Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/384/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcov: 1/ D.. F. A., Z.. XX.X.XXXX, B. V. A.D., Q. XX T. X/ B. A., Z.. X.X.XXXX, B. V. A., B. XX, oboch zastúpených JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti žalovanému F. O., Z.. X.X.XXXX, B. V. A., P. XX, zastúpenému JUDr. Martinom Polákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 7, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14. januára 2016 č.k. 25C/345/2011 - takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie Severné mesto ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 9 m2 a parcela č. XXXX - záhrady vo výmere XXX m2, patria v podiele 1 k celku do dedičstva po poručiteľovi P. A., nar. XX.XX.XXXX, I. X.X.XXXX, a v podiele 1 k celku do dedičstva po poručiteľke J. A., J.. Q., Z.. X.X.XXXX, I. XX.X.XXXX. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom na účet právneho zástupcu JUDr. Richarda Kovačíka trovy konania vo výške 3.573,22 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení poukázal na argumentáciu právneho predchodcu žalobcov P. A., Z.. XX.XX.XXXX v žalobe zo dňa 30.9.2011, ktorou sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom označených nehnuteľností s tvrdením, že na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 26.8.1966, registrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Košiciach dňa 15.3.1967 pod sp.zn. RI 211/67, nadobudol nehnuteľnosť - časť pozemku zapísaného v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, katastrálne územie Košice ako parcela č. XXXXX, po odčlenení evidovaná ako pozemok, parcela č. XXXXX/X, v súčasnosti vedená na LV č. XXXX, A.. Ú.. Q. F., ako parcela č. XXXX V.o výmere X F. a parcela č. XXXX vo výmere XXX F. (ďalej aj „označené nehnuteľnosti“), ktoré nehnuteľnosti nadobudol od A. O., ktorého právnym nástupcom na základe záznamovej listiny Z - 6627/2011 je žalovaný, pričom od kúpy dotknutej nehnuteľnosti túto užíval nepretržite, nikým nerušene a neskôr od predávajúceho Karola Horvátha odkúpil aj ďalšiu nehnuteľnosť, v súčasností evidovanú na liste vlastníctva č. XXXXX, k. ú. Severné Mesto, ako parcela č. XXXX/X, oba pozemky oplotil a doposiaľ užíva ako jednu nehnuteľnosť a na časti parcely č. XXXX si vybudoval záhradnú chatku. Napriek tomu, že bol vypracovaný geometrický plán zo dňa 27.9.1966, ktorým bola prevádzaná časť pozemku vyčlenená z existujúcej parcely č. XXXXX na samostatnú, novovytvorenú parcelu č. XXXXX/X, v súlade s kúpnopredajnou zmluvou vyplatil predávajúcemu dojednanú kúpnu cenu vo výške 4.800,- Kčs a nakoľko kúpnopredajná zmluva bola zaregistrovaná na Štátnom notárstve v Košiciach a okrem kúpnej ceny žalobca uhradil aj notársky poplatok, vlastnícke právo žalobcu k

prevádzanej časti pozemku nebolo zaevidované v evidencii nehnuteľností, i keď Občiansky zákonník platný v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy nevyžadoval pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zápis do evidencie nehnuteľností, lebo tento zápis mal v tom čase deklaratórny charakter, nakoľko podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy k nadobudnutiu vlastníctva na základe zmluvy o prevode nehnuteľností bola nevyhnutná jej registrácia Štátnym notárstvom a vlastnícke právo prechádzalo na nového vlastníka registráciou zmluvy, čo svedčí o tom, že je vlastníkom označených nehnuteľností a pretože daná skutočnosť nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, má naliehavý právny záujem na jej deklarovaní súdom, v záujme umožnenia nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou spôsobom vyplývajúcim z obsahu vlastníckeho práva. Dodal, že právny predchodca žalobcu v spore takisto tvrdil, že aj keby uzavretá kúpnopredajná zmluva nebola schopná zápisu do evidencie nehnuteľností, bola právnym titulom pre začatie oprávnenej držby, ktorý vyvolal stav dobromyseľnosti o tom, že vlastnícke právo mu patrí a on od uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy označenú nehnuteľnosť dobromyseľne užíval nepretržite a nikým nerušene celých 45 rokov.

3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal i na obranu žalovaného, že žalobca sa nemohol stať vlastníkom predmetných parciel ani titulom kúpy, ani titulom vydržania, lebo predaj nehnuteľnosti na základe zmluvy zo dňa 26.8.1966 nemohol prebehnúť, resp. sa uskutočnil v rozpore s vtedy platnou legislatívou, čo ozrejmuje notárska zápisnica zo dňa 18.3.1968, kedy na Štátne notárstvo v Košiciach sa dostavil poručiteľ žalovaného spolu s ďalšími rodinnými príslušníkmi a kde bola spísaná zmluva o rozdelení ich spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXXX a až na základe geometrického plánu Strediska geodézie v Košiciach zo dňa 24.1.1968, č. XXX-XXXX-XXXX došlo k vzniku parcely č. XXXXX/X, ktorá pripadla do výlučného vlastníctva Karola Horvátha, poručiteľa žalovaného a teda je vylúčené, aby žalobca už v roku 1966 nechal vyhotoviť individuálne geometrický plán zo dňa 27.9.1966, na základe ktorého by uvedená parcela vznikla. Uviedol tiež, že žalovaný bol toho názoru, že až na základe geometrického plánu zo dňa 24.1.1968 došlo k definitívnemu rozdeleniu spoluvlastníctva nehnuteľností vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, teda k zániku ideálneho spoluvlastníctva tam uvedených spoluvlastníkov, čím vzniklo právo poručiteľa samostatne disponovať s tou ktorou jemu pripadnúcou parcelou a keďže účastníci zmluvy prehlásili, že pred rozdelením spoluvlastníctva užívali priestory podľa rozdelenia prevedeného ich rodičmi a ústnej dohody, čo trvalo do 16.9.1967, k ich odpredaju v roku 1966 podľa žalovaného nemohlo dôjsť. Súd prvej inštancie doplnil, že žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil výpis z LV č. XXXX k.ú. Severné Mesto zo dňa 5.1.2010, na ktorom je ako vlastník parcely č. XXXX a č. XXXX, kde až do záznamu osvedčenia o dedičstve zo dňa 13.9.2011 sp.zn. 24D/213/2011, figuroval v časti B ako vlastník poručiteľ žalovaného A. O., nar. 17.9.1942, z titulu rozdelenia spoluvlastníctva notárskou zápisnicou RI 167/69-464/70 a poukázal aj na argument žalobcu, že pokiaľ žalobca odkúpil od poručiteľa ďalšiu parcelu, v súčasnosti evidovanú na LV č. XXXX ako parcelu č. XXXX/X, k tejto kúpe už reálne prebehnúť mohlo, nakoľko parcelu č. XXXXX/X nadobudol poručiteľ žalovaného taktiež notárskou zápisnicou z 18.3.1968.

4. Konštatoval, že žalobca P. A. v priebehu konania dňa X.X.XXXX zomrel a v konaní pokračoval so synmi poručiteľa - žalobcami v 1. a 2. rade ako jeho dedičmi, ktorí žiadali určiť, že označené nehnuteľnosti patrili v podiele 1 k celku do dedičstva po poručiteľovi P. A., Z.. XX.XX.XXXX, zomrelom X.X.XXXX, naposledy bytom v A., O. XX a v podiele 1 k celku do dedičstva po poručiteľke J.Ž. A., J.. Q., Z..X.X.XXXX, I. XX.X.XXXX, Z. B. A., O. XX.

5. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že dňa 26.8.1966 bola uzatvorená kúpnopredajná zmluva medzi odpredávateľom A. O., obyvateľom v A., Č. K. XX a medzi kupiteľom P. A., H. A., O. Č.. XX, predmetom ktorej bol odpredaj XXX m2 záhrady, ktorá tvorila časť nehnuteľnosti zapísanej v pzkn. vložke č. XXXX, katastrálne územie Košice, parcela č. XXXXX, ktorá nehnuteľnosť bola zaknihovaná podielom 3/24-tín na meno odpredávateľa, a to za dojednanú cenu 4.800,- Kčs, ktorá bola vyplatená v deň podpísania zmluvy. Podľa bodu 6 uzavretej zmluvy, pre spresnenie polohy nehnuteľnosti jej účastníci uviedli, že sa jedná o tú časť záhrady, doposiaľ nevymeranej, ktorá susedí z južnej strany s parcelou č. XXXXX/X, zo strany severnej lanovou dráhou Magnezitky a zo strany východnej cestou, ktorá vedie vedľa parciel č. XXXXX/X,X,X. Predmetná zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Košiciach dňa 15.3.1967 pod č. RI 211/67 (čl. 210 spisu). Ďalej súd prvej inštancie zistil, že v totožný deň odpredávateľ, A. O. písomne potvrdil, že v tento deň prevzal na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 26.8.1966 za odpredaný pozemok vo výmere 8 árov od A. P. 4.800,- Kčs, pričom uvedené potvrdenie podpísali aj dvaja svedkovia a potvrdením zo dňa 4.10.1967 Štátne notárstvo v Košiciach potvrdilo, že suma v kolkoch v hodnote 175,- č.j. RI 211/67 v sume 40,-Kčs bola

zaplatená uvedeného dňa. Z výkazu plôch ku geometrickému plánu č.920-0317-6 Ústavu geodézie a kartografie pre kraj. Stredisko geodézie pre okres Košice zo dňa 5.9.1966 (čl.125 spisu) prvoinštančný súd zistil, že podľa nového stavu právny predchodca žalobcov P. A. je vlastníkom parcely č. XXXXX/X po jej odčlenení z pôvodnej parcely č. XXXXX. Z identifikácie parciel (čl.124) zistil, že parcela č. XXXXX, pôvodne vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, o výmere XXXX m2 bola rozdelená na niekoľko parciel, okrem iného aj na parcelu č. XXXX T. Č.. XXXX, ktorých vlastníkom je vedený A. O.. Z oznámenia Správy katastra Košice (čl. 164 spisu) súd prvej inštancie zistil, že v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností eviduje pod položkou č.v.z. 463/70 zmluvu o rozdelení spoluvlastníctva č.j. RI 167/69 zo dňa 28.3.1969, ktorej súčasťou je aj geometrický plán č. 920-0007-68 zo dňa 24.1.1968, ako i že v roku 1975 bolo v katastrálnom území Severné Mesto vykonané technicko-hospodárske mapovanie, cieľom ktorého bolo zameranie skutkového stavu a na základe technicko-hospodárskeho mapovania došlo k prečíslovaniu a prevedeniu parcely EN č. XXXXX/X na parcely registra C KN č. XXXX, č. XXXX (X. V..I.. XXXX/XX). Z notárskej zápisnice zo dňa 18.3.1968, spísanej na Štátnom notárstve v Košiciach, registrovanej dňa 28.3.1969, pod registračným číslom RI 167/69, súd prvej inštancie zistil, že na základe geometrického plánu Strediska geodézie v Košiciach zo dňa 24.1.1968 došlo medzi spoluvlastníkmi k uzavretiu zmluvy o rozdelení spoluvlastníctva, podľa ktorej A. O. sa stal vlastníkom aj parcely č. XXXXX/X, záhrady o výmere 8 árov 41 m2 v celosti s tým, že podľa bodu XIII tejto zmluvy účastníci vzájomne vyhlásili, že schvaľujú vzájomne všetky prevody z uvedených nehnuteľností, ktoré už boli uskutočnené do 18.1.1968. Z geometrického plánu zo dňa 24.1.1968 č. 920-0007-68 prvoinštančný súd zistil, že parcela č. XXXXX/X podľa nového stavu v ňom zahrnutá nie je, pričom podľa poznámky uvedenej v geometrickom pláne deľbe, ktorá bola realizovaná týmto geometrickým plánom, predchádzali geometrické plány, okrem iného aj geometrický plán č. 920-0317/66. Súd prvej inštancie takisto zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 19.1.2011, právoplatným dňa 9.3.2011, v konaní č.k. 27P/162/2009 bol právny predchodca žalovaného A. O., Z.. XX.X.XXXX V. A. ako dieťa nebohého F. O., Z.. XX.X.XXXX T. F., J.. F., Z.. XX.X.XXXX vyhlásený za mŕtveho s tým, že za deň jeho smrti súd určil deň X.X.XXXX. Z osvedčenia o dedičstve po A. O. I. L. XX.X.XXXX, právoplatným totožným dňom, potom zistil, že žalovaný F. O., na základe dohody s dedičmi sa stal výlučným vlastníkom parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere X F. a parcely č. XXXX - záhrady vo výmere XXX F..

6. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní taktiež zo zistenia z rozhodnutia Mestského národného výboru v Košiciach - odbor výstavby a zveľaďovania zo dňa 23.11.1967 číslo Výst/1.304/67- Va (čl. 120 spisu), na základe ktorého bolo P. A. povolené postavenie záhradnej besiedky, montovaný typ č.L-24 na parcele č. XXXXX/X, zo žiadosti o udelenie súhlasu k prevodu nehnuteľnosti predávajúceho A. O., adresovanej Okresnému národnému výboru, poľnohospodársky odbor v Košiciach v auguste 1966, že na základe kúpnopredajnej zmluvy odpredal P. A. časť parcely č. XXXXX, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX A.. Ú.. A., doposiaľ nevymeranej, a to parcely hraničiacej z južnej strany s parcelou č. XXXXX/X, zo severnej strany lanovou dráhou Magnezitky a z východnej strany cestou, ktorá vedie pozdĺž parciel č. XXXXX/X,X,X (čl. 128 spisu), z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX, A.. Ú.. Q. F., že ako výlučný vlastník parcely č. XXXX a parcely č. XXXX je vedený žalovaný F. O. titulom osvedčenia o dedičstve zo dňa 13.9.2011 č.k. 24D/213/2011, z výpisu z LV č. XXXX, že právni predchodcovia žalobcov

- rodičia P. T. J. A., boli spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/X, ktorá nadväzuje na parcely č. XXXX T. Č.. XXXX, čo je zrejmé aj z kópie katastrálnej mapy (čl. 131 spisu), z výpovedí žalobcov, žalovaného a svedkov (F. O., Q. Q.), a na návrh sporových strán súdom zabezpečených zápisnic o výsluchu svedkov v konaní vedenom pred Obvodným oddelením PZ Košice - Sever, ČVS:ORP-1916/SE-KE-2012, zápisníc z výsluchu svedkov X. H., P.. Č. T. V. Q..

X. Po právnom posúdení veci podľa § 133, § 134 ods. 1 a 2, § 135 Občianskeho zákonníka platného v rozhodnom období, t.j. v čase spísania kúpnopredajnej zmluvy, dospel súd prvej inštancie k záveru, že právny predchodca žalobcov nadobudol vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam - parcele č. XXXX H. V. X F. a parcele č. XXXX o výmere XXX F., V. Z. E. Č.. XXXX pre katastrálne územie Severné Mesto, pôvodne ako parcela č. XXXXX, zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXXX vo vlastníctve predávajúceho A. O. v podiele 3/24-tín, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.8.1966 a jej registrácie štátnym notárstvom. Dôvodil, že označená nehnuteľnosť bola kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 26.8.1966 vo výmere 800 m2, záhrady, odpredaná kupujúcemu právnemu predchodcovi žalobcov za kúpnu cenu 4.800,-Kčs, a bola registrovaná Štátnym notárstvom v Košiciach dňa 15.3.1967 pod registračným číslom RI 211/67 potom, čo uvedená časť parcely bola odčlenená geometrickým plánom zo dňa 5.9.1966 č.920-0317-6 a vytvorená ako parcela č. XXXXX/X, na základe čoho sa vlastníkom tejto parcely stal kupujúci P. A., ktorá skutočnosť je zrejmá aj z tohto geometrického plánu. Z uvedeného súd

prvej inštancie vyvodil, že v súlade s vtedy platnou právnou úpravou sa právny predchodca žalobcov stal vlastníkom nehnuteľnosti registráciou zmluvy, a keďže k tejto registrácii došlo dňa 15.3.1967, kúpnopredajná zmluva týmto dňom nadobudla aj účinnosť. Pokiaľ žalovaný namietal, že až notárskou zápisnicou zo dňa 18.3.1968 došlo k rozdeleniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva, okrem iného aj predmetnej nehnuteľnosti, na základe geometrického plánu zo dňa 24.1.1968, v tomto smere súd prvej inštancie poukázal na poznámku v ňom uvedenú, a to že tomuto geometrickému plánu z roku 1968 predchádzajú ďalšie geometrické plány v poznámke špecifikované, okrem iného aj geometrický plán 920-0317/6, t.j. geometrický plán vypracovaný po uzavretí posudzovanej kúpnopredajnej zmluvy, ako aj na ustanovenie časti XIII uzatvorenej zmluvy o rozdelení spoluvlastníctva, v ktorej účastníci tejto zmluvy vzájomne vyhlásili a schválili vzájomne všetky prevody z uvedených nehnuteľností, ktoré už boli uskutočnené do 18.1.1968.

8. Súd prvej inštancie taktiež skúmal, či právny predchodcu žalobcu nadobudol vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam ich vydržaním a po právnom posúdení podľa § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva žalobcov. Dôvodil, že sporné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. Severné Mesto ako parcela č. XXXX T. Č.. XXXX, boli spôsobilým predmetom vydržania, držba právneho predchodcu žalobcov bola oprávnená počas celej zákonom stanovenej vydržacej doby desiatich rokov, lebo bol v dobrej viere, že mu tieto nehnuteľnosti v celosti patria, a teda dobromyseľný v tom, že ich užíval ako svoj vlastný majetok, keďže v ich užívaní nebol nikým rušený. K tomuto záveru dospel prvoinštančný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že otec žalobcov sa ujal držby sporných parciel v roku 1966, keď tieto odkúpil od predávajúceho A. O. na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 26.8.1966 a užíval ich nerušene do svojej smrti a nepretržite minimálne do roku 2009, resp. 2010, kedy zistil, že nie je zapísaný ako vlastník záhrady a chatky a až do doby, keď sa žalovaný dozvedel, že jeho otec vlastní pozemky a po jeho vyhlásení za mŕtveho sa stal ich vlastníkom na základe osvedčenia o dedičstve a chcel nimi disponovať. Uviedol, že splnenie všetkých zákonných predpokladov na vydržanie mal za preukázané predloženými listinnými dokladmi - kúpnopredajnou zmluvou, rozhodnutím Mestského národného výboru v Košiciach zo dňa 23.11.1967 o povolení postavenia záhradnej besiedky na parcele č. XXXXX/X, geometrickým plánom, ktorý bol vypracovaný po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy, z ktorého je zrejmé, že po odčlenení a vytvorení parcely č. XXXXX/X sa stal jej vlastníkom P. A., samotnou žiadosťou predávajúceho o udelenie súhlasu k prevodu nehnuteľnosti, ktorú A. O. adresoval v auguste roku 1966 Okresnému národnému výboru, a v ktorej potvrdzuje odpredanie časti parcely č. XXXXX, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, ako aj notárskou zápisnicou, predmetom ktorej bola zmluva o rozdelení spoluvlastníctva, keďže tá svedčí o tom, že spoluvlastníci nehnuteľnosti rešpektovali všetky vzájomne realizované prevody z uvedených nehnuteľností, ktoré boli uskutočnené do tohto obdobia, t.j. do 18.1.1968, takisto geometrickým plánom z 24.1.1968, ktorý potvrdzuje predchádzajúce geometrické plány, t.j. aj geometrický pán vypracovaný po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy medzi predávajúcim A. O. a právnym predchodcom žalobcov ako kupujúcim a nakoniec aj svedeckými výpoveďami svedkov H., P.. Č., vypočutých v konaní č. ČVS:ORP-1916/SE-KE-2012, i Q. Q.. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že v danom prípade bola splnená aj druhá zákonná podmienka vydržania, a to uplynutie desaťročnej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania, pričom žalovaný nepreukázal, že by táto držba nebola dobromyseľná, a že právny predchodca žalobcov nebol oprávneným držiteľom, lebo otec žalobcov bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu predmetná nehnuteľnosť vlastnícky patrí a s touto nehnuteľnosťou nakladal ako so svojou vlastnou. Poukazom na ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka a fakt, že sporná nehnuteľnosť bola odkúpená v roku 1966, počas trvania manželstva, ktoré právny predchodca žalobcov uzavrel v roku 1959 a nakoľko ten v priebehu konania zomrel a po jeho smrti pokračovali v užívaní majetku jeho synovia, súd prvej inštancie určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po oboch rodičoch žalobcov, t.j. podiel 1 k celku do dedičstva po P. A., otcovi žalobcov a v podiele 1 k celku do dedičstva po ich matke, t.j. po poručiteľke J. A..

9. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“) a úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 99,50 € a trov právneho zastúpenia spolu v sume 3.473,72 € za 12 úkonov právnej služby s tým, že žalobcom nepriznal náhradu za tri úkony právnej služby advokáta žalobcov, a to za písomné podanie na Krajský súd v Košiciach zo dňa 28.9.2012, dôvodiac, že toto podanie nepovažoval za účelné, keďže bolo podané po rozhodnutí krajského súdu, ani za písomné podanie zo dňa 2.5.2013, z dôvodu, že tento úkon zo spisu nevyplýva

a pre jeho neúčelnosť ani za podanie zo dňa 11.9.2014 (predloženie výpisov z LV, svedkov, ktorí boli vypočutí na OO PZ Košice-Sever).

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. navrhujúc zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zopakoval, že ak sa pôvodný žalobca domáhal určenia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam poukazom na uzavretie kúpnej zmluvy dňa 26.8.1966, ktorá pre prípad, že by nebola schopná zápisu do evidencie nehnuteľností, mala byť súčasne právnym titulom pre vstup do oprávnenej držby u žalobcu, vyvolávajúcim stav dobromyseľnosti o tom, že vlastnícke právo mu patrí, k platnému uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy dňa 26.8.1966 nemohlo dôjsť za stavu, ak podľa bodu 1. kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 26.8.1966 bolo „predmetom kúpnopredajného úkonu 800 m2 záhrady, ktorá tvorí časť nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke čís. XXXX kat. územia Košice parcela č. XXXXX, ktorá nehnuteľnosť je zaknihovaná podielom 3/24-tin na meno odpredávateľa“ a ak je podľa notárskej zápisnice zo dňa 18.3.1968 zrejmé, že k rozdeleniu parcely č. XXXXX L.ošlo až zmluvou o rozdelení spoluvlastníctva medzi A. O. a jeho rodinnými príslušníkmi, a preto až touto zmluvou došlo k situácii, kedy by bolo možné technicky i právne uzavrieť perfektnú kúpnopredajnú zmluvu. Z uvedeného mal žalovaný za to, že A. O. nemohol previesť označenou kúpnou zmluvou na P. A. určitú časť nehnuteľnosti, ktorej bol len podielovým spoluvlastníkom v podiele 3/24, ktorý nemožno stotožňovať s prípadným svojvoľným vymeraním pripadajúcej výmery podľa spoluvlastníckeho podielu. Vo vzťahu k žalobcami uvádzanej oprávnenej držbe žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevyrovnal s unesením dôkazného bremena žalobcami, deklarujúcimi, že na chatu chodili pravidelne a ako deti trávili s rodičmi na chate víkendy takmer každé prázdniny, avšak do spisu nedoložili o tom nedoložili žiadne fotografie, ktoré by podľa žalobcov mali svedčiť o dlhodobom užívaní nehnuteľnosti ich právnym predchodcom. Podľa žalovaného svedeckú výpoveď svedka Q. možno hodnotiť v tom smere, že rodina A. O. mala v lokalite Č. B. aj iné pozemky, kde matka A. O. pestovala kvety, čo zhodne uviedla aj svedkyňa F. O. T. Ž. A. O. nevlastnil inú záhradu v lokalite Č. B. a z toho dôvodu nemožno uvažovať, že by došlo k zámene záhrady, kde pestovala matka A. O. kvety a záhrady, ktorú uvádzal svedok Q.. Podčiarkol, že po celú dobu 45 rokov, resp. minimálne od evidencie nehnuteľností formou katastra, nedošlo k usporiadaniu zápisu vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam a k podaniu žaloby došlo až v čase, kedy už A. O. nežije, resp. bol vyhlásený za mŕtveho. Podľa žalovaného je odôvodnenie rozsudku nezrozumiteľné v tom smere, že na jednej strane súd prvej inštancie určil, že právny predchodca sa stal vlastníkom označených nehnuteľností titulom vydržania a na druhej strane uviedol, že nehnuteľnosť bola odkúpená v roku 1966 počas trvania manželstva P. A. T. J. A., J.. Q., čím prvoinštančný súd posúdil dvojmo moment, kedy mal právny predchodca predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť, pretože pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nie je možný moment nadobudnutia vlastníckeho práva dňom uzavretia kúpnej zmluvy, ktorá nebola podľa názoru súdu právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Napokon žalovaný v odvolaní spochybnil správnosť rozhodnutia o trovách konania namietajúc, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o trovách konania sa vôbec nezaoberal aplikáciou § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, hoci už vo svojom prvom vyjadrení zo dňa 15.12.2011 poukazom na osobitné okolnosti na strane žalovaného žiadal protistrane v prípade jej úspechu náhradu trov konania nepriznať. Takouto okolnosťou je podľa žalovaného fakt, že nadobudol sporné nehnuteľnosti ako dedič po poručiteľovi P. O., s ktorým ako jeho syn nekomunikoval pre jeho osobitný životný štýl a nemal vedomosť o osobných záležitostiach svojho otca, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho ku dňu 4.6.2009, nemal možnosť skúmať, či došlo zo strany žalobcov k nadobudnutiu vlastníckeho práva, pretože vychádzal z prezumovanej správnosti zápisu v katastri nehnuteľností a o svojom vlastníckom práve nemal dôvod pochybovať. Dodal, že hoci viacnásobne žiadal aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. súd prvej inštancie sa jeho argumentáciou ani len nezaoberal a na ním uvádzané skutočnosti žiadnym spôsobom nereflektoval, i keď bol povinný sa s jeho argumentmi vysporiadať, v opačnom prípade je napádané rozhodnutie neodôvodnené a arbitrárne, čo je porušením práva na spravodlivý proces, pričom žalovaný namietol aj výšku priznaných trov konania poukazom na spôsob vyrubenia súdneho poplatku za žalobu a vyčíslenie trov právneho zastúpenia advokátom žalobcov. V tomto smere označil výrok o trovách konania založený na nesprávnom právnom posúdení.

11. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že vykonané dokazovanie bez akejkoľvek pochybnosti preukázalo, že ich právny predchodca nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Za irelevantnú označili argumentáciu žalovaného týkajúcu sa

nepredloženia fotografií z ich strany z dôvodu ochrany súkromia osôb na nich zachytených, a ak súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením sa s fotografiami, ktoré počas konania spomenuli, nemá to za následok nesprávny postup súdu a nesprávne rozhodnutie v spore, lebo výsledky vykonaného dokazovania aj bez fotografií predstavujú logický a ucelený celok, ktorý umožňoval prvoinštančnému súdu ustáliť jednoznačný záver o nadobudnutí vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Podčiarkli, že z hľadiska inštitútu vydržania je dôležitá preukázaná skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu písomnej kúpnej zmluvy, ktorá bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Košiciach dňa 15.3.1967 pod sp. zn. RI. 211/67, čo jednoznačne zakladá dobromyseľnosť držby, a to aj vo svetle záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaných v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 6/2015, č. rozhodnutí 73 a 74, pričom napadnutý rozsudok neobsahuje nijaké rozpory, ktoré by spochybňovali správnosť záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobcov. Za správne žalobcovia označili i rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania. Mali za to, že žalovaného nemôže ospravedlňovať skutočnosť, že nemal vedomosť o okolnostiach držby nehnuteľnosti ich právnym predchodcom, keďže v priebehu sporu aj po oboznámení s okolnosťami držby a dôkazmi, popieral existenciu ich vlastníctva, dôkazy spochybňoval, čím prevzal na seba riziko neúspechu v spore, s ktorým je neoddeliteľne spojená povinnosť náhrady trov konania a preto aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. je podľa žalobcov vzhľadom na správanie žalovaného neprípustná a žalovaný musí niesť zodpovednosť za výsledok konania, nakoľko dôvody spočívajúce iba v okolnostiach danej veci, ak sa za okolnosti považuje iba skutočnosť, že si oprávnená osoba uplatňuje zákonné právo na vrátenie vlastníctva prezumované zákonom, neodôvodňujú aplikáciu tohto zákonného ustanovenia (Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok, 1. diel. Komentár. 2: vydanie. Praha: C.H.Beck, 2012, str. 534).

12. Žalovaný nevyužil právo na dupliku k vyjadreniu žalobcov.

13. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý ak nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety .

14. Odvolací súd (§ 34 v intenciách uvedeného prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

15. Žalovaný v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., že rozhodnutie v jeho napadnutých výrokoch vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. V zmysle Civilného sporového poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli

najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

19. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutých výrokov rozsudku dospel k záveru, že tieto žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa ust. § 133 až 135 O.s.p.) alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Neboli zistené ani vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore. Žalovaný v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré v podstate predniesol už na súde prvej inštancie, s ktorými sa správne a dostatočne presvedčivo vyporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcov i žalovaného, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom žalobcom i žalovanému boli vytvorené procesné podmienky, aby v priebehu súdneho sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva. Námietky žalovaného v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci a neumožňujú záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Pretože správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v jeho napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 , len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:

23. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba (§ 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).

24. Základnými predpokladmi vydržania sú okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania, oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Funkciou vydržania je totiž umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je

ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je tak uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

25. V tomto smere súd prvej inštancie správne právne posúdil otázku možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním a správne právne uzavrel, že boli splnené základné predpoklady vydržania, a to predpoklad oprávnenej, t.j. dobromyseľnej držby, vo väzbe na skutkové okolnosti prejednávaného sporu, predovšetkým vzhľadom na v spore nepochybne preukázanú skutočnosť, že právny predchodca žalobcov sa ujal držby pozemkov v roku 1966 na základe písomne uzavretej zmluvy, ktorá bola registrovaná (bývalým) štátnym notárstvom.

26. Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu právneho predchodcu žalobcov do držby spornej nehnuteľnosti nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním síce neupravoval, lebo možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1992 Zb, účinnou od 1.4.1983, pričom rozsah subjektov vydržania bol obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom, avšak novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.

27. Pretože v preskúmavanej veci z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku plynie, že právny predchodca žalobcov sa ujal v roku 1966 držby spornej nehnuteľnosti na základe zmluvy o jej prevode za kúpnu cenu 4.800,- Kčs, ktorá potom, ako bola odčlenená geometrickým plánom zo dňa 5.9.1966 č.920-0317-6 a vytvorená ako parcela č. XXXXX/X, bola registrovaná Štátnym notárstvom v Košiciach dňa 15.3.1967 pod registračným číslom J. XXX/XX v súlade s ustanovením § 134 ods. 2 (v znení platnom do 31.12.1991) podľa ktorého, ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva, z uvedeného vyvodil súd prvej inštancie správny záver, že právny predchodca žalobcov bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je jej vlastníkom, aj vzhľadom ostatné v odôvodnení rozsudku uvedené skutkové okolnosti (vydanie rozhodnutia Mestského národného výboru v Košiciach zo dňa 23.11.1967 o povolení postavenia záhradnej besiedky na parcele č. XXXXX/X, žiadosť predávajúceho o udelenie súhlasu k prevodu nehnuteľnosti, ktorú A. O. adresoval v auguste roku 1966 Okresnému národnému výboru, výpovede svedkov H., P.. Č. v konaní č. ČVS:ORP-1916/SE-KE-2012, i výpoveď svedka Q.), a obzvlášť vzhľadom na geometrický plán zo dňa 5.9.1966 č.920-0317-6 a napokon i so zreteľom na obsah notárskej zápisnice zo dňa 18.3.1968 a skutočnosť, že síce na základe dohody spoluvlastníkov a geometrického plánu zo dňa 24.1.1968 došlo k rozdeleniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva, okrem iného aj predmetnej nehnuteľnosti, ktorému však v zmysle poznámky v ňom obsiahnutej, predchádzali ďalšie geometrické plány v poznámke špecifikované, okrem iného aj geometrický plán č. 920-0317/6, t.j. geometrický plán vypracovaný po uzavretí posudzovanej kúpnopredajnej zmluvy, ako aj na ustanovenie časti XIII uzatvorenej zmluvy o rozdelení spoluvlastníctva, v ktorej účastníci tejto zmluvy vzájomne vyhlásili a schválili vzájomne všetky prevody z uvedených nehnuteľností, ktoré už boli uskutočnené do 18.1.1968. Za takejto situácie na vecnej správnosti napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu nemôžu nič zmeniť odvolacie námietky žalovaného spochybňujúce spôsobilosť predmetu predaja označenou kúpnou zmluvou registrovanou Štátnym notárstvom v Košiciach dňa 15.3.1967 pod registračným číslom RI 211/67 a dobromyseľnosť držby právneho predchodcu žalobcov bez ďalšieho len tvrdením, že súd

prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevyrovnal s unesením dôkazného bremena žalobcami, deklarujúcimi, že na chatu chodili pravidelne a ako deti trávili s rodičmi na chate víkendy takmer každé prázdniny, o čom nedoložili žiadne fotografie svedčiace o dlhodobom užívaní nehnuteľnosti ich právnym predchodcom a ani žalovaným v odvolaní prezentované hodnotenie výpovede svedka Q. a ani fakt, že po celú dobu 45 rokov, resp. minimálne od evidencie nehnuteľností formou katastra, nedošlo k usporiadaniu zápisu vlastníckych vzťahov k spornej nehnuteľnosti a k podaniu žaloby došlo až v čase, kedy už A. O. nežije, resp. bol vyhlásený za mŕtveho. Len pre úplnosť odvolací súd pripomína, že ak k oprávnenej držbe došlo až po dohode o kúpe spornej nehnuteľnosti, ani samotná skutočnosť, že nedošlo k perfektnej, teda platnej kúpnej zmluve, na posudzovanie oprávnenosti tejto držby v okolnostiach posudzovaného sporu to nemalo podstatný vplyv, ak súd prvej inštancie túto okolnosť posúdil ako svedčiacu o dobromyseľnosti (bona fidae) právneho predchodcu žalobcov ako držiteľa veci (por. mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 117/94, R 44/1996).

28. Napokon ako neopodstatnené hodnotí odvolací súd i žalovaným prezentované námietky spochybňujúce správnosť rozhodnutia o trovách konania námietkou nesprávnej (neúplnej) aplikácie relevantného ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. V tomto smere je odvolací súd v zhode so žalobcami v ich vyjadrení k odvolaniu v tom, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. neprichádza do úvahy v okolnostiach posudzovanej veci a že žalovaný musí niesť zodpovednosť za výsledok konania, nakoľko dôvody spočívajúce iba v okolnostiach danej veci, ak sa za okolnosti považuje iba skutočnosť, že si oprávnená osoba uplatňuje zákonné právo na vrátenie vlastníctva prezumované zákonom, neodôvodňujú aplikáciu tohto zákonného ustanovenia (Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok, 1. diel. Komentár. 2: vydanie. Praha: C.H.Beck, 2012, str. 534). Nakoľko predmetom sporu v danej veci bolo určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti oceniteľnej peniazmi, prvoinštančný súd pri priznávaní náhrady trov konania nemohol vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej v § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ale z tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky. Explicitná úprava § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. totiž vylučuje použitie § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky a rovnako aj príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch tak, ako na to nesprávne poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní (por. napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 119/2012-24).

29. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že žalovaný odvolaním nedôvodne napadol vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie a keďže v konaní neboli zistené vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny.

30. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní, žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, preto im patrí náhrada trov odvolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté prvoinštančným súdom osobitným rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .