Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/336/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobkyne: J.. P. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. V. víťazstva XXX, XXX XX J., zast. Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, AK so sídlom Veľký Krtíš, ul. Komenského 3, proti žalovanej: W.. N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Y. XX/XX, XXX XX E., zast. JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, o zaplatenie 2.500,- Eur s prísl, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 29. marca 2016, č. k.: 11C/ 282/2015- 118, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v prvom a treťom výroku z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, tak, že: „Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke sumu 2.500,- Eur a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a . Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 150 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 894,18 Eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľky Mgr. Andrey Legényovej, advokátky, AK so sídlom Veľký Krtíš, ul. Komenského 3, č. účtu: D vedený v D. X. Rozhodnutiea.s., pobočka E. T., a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 21. 05. 2015 domáhala, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej 2 500,- Eur spolu s prísl. a zaviazal ju k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou dňa 18.02.2015 uzatvorila písomnú kúpno-predajnú zmluvu týkajúcu sa osobného motorového vozidla Peugeot XXX, EČV: XXX BG, za dohodnutú kúpnu cenu 2.500,- Eur. Vozidlo sa však stalo nepojazdným po 275 km a boli zistené viaceré závady, o ktorých informovala odporkyňu ako predávajúcu. Odporkyňu vyzvala k úhrade nákladov za opravu vozidla, resp. na poskytnutie zľavy z kúpnej ceny. Odporkyňa stanoviská menila a napokon prestala komunikovať, preto jej dňom 22.04.2015 zaslala poštou doporučenou zásielkou odstúpenie od kúpnej zmluvy. O uvedenej skutočnosti odporkyňu informovala, ktorá však prevziať písomnosť odmietla. Uvedený hmotnoprávny úkon (odstúpenie od kúpnej zmluvy) sa dostal do sféry dispozície odporkyne, čím došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy. 3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému žalovaná podala odpor. Namietala, že žalobkyňa mala možnosť si osobné motorové vozidlo prezrieť, vyskúšať a oboznámiť sa z jeho technickým stavom. V čase predaja vozidla nemalo žiadne vady. Namietala, že zo strany žalobkyne nedošlo k riadnemu vytknutiu vád. Tieto nereklamovala ústne ani písomne bez zbytočného odkladu v súlade s § 599 OZ. Nedostala žiadne písomné podanie, ktorým by jej vady boli vytknuté s uplatnením konkrétneho práva zodpovednosti za vady. List zo dňa 21. apríla 2015 jej nebol doručený, pričom ide len o výpočet vád bez bližšej konkretizácie a uplatnenia konkrétneho nároku z vád. Povaha vád nasvedčuje, že vznikli po prepise automobilu, pri bežnom používaní a opotrebení vozidla v čase od 18. 2. 2015 do 20.

3. 2015, pretože žalobkyňa najazdila 275 km. Odstúpenie od zmluvy prichádza do úvahy len vtedy, ak vady nemožno odstrániť, pretože bránia riadnemu užívaniu veci. Žalobkyňa na kúpnej zmluve potvrdila, že vozidlo vyskúšala, súhlasila s jeho technickým stavom. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 21. 4. 2015 podľa § 597 ods. 1, 2 považovala za neplatné. 4. Vykonaným dokazovaním mal súd sa preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. februára 2015. Predmetom zmluvy bolo osobné motorové vozidlo značky Peugeot 307, rok výroby 2006 za dohodnutú kúpnu cenu 2.500 EUR. 5. Poukázal na článok IV. kúpnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že zmluvné strany si definovali stav predmetu prevodu tak, že vozidlo bolo používané, bol riadne udržiavané, je v dobrom stave, predávajúci nedáva záruku na spojku ani na motor. Súčasťou zmluvného dojednania v uvedenom ustanovení zmluvy je prehlásenie žalobkyne (kupujúcej), že sa riadne oboznámila so stavom OMV jeho obhliadkou, skúšobnou jazdou a kupuje ho v stave v akom sa nachádza ku dňu podpisu zmluvy. Z kúpnej zmluvy vyvodil, že žalovaná ako predávajúca v jej obsahu nevylúčila svoju zodpovednosť za konkrétne vady, ktoré by na vozidle existovali v čase jeho predaja. Súčasťou zmluvy nie je upozornenie na takéto vady. Žalovaná sa nemohla zbaviť svojej zodpovednosti za vady používanej veci, ktorá na veci existovala v čase plnenia, a ktorá vyšla najavo dodatočne po uzatvorení kúpnej zmluvy. 6. Nebolo sporné, že žalobkyňa pred uzatvorením kúpnej zmluvy mala možnosť vozidlo prezrieť. Pri vizuálnej obhliadke a ani pri vykonaní skúšobnej jazdy, nezistila žiadnu vadu. Ohliadka OMV však bola uskutočnená pri naštartovanom motore na OMV a nebolo celkom možné, aby žalobkyňa postrehla ako laik jeho nesprávny chod, resp. zvukový prejav motora. Dokazovaním nebolo preukázané, že skúšobná jazda by sa realizovala za asistencie odborne zdatnej osoby (servisný technik), pretože X B., ktorý na aute jazdil, takouto osobou nebol. Žalovaná zodpovedá len za vady, ktoré vec mala v čase plnenia kúpnej zmluvy, a ktoré sa vyskytli na veci po plnení kúpnej zmluvy, t. j. po odovzdaní vozidla predávajúcou a po zaplatení kúpnej ceny kupujúcou. V predmetnom súdnom konaní sa žalobkyňa dovoláva práve takejto zodpovednosti za vady používanej veci, ktoré pri obhliadke veci žalobkyňa nezaregistrovala. 7. Predpokladom právnej zodpovednosti v zmysle § 597 ods. 1, 2 je existencia vady, za ktorú sa považuje absencia takej vlastností veci, ktorá sa pri veci určitého druhu, veku a ceny všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. Predpokladom úspešného uplatnenia zodpovednostného nároku je tiež to, že kupujúci potom čo existenciu vady na veci zistí, musí ju bez zbytočného odkladu predávajúcemu vytknúť. Súd dospel k názoru, že žalobkyňa si uplatnila nárok z vád u žalovanej riadne v súlade s ustanovením § 599 ods. 1 bez zbytočného odkladu v zákonnej lehote do 24 mesiacov od prevzatia veci. 8. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa vady riadne nereklamovala, pretože ich nevytkla ústne ani písomne bez zbytočného odkladu. Žalovaná v súdnom konaní popierala akúkoľvek vedomosť o písomnom alebo ústnom prejave, z ktorého by vyplýval poznatok žalovanej, že existuje zodpovednostný vzťah z vád použitej veci, ktorá bola predmetom kúpy podľa kúpnej zmluvy. Uvedené stanovisko žalovanej považoval za nepodložené vykonanými dôkazmi. Súd argumentoval, že vytknutie vady veci je jednostranný prejav vôle nadobúdateľa, ktorý je adresovaný predávajúcemu a ktorý spočíva v dostatočne určitom popísaní toho, ako sa vada navonok prejavuje (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo/269/2008 zo dňa 29. 4. 2010). V danom prípade považoval za dostatočné, keď kupujúca popísala žalovanej vady na používanej veci tým, že uviedla znaky ako sa vady navonok prejavujú. Nebolo povinnosťou žalobkyne presne špecifikovať konkrétnu vadu definovaním jej technickej závady. Žalobkyňa vady vytkla ústne aj telefonicky. Žalovanej v krátkom čase potom, ako nadobudla vozidlo do vlastníctva, oznámila telefonicky, že vozidlo zle štartuje. Urobila tak aj matka žalobkyneX. VadyD., ktorá žalovanej vysvetlila situáciu telefonicky. Vedomosť žalovanej o zlom technickom stave vozidla preukazujú okrem výpovede žalobkyne a S. D. aj výpovede svedkov, ktorí osobne boli prítomní na stretnutí S. D. s odporkyňou a N. E. vo E., koncom marca 2015 Žalovaná na pojednávaní dňa 20. 11. 2015 pripustila, že sprostredkovane sa dozvedela na základe telefonického rozhovoru od X. C. o vadách a o tom, že sú poškodené napr. trysky. Uvedené nepoprel ani priateľ žalovanej N. E.,, ktorý zdôrazňoval všeobecnosť reklamácie vád. Súčasťou ústnej reklamácie bolo aj uvedenie konkrétneho zodpovednostného nároku. Súd preto vytknutie vád považoval za riadne podľa § 599 ods. 1 OZ. 9. Vady na veci boli vytknuté aj písomne, listom žalobkyne označeným „odstúpenie od zmluvy o kúpe motorového vozidla", datovaný dňom 21. 04. 2015 v spojení s listom z 21.04.2015. Z obsahu týchto listín svedčí, že vady vyšli najavo dodatočne po uzavretí kúpnej zmluvy a je z nich zrejmý spôsob, ktorým sa navonok prejavili. V písomnom vytknutí vád bol označený konkrétny zodpovednostný nárok (odstúpenie od kúpnej zmluvy). Žalovaná pritom nedôvodne namietala nedoručenie reklamácie vád a odstúpenia od kúpnej zmluvy. Hmotnoprávny úkon (reklamácia vád spojená s odstúpením od kúpnej zmluvy) bol odoslaný doporučenou zásielkou na adresu žalovanej uvedenú v kúpnopredajnej zmluve z 18.2.2015.

10. Na námietku žalovanej vo vzťahu k nevedomosti o doručení tejto listiny poukázal súd na ustanovenie § 45 ods. 1 OZ, ktoré upravuje režim doručovania hmotnoprávnych úkonov tak, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zásielka sa považuje za doručenú nielen prevzatím ale tiež vtedy, ak adresát mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle uvedenom v zásielke oboznámiť, potom ako sa priamo dostal do sféry jeho dispozície, pretože prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Nebolo rozhodujúce, že doporučená zásielka sa s poznámkou súdneho doručovateľa "neprevzatá v odbernej lehote“ vrátila ako nedoručená navrhovateľke. Písomnú reklamácia vád a odstúpenie od kúpnej zmluvy z 21.4.2015 možno považovať za riadne doručené žalovanej, pretože tieto jednostranné hmotnoprávne úkony sa dostali do dispozičnej sféry žalovanej, pretože nadobudla možnosť spoznať ich obsah. Platí tu teória dôjdenia, pretože z hľadiska perfektnosti prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu o doručení, inak by mohol zabrániť účinkom právneho úkonu nepreberaním písomností. Žalovaná mala týmto spôsobom vytvorenú objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom adresovaného jednostranného právneho úkonu. 11. Konštatoval v súlade s platnou judikačnou praxou súdov záver, že z hľadiska zodpovednosti za vady je k rozhodujúca miera opotrebenia, preto bolo potrebné ustáliť, či vady tak ako boli vytknuté v písomnom podaním z 21. 4. 2015 na veci boli už v čase plnenia alebo či tieto vady zodpovedajú bežnému používaniu alebo opotrebeniu veci. Súd nedostatky vlastností OMV spočívajúce v klepaní motora a jeho chode na tri valce, zlé oneskorene štartovanie, veľká dymivosť, opotrebované 4 trysky, „0“ hodnota kompresie na 1. valci, opotrebovaný vačkový hriadeľ, zlomené vahadlo, opotrebované hydrozdvihátko, nepovažoval za prejav bežného užívania a opotrebovania ojazdeného OMV. Žalovaná súdu nevedela doložiť interval servisných kontrol, ktoré boli na vozidle uskutočňované. 12. Súd dospel k záveru, že na OMV značky Peugeot 307, EČV: VK XXX BG, boli v čase plnenia kúpnej zmluvy z 18.02.2015 vady, ktoré bránili riadnemu užívaniu veci dohodnutým spôsobom a spôsobili neupotrebiteľnosť veci. Vady sú síce odstrániteľné vykonaním opravy, avšak náklady na odstránenie vád sú neprimerane vysoké k dohodnutej cene predmetu kúpy, pretože sú na úrovni 52 % kúpnej ceny vozidla (napr. rozsudok Najvyšší súd ČR, sp. zn. 33 Cdo/4423/2009). Žalobkyňa si dôvodne uplatnila nárok zo zodpovednosti za vady veci, spojený s odstúpením od kúpnej zmluvy v zmysle § 597 ods. 1 OZ. Podľa názoru súdu na takýto postup bol zákonný dôvod aj v zmysle § 597 ods. 2 OZ. 13. Súd poukázal na závažnú skutočnosť v súvislosti s obsahom článku I. kúpnej zmluvy, ktorý žalovaná vymedzila tak, že ide o OMV s rokom výroby 2006. Z osvedčenia o evidencii - časť II ( technický preukaz) č. PA573189 ale vyplynulo, že vozidlo bolo v Slovenskej republike zaevidované ku dňu 02. 08. 2006, doklad v časti vozidlo, riadok 11 uvádza, že dátum typového schválenia vozidla ES je 16. 09. 2003. Podľa výpisu zo Servis Boxu predloženého autorizovaným servisom značky Peugeot, od spoločnosti Lion Car zo dňa 20. 4. 2015 vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo bolo servisované už v roku 2004 vo Francúzsku. Vozidlo, preto nespĺňa vlastnosť požadovanú kupujúcou, o ktorej predávajúca uviedla, že OMV túto vlastnosť má a bolo vyrobené v roku 2006. Žalobkyňa si podľa súdu riadne a včas uplatnila nárok zo zodpovednosti za vady spojený s odstúpením od kúpnej zmluvy. 14. Vzhľadom na svoje skutkové zistenia a právne posúdenie uplatneného nároku, keď zmluva bola zrušená na základe platného odstúpenia, konštatoval, že každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 . Plnenie zo zmluvy, ktorá zanikla v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa považuje za bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Ide o majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 1,2 . V predmetnej veci došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy z 18.02.2015 s účinkami ex tunc, preto nastupuje zákonný režim ustanovenia § 457 OZ. V danom prípade kupujúca vracia predávajúcej vec - OMV, a predávajúca má povinnosť zaplatiť navrhovateľke čiastku 2.500 Eur, ktorú od žalobkyne získala zaplatením kúpnej ceny. Žalovaná pritom nemá právo na náhradu za zníženie hodnoty veci. 15. Súd zamietol návrh v časti uplatneného príslušenstva, pretože nárok v tejto časti považoval za neurčitý a žalobkyňa ho v návrhu riadne nešpecifikovala. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a to na základe zásady úspechu v konaní. 16. Proti rozsudku sa odvolala žalovaná. Rozsudok žiadala zmeniť podľa § 220 O. s. p. a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Ako odvolací dôvod uviedla ustanovenie § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), § 205 ods. 2 písm. c) O. s. p. (že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy), § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. (že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), § 205 ods. 2 písm. s) O. s. p. (že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). 17. Predovšetkým namietala, že súd konštatoval, že ak je zmluva zrušená na základe platného odstúpenia od zmluvy, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo dostal, avšak týmto

ustanovením Občianskeho zákonníka sa neriadil. V prvom rade mal súd skúmať, či odstúpenie od zmluvy, ktoré doručovala žalobkyňa žalovanej, je platné alebo nie, t. j., či dôvody uvedené v tomto ustanovení zodpovedajú možnosti žalobkyne odstúpiť platne od kúpnej zmluvy. 18. V prvom štádiu komunikácie po uzavretí kúpnej zmluvy sa uvádzala len primeraná zľava z dojednanej ceny, kde žalobkyňa požadovala uhradiť náklady za opravu motorového vozidla, teda žalobkyňa preukázateľne zvolila právo v súvislosti so zodpovednosťou za vady, a to uplatnenie si práva na primeranú zľavu, resp. opravu motorového vozidla. 19. Následne v konečnom štádiu komunikácie si už neuplatnila zľavu z kúpnej ceny, ale rozhodla sa od zmluvy odstúpiť. Žalobkyňa následne predložila súdu dôkaz o tom, že náklady na opravu tohto motorového vozidla prestavovali sumu 1.319,71 EUR, teda v tomto prípade tieto vady nespôsobili neupotrebiteľnosť motorového vozidla, ale bolo preukázané, že motorové vozidlo je za túto cenu opraviteľné dodaním v podstate nových súčiastok. Podľa článku IV kúpnej zmluvy predávajúca vyhlásila, že vozidlo bolo používané, riadne udržiavané, je v dobrom stave a kupujúca prehlásila, že sa riadne oboznámila jeho ohliadkou a skúšobnou jazdou s jeho stavom. Motorové vozidlo nadobudla v dobrej viere 5. 7. 2011 za sumu 4.000 EUR, motorové vozidlo používala skoro 4 roky, na vozidle sa nevyskytli také vady, ako uvádza žalobkyňa, pričom z osvedčenia o evidencii (technický preukaz) vyplýva, že vozidlo bolo evidované v Slovenskej republike prvýkrát 2. augusta 2006. Preto tvrdenie v odstúpení od zmluvy, že mala výslovne ubezpečiť, že vozidlo nemá žiadne vady, je nepravdivé, pretože táto skutočnosť nie je uvedená v kúpnej zmluve a žalobkyňa nepreukázala, že si dala podmienku pri uzatváraní kúpnej zmluvy, že vozidlo malo byť kupované na Slovensku. Ona vozidla zakúpila na Slovensku, pričom o tom, že bolo údajne dovezené z Francúzska nemala vedomosť. 20. Žalobkyňa nešpecifikovala, z akého dôvodu odstupuje od zmluvy podľa § 597 ods. 2 OZ. Súd sa taktiež nezaoberal rozhodnými náležitosťami, či tie vady, ktoré žalobkyňa uvádzala, boli zistiteľné pri ohliadke motorového vozidla, kde sa nachádzali ďalšie osoby, ktoré mali byť odborne spôsobilé, pretože ak na vozidle bola vykonaná skúšobná jazda, tak vozidlo muselo byť naštartované a tak isto, pokiaľ bolo naštartované, tak výfukové plyny by boli evidentné a tieto vady by boli ľahko zistiteľné. Pokiaľ ide o trysky a vačkový hriadeľ, tak nejde o žiadnu vadu, ale ide o stav po používaní motorového vozidla, kde je zrejmé, že jednotlivé súčiastky sa opotrebúvajú a v určitom štádiu sa musia vymeniť. Taktiež nie je zrejmé, akým spôsobom žalobkyňa užívala motorové vozidlo, akú naftu tankovala. Ani jedna z vád nie je charakterom tzv. skrytých vád a ani jedna z vád nerobí vozidlo neupotrebiteľné. 21. Súd uveril žalobkyni, že jej vytkla vady motorového vozidla, pričom písomne sa tak určite nestalo a žalobkyňa uviedla údajné vady motorového vozidla až v písomnosti nazvanej odstúpenie od zmluvy. 22. Pokiaľ ide o odbornú stránku veci, je zrejmé, že v prípade, ak boli rozporuplné tvrdenia medzi žalobkyňou a žalovanou ohľadom technického stavu motorové vozidla, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že takéto vady boli skrytými vadami. Súd nemal odbornú otázku riešiť, ale malo byť nariadené znalecké dokazovanie. 23. Po oprave motorového vozidla nič nebráni žalobkyni naďalej užívať motorové vozidlo. Povinnosťou súdu bolo skúmať, či odstúpenie od zmluvy bolo platné alebo nie. Súd teda nedostatočne vyhodnotil skutkový stav, nevykonal dôkazy, ktoré by viedli k presvedčivému rozhodnutiu, ale uspokojil sa iba s tvrdeniami žalobkyne. Súd sa nevysporiadal s tým, či je zodpovedná za vytýkané vady na motorovom vozidle, či vady existovali už v dobe uzavretia kúpnej zmluvy, či žalobkyňa mala právo odstúpiť od zmluvy. 24. Aj v prípade, že by išlo o skryté vady, o ktorých nemala vedomosť, nakoľko motorové vozidlo jej slúžilo dobre a že táto podstatná skutočnosť by bola v konaní ustálené bez akýchkoľvek pochybností, je toho názoru, že žalobkyňa nemala právo odstúpiť od kúpnej zmluvy, ale mala si uplatniť právo na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny, prípadne právo na opravu veci, nakoľko išlo o odstrániteľnú vadu veci, keďže žalobkyňa si tieto vady dala opraviť. 25. Taktiež namietla trovy konania, keď súd priznal žalobkyni ich náhradu, ako by mala plný úspech, pričom došlo k čiastočnému zamietnutiu, preto súd nemohol aplikovať ustanovenie § 141 ods. 1 O. s. p. Zároveň namietal priznané úkony, ktoré neboli účelné, a to úkon vykonaný 25. 11. 2015, ako aj 17. 2. 2016. 26. Na záver svojho odvolania poukazoval na to, že pokiaľ ide o podaný návrh, súd bol ním viazaný, kde nedošlo k zásadnej zmene žaloby, pričom ide o tzv. synalagmatický záväzok, kde vrátenie motorového vozidla nebolo vyjadrené v žalobnom petite. Žalobkyňa sa nemohla domáhať samostatného plnenia, a keďže túto vzájomnú viazanosť nevyjadrila vo svojom návrhu, bol súd viazaný žalobným návrhom podľa § 153 ods. 2 O. s. p. a nemohol prekročiť takýto návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch účastníkov vrátiť si poskytnuté plnenie. Nikdy nebola vyzvaná žalobkyňou, aby si vozidlo prevzala, žalobkyňa nepreukázala, že takéto vozidlo v súčasnej dobe existuje, pričom nadobudla vedomosť o tom, že vozidlo malo byť rozpredané na súčiastky.

27. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 5. 7. 2016. Žiadala odvolanie žalovanej zamietnuť. Poukázala na to, že v konaní bolo vypočutých viacero svedkov, ktorí boli navrhnutí žalobkyňou, tak aj žalovanou. Svedeckými výpoveďami bolo potvrdené, že uniesla dôkazné bremeno o tom, že jej odstúpenie bolo platné a opodstatnené. To, že žalovaná úmyselne a účelovo odmietla prevziať odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorý zaslala, len potvrdzuje dohady žalobkyne v tom, že táto vedela, v akom stave bolo motorové vozidlo v čase kúpy. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov, tj. odstúpenia od kúpnej zmluvy sa riadi ustanoveniami § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na stav vozidla a následne na odstúpenie od zmluvy nepripadala do úvahy ani oprava vozidla žalobkyňou. Žalovaná nemala záujem na mimosúdnej dohode pred podaním žaloby. 28. V rámci súdneho konania žalovaná nenavrhla znalecké dokazovanie, preto je jej tvrdenie v odvolaní ohľadne nevykonania tohto dôkazu súdom nelogické. Vzhľadom k časovému úseku, ktorý uplynul od momentu, keď sa vozidlo dostalo do areálu autoservisu, nepovažovala ani žalobkyňa možnosť znaleckého dokazovania za riešenie sporu a toto dokazovanie by viedlo iba k ďalším trovám konania. Súd správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a jeho rozhodnutie považuje za vecne správne. 29. K písomnému vyjadreniu sa žalobkyne žalovaná vyjadrenie nepodala. 30. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 31. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP. 32. Podľa ust. § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 33. Odvolací súd vec preskúmal v rozsahu napadnutého odvolania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie nie je správne. Z obsahu spisu, záveru súdu ako aj vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobkyňa uplatnila nárok na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia zmluvy, nakoľko na predmete kúpe - osobnom motorovom vozidle sa vyskytli vady. Okresný súd v tomto smere vykonal dokazovanie, vyvodil z neho závery, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, ak však rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne z dôvodu, že súd nerešpektoval základný predpoklad, že v danom prípade ide o synalagmatický záväzok, pričom súd v tomto zmysle svoje rozhodnutie aj odôvodňoval, toto odôvodnenie však nezodpovedá výroku rozhodnutia. Rozhodnutie v tomto smere je preto rozporuplné, nezrozumiteľné. 34. Pokiaľ sa kupujúci domáha vrátenia kúpnej ceny, so zreteľom na synalagma záväzku podľa § 457 musí pre úspešnosť žaloby nielen tvrdiť, ale tiež preukázať, že zakúpenú vec vrátil alebo je pripravený a schopný ju vrátiť predávajúcemu. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy doplniť do výroku rozhodnutia povinnosť kupujúceho, pretože by tým úplne obišiel procesnú povinnosť toho účastníka opravím tohto účastníka tvrdiť a preukázať v konaní skutočnosť zásadne relevantnú pre rozhodnutie vo veci (IV. ÚS 915/2014; ÚS ČR). 35. V prípade povinnosti vrátiť si obojstranne plnenie ide v režime ustanovenia § 457 o tzv. synalagmatický (vzájomne podmienený) záväzok, kedy požiadavka jednej zmluvnej strany, aby bolo druhou zmluvnou stranou vrátené plnenie, ktoré jej poskytla, môže uspieť, len ak je žiadateľom navonok deklarovaná aj pripravenosť vrátiť to, čo na základe takejto zmluvy obdržal od druhej zmluvnej on sám. Ak ide o žalobu, musí sa tento záväzok premietnuť aj do znenia žalobného návrhu (petitu). Ak žalobný návrh neumožňuje súdu, aby vzájomnú viazanosť nárokov mohol vyjadriť vo výroku rozsudku, nemôže žaloba uspieť. To platí aj v prípade žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poučenie účastníka konania, ako vecne formulovať petit, aby bolo žalobe vyhovené, je poučením hmotnoprávnym, poskytnutie ktorého by bolo v rozpore s doterajším ustanovením § 5 O. s. p., (respektíve s ustanovením§ 160 CSP, poznámka odvolacieho súdu, rozhodnutie NS ČR 23 Cdo 2325/2013). 36. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že o vzájomné plnenie obidvoch účastníkov ide najmä u synalagmatických záväzkov (napr. podľa § 457 , ktorých splnenia sa môže domáhať len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo kto je pripravený ho splniť (porovnaj § 560 .

37. Z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplynulo, že by žalobkyňa splnila svoj záväzok pred podaním žaloby alebo počas súdneho konania vrátiť osobné motorové vozidlo žalovanej, prípadne ju vyzvala na prevzatie vozidla. Iba v prípade, že by tento predpoklad splnila, mohol by súd rozhodnúť tak, ako v tomto prípade, tzn. bez vyjadrenia synalagmy a týmto spôsobom by bolo možné aj uplatňovaný nárok žalovať. Okresný súd v tomto smere pochybil, z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné preskúmať, či dané predpoklady boli splnené, práve naopak, v odôvodnení súd poukazuje na povinnosť každého z účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Konštatoval, že „kupujúca vracia predávajúcej vec“, hoci ju k tomu nezaviazal a ani takto výrok nebol formulovaný. Pokiaľ by súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že doteraz nedošlo k odovzdaniu motorového vozidla, mal žalobu zamietnuť. Rozpornosť právnych záverov, v rozsudku v tomto smere a výrok, ktorým vo veci súd rozhodol spôsobujú nesprávnosť a nepresvedčivosť rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosť, pričom súd nesprávne právne posúdil vec, keď neprihliadol na ustanovenie § 560 OZ. V tomto rozsahu odvolanie žalovanej bolo dôvodné. 38. Ďalšie dôvody odvolania odvolací súd nepovažuje za akceptovateľné, pretože súd sa v tomto smere dostatočne vysporiadal s namietanými skutočnosťami v odôvodnení rozhodnutia, ktoré v tomto smere bolo zrozumiteľné, presvedčivé a bolo v súlade s rozhodovacou praxou súdov v obdobných prípadoch. V tomto smere súd vykonal dostatočné dokazovanie, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O. s. p. by žalovaná žiadala vo veci vykonať znalecké dokazovanie. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že osobné motorové vozidlo zakúpila žalovaná roku 2011, pričom z faktúry vyplýva, že Peugeot 307 je rok výroby 2004, čo je v rozpore s údajom uvedeným v článku I. , kde sa deklaruje rok výroby 2006. V tejto súvislosti odvolací súd len konštatuje, že okrem stavu motorového vozidla z hľadiska predaja ojazdených áut má smerodajný význam rok výroby motorového vozidla, teda ide o vymienenú vlastnosť. V zmysle ustanovenia § 597 ide o objektívnu zodpovednosť, preto nie je rozhodujúce, či žalovaná mala vedomosť o tom, že vozidlo bolo dovezené z Francúzska, kedy bolo vyrobené. 39. Odvolací súd poukazuje na podporu svojich záverov na rozhodnutie NS ČR Odo 627/2002. V článku IV. žalovaná prehlásila, že motorové vozidlo bolo riadne udržiavané a že je v dobrom stave. Bolo preukázané, že motorové vozidlo nebolo zrejme riadne udržiavané, pretože nemá ani servisnú knižku, nebolo možné zistiť, aké servisné úkony boli na aute vykonané, kto ich vykonával a kedy. Žalovaná ubezpečila žalobkyňu, že motorové vozidlo nemá žiadne vady, že je v dobrom stave, preto existuje dôvod na odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia § 597 ods. 2 OZ. Okresný súd mal taktiež preukázaný predpoklad na odstúpenie zmluvy podľa § 597 ods. 1 OZ. V konaní bolo taktiež preukázané, že v dôsledku vyskytnutej sa vady osobné motorové vozidlo zostalo nepojazdné. Teda ho nemožno bez odstránenia týchto vád používať. Vady, pre ktoré žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy, sú z technického hľadiska vadami odstrániteľnými (dá sa napr. vymeniť celý motor), náklady na odstránenie týchto vád by mohli dosiahnuť približne cenu, za ktorú bol automobil kúpený, preto nemožno uzavrieť, že vytknuté vady sú vady odstrániteľné a že odstúpenie od zmluvy nebolo z tohto vodu po práve. Neupotrebiteľnosť veci je potrebné v zmysle § 597 ods. 1 posudzovať podľa povahy a účelu veci. Za neupotrebiteľnú treba považovať takú vec, u ktorej vyšla najavo neodstrániteľná vada, a predmet kúpy nemožno pre ňou užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, alebo vyšla najavo obdobná vada, ktorá je síce odstrániteľná, avšak náklady na opravu sú neúmerné cene veci - oprava by bola ekonomicky neúčelným nákladom v pomere ku kúpnej cene, že spôsobí, že zistená vada je vadou neodstrániteľnou. Záver okresného súdu v tomto smere je správny a svoje rozhodnutie aj odôvodnil. 40. Z vykonaného dokazovania vyplýva aj skutočnosť, že žalobkyňa vady uplatnila včas a riadne, pričom v tomto smere správne okresný súd poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 OZ, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje. Z vykonaného dokazovania boli dostatočne preukázané vady motora, pričom súd v tomto smere dokazovanie riadne vyhodnotil. Žalovaná nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie na preukázanie svojho tvrdenia, že motor bol v poriadku. Súd odbornú otázku neposúdil sám, ako to tvrdí žalovaná, avšak vyšiel z výpovede svedka, ktorý osobné motorové vozidlo videl a zisťoval závadu ako aj z listinných dôkazov. 41. Dôvodná bola námietka žalovanej, pokiaľ išlo o rozhodnutie o trovách konania, pretože súd nemohol aplikovať ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., keď žalobu čiastočne zamietol. Taktiež nesprávne priznal odmenu za namietané právne úkony. 42. V ďalšom konaní bude postupovať súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vysloveného v bodoch 35 - 41 tohto rozhodnutia. 43. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .