Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-27-2022.pdf
PDF · 119.57 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/27/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X. XXX, zastúpenej JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Michalská 9 a otca O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., O. štvrť XXXX/XX, zastúpeného Priecel & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribišova 8, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/70/2019-287 zo dňa 01. decembra 2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o výživnom otca na maloletú I. a v súvisiacom výroku III. o nedoplatku na zročnom výživnom m e n í nasledovne: II. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej I. sumou 80 eur mesačne s účinnosťou od 20.11.2019 do 30.06.2021, sumou 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2021 do 31.10.2021 a sumou 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2021 naďalej, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej Vanesy. III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom na maloletú I. za obdobie od 20.11.2019 do 30.06.2022 v sume 2.599,33 eur j e otec p o v i n n ý zaplatiť matke v splátkach vo výške 50 eur mesačne popri bežnom výživnom s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom maloletú I. J., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (výrok I.). Otcovi uložil povinnosť prispievať mesačne na výživu maloletej I. J. sumou 80 eur mesačne s účinnosťou od 20.11.2019 do 01.07.2021, vo výške 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2021 do 31.10.2021 a vo výške 80 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2021, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.). Nedoplatok na zročnom výživnom z titulu jeho určenia za obdobie od 20.11.2019 do 01.12.2021 v sume 1.436,67 eur uložil otcovi zaplatiť matke v splátkach vo výške 20 eur popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo len jednej splátky (výrok III.). Stretávanie otca s maloletou Vanesou neupravil (výrok IV.). Týmto sa zrušilo uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/70/2019-21 zo dňa 13.12.2019 (výrok V.). Ustálil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok VI.). 2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že matka maloletej sa podaným návrhom domáhala úpravy práv a povinností k maloletej tak, že súd zverí maloletú do osobnej starostlivosti matky, otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne, ktorú sumu v priebehu konania zvýšila na 200 eur mesačne. Stretávanie sa otca s maloletou nepožadovala upraviť s tým, že
styk otca s maloletou bude prebiehať na základe dohody rodičov. Otec maloletej s návrhom súhlasil v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a v časti výživného s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že je v jeho možnostiach platiť na maloletú maximálne sumu 50 eur mesačne a stretávanie s maloletou požadoval upraviť v rozsahu každú neprávnu sobotu v čase od 08.30 hod. do 11.30 hod.. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletej matke, otcovi navrhol určiť výživné vo výške 100 eur mesačne a stretávanie otca s maloletou nenavrhol upraviť. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že maloletá I. pochádza zo vzťahu J. O. a O. J., ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Od augusta 2019 zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú výlučne matka, otec sa s maloletou nestretáva. Otec okrem maloletej I. nemá inú vyživovaciu povinnosť, matka má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom. Otec od mája 2020 prispieva na výživu maloletej I. sumou 50 eur, nad rámec výživného stanoveného neodkladným opatrením na výživu maloletej neprispieva. Maloletá od októbra 2020 navštevuje detské jasle, s ktorými bol spojený poplatok do januára 2021 vo výške 190 eur mesačne a od januára vo výške 270 eur mesačne. Maloletá má primerané výdavky na stravu vo výške cca 100 eur, oblečenie, kozmetiku, drogériu vo výške cca 90 eur, je plienkovaná počas noci a denného spánku, náklady na plienky predstavujú sumu 20 eur. Matka maloletej je poberateľkou rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na tri deti v celkovej výške 352 eur mesačne a otec maloletej jej prispieva na výživu maloletej vo výške 50 eur mesačne. Na ďalšie dve deti, ktoré má z predchádzajúceho vzťahu poberá matka výživné vo výške 150 eur mesačne na každé dieťa. Matka je samostatne zárobkovo činnou osobou v oblasti predaja kozmetiky, na začiatku konania mala príjem vo výške 300 až 400 eur mesačne, od začiatku roka 2021 predstavuje jej príjem asi 2.000 eur mesačne. Matka s maloletou býva v domácnosti so starými rodičmi a ujom s tým, že matka s maloletými deťmi obýva samostatnú jednotku na poschodí rodinného domu, na nákladoch spojených s vedením domácnosti sa matka podieľa sumou 130 eur mesačne. Otec maloletej sa v čase podania návrhu nachádzal vo väzbe, neskôr vo výkone trestu odňatia slobody, odkiaľ bol prepustený v apríli 2020. V období od 24.04.2020 do 30.06.2021 bol otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom v mesiaci november 2020 odpracoval dva týždne na dohodu o vykonaní práce za minimálnu odmenu. V mesiacoch apríl až august 2020 poberal podporu v nezamestnanosti v priemernej výške 380 eur mesačne, od decembra 2020 do marca 2021 poberal dotácie vo výške 300 eur, v období marec až máj 2021 poberal dávky v nezamestnanosti vo výške 294 eur mesačne. Od 01.07.2021 do 31.10.2021 bol zamestnaný na dobu určitú v Rakúsku s výškou čistého príjmu 1.300 eur mesačne. Od 08.11.2021 je opätovne zaradený v evidencii nezamestnaných, nie je poberateľom podpory v nezamestnanosti a nepoberá žiadne dávky, všetky jeho životné náklady podľa jeho tvrdenia uhrádza jeho matka. Otec maloletej uviedol, že vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu a vzhľadom na skutočnosť, že má záznam v registri trestov nie je v jeho možnostiach nájsť si na Slovensku akúkoľvek prácu. Pokúšal sa nájsť prácu v zahraničí, v tomto mu zabránili protipandemické opatrenia, ktoré sú v Rakúsku rovnaké ako u nás. Okrem maloletej I. otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci výraznejšej hodnoty. Pravidelne spláca úver vo výške 208 eur, má pravidelné výdavky na mobil 32 eur, stravu 150 eur, kozmetiku a oblečene 100 eur. 3. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť o úprave práv a povinností k maloletej I., ktorej rodičia nežijú spolu a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloletú. Pri úprave práv a povinností k maloletej súd vychádzal zo súhlasného stanoviska oboch rodičov, ktorí dokázali nájsť zhodu v otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky. Keďže v osobnej starostlivosti matky neboli opakovaným sociálnym šetrením zistené žiadne nedostatky súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal z oprávnených potrieb maloletej I. a zároveň prihliadal na príjmové a majetkové možnosti otca, a to reálne i potenciálne. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z potenciálneho príjmu povinného rodiča v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, resp. z príjmu, ktorý by dosahoval v prípade, že by riadne pracoval. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ otec nemá dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletej, je povinnosťou súdu skúmať dôvody takéhoto stavu. Skutočnosť, že otec maloletej počas pobytu vo väzbe a výkone trestu odňatia slobody nemal žiaden príjem, uvedené si otec zapríčinil svojim úmyselným protiprávnym konaním, trestnou činnosťou vo vzťahu k matke maloletej. V čase vzatia do väzby bol otec riadne zamestnaný a dosahoval príjem vo výške cca 700 eur a pokiaľ by sa vlastným pričinením nebol dostal do väzby, mohol dosahovať tento zárobok a z neho uhrádzať výživné aj vo vyššej výške ako súdom stanovených 80 eur. Po prepustení na slobodu bol otec nezamestnaný, poberal podporu v nezamestnanosti a neskôr dotáciu vo výške 380 eur a 300
eur, pričom súdom stanovené výživné sa nachádza v rozpätí štvrtiny až tretiny otcovho príjmu, čo je súdnou praxou určovaná hranica pre určenie výživného. Za obdobie, keď otec pracoval v Rakúsku a dosahoval príjem 1300 eur v čistom, súd určil výživné vo výške 200 eur, nakoľko pri takejto výške príjmu bolo v možnostiach otca platiť plnú sumu matkou požadovaného výživného. V súčasnosti po návrate na Slovensko je otec opäť nezamestnaný, pričom aktuálne je bez akéhokoľvek príjmu. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd určil s účinnosťou od 01.11.2021 otcovi vyživovaciu povinnosť v rozsahu 80 eur mesačne. Vychádzal pritom z výšky minimálnej mzdy cca 500 eur v čistom, čo je zárobok, ktorý by otec s určitosťou dosahoval, ak by riadne pracoval. Ak mu v možnosti zamestnať sa skutočne bráni fakt, že má záznam v registri trestov, k tomuto súd uviedol, že o možnosť nájsť si riadne zamestnanie podľa svojich predstáv sa otec pripravil svojím vlastným pričinením. Túto skutočnosť, ale nie je možné pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek plne odkázané na poskytovanie rodičovskej starostlivosti. Takto určené výživné pritom neodráža v plnej výške aktuálne potreby dieťaťa, ktoré má len s návštevou jaslí náklady vo výške 270 eur mesačne, ako aj ostatné náklady na starostlivosť, ktoré vo výške prevyšujúcej otcom poskytnuté plnenia znáša matka. Matka má v súčasnosti vďaka svojim príjmom aktuálne vyššiu životnú úroveň ako otec, zároveň sa však vo vyššej miere podieľa na úhrade nákladov na starostlivosť o maloletú a jediná zabezpečuje o dieťa osobnú starostlivosť, keďže otec sa na starostlivosti viac ako dva roky nepodieľal žiadnym spôsobom. Súd vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia. V období od 20.11.2019 do 01.07.2021 vznikla otcovi celkovo vyživovacia povinnosť vo výške 1.706,67 eur, za obdobie od 01.07.2021 do 31.10.2021 vo výške 600 eur a za obdobe od 01.11.2021 do 01.12.2021 vo výške 80 eur, čo predstavuje sumu 2.386,67 eur. V období od 20.11.2019 do 30.04.2020 otec neplatil výživné vôbec. Počnúc mesiacom máj 2020 posiela matke pravidelne výživné vo výške 50 eur. Zo sumy nedoplatku zročného výživného súd odrátal 950 eur, ktorú sumu výživného otec za uvedené obdobie uhradil. Celkovo nedoplatok zročného výživného predstavoval výšku 1.436,67 eur, ktorú sumu vzhľadom na jeho výšku súd otcovi povolil uhradiť v splátkach po 20 eur popri bežnom výživnom, pod hrozbu straty výhody splátok nezaplatením čo len jednej splátky. Stretávanie otca s maloletou súd neupravil. Matka uvádzala, že otec sa dlhodobo o maloletú vôbec nezaujíma, otec naopak uvádzal, že matka mu v kontakte s maloletou dlhodobo bráni. Z tohto dôvodu sa súd pokúsil o obnovu pretrhnutej väzby medzi otcom a dcérou a nariadil ich dočasné stretávanie každú nepárnu sobotu v čase od 8.30 hod. do 11.30 hod. v prítomnosti starého rodiča zo strany matky. Vzhľadom na skutočnosť, že pre maloletú je otec neznámy človek s určitosťou by pre ňu bolo vhodné, aby sa aspoň spočiatku s otcom stretávala za prítomnosti tretej známej osoby, pričom matka nebola ochotná zúčastňovať sa stretnutí, nakoľko má z otca strach vzhľadom na jeho predchádzajúce násilné správanie. Počas obdobia troch mesiacov otec neprišiel ani na jedno takéto stretnutie s odôvodnením, že má obavu z rodinných príslušníkov matky, ktorí by ho mohli pri vzájomnom konflikte obviniť z protiprávneho správania. Hoci otec formálne deklaruje záujem o maloletú, mal vytvorené možnosti na nadviazanie opätovného kontaktu a tieto nevyužil. Styk otca s maloletou preto neupravil, čo však nebráni tomu, aby si otec podal návrh na úpravu styku, ak bude mať skutočný záujem o stretávanie sa s maloletou. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 4. Proti tomuto rozsudku, proti výroku II. o výživnom a výroku III. o nedoplatku na zročnom výživnom, podala včas odvolanie matka maloletej. Uviedla, že z odôvodnenia rozhodnutia v bode 9 súdu prvej inštancie vyplýva, že otec je schopný nájsť si prácu a dosahovať mesačný čistý príjem 1.300 eur, keď touto schopnosťou disponoval aj pred vzatím do väzby a do výkonu trestu. Súd mal pri posudzovaní možností otca maloletej dosahovať príjem vychádzať zo sumy príjmu, ktorý je schopný dosiahnuť. Otec maloletej v konaní nepreukázal, že by aktívne hľadal prácu a nemohol sa zamestnať z dôvodu záznamu v registri trestov. Skutočnosť, že otec maloletej má záznam v registri trestov, by nemala byť braná na úkor maloletej. Pokiaľ si otec maloletej svojím násilným konaním namiereným proti matke maloletej sťažil možnosť zamestnať sa, súd síce na posúdenie majetkových a zárobkových pomerov správne aplikoval princíp potenciality, avšak pri určení výšky možného dosiahnutého príjmu vychádzal len z príjmu, ktorý otec dosahoval pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody. Otec maloletej si prácu hľadal len v oblasti gastronómie, ktorý obor vyštudoval, pričom pre nepriaznivú pandemickú situáciu si prácu v tejto oblasti nájsť nemohol. Bez ďalšieho sa domnieval, že nemá povinnosť riadne pracovať aj v inom než gastrosektore, dosahovať príjem a uhrádzať výživné na maloletú a potom sa spoliehal na to, že pre nepriaznivú pandemickú situáciu sa zamestnať nemusí vôbec. V odôvodnení rozhodnutia v bode 23 sa súd prvej inštancie pri posudzovaní dosahovaných príjmov otca nedostatočne venoval skutočnosti, že výdavky otca predstavovali splácanie úveru vo výške 208 eur, výdavky na mobil 32 eur, stravu 150 eur, kozmetiku a oblečenie 100 eur, celkovo výdavky vo výške 490 eur. Otec maloletej však
rovnaké výdavky deklaroval aj v dobe, keď dosahoval čistý príjem 1.300 eur počas výkonu práce v Rakúsku, pričom nepochybne mal v tomto období dostatočný priestor na tvorbu úspor, a to minimálne v sume 800 eur mesačne, pričom z týchto úspor môže pokryť výživné za dobu od podania návrhu a sumu zročného výživného je otec schopný uhradiť jednorazovo a nie mesačnými splátkami vo výške 20 eur. Súd prvej inštancie uvedené skutočnosti nesprávne vyhodnotil, keď pri posudzovaní majetkových pomerov otca maloletej nepočítal s úsporami, ktoré si musel vytvoriť z dosiahnutého príjmu v období od 01.07.2021 do 31.10.2021. Súd prvej inštancie nezohľadnil uvedené skutočnosti ani pri dosahovaní príjmu po 01.11.2021, keď vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 01.11.2021 určil otcovi vo výške 80 eur mesačne a vychádzal z výšky minimálnej mzdy 500 eur. Ak by súd aj v tomto smere zobral do úvahy úspory otca maloletej a skutočnosť, že otec maloletej nemá dôvod čakať na otvorenie reštaurácií a barov, aby si mohol nájsť prácu, ale môže si aktívne hľadať prácu aj v inom sektore, dospel by k záveru, že určenie výšky výživného v sume 80 eur mesačne vychádzajúc z minimálnej mzdy, nie je aplikovateľné. Matka maloletej zdokladovala výdavky na maloletú, pričom aktuálne výživné vo výške 80 eur mesačne nemôže pokryť náklady na dieťa ani zo štvrtiny. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal a vyhodnotil matkou označený dôkaz, a to záznam z facebookovej stránky otca, ktorým matka poukazuje na majetkové pomery otca maloletej. Vzhľadom na uvedené matka maloletej navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne s účinnosťou od 20.11.2019 a nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20.11.2019 do 01.12.2021 v sume 4.050 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 5. Otec maloletej sa k odvolaniu matky maloletej nevyjadril. 6. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote, má predpísané náležitosti, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní podľa § 65 a 66 CMP prihliadnuc na prípadné vady konania podľa § 67 CMP a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ dospel k záveru, že toto je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o vyživovacej povinnosti otca k maloletej a vo výroku III. o nedoplatku na zročnom výživnom zmeniť podľa § 388 CSP. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, vo výroku IV. o neupravení styku, vo výroku V. o zrušení neodkladného opatrenia, odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý. 8. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia manželmi alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine).
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 10. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp potenciality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je zásadne i nevykonávanie žiadnej pracovnej činnosti bez relevantného dôvodu a bez snahy zabezpečiť si zamestnanie, čím sa povinná osoba (v danej veci otec maloletej) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by mohla platiť súdom určené výživné. Následkom princípu potenciality je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t. j. príjmu pred zmenou zamestnania, resp. ukončenia pracovného pomeru, teda príjmu, aký
by povinný dosahoval vo vyššie hodnotenej pozícii, prípadne v predchádzajúcom zamestnaní, teda z príjmu, ktorý by dosahoval pred skončením pracovného pomeru. 11. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci uložil otcovi maloletej povinnosť prispievať na výživu maloletej I. sumou 80 eur mesačne s účinnosťou od 20.11.2019 do 01.07.2021, sumou 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2021 do 31.10.2021 a sumou 80 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2021 a nedoplatok na výživnom vo výške 1.436,67 za obdobie od 20.11.2019 do 01.12.2021 uložil otcovi povinnosť zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie mal odvolací súd za preukázané, že maloletá I. pochádza z partnerského vzťahu matky J. O. a otca O. J., pričom od leta 2019 rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú. Súd prvej inštancie neodkladným opatrením č.k. 5P/70/2019-21 zo dňa 13.12.2019 zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť na maloletú vo výške 50 eur mesačne a napadnutým rozsudkom zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom na zverenie maloletej I. do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné rozhodnúť o povinnosti otca platiť výživné na maloletú. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie maloletá I. mala necelé 3 roky, od októbra 2020 navštevuje detské jasle, v súvislosti s ktorými má matka maloletej poplatok vo výške 190 eur mesačne a od januára 2021 sa poplatok na jasle zvýšil na sumu 270 eur mesačne. Mesačné výdavky na maloletú predstavujú potraviny vo výške 100 eur, plienky vo výške 20 eur, oblečenie, drogéria vo výške 90 eur. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, ktoré pochádzajú z jej predchádzajúceho partnerského vzťahu. Matka žije v spoločnej domácnosti so starými rodičmi v rodinnom dome, kde obýva samostatnú jednotku na poschodí spolu s maloletou a ďalšími dvomi jej maloletými deťmi, pričom sa podieľa na nákladoch v súvislosti s domácnosťou vo výške 130 eur mesačne. Matka maloletej poberá rodičovský príspevok a prídavky na všetky deti spolu vo výške 352 eur mesačne, na ďalšie dve maloleté deti poberá výživné spolu vo výške 300 eur mesačne a od mája 2020 poberá od otca výživné na maloletú vo výške 50 eur mesačne, určené neodkladným opatrením. Matka maloletej je samostatne zárobkovo činnou osobou v oblasti predaja kozmetiky, v roku 2019 a 2020 dosahovala čistý príjem vo výške 300 eur až 400 eur mesačne a od roku 2021 dosahuje čistý príjem do 2.000 eur mesačne. Otec maloletej sa v čase začatia konania nachádzal vo väzbe, potom vo výkone trestu odňatia slobody a pred vzatím do väzby bol zamestnaný a dosahoval príjem vo výške 700 eur mesačne. V apríli 2020 bol otec prepustený z väzenia, odkedy bol zároveň vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Otec maloletej bol poberateľom podpory v nezamestnanosti vo výške 380 eur mesačne v období od apríla 2020 do augusta 2020, poberateľom SOS dotácie vo výške 300 eur mesačne od decembra 2020 do marca 2021 a dávky v nezamestnanosti vo výške 294 eur mesačne od marca 2021 do mája 2021. Otec maloletej bol v období od 01.07.2021 do 31.10.2021 zamestnaný v Rakúsku, kde dosahoval čistý príjem vo výške 1.300 eur mesačne, pričom dňa 08.11.2021 bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Mesačné výdavky otec maloletej vyčíslil na potraviny vo výške 150 eur, splátku úveru vo výške 208 eur, kozmetiku a oblečenie vo výške 100 eur a mobil vo výške 32 eur. Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, okrem maloletej a nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. 12. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri zohľadnení možností, schopností, majetkových pomerov rodičov maloletej, s prihliadnutím na nevyhnutné a odôvodnené výdavky na výživu maloletej I., dôvodne rozhodol o povinnosti otca platiť výživné na maloletú I. vo výške 80 eur mesačne s účinnosťou od 20.11.2019 do 01.07.2021, resp. do 30.06.2021 a vo výške 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2021 do 31.10.2021, kedy boli zohľadnené i potenciálne finančné možnosti na strane otca maloletej. Je nutné konštatovať, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie príjem matky maloletej predstavoval rodičovský príspevok spolu s prídavkami na deti, výživné na 3 maloleté deti a príjem z podnikania vo výške 300 eur až 400 eur mesačne. Matka maloletej tak mala na maloletú I. zvýšené mesačné výdavky nielen na detské jasle vo výške 190 eur, potom 270 eur, ale celkovo aj na stravu, oblečenie, obuv, hygienu a ďalšie odôvodnené potreby, nakoľko má matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, ktorým tiež zabezpečuje osobnú starostlivosť. Správne súd prvej inštancie zohľadnil rozhodujúcu skutočnosť, a to aktuálne výkon výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloletú a ďalšie dve maloleté deti. Rovnako správne súd prvej inštancie posúdil skutočnosť, že otec bol v čase začatia konania vo väzbe, následne vo výkone trestu odňatia slobody, po prepustení bol nezamestnaný, neskôr si našiel prácu v Rakúsku a aktuálne je opäť nezamestnaný. Nakoľko otec maloletej pred vzatím do väzby a pred výkonom trestu odňatia slobody bol riadne zamestnaný, dosahoval mesačný čistý príjem vo výške 700 eur a po prepustení na slobodu bol otec od apríla 2020 do júna 2021 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, kedy poberal podporu v nezamestnanosti a potom SOS dotáciu, bolo správne pri zohľadnení možností, schopností, majetkových pomerov otca rozhodujúcich pre určenie výživného na maloletú vychádzať za obdobie od 20.11.2019 do 30.06.2021 z príjmu, ktorý
otec maloletej dosahoval pred svojím vzatím do väzby a výkonom trestu odňatia slobody, keďže stratu tohto príjmu si otec maloletej spôsobil sám svojím konaním. V období od 01.07.2021 do 31.10.2021 otec maloletej pracoval v Rakúsku s čistým mesačným príjmom vo výške 1.300 eur, preto počas tohto pracovného obdobia bolo v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej vo výške 200 eur. Takto určené výživné, vzhľadom na vek maloletej a jej celkové nevyhnutné potreby, nemožno hodnotiť ako nadštandardné, s poukazom na návštevu detských jaslí, na všeobecnú znalosť cien základnej stravy, oblečenia, bývania, hygieny, bežnej zdravotnej starostlivosti a v neposlednom rade s poukazom na vyživovaciu povinnosť matky k ďalším dvom maloletým deťom, pričom skutočnosť, že príjem matky maloletej sa od začiatku roka 2021 podstatne zvýšil, nezbavuje povinnosti otca podieľať sa v zodpovedajúcom rozsahu na výdavkoch spojených s odôvodnenými potrebami maloletej. 13. Pokiaľ ide o určenie výživného otca na maloletú I. za obdobie od 01.11.2021 naďalej, tu odvolací súd po preskúmaní veci nepovažoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Aj za toto obdobie je nutné v zmysle § 75 ods. druhej vety Zákona o rodine prihliadať aj na skutočnosť, že sa povinný z platenia výživného, tu otec, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. V zmysle tohto inštitútu tzv. potenciality príjmov, je potrebné posudzovať aj výkon väzby a trestu odňatia slobody, ktoré si povinný spôsobil sám a v dôsledku ktorých stratil predtým dosahovaný príjem, z ktorého mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť. V danom prípade teda platí, že pokiaľ sa otec maloletej úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu maloletej I.. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej trvala naďalej, aj keď bol otec maloletej vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia slobody. Preto treba pri posudzovaní jeho možností prispievať na výživu maloletej I. vychádzať nie zo zárobku, ktorý dosahoval vo výkone trestu, či po ňom /ak to len nie je pre maloleté dieťa priaznivejšie/ ale z potenciálneho zárobku, teda zárobku, ktorý by dosahoval, keby zostal na slobode a ďalej pracoval. Otec maloletej I. sa vlastným zavineným protiprávnym konaním pripravil o možnosť riadne pracovať a dosahovať primeraný príjem, za čo musí niesť následky on sám a nie maloletá I., ktorá je výživou odkázaná na svojich rodičov. 14. Pri určení výživného otca na maloletú I. za obdobie od 01.11.2021 naďalej, je tak potrebné pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov otca vychádzať aj z príjmu, ktorú otec dosahoval zo svojho zamestnania pred nástupom do výkonu väzby vo výške 700 eur mesačne, ktorý príjem je postačujúci na to, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej I. vo výške 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2021 naďalej, a to pri zohľadnení aj všetkých ďalších vyššie uvedených skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného na maloleté dieťa. 15. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o vyživovacej povinnosti tak, že otec maloletej je povinný prispievať na výživu maloletej I. sumou 80 eur mesačne s účinnosťou od 20.11.2019 do 30.06.2021, sumou 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2021 do 31.10.2021 a sumou 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2021 naďalej.
16. Po takejto zmene bolo nevyhnutné zmeniť aj súvisiaci výrok III. o nedoplatku na zročnom výživnom. S ohľadom na určené výživné odvolací súd vyčíslil nedoplatok otca maloletej na zročnom výživnom za obdobie od 20.11.2019 do 30.06.2021 vo výške 1.549,33 eur, vypočítaný ako alikvotná časť za mesiac november 2019 z výšky výživného 80 eur (mesačné výživné 80,- eur za dobu 11 dní, t.j. 29,33 eur) + 19 mesiacov v období od decembra 2019 do júna 2021 x 80 eur (1.520 eur). Ďalej nedoplatok za obdobie od 01.07.2021 do 31.10.2021 vo výške 800 eur (4 mesiace x 200 eur) a za obdobie od 01.11.2021 do 30.06.2022 vo výške 1.200 eur (8 mesiacov x 150 eur), kedy nedoplatok na zročnom výživnom odvolací súd určil až do 30.06.2022 z dôvodu, že odvolací súd vyhlásil rozsudok dňa 19.05.2022, kedy už je výživné splatné vopred aj za mesiac jún 2022. Nedoplatok na zročnom výživnom spolu vo výške 3.549,33 eur odvolací súd ponížil o sumu 950 eur, čo predstavuje otcom uhradené výživné vo výške 50 eur mesačne za obdobie od mája 2020 do novembra 2021 (19 mesiacov x 50 eur), ktoré bolo otcovi maloletej v predmetnom konaní uložené platiť neodkladným opatrením a ktoré otec maloletej podľa odvolania matky maloletej aj zaplatil. Odvolací súd tak celkovo vyčíslil nedoplatok otca na zročnom výživnom vo výške 2.599,33 eur (3.549,33 eur - 950 eur), ktorý je otec maloletej povinný zaplatiť matke v splátkach vo výške 50 eur mesačne popri bežnom výživnom s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o vyživovacej povinnosti otca k maloletej a vo výroku III. o nedoplatku na zročnom výživnom zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
18. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže ide o mimosporové konanie.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len "CMP").
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa CMP.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa CMP a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.