Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64C-30-2022.pdf
PDF · 84.84 KB
Case nature
Subarea
64C/30/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobkyne: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom W. XXXX/XX, B., proti žalovanému: W. K., N.. XX.XX.XXXX, s pobytom W. XXXX/XX, B., o nariadení neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
„Žalovaný je povinný nevstupovať do bytu č. XX na prízemí bytového domu W. X, XX, XX na W. L. M. B., vchod XX, súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku par. č. XXXX/XX, ako aj vnútorných priestorov bytového domu, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, okres B., katastrálne územie B., ktorého je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou.
Žalovanému sa zakazuje približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych a správnych konaní a vyšetrovacích úkonov.“
II. Súd vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.05.2022 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by (1) zakázal žalovanému vstupovať do bytu č. XX na prízemí bytového domu W. X, XX, XX na W.B. L. M. B., vchod XX, súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku par. č. XXXX/XX, ako aj vnútorných priestorov bytového domu, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, okres B., katastrálne územie B., ktorého je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou, (2) zakázal žalovanému kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, cez sociálne siete, mailom alebo inými prostriedkami a (3) zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych, správnych konaní a vyšetrovacích úkonov.
2. Žalobkyňa v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj návrh uviedla, že so synom (žalovaným) žije na Slovensku od roku 1998, pričom od roku 2019 žalovaný užíva drogy a je na nich závislý. Zároveň dva roky už nepracuje. Uviedla, že pod vplyvom omamných látok sa jej vyhrážal, že ju vyhodí z bytu, že je unavený čakať dokedy zomrie a dostane sa k peniazom. Opakovane chodí riešiť situáciu mestská polícia, ktorí následne kontaktuje štátnu políciu. Žalovaný ničí žalobkyni nábytok, kričí, trpia tým aj susedia, pričom naposledy rozbil okno na balkóne. Uviedla, že robí všetko preto, aby dostal peniaze, psychicky ju deptá a vydiera. Žalovaný bol opakovane riešený aj v priestupkovom konaní, keď napr. úmyselne spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu keď sa hrubo spáchal k žalobkyni. Žalobkyňa uviedla, že situácia sa vyhrotila dňa 07.05.2022, keď sa jej žalovaný vyhrážal, že ju zabije, huckal na ňu psa, aby ju kusol, na základe čoho žalobkyňa zavolala políciu, ktorá žalovaného vykázala
z obydlia. Žalobkyňa konštatovala, že má dôvodnú obavu o svoje zdravie a život, keďže opakovane bola vystavená zo strany odporcu nebezpečným vyhrážkam a dňa 07.05.2022 ju fyzicky napadol. Celá situácia je pre žalobkyňu stresujúca a psychicky vyčerpávajúca, pričom má obavy o svoju bezpečnosť. Na základe toho si neželá, aby sa k nej približoval, vstupoval do jej bytu a kontaktoval ju, keďže sa obáva, že ju pod vplyvom návykových látok napadne.
3. Žalobkyňa na osvedčenie tvrdených skutočností k návrhu pripojila aj nasledovné listinné dôkazy, a to: úradný záznam z ORPZ v Sneci zo dňa 08.05.2022, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 08.05.2022, potvrdenie o spáchaní priestupku zo dňa 18.05.2022, rozkaz o uložení sankcie zo dňa 24.02.2022, výpis z LV č. XXXX, z ktorých mal súd osvedčený nasledovný skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.
4. Žalobkyňa ako matka žalovaného je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX (bližšie špecifikovaného v odseku č. 1 odôvodnenia). Okresný úrad Senec rozkazom zo dňa 24.02.2020 uznal žalovaného za vinného za to, že dňa 26.01.2020 v čase približne o 14:00 hod. v byte č. 10 zodvihol otvorenú dlaň pravej ruky na svoju matku a nasledovne v hneve prevrátil hniec, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplývalo, že žalovaný naznačil, že ide udrieť žalobkyňu, v čom mu však zabránil jeho brat W., ktorý sa zľakol, že chce ublížiť svojej matke.
5. Dňa 07.05.2022 v čase o 23:45 hod. žalobkyňa telefonicky oznámila OO PZ Senec spáchanie priestupku žalovaným, na základe čoho bol žalovaný príslušníkmi policajného zboru dňa 07.05.2022 o 23:45 hod vykázaný z bytu č. XX na domu 14 dní, pričom vykázanie sa vzťahovalo aj na bytový dom, v ktorom sa byt č. XX nachádza a vzdialenosť 10 metrov.
6. Súd na takto zistený skutkový stav a žalobkyňou tvrdené skutočnosti aplikoval príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) upravujúce neodkladné opatrenia.
7. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala takúto osobu a aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských
práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
10. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a h) C.s.p. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade osvedčuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
11. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa15.10.2012).
12. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.
13. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu.
14. V danom prípade mal súd za to, že žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie týkajúce zákazu žalovaného vstúpiť do bytu (vrátane bytového domu, v ktorom sa byt nachádza) vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov je dôvodné, keďže z pripojených listinných dôkazov (potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia, rozkaze zo dňa 24.02.2020) mal dostatočne osvedčené, že dňa 26.01.2020 sa žalovaný voči žalobkyni v ich byte dopustil hrozby fyzického násilia, keď zdvihol na žalobkyňu otvorenú dlaň pravej ruky, za čo bol v priestupkovom konaní uznaným za vinného a že dňa 07.05.2020 sa jej slovne vyhrážal, čoho dôsledkom bol podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. žalovaný vykázaný z bytu žalobkyne (vrátane priestorov bytového domu), a to na dobu 14 dní, ktorá uplynie dňa 20.05.2022, na základe čoho mal súd za to, že zo strany žalovaného došlo k zásahu (resp. k hrozbe zásahu) do telesnej integrity žalobkyne, a to opakovane a aj v nedávnej dobe a keďže opatrenie na zamedzenie takéhoto konania žalovaného uplynie dňa 20.05.2022, súd mal za to, že je tu daná aj bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovanou.
15. Na základe vyššie uvedeného považoval súd za potrebné nariadiť žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie ako formu preventívneho riešenia problematiky fyzického a psychického násilia žalovaného voči žalobkyni, ktorého účelom je rýchla právna úprava situácie medzi stranami sporu a ktoré smeruje k ochrane telesnej a psychickej integrity žalobkyne. Súd preto podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p. uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. XX na prízemí bytového domu W. X, XX, XX na W. L. M. B., vchod XX, súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku par. č. XXXX/XX, ako aj vnútorných priestorov bytového domu, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, okres B., katastrálne územie B., ktorého je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou a podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych a správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov.
16. Súd v časti požadovaného zákazu písomného a telefonického kontaktu žalobkyne žalovaným, vrátane kontaktu prostredníctvom elektronických prostriedkov, považovala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný, keďže žalobkyňa neosvedčila, že práve takýmto konaním by bola ohrozená jej telesná alebo dušená integrita. V tejto súvislosti súd uviedol, že všetky žalobkyňou tvrdené konania žalovaného mali svoj základ výlučne v jeho fyzickom kontakte so žalobkyňou, pričom konanie žalovaného spočívajúce v písomnom alebo telefonickom kontakte, ktorým by ohrozoval telesnú alebo duševnú integritu žalobkyni, nebolo žalobkyňou tvrdené a ani osvedčené a preto v tejto časti súd jej návrh považoval za nedôvodný a zamietol ho.
17. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyni ako úspešnej strane sporu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.