Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/631/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. K. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. ul. č. XX H., proti žalovanému: P.. R. N. N. , s miestom podnikania ul. A. Nitra, zastúpený: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, o zaplatenie 19 932,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 04. mája 2016 č.k. 12C/50/2016-81, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 18 920,53 eura z titulu náhrady škody, dôvodiac, že žalovaný, ako geodet, pochybil pri vyhotovovaní geometrického plánu č. 164/2008, čím mu v tejto výške, zaplatenej kúpnej ceny za nehnuteľnosť, spôsobil škodu. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1480,57 eura na účet právneho zástupcu žalovaného. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že dňa 23. 09. 2008 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi: B. U., N. U., G. Q., Z. Z., Z. Z. a Q. Z. a žalovaným, ako kupujúcim. Predávajúci boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Z. F., obec Z. F. E KN parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 7.854m2, zapísanej na LV č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti geometrickým plánom číslo 164/2008 Ing. R. N. boli rozdelené a z novovytvorených nehnuteľností žalovaný ako kupujúci do svojho vlastníctva kúpil novovytvorenú parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 804 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 570 000,-- Sk, ktorá bola vyplatená pri podpise zmluvy a predávajúci prehlásili, že predmet prevodu nie je zaťažený žiadnymi ťarchami, záložnými právami, vecnými bremenami ani inými právami tretích osôb. Žalobca uviedol, že si nechal vytvoriť vytyčovací náčrt, z dôvodu, keď si chcel pozemok oplotiť. Jednalo sa o vytyčovací náčrt hraníc medzi pozemkami parc. č. XXX/XX,XX, XXX/ XXX, XXX a XXX/X. Vytyčovací náčrt bol vyhotovený pod číslom XX/XXXX dňa 13. 09. 2011. Zároveň predložil súdu prvej inštancie aj znalecký posudok vo veci kontroly vlastníckych hraníc pozemkov vo vyhotovených geometrických plánoch 164/20018 a 336/2012, znalec P.. S. N. vypracoval znalecký posudok č. 02/2012, z ktorého vyplýva, že priamo v asfaltovej ceste parc. č. XXX/X sa nachádza časť parc.č. XXX/XX, pričom tento záber je 31m2 asfaltovej plochy, spolu s ochranným pásmom cesty tretej triedy je plocha celkom o výmere 79m2 a v prípade maximálneho ochranného pásma cesty tretej triedy/ 2,7m/ je plocha tvorená týmto pásmom od kraja asfaltovej cesty 79m2+4m2= 83m2. Znalec si vyúčtoval znalečné vo výške 961,60 eura. Katastrálna inšpekcia vykonala dozor, v protokole o kontrole č. 10/2012 - AK ÚG KK SR je konštatované, že žalovaný, ako kontrolovaný subjekt pri

autorizačnom overení geometrického plánu č.164/2008,ZPZM č.190, nedôsledne preskúmal náležitosti podľa §65 ods.1 katastrálneho zákona, čím bolo porušené ustanovenie § 55 ods.1 vyhlášky ÚGKK SR č. 178/1996 Z.z., pretože vyhotoviteľ nedôsledne skontroloval správnosť vytýčenia hranice parc. č. XXX/ XX, nevykonal podrobné meranie skutočnej konfigurácie cesty parc. č. XXX/X, kat. úz. Z. F., neoveril správnosť polohového určenia súradníc prevzatého bodu 205-2 geometrický plán č. 168/2008 ZPMZ č. 205 a tým je spochybnené polohové a geometrické určenie pozemku parc.č. XXX/XX zapísaného na LV č. XXXX kat.úz. Z. F.. 1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, ods. 3, 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). 1.3. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol dôvodiac, že žalovaný nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Žalobca sa podaným návrhom domáhal od odporcu náhrady škody, čo odôvodňoval tým, že dňa 28. 09. 2008 uzavrel kúpnu zmluvu, zaplatil predávajúcim kúpnu cenu za nehnuteľnosti, v septembri 2011 si nechal vyhotoviť vytyčovací náčrt, pretože si chcel pozemok oplotiť, na základe vymerania zistil, že hranice pozemku parc.č. XXX/XX zasahujú do cesty v zábere 31m2, vzhľadom k tomu, že cestné teleso netvorí len asfaltový povrch ale aj ochranné pásmo cesty III. triedy, je plocha celkom o výmere 79m2 a v prípade maximálneho ochranného pásma 110m2. Žalovaný pochybil pri vyhotovovaní geometrického plánu č. 164/2008, ktorý bol použitý pri kúpnej zmluve, spôsobil mu tak škodu vo výške zaplatenej kúpnej ceny, ďalej vo výške 961,60 eura, čo sú výdavky za vyhotovenie znaleckého posudku vo veci kontroly hraníc pozemkov a vo výške 50 eur za zaplatenú zálohu za vytyčovací náčrt č. 21/2011. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný nebol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, nebol účastníkom právneho úkonu - kúpnej zmluvy, nebol v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy sa ani nepoznali, takže už vôbec nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že by mu žalovaný mal škodu spôsobiť úmyselne, žalovaný nevypracoval geometrický plán pre účastníkov kúpnej zmluvy, ale pre obec Z., ktorá si objednala vypracovanie geometrického plánu za účelom rozdelenia nehnuteľností. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom ako kupujúcim a predávajúcimi, toto boli účastníci zmluvného vzťahu a len medzi nimi sa môže jednať o zodpovednosť za prípadnú spôsobenú škodu. S poukazom na tieto skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a vo veci sa ďalej ani nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, ani ďalším skutkovým stavom veci, pretože na veci by to nič nezmenilo. Z rovnakých dôvodov súd zamietol aj návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania a to výsluch starostu obce Z. F., p. E. a P.. T. a zabezpečenie spisového materiálu Úrade geodézie, kartografie a katastra.

1.4.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb.v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) tak, že zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému vo výške 1480,57 eura, ktoré trovy pozostávajú zo sumy 535,50 eura za zaplatený súdny poplatok za odpor a zo sumy 945,07 eura z titulu trov právneho zastúpenia.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním v celom rozsahu žalobca z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Predovšetkým namietal nesprávne obsadený súd, nakoľko sudkyňa nebola zákonnou sudkyňou a k zmene zákonného sudcu došlo opatrením v rozpore so zákonom č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Namietal tiež postup súdu, kedy v pojednávacej miestnosti tesne pred formálnym otvorením pojednávania, rozoberal s právnym zástupcom žalovaného otázky vecnej legitimácie. V rámci priebehu pojednávania neboli pripustené súdom otázky na žalovaného, ktoré sa týkali jeho tvrdení v odpore, neboli vykonané žiadne navrhnuté dôkazy, či už písomne, alebo na pojednávaní. Odôvodnenie, že žalovaný nie je údajne vecne legitimovaný neobstojí, pretože potom by musel byť zvolený iný procesný postup. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. To, že došlo k porušeniu právnej povinnosti vyplývalo zo zistení UG KK SR 10/2012-AK, ktorý bol súčasťou spisu. K námietke premlčania uviedol, že ide o jednoznačný úmysel žalovaného, keďže v konaní, kde žaluje štát, zastúpený UG KK SR vypovedal, že v teréne bol, nevyznačil lomové body pevne a asfalt rozozná od poľa aj slepý, nie to ešte autorizovaný geodet s GPS. Úmysel je právna kategória definovaná trestným zákonom. To, že nebol so žalobcom v právnom vzťahu neobstojí, pretože spôsobenie škody je samostatným dôvodom vzniku záväzku. Podstatou problému je to, že nesprávne zameranie pozemku nie je laicky poznateľné. Takéto konanie má vysokú latenciu a je spôsobilé spôsobiť ujmu. Sám nemohol vedieť a dozvedieť sa o tom, že pozemok, ktorý kúpil v dobrej viere, je zle zameraný, vrátane zle určenej hranice, keď vychádzal z toho, že geometrický plán prešiel autorizačným a úradným overením a je

správny. Následne hypoteticky rozoberá pripustenie skutočnosti, že o tomto fakte bolo možné vedieť z laickej obhliadky. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3.Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa s jeho tvrdeniami nestotožňuje, nakoľko sú logicky a právne nesprávne. Nie je pravdou, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca. Tvrdenie žalobcu ohľadom prejednávania vecnej legitimácie pred otvorením pojednávania, považuje za neopodstatnené. Námietku pasívnej legitimácie vzniesol už v odpore a na túto námietku odkazuje aj súd prvej inštancie vo svojom rozsudku, takže žiadne poučovanie a riešenie otázky vecnej legitimácie pred pojednávaním nepripadalo do úvahy. K otázke pasívnej legitimácie sa však žalobca vôbec nevyjadruje, jeho odvolanie obsahuje rôzne všeobecne známe právne závery a rozhodnutia súdov, pričom absentuje akákoľvek spojitosť s prejednávanou vecou. Opakovane uvádza, že v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom nikdy nebol a ani mu žiadnu škodu na majetku nespôsobil. Z tohto dôvodu absentuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a jeho konaním. Zo strany žalobcu absentuje akékoľvek hmotnoprávne odôvodnenie veci, ako aj odôvodnenie údajnej výšky škody, kedy žalobca požadoval úhradu celej kúpnej ceny, čo považuje za absolútne nesprávne. Bez ohľadu na presvedčenie žalobcu, tento nepochybne uviedol, že o skutočných hraniciach pozemku v prírode sa dozvedel dňa 30. 09. 2011, svoje prípadné práva mohol uplatňovať od 01. 10. 2011 a z tohto dôvodu subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie náhrady škody podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka dávno uplynula. Námietky žalobcu ohľadom nevykonania dôkazov považuje za právne irelevantné. Skutočnosť, že žalobca je presvedčený o tom, že ním navrhované dôkazy sú relevantné, neznamená, že ich za také musí považovať aj súd a musí ich aj vykonať a v prípade, ak tieto dôkazy súd nevykonal, neznamená to, že vo veci nebolo rozhodnuté v súlade so zákonom. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a opodstatnené, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. 5. Podľa § 387 ods.1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 5.1.Ustanovením § 387 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

6. V danej veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými, žalovanou namietanými dôvodmi, uvedenými v podanom odvolaní. Odvolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by musel zrušiť napadnuté rozhodnutie. Žalobcom namietaná vada konania, spočívajúca v narušení práva na spravodlivý proces, zmätočnosti konania, nie je daná v postupe súdu spočívajúcom v tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nebola odvolacím súdom zistená. 6.1. Súd prvej inštancie v danej veci uvedené kritéria, splnenie ktorých je potrebné na konštatovanie, že rozsudok je preskúmateľný, dodržal a napadnutý rozsudok obsahuje všetky podstatné skutočnosti tak,

ako to vyžaduje ustanovenie § 220 CSP. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa vyporiadal s tvrdeniami strán sporu, vyhodnotil jednotlivé dôkazy a uviedol aj svoje úvahy, ktorými sa riadil. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je preskúmateľné.

7. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že v danej veci sudkyňa nebola zákonnou sudkyňou. Žiadne dôvody, na základe ktorých dospel k takémuto záveru, však neuviedol. Odvolací súd napriek tomu, zaoberal sa otázkou, či v danej veci rozhodoval zákonný sudca. 7.1.Zákonný sudca je podľa § 3 ods. 3 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov, sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Podľa Rozvrhu práce Okresného súdu Nitra na rok 2016, kedy došlo k prevodu veci z registra „Ro“ do registra „C“, v dôsledku odporu podaného odporcom, pri prevodoch z oddelení „Ro“ a „Rob“ do oddelení „C“ a „Cb“ sa tieto veci pridelia sudcovi náhodným výberom prostredníctvom generátora elektronickej podateľne, pričom nemusí ísť o toho istého sudcu, ktorému vec pôvodne napadla do registra „Ro“ a „Rob“. Súd prvej inštancie podľa tejto zásady skutočne postupoval. Žalobca podal dňa 11. 07. 2014 Okresnému súdu Nitra návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorá vec bola elektronickou podateľňou pridelená do senátu 19Ro, kde zákonným sudcom bola Mgr. B. D. (19Ro/282/2014). Po podaní odporu žalovaným, ktorým sa platobný rozkaz podľa § 174 ods. 2 OSP (nakoľko k podaniu odporu došlo za účinnosti OSP), zrušil zo zákona, bola predmetná vec elektronickou podateľňou, teda v súlade s rozvrhom práce súdu prvej inštancie, pridelená do senátu 12C, kde je zákonnou sudkyňou Mgr. P. D.. Keďže predmetná sudkyňa v danej veci aj v merite veci rozhodla napadnutým rozsudkom, je potrebné konštatovať, že vo veci rozhodla zákonná sudkyňa. Z tohto dôvodu odvolací súd námietku žalobcu o rozhodnutí nezákonným sudcom, považoval za nedôvodnú a neopodstatnenú.

7.2. Žalobca v podanom odvolaní namieta nevykonanie ním navrhovaných dôkazov. V danej veci rozhodoval súd prvej inštancie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Z uvedeného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva oprávnenie súdu prvej inštancie na vykonanie tých dôkazov, ktoré považuje v danej veci za rozhodujúce a nevyhnutné. Súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Musí však dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom. V danej veci teda súd prvej inštancie nebol povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhoval žalobca, keďže žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, preto podrobným skúmaním a dokazovaním skutkového stavu, nebol povinný. Z tohto dôvodu námietku odvolateľa, spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, považoval za účelovú a neopodstatnenú.

8. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. Odvolací súd po tom, ako preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie žalobcu, dospel k záveru o správnosti tohto záveru súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalobcu. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutiam môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8.1. Odvolací súd sa s dôvodmi, uvedenými v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu stotožnil. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie podľa § ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, uviedol všetky podstatné skutočnosti a úvahy, ktoré ho viedli k danému rozhodnutiu. Odvolací súd, stotožniac sa s týmito dôvodmi, podľa § 387 ods. 2 na tieto dôvody ďalej iba poukazuje.

8.2. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd k otázke vecnej legitimácie v danej veci, iba dodáva nasledovné skutočnosti. V danej veci je predmetom konania nárok na náhradu škody, uplatňovaný žalobcom. Otázku, kto je v tom - ktorom prípade aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd v konaní o náhradu škody riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, kto podľa zákona zodpovedá za (údajnú) škodu žalobcu, spôsobenú ním tvrdeným skutkovým dejom, nie je (ešte) opodstatnené riešenie otázky neoprávnenosti konania bezprostredného škodcu, ním spôsobenej škody (a jej výšky), ani príčinnej súvislosti medzi konaním (údajného) bezprostredného škodcu a žalobcom tvrdenou škodou. Je totiž logické, že spornosť v týchto otázkach môže byť v konaní o

náhradu škody riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť týka - medzi poškodeným a tým, kto za jeho (údajnú) škodu zodpovedá. Z tohto hľadiska je preto predpokladom úspešného uplatnenia práva na náhradu škody nielen zistenie, že žalobca je subjektom, ktorému bola spôsobená škoda, ale rovnako zistenie, že ten, kto žalobca považuje za subjekt zodpovedajúci za jemu vzniknutú škodu, skutočne za ňu podľa zákona zodpovedá. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 358/2015 zo dňa 31. 03. 2016).

8.3. Posudzujúc vec, konkrétne vecnú pasívnu legitimáciu z vyššie uvedených hľadísk, pre úspešnosť žaloby na náhradu škody je potrebné splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu, a to: a/ porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b/ vznik škody ako majetkovej ujmy, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Iba ten subjekt, ktorý splní všetky tieto zákonné predpoklady náhrady škody, je v danej veci vecne pasívne legitimovanou stranou konania. O nedostatok vecnej pasívnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žaloba tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

9. Ak teda v danej veci, za situácie, že žalovaný vyhotovil v roku 2008 geometrický plán na základe objednávky Obecného úradu Z. F. na rozdelenie pozemkov, z ktorých žalobca jednu novovytvorenú parcelu odkúpil od vlastníkov tejto nehnuteľnosti, pričom žalovaný nebol takýmto vlastníkom, a ani nebol zmluvnou stranou v kúpnej zmluve, ktorou žalobca predmetnú nehnuteľnosť odkupoval, žalovaný nekonal na priamy pokyn žalobcu o vyhotovenie geometrického plánu, (objednávateľom bol obecný úrad), nemohol žalovaný zaviniť a svojim konaním (vyhotovením geometrického plánu), spôsobiť žalobcovi škodu. Okrem toho je spochybnená aj výška škody, ktorú žalobca odôvodnil iba tým, že vo výške kúpnej ceny za pozemok mu vznikla škoda, z ktorého tvrdenia, bez ďalších dôkazov, však vôbec nevyplýva, že by mu škoda vôbec vznikla. Už vôbec nie je možné hovoriť o príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného (vypracovaním geometrického plánu) a prípadným vznikom „údajnej“ škody, keďže ani sám žalobca túto konkrétne nešpecifikoval. Vzhľadom k tomu, že v danej veci neboli splnené základné predpoklady náhrady škody u žalovaného, nemôže byť žalovaný ani vecne pasívne legitimovanou stranou v tomto spore. Odvolací súd sa preto so záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil.

10. K žalovaným vznesenej námietke premlčania a žalobcom namietanej tejto námietke s tým, že ide o desaťročnú premlčaciu lehotu, nakoľko konanie žalovaného bolo úmyselné, odvolací súd iba poznamenáva, že aj v prípade, ak by bola u žalovaného existencia splnenia základných podmienok na náhradu škody, teda bol by vecne pasívne legitimovanou stranou v spore, nárok žalobcu na náhradu škody by bol premlčaný, keďže v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o pochybení žalovaného, ako o úmyselnom protiprávnom úkone. Z tohto dôvodu námietku odvolateľa, uvedenú v podanom odvolaní, vyhodnotil odvolací súd ako účelovú a neopodstatnenú. Odvolací súd iba poznamenáva, že súd prvej inštancie správne najskôr skúmal vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného, v dôsledku jej absencie sa už ďalej námietkou premlčania zaoberať nemusel.

11. Odvolací súd taktiež dôvody odvolania, uvádzané odvolateľom, týkajúce sa údajného prejednávania pasívnej legitimácie pred otvorením pojednávania, vyhodnotil ako právne irelevantné, nakoľko tieto tvrdenia neboli žiadnym spôsobom preukázané.

12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd dôvody uvedené v podanom odvolaní žalobcu, nepovažoval za opodstatnené a dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .