej veci je možné bezpochybne konštatovať, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy X.XXX eur, a to na tom skutkovom základe, že túto sumu poskytol žalovanému dňa XX.XX.XXXX v hotovosti, a to na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke. W. ide o právnu kvalifikáciu žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy X.XXX eur, je možné uzavrieť, že žalobca si ako veriteľ uplatňoval voči žalovanému ako dlžníkovi nárok na vrátenie peňažnej sumy X.XXX eur poskytnutej žalovanému titulom medzi stranami sporu uzavretej zmluvy o pôžičke.
XX. W. zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité veci druhovo určené k voľnému nakladaniu, prípadne spotrebovaniu a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po určitej doby veci rovnakého druhu. W. tejto zmluve tak musí ísť o prenechanie veci, ktoré sú druhovo určené (pri peňažnej pôžičke určitá peňažná suma), teda neindividuálne určenej veci. V ďalšom je pojmovým znakom tejto zmluvy jej dočasnosť, avšak nevyhnutnou náležitosťou zmluvy nie je stanovenie doby vrátenia. B. pôžičky tak môže byť dohodnutá aj neskôr. Ak nie je dohodnutá vôbec, je dlžník povinný pôžičku vrátiť na požiadanie veriteľa v zmysle ust. § 563 Y. zákonníka. W. zmluve o pôžičke ide o reálny kontrakt, z čoho vyplýva, že k vzniku tohto záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom je potrebné nielen ich dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi (pri peňažnej pôžičke aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka).
XX. V súdnom konaní o vrátení pôžičky tak žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno nielen o tom, že plnenie (v prejednávanom prípade peňažnej sumy X.XXX eur) žalovanému poskytol, ale aj o tom, že toto plnenie bolo žalovanému poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke so žalovaným uzavretej.
XX. Z. predmetnej pôžičky ako aj čas (dobu) vrátenia pôžičky medzi zmluvnými stranami žalobca preukazoval okrem iných dôkazov (svedok) i uznaním záväzku, ktorý podpísal žalovaný ako dlžník a dlžník sa zaviazal dňa XX.XX.XXXX svoj záväzok uhradiť veriteľovi na dve časti, do konca r. XXXX XXX eur, do XX.X.XXXX XXX eur a následne dňa XX.X.XXXX sa dlžník zaviazal svoj záväzok uhradiť veriteľovi do XX.X.XXXX.
XX. B. po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno uniesol a preukázal ním tvrdené uzavretie zmluvy o pôžičke. V. totiž konštatovať, že žalobca v konaní produkoval dôkaz, ktorý bol spôsobilý bezpečne preukázať sporné skutkové tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu keď z vyjadrení svedkov (D. T., X. W.) bolo preukázané, že žalobca odovzdal finančnú hotovosť žalovanému a túto hotovosť žalovaný prevzal za účelom zaplatenia nájmu. Y. peňazí žalovanému vznikol právny vzťah z pôžičky, ktorú skutočnosť, že žalovaný si od žalobcu požičal dňa XX. XX.XXXX celkom sumu X.XXX eur sám žalovaný potvrdil, keď v ten istý deň podpísal listinu tzv. dlžobný úpis označenú ako „uznanie dlhu“.
XX. B. mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorá však nebola písomné, pričom peňažné prostriedky boli žalovanému žalobcom odovzdané v hotovosti. W. žalovaný tvrdil, že na tomto stretnutí dňa XX.XX.XXXX neprevzal žiadnu hotovosť, je jeho tvrdenie v rozpore s obsahom predloženej listiny, ktorú podpísal vo svojom mene ako dlžník a ktorou potvrdil svoj záväzok vrátiť dlžnú sumu X.XXX eur do XX.X.XXXX. R. zo dňa XX.X.XXXX (čl. XX) súd posúdil (podľa jej obsahu) a dospel k záveru, že v danom prípade ide o tzv. dlžobný úpis, ktorý má účinky uznania dlhu, a teda v právnom zmysle ide o uznanie dlhu podľa § 558 Y. zákonníka. B. sa javí nelogické, aby pokiaľ žalovaný svojím menom ako fyzická osoba podpísal dňa XX.XX.XXXX listinu, aby opätovne listinu ako fyzická osoba so zmenou splatnosti dlhu podpísal opätovne dňa XX.X.XXXX bez toho, aby prejavil, že koná menom spoločnosti a uviedol tam minimálne túto skutočnosť, že koná ako štatutárny zástupca spol. Z.-H. XX s.r.o. W. svojom rozhodovaní súd vychádzal i z reťazca nepriamych dôkazov (B. správ odoslaných žalovaným priamo žalobcovi dňa X.XX.XXXX, XX.X.XXXX) ) a súdu sa javí nelogické, aby žalovaný po ukončení jeho funkcie konateľa v spoločnosti oslovil žalobcu o vyrovnanie „dlhu“ a teda v danom prípade text správ (mal by som aj nejaké peniaze pre M., pošlite mi číslo účtu) možno považovať za osobný prejav žalovaného v zmysle písomného prejavu zo dňa XX.X.XXXX svoj záväzok splniť.
XX. D. nesplnil svoj záväzok vrátiť celú pôžičku do dohodnutej doby a zaplatil len časť a to XXX eur a zostávajúca časť dlhu doposiaľ predstavuje sumu X.XXX eur ako neuhradený zostatok pôžičky. C. zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie podľa § 137 písm. a) C.s.p. dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. D. v konaní preukázal existenciu poskytnutej pôžičky od ktorej vyvodzoval uplatnený nárok a dôkazné bremeno ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktoré majú za následok zánik dlhu, bolo na žalovanom ako dlžníkovi. F. o opaku (neexistencii dlhu) podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení (§ 559-587 Y. zákonníka) zaťažovalo žalovaného a nebolo preto povinnosťou súdu nahrádzať ju a vykonávať dokazovania nad tento zákonný rámec. N. procesné dôsledky, neúspech v spore stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané.
XX. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal ním tvrdený právny dôvod, titul plnenia, ktorého sa od žalovaného podanou žalobou domáha a nemal v konaní preukázané, že by žalovaný žalovanú sumu uhradil, preto súd žalobe v celom rozsahu o zaplatenie sumy X.XXX eur vyhovel.
XX. W. § 5X7 ods. 1 veta prvá a ods. X Y. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. XX. W. § 3 ods. X N. vlády č. XX/XXXX Zb. (účinnosť od X.X.XXXX), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
XX. D. popri istine pôvodne požadoval zaplatiť i úroky z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X.XXX eur odo dňa X.X.XXXX do XX.X.XXXX a zo sumy X.XXX eur odo dňa XX.X.XXXX. K. súd D. ako súd odvolací uznesením č.k. XXCo XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku (uplatneného úroku z omeškania) žalobu zamietol, ako odvolaním stranami
sporu nenapadnutom, nedotknutý a predmetom prejednávanej veci v ďalšom konaní bol popri istine i úrok z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X.XXX eur od XX.X.XXXX až do zaplatenia.
XX. K. žalovaný nesplnil svoj záväzok a písomná výzva zo strany žalobcu v konaní preukázaná nebola, vznikol žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu odo dňa doručenia žalobného návrhu. D. úroková sadzba Z. k XX.X.XXXX, keďže žalobný návrh žalovaný prevzal dňa XX.X.XXXX, bola X,XX % a zvýšená o X percentuálnych bodov predstavuje X,XX %, na ktoré úroky z omeškania súd zaviazal žalovaného od XX.X.XXXX do zaplatenia.
XX. W. ustanovenia § 255 ods. X E., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. XX. W. ustanovenia § 262 ods. X E., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. XX. W. ustanovenia § X62 ods. 2 E., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. XX. B. napokon rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. X E. o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci a to podľa ustanovenia § 255 ods. X E. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania. XX. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § X62 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).