Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/214/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. M., štátneho občana M. republiky, zastúpeného A3 advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom K. Šianec č. 232, Trenčín, IČO: 36 735 311 proti manželke W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. sociálnych služieb - V., Y. XX, Trenčín, štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej opatrovníčkou W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. nad O. XX, M. I. O., zastúpenej JUDr. Janou Štefánekovou, advokátkou, so sídlom Vážska 308/45, Trenčín, o rozvod manželstva, na odvolania manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 13C/317/2013-178 zo dňa 27. februára 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov B. K. a W. K., rod. M. uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu K. M. vo zväzku 3, ročník 1988, na strane 161, pod poradovým číslom 25 rozviedol /výrok I./ a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania /výrok II./. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom žiadal o rozvod manželstva s manželkou s odôvodnením, že k ochladeniu ich manželského zväzku došlo potom, ako manželke diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu sklerosis multiplex. Manželka stupne začala vyžadovať neustálu starostlivosť, čo vzhľadom na svoje pracovné povinnosti nebol schopný zabezpečiť. Z tohto dôvodu sa o manželku začali starať jej rodičia, ku ktorým sa nasťahovala. Od tohto času spolu nežijú. Po jej umiestnení v centre sociálnej pomoci v K. M. sa vídali len sporadicky. Postupne sa začali odcudzovať a ich vzťah bol vážne narušený a to nielen vzhľadom na jeho prácu, ale najmä v dôsledku charakteru priebehu choroby manželky. Aj napriek citovému ochladeniu sa snažil zotrvať v manželstve, a to najmä v záujme ich dcéry R. /dnes už plnoletej/. Spolu nežijú už 16 rokov a takáto situácia je pre neho v rodine po psychickej aj citovej stránke naďalej neúnosná, a preto sa rozhodol situáciu v rodine riešiť podaním návrhu na rozvod manželstva. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 19.11.1988. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Horné M. vo zväzku 3, ročník 1988, na strane 161 pod poradový číslom 25. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Navrhovateľ pred súdom uviedol, že na návrhu na rozvod manželstva trvá. Svoje manželstvo považoval v minulosti za harmonické, vychovali jednu spoločnú dcéru. Uviedol, že okolo r. 1996 bola manželke zistená diagnóza skleróza multiplex, pričom počas tohto obdobia, kým jej bola zistená diagnóza a aj po stanovení diagnózy, svoju manželku vždy doprevádzal na vyšetrenia. Nakoľko v Trenčíne nebola dostupná liečba vyhovujúca zdravotnému stavu manželky, chodili do Bratislavy, tam jej naordinovali injekčnú liečbu, ktorá jej pomáhala, avšak je zdravotný stav bol kolísavý, raz sa zlepšil, raz zhoršil. Uviedol, že manželka má zhoršený hlavne pohybový aparát,

po duševnej stránke je v poriadku. Nakoľko navrhovateľ začal podnikať, pričom podnikanie vykonával aj na území Českej republiky a zdravotný stav manželky si vyžadoval stálejšiu opateru, táto jej bola poskytovaná zo strany jej rodičov. Manželka tak bývala aj s dcérou u svokrovcov, po smrti otca navrhovateľa a vzhľadom na zdravotný stav jeho matky, ktorá si vyžadovala jeho opateru sa presťahoval do K. M. a takto oddelene s manželkou žili niekoľko rokov. Postupom času svokrovci už nevládali poskytovať jeho manželke všetku potrebnú starostlivosť a vzhľadom na jeho záväzky sa rozhodol vybaviť manželke starostlivosť v dome sociálnych služieb - podarilo sa mu zabezpečiť pre manželku nepretržitú starostlivosť umiestnením do Domova sociálnych služieb v K. M.. Vzhľadom na uvedené okolnosti a vzdialenosť medzi nimi došlo k odcudzeniu. Nakoľko ich dcéra nadobudla plnoletosť, pričom manželstvo považuje viac ako 15 rokov za nefunkčné, rozhodol sa podať návod na rozvod manželstva. Uviedol, že nevidí žiadny dôvod zotrvávať v tomto formálnom zväzku. Do budúcnosti rodinu neplánuje. S manželkou sú aj majetkovo vysporiadaný, nakoľko v r. 1994 vzhľadom na navrhovateľovu podnikateľskú činnosť bolo ich bezpodielového spoluvlastníctvo manželov zrušené, a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.05.1994 č.k. 6C/732/1994-9. Následne došlo aj k dohode o jeho vyporiadaní. Táto bola podpísaná dňa 12.06.1997. Procesná opatrovníčka manželky uviedla, že je nesporné, že manželia dlhodobo spolu nežijú a ich manželstvo si neplní svoju funkciu. Poukázala na rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní o určenie výživného zo strany navrhovateľa k manželke, pričom mu bolo určené platiť výživné vo výške 80 eur. Ani toto však navrhovateľ neplní. Má za to, že celý návrh o rozvod bol podaný účelovo, keď bol podaný po tom, ako bol podaný návrh na určenie výživného. Základným predpokladom fungovania manželstva je aj to, že manželia sú povinní si pomáhať. Je toho názoru, že navrhovateľ by teda mal manželke pomáhať v jej ťažkej životnej situácii. Žiadala, aby súd prihliadol na tento dôvod hodný osobitného zreteľa a manželstvo nerozviedol. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 18, § 19 ods. 1 prvá veta a § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Uviedol, že ako vyplýva z uvedených ustanovení Zákona o rodine základným predpokladom rozvodu manželstva je vážne narušenie a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi do takej miery, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri posudzovaní vážnosti narušenia a rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi musí súd vždy zisťovať i príčiny, ktoré k takémuto rozvratu viedli. V danom prípade príčinu rozvratu manželstva súd vzhliadol v citovom ochladnutí manželov po tom, ako sa manželka v dôsledku svojho ochorenia presťahovala ku svojim rodičom, čím de facto došlo k ukončeniu vzájomného spolužitia medzi manželmi. Tento stav trvá viac ako 15 rokov, manželia spolu nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú a medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že manželstvo je nefunkčné. Na základe uvedeného má súd za to, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že si neplní svoj spoločenský účel tak, ako to má na mysli zákon o rodine, v zmysle ktorého účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto súd rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol. Pokiaľ manželka prostredníctvom procesnej opatrovníčky namietla, že podanie návrhu na rozvod manželstva bolo zo strany navrhovateľa účelové v snahe vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti, súd uvádza, že sa jedná skôr o morálny aspekt konania manžela, ktorý však nemá vplyv na skutočnosť, že manželstvo si dlhodobo neplní svoj účel a je rozvrátené. Rovnako tak, keď poukázala na povinnosť manželov vzájomne si pomáhať, čo je podľa nej základným predpokladom fungovania manželstva, a preto žiadala manželstvo nerozviesť. S týmto možno v zásade súhlasiť, avšak v danom prípade tým, že manželia spolu dlhodobo nežijú, vzájomne si ani nepomáhajú, čím nie je naplnený predpoklad fungovania manželstva, a teda aj z tohto pohľadu je tu daný dôvod pre rozvod manželstva. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie manželka navrhovateľa. Podľa nej je nepochybné, že návrh navrhovateľa bol podaný účelovo, pretože napriek tomu, že s ňou navrhovateľ dlhodobo nežil tak návrh podal až po tom, čo bol vyzvaný, aby si začal voči nej plniť vyživovaciu povinnosť. Podľa § 18 Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si. Povinnosťou navrhovateľa je teda pomáhať svojej manželke a to aj s prihliadnutím na jej zdravotný stav, keď je odkázaná na pomoc tretej osoby. Situácia, v ktorej sa manželka navrhovateľa ocitla je natoľko závažná, že predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, na ktorý by mal súd prihliadnuť a manželstvo účastníkov nerozviesť. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva zamietne. 3. K odvolaniu svojej manželky sa písomne vyjadril navrhovateľ. Podľa neho je toto odvolanie nedôvodné a účelové, s cieľom dosiahnuť predĺženie konania a tým aj dobu platenia výživného. Zistený skutkový stav bol posúdený súdom prvej inštancie správne, účastníci spolu viac ako 15 rokov nežijú, nehospodária spoločne, intímne sa nestýkajú a ich manželstvo si tak neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam manželky navrhovateľa dodáva nasledovné: 6. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 7. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom, je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý neodčiniteľne bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Rozvrat vo vzťahoch medzi manželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine. Dôležitosť jednotlivých úloh manželstva sa v jeho priebehu mení a to v závislosti od dĺžky jeho trvania, veku partnerov a ich detí. V manželstve, z ktorého pochádzajú maloleté deti, vystupuje do popredia výchovná funkcia a s tým spojená povinnosť rodičov vytvárať zdravé rodinné prostredie. 8. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o návrhu na rozvod manželstva účastníkov rozhodol správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a hlboko rozvrátené, a preto manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, čo je predpokladom pre rozvod manželstva. V zhodne so súdom prvej inštancie možno konštatovať, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý, vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci spolu už niekoľko rokov nežijú, nehospodária spoločne ani sa intímne nestýkajú. Dieťa, ktoré pochádza z ich manželstva je už plnoleté. Navrhovateľ odmieta obnovenie manželského spolužitia a obnovenie spolužitia medzi účastníkmi tak nie je možné očakávať. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. 9. Odvolací súd nespochybňuje, že manželia sú si povinní poskytovať vzájomnú pomoc a to osobitne v prípadoch ako je tento, kedy jeden z nich z dôvodu svojho vážneho zdravotného stavu je odkázaný na pomoc tretích osôb. V danej veci však z dokazovania vyplynulo, že osobnú starostlivosť navrhovateľ manželke dlhodobo neposkytuje, nepretržitá starostlivosť o manželku navrhovateľa je zabezpečená v domove sociálnych služieb a všetka pomoc zo strany navrhovateľa sa tak obmedzuje na vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči manželke, ktorá bola určená súdom /a ktorá podľa tvrdení manželky navrhovateľa nie je zo strany navrhovateľa aktuálne plnená/. Toto nepopiera ani manželka navrhovateľa a z jej odvolania je zrejmé, že aj ďalšiu pomoc od navrhovateľa si predstavuje len v plnení súdom určenej vyživovacej povinnosti. Vzájomný vzťah medzi účastníkmi konania ako manželmi sa tak redukuje na čisto vzťah peňažného plnenia, čo je v rozpore so spoločenskými funkciami manželstva a nepredstavuje tak dôvod pre zachovanie manželstva účastníkov konania. 10. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie správne manželstvo účastníkov rozviedol a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .