Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Cb-87-2014.pdf
PDF · 121.66 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/87/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: KJ Trade Service, s.r.o., Železničná 363, Senica, IČO: 36 277 231, zastúpený: Mgr. Radek Zapletal, advokát Železničná 1511/61, Senica, proti žalovanému: HENKEL SLOVENSKO, spol. s r.o., Záhradnícka 91, Bratislava, IČO: 17 324 426, zastúpený: JUDr. Ján Havlát, advokát, Rudnayovo nám. 1, Bratislava o zaplatenie istiny 41.883,34 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 7.722,- Eur od 25.07.2013 do 14.04.2014, zo sumy 738,94 Eur od 24.08.2013 do 14.04.2014, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 8.460,94 Eur z a s t a v u j e .
III. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
IV. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 59,60%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.01.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 41.883,34 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný si u neho objednal služby - práce externých OZ detergenty. Tieto služby žalobca vykonal pre žalovaného riadne a včas a následne vystavil dňa 24.06.2013 faktúru č. 4130041 na sumu 7.722,- Eur s DPH, dňa 24.07.2013 faktúru č. 4130049 na sumu 5.148,. Eur s DPH, dňa 22.08.2013 faktúru č. 4130057 na sumu 9.306,- Eur, dňa 24.09.2013 faktúru č. 4130065 na sumu 5.148,- Eur, dňa 24.10.2013 faktúru č. 4130073 na sumu 7.207,20 Eur a dňa 22.11.2013 faktúru č. 4130082 na sumu 7.352,14 Eur. Žalovaný tieto faktúry neuhradil.
3. Súd vo veci vydal dňa 18.03.2014 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že dňa 18.12.2012 bola vystavená zálohová faktúra s dátumom dodania 18.12.2012 a splatnosťou 17.01.2013 na sumu 39.600,- Eur s DPH titulom mimoriadneho merchanidisingového servisu za obdobie 01.10.2012 - 14.12.2012. Podľa žalovaného sa malo jednať o zálohovú faktúru, ktorá mala byť vystavená na obdobie roku 2013 za merchandisingový servis podľa zmluvy o merchandisingu, čo žalovaný namietal dňa 11.04.2014. Chybnosť faktúry nebola zo strany
žalovaného spochybnená skôr z dôvodu, že znenie textu faktúry bolo komunikované obchodníkmi oboch účastníkov a teda omyl na faktúre bol zistený až po vydaní platobného rozkazu.
4. Žalovaný tak evidoval voči žalobcovi pohľadávku vo výške 39.600,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo uhradením zálohovej faktúry vystavenej dňa 18.12.2012 s dátumom dodania 18.12.2012 a splatnosťou dňa 17.01.2013 na sumu 33.000,- Eur bez DPH, celkom 39.600,- Eur. Táto faktúra bola žalovaným uhradená dňa 05.02.2013 a to aj napriek skutočnosti, že činnosti v nej uvedené vykonané neboli. Žalovaný si preto svoju pohľadávku vo výške 39.600,- Eur jednostranne započítal voči pohľadávke uplatnenej žalobcom v tomto konaní.
5. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.02.2017 vzal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu späť v časti istiny v sume 8.460,- Eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa tak žalobca domáhal zaplatenia sumy 33.422,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 7.722,- Eur od 25.07.2013 do 14.04.2014, zo sumy 5.148,- Eur od 24.08.2013 do 14.04.2014, zo sumy 4.409,06 Eur od 15.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 9.306,- Eur od 22.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 5.148,- Eur od 25.10.2013 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 7.207,20 Eur od 24.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 7.352,14 Eur od 23.12.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. S poukazom na späťvzatie čiastočné žaloby, ako aj na súhlas žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v späťvzatej časti zastavil.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka B. Ď., výsluchom svedka O. N., výsluchom svedka G.F. W., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: predžalobnej upomienky, faktúr č. 4130041, č. 4130049, č. 4130057, č. 4130065, č. 4130073, č. 4130082, č. 4130092, č. 4120100, č. 4120082 s prílohami, č. 4120083 s prílohami, č. 4120084 s prílohami, č. 4120091 s prílohami, č. 4120092 s prílohami, č. 4120093 s prílohami, č. 4120103 s prílohami, č. 4120104 s prílohami, č. 4120105 s prílohami, č. 4120112 s prílohami, č. 4120113 s prílohami, č. 4120114 s prílohami, zmluvy zo dňa 02.01.2011, zmluvy č. 2/2011 zo dňa 01.02.2011, jednostranného započítania pohľadávok, výpisu z účtu žalovaného, listu žalovaného zo dňa 11.04.2014, výpisu z účtu žalobcu, prepisov e-mailovej komunikácie, čestných prehlásení o neuskutočnení výkonu mimoriadneho merchandisingového servisu, výkazov práce, hlavnej knihy - analytickej karty žalobcu, potvrdenia o podaní daňového priznania žalobcu k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2012, daňového priznania žalobcu k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2012, dodatočného daňového priznania žalovaného k dani z pridanej hodnoty za rok 2012, dodatočného daňového priznania žalovaného k dani z príjmov za rok 2012 ako aj ostatného obsahu spisu zistil nasledovný skutkový stav:
11. Z výsluchu svedka B. Ď. súd zistil, že manželka svedka je vlastníkom žalobcu, pričom svedok v prípade jej neprítomnosti zabezpečuje obchodné prípady žalobcu. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že nezaplatené faktúry boli vystavené za služby merchandisingu, ktoré boli žalovanému poskytnuté zo strany žalobcu. Poskytnutie týchto služieb bolo riadne zdokladované, tieto boli objednané a boli žalovanému aj poskytnuté. Faktúra vystavená žalovanému v mesiaci december 2012 na sumu 39.600,- € bola vystavená za služby merchandisingového charakteru. Išlo o služby v rámci tzv. pushových akcií, kedy sa v období zvýšeného dopytu po tovare zabezpečovalo napr. lepšie umiestnenie tovaru v obchodoch, objednanie lepšieho tovaru a pod. Svedok taktiež uviedol, že žiadne zálohové platby sa pre žalovaného nevystavovali. Faktúry boli vystavené iba za služby, ktoré boli riadne objednané a vykonané. Aj faktúra za služby poskytnuté v mesiaci november a december 2012 bola riadne zaúčtovaná aj s jej dokladom na daňové povinnosti žalobcu aj pokiaľ ide o DPH aj daň z príjmu. A dane boli aj riadne
odvedené. Svedok faktúru vystavenú na sumu 39.600,- € nepovažoval za zálohovú a s tým, že by malo ísť o zálohovú faktúru sa prvý krát stretol až po odpore žalovaného proti platobnému rozkazu. Faktúry nikdy neboli vystavované ako zálohové, ale vždy išlo o konečnú faktúru vystavenú za poskytnuté služby. Faktúry sa vystavovali za každý mesiac, po poskytnutí služieb, v prípade poskytnutia mimoriadnych služieb sa vystavovali po ich ukončení. Po tom, čo neboli úspešné bežné upomienky vystavované učtárňou, si svedok zaobstaral telefonický kontakt na človeka, ktorý u žalovaného schvaľuje faktúry. Išlo o p. N.. Ten mu povedal, že on pokyn na úhradu faktúr nemôže vydať a celú záležitosť posunie vyššiemu vedeniu žalovaného. Ani toto nemalo úspech a peniaze neprišli a preto došlo k podaniu žaloby. Svedok osobne poskytnutie služieb na konci roku 2012 nekontroloval, keďže v tom čase žalobca spolupracoval s 300 spolupracovníkmi. Správy o poskytovaní služieb podávalo lokálne vedenie.
12. Z výsluchu svedka O. N. súd zistil, že žalovaný je jeho zamestnávateľ, u žalovaného pôsobí ako manažér. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca vystavil žalovanému zálohovú faktúru, avšak služby nevykonal. Niekedy koncom r. 2013 bola po dohode s p. Mihálikom vystavená faktúra, ktorá mala byť zálohovou faktúrou za služby, ktoré budú žalobcom vykonané. Faktúra bola vystavená a bola aj zaúčtovaná. Keďže služby sa neuskutočnili, bola táto suma faktúry započítaná voči ostatným pohľadávkam žalobcu. Svedok bol za spoluprácu so žalobcom zodpovedný iba krátke obdobie a to na prelome rokov 2012-2013. V období keď bol zodpovedný za vzťahy so žalobcom bola faktúra na sumu 39.600,- Eur jediný prípad zálohovej faktúry. Pri zaúčtovávaní faktúry konal svedok na pokyn svojho nadriadeného, ktorý mu uložil dohodnúť platbu, z ktorej by sa následne u žalobcu čerpali služby v budúcom období. Text faktúry napísal p. Mihálik. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že u žalovaného nebolo zvykom, aby sa okrem pravidelných merchandisingových akcií vykonávali aj mimoriadne akcie. K jednotlivým faktúram, dostával žalovaný rozpis služieb, na základe tohto rozpisu bol dávaný súhlas na úhradu. Niekedy bol tento rozpis služieb zasielaný vopred e-mailom, k spornej zálohovej faktúre takýto výkaz pripojená nebol. Svedok taktiež uviedol, že výkazy nevyzerali tak, ako vyzerajú výkazy predložené žalobcom v tomto konaní. Obchodní zástupcovia navštevujúci maloobchodné predajne si dávajú potvrdzovať návštevu týchto predajní u vedúceho predajne, pričom sa často stáva, že títo im opečiatkujú hocikoľko potvrdení.
13. Z výsluchu svedka G. W. súd zistil, že svedok bol zamestnancom žalobcu od približne od roku 2005 do roku 2013. Na starosti mal akvizičných klientov, ponúkal merchandisingové služby a zabezpečoval logistiku. Keď v roku 2013 odchádzal zo spoločnosti žalobcu tak svojmu nástupcovi nezanechal žiadnu nezaplatenú faktúru a to či už od spoločnosti žalovaného alebo od inej spoločnosti. Až následne bol kontaktovaný s tým, že nedošlo k zaplateniu faktúry, ktorá mala byť vystavená v r. 2012. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca pre žalovaného zastrešoval kompletné portfólio služieb v oblasti merchandisingu a logistiky. V tom čase sa so spoločnosťou žalovaného riešili dve divízie, detergenty a divízia kozmetiky. Pre tieto divízie sa štandardne poskytovali služby na mesačnej báze a na mesačnej báze sa aj fakturovali. Okrem toho v obdobiach zvýšeného dopytu ako napr. v lete alebo v predvianočnom období sa poskytovali aj špeciálne služby nakoľko sa zvyšovali nároky na prácu a rozširovala sa aj sieť obchodov, ktorých boli služby poskytované. Tieto služby sa poskytovali vždy iba na základe požiadaviek klientov. Faktúry sa vystavovali vždy po poskytnutí služieb. V období prelomu rokov 2012-2013 boli žalovanému poskytnuté mimoriadne služby v oblasti monitoringu. Väčšina veľkých klientov vyžadovala aj mimoriadne služby, ktoré sa týkali napr. kontroly vystaveného tovaru, kontroly cien, kontroly dátumov spotreby a pod. Takéto mimoriadne služby boli poskytnuté aj žalovanému na prelome r. 2012-2013. K faktúram za poskytnuté služby sa predkladali výkazy vykonaných prác, ktoré boli potvrdzované v obchodoch, v ktorých boli služby poskytované. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že zo strany žalovaného v rozhodnom období rokov 2012-2013 komunikoval s 3 ľuďmi, ktorých mená si nepamätá. Dvaja mali na starosti detergenty a jedna pani kozmetiku. Svedok ďalej po nahliadnutí do e- mailu zo dňa 16.04.2013 z odpoveďou zo dňa 24.04.2013 uviedol, že ide určite o jeho komunikáciu.
14. Z faktúr č. 4130041, č. 4130049, č. 4130057, č. 4130065, č. 4130073, č. 4130082 súd zistil, že žalobca fakturoval v mesiacoch jún až november 2013 žalovanému „náklady spojené s prácou externých OZ detergenty“ - pracovník č. 1 sumu spolu 41.883,34 Eur.
15. Zo zmluvy zo dňa 02.01.2011 súd zistil, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom zmluvu, ktorej predmetom bola kontrola sortimentu zmluvných výrobkov, doplnenie pozícií v regáloch alebo na palete, kontrola predpísaného facingu, kontrola záručnej doby, rotácia zmluvných výrobkov podľa dátumu spotreby, kontrola umiestnenia cenoviek, správnej ceny a gramáže, údržba a
poriadok predajnej pozície a výrobku. Žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi odmenu za výkon činností podľa tejto zmluvy merchandiserom č. 1 (brigádnik) v sume 2,49 Eur a merchandiserom č. 2 (živnostník) v sume 2,66 Eur. Žalobcovi zároveň prináležala odmena vo výške 10% brutto sadzby merchandisera č. 1 a 2 bez DPH za každú zrealizovanú hodinu výkonu činností podľa tejto zmluvy. Žalobca bol v zmysle tejto zmluvy oprávnený vystaviť daňový doklad k 15-temu dňu v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy bola vykonávaná merchanidsingová činnosť.
16. Zo zmluvy č. 2/2011 zo dňa 01.02.2011 súd zistil, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom zmluvu, ktorej predmetom bolo zabezpečenie: realizácie vystavenia na vybraných prevádzkach MO podľa pokynov objednávateľa, spracovanie objednávok tovaru na vybraných prevádzkach podľa pokynov objednávateľa, dodržania zalistovaného sortimentu na vybraných prevádzkach MO podľa pokynov objednávateľa, realizácie objednávok top sortimentu na vybraných prevádzkach MO podľa pokynov objednávateľa, sledovanie a zabezpečenie vystavenia platných cenoviek pri produktoch objednávateľa, kontroly realizácie, resp. zabezpečenie exekúcie dohodnutých aktivít prípadne realizácia aktivít nad rámec dohodnutých aktivít merchandisingu, dodržania správneho placementu podľa zadania objednávateľa, kontroly prípadnej vypredanosti tovaru a zabezpečenia čo najrýchlejšieho odstránenia tejto situácie na vybraných prevádzkach MO podľa pokynov objednávateľa, distribúcie POS materiálov na vybraných prevádzkach MO podľa pokynov objednávateľa, efektívna práca s produktmi objednávateľa v rámci regálov ako aj výkladov na prevádzkach MO, administratívnej činnosti podľa požiadaviek objednávateľa, plnenia iných zdaných úloh podľa pokynov určeného zamestnanca. Výsledkom činnosti žalobcu mal byť písomný výkaz o obchodných návštevách, ktorý bude zasielaný objednávateľovi mesačne a to vždy do tretieho dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom prebiehali obchodné návštevy. Žalobca mal za výkon činností podľa tejto zmluvy nárok na mesačnú odmenu za pracovníka vo výške 780,- Eur, nárok na kvartálnu odmenu až do výšky 30% zo súčtu mesačných odmien za kvartál za pracovníka, ďalej nárok na kvartálnu odmenu až do výšky 30% súčtu mesačných odmien za štvrťrok za pracovník po splnení kritérií uvedených v prílohe 3 tejto zmluvy, ako aj ročnú odmenu vo výške mesačnej odmeny každého pracovníka. Žalobcovi zároveň prináležala odmena vo výške 10% z odmeny za každého pracovníka.
17. Z jednostranného započítania pohľadávok súd zistil, že žalovaný si započítal voči žalobcovi svoju pohľadávku, ktorá mu vznikla zaplatením zálohy na budúce služby merchandisingového servisu dňa 05.02.2013 v sume 39.600 voči pohľadávkam žalobcu na zaplatenie faktúr č. 4130057, č. 4130065, č. 4130073, č. 4130082 a neuhradenej časti faktúry č. 4130049 v sume 4.409,06 Eur.
18. Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že žalovaný dňa 11.04.2014 uhradil žalobcovi sumu 8.460,94 Eur.
19. Z faktúry č. 4120100 zo dňa 18.12.2013 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 39.600,- Eur za mimoriadny merchandisingový servis (kontrola best before výrobkov na KAC + NT MO) za obdobie 01.10.2012 - 14.12.2012 v celkovej výške 33.000,- Eur bez DPH „nákladové stredisko 8240 p. Vladimír Karel“.
20. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalovaný uhradil žalobcovi dňa 08.02.2013 sumu 39.600,- Eur. Z výpisu z účtu žalobcu súd ďalej zistil, že žalovaný uhrádzal žalovanému faktúry vystavované za poskytnuté merchandisingové služby v období mesiacov november a december.
21. Z čestných prehlásení o neuskutočnení výkonu mimoriadneho merchandisingového servisu súd zistil, že merchandisingoví pracovníci B. E., V. W., Ž. N., L. B., F. T., Y. N., W.. O., F. B., W. H., N., O. B., Y. Z., W. X., V., W. T., X., W. Z., K. Z., W., W. Z., F. Y., O. I., V. Š., X. W., N. a F. W. v týchto čestných prehláseniach vyhlásili, že v období od 01.10.2012 do 14.12.2013 nevykonávali pre žalovaného žiadny mimoriadny merchandisingový servis a ani od žalobcu za výkon takéhoto servisu nedostali odmenu.
22. Z výkazov práce súd zistil, že tieto výkazy práce potvrdzujú návštevy pracovníkov žalobcu v maloobchodných prevádzkach v rámci Slovenskej republiky.
23. Z e-mailu zo dňa súd zistil, že zamestnanec žalovaného O. N. zaslal dňa 16.04.2013 zamestnancovi žalobcu G.Š. W. e-mail, v ktorom ho požiadal, aby vzhľadom na to, že z firmy žalobcu odchádza zaslal
vyúčtovanie (prehľad čerpania budgetu) na ďalšie odsúhlasenie. Na tento e-mail odpovedal Tomáš Mihálik dňa 24.04.2013 keď uviedol, že čerpanie budgetu bolo nasledovné:
Uložený budget = 33.000 € Čerpanie 1-3/13 = 8250 € Zostatok = 24750 €
24. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
25. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
26. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
27. Podľa § 451 ods. 2 Obchodného zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
28. Podľa § 451 ods. 2 Obchodného zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
29. Podľa § 456 Obchodného zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
30. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
31. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
32. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
33. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
34. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Žalobca sa svojou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia poskytnutých merchandisingových služieb, ktoré v prospech žalovaného vykonal v mesiacoch máj až november 2013 v celkovej sume 41.883,34 Eur. Žalovaný poskytnutie týchto služieb a ani ich cenu nerozporoval, pričom po podaní žaloby dňa 14.04.2014 žalobcovi uhradil sumu 8.460,94 Eur. Z tejto sumy čiastka 7.722,- Eur predstavovala úhradu faktúry č. 4130041 a čiastka 738,94 Eur čiastočnú úhradu faktúry č. 4130049. Zvyšná časť faktúry
č. 4130049, ako aj ostatné faktúry neboli žalovaným uhradené vôbec. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.
36. Zostávajúcu časť istiny žalovaný odmietol uhradiť s poukazom na skutočnosť, že nárok žalobcu na zaplatenie zvyšných faktúr zanikol v dôsledku vzájomného započítania s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi v sume 39.600,- Eur. Táto pohľadávka mala vzniknúť úhradou faktúry č. 4120100 zo dňa 18.12.2012, ktorá bola žalovaným uhradená 08.02.2013. Podľa skutkových tvrdení žalovaného toto plnenie malo predstavovať zálohu na poskytnutie merchandisingových služieb žalobcom. Žalovaný si tak mal u žalobcu tieto služby predplatiť a z takto predplateného „kreditu“ mal následne u žalobcu služby čerpať. Keďže však zo strany žalobcu k poskytnutiu takto, predplatených služieb nedošlo, resp. žalobca žalovanému poskytnuté služby fakturoval naďalej v plnej výške, žalovaný si sumu 39.600,- Eur uhradenú na faktúru č. 4120100 započítal voči nárokom žalobcu. Žalobca zánik ním uplatnenej pohľadávky započítaním zo strany žalovaného neuznal.
37. Započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli, ale vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.
38. Ako bolo uvedené, základným predpokladom zániku pohľadávok započítaním je existencia dvoch vzájomných pohľadávok. Nemožno započítať pohľadávku domnelú, v čase započítania neexistujúcu. Bolo teda povinnosťou žalovanej strany preukázať skutočnú existenciu svojej pohľadávky voči žalobcovi, ktorú použil na započítanie a predložiť dôkazy ne preukázanie svojich skutkových tvrdení. Žalovaný v konaní preukázal, že faktúru č. 4120100 zo dňa 18.12.2012 skutočne uhradil v sume 39.600,- Eur na účet žalobcu. Táto skutočnosť nebola medzi žalobcom a žalovaným ani sporná. Sporným zostalo skutkové tvrdenie žalovaného, že služby fakturované predmetnou faktúrou v skutočnosti neboli vôbec poskytnuté a žalobca sa prijatím tejto faktúry bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, teda aj skutočnosť, že žalovanému vznikla voči žalobcovi pohľadávka v sume 39.600,- Eur titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
39. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že pre rozhodnutie vo veci nebolo podstatné, či bola predmetná faktúra vystavená ako zálohová za služby, ktoré mali byť žalovanému poskytnuté až po jej úhrade, alebo bola vystavená za služby, ktoré už mali byť žalovanému poskytnuté pred jej vystavením. Podstatnou skutočnosťou pre posúdenie existencie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného voči žalobcovi, teda aj pre posúdenie účinkov samotného jednostranného započítania vykonaného žalovaným, bola otázka, či boli fakturované mimoriadne služby merchandisingu skutočne poskytnuté, pričom z vykonaného dokazovania záver o skutočnom poskytnutí týchto služieb dovodiť nemožno.
40. Dokazovanie je tou časťou civilného sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti. Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je neodmysliteľne späté dôkazné bremeno. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo. Žalovaný je na druhej strane povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Každý teda preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia s výnimkou vychádzajúcou zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo
sa nestalo, čo neexistuje), nakoľko preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. Napriek uvedenému sa žalovaný pokúsil preukázať neposkytnutie mimoriadnych služieb žalobcom a to predložením čestných vyhlásení zamestnancov žalobcu o tom, že takéto mimoriadne služby nevykonávali a neboli im zo strany žalobcu ani zaplatené. Tieto listinné dôkazy boli žalujúcou stranou spochybnené s tým, že mimoriadny servis vykonávali iní pracovníci.
41. Ako už bolo uvedené, nie je možné spravodlivo požadovať preukazovanie existencie negatívnych skutočností. Bolo preto povinnosťou žalobcu vyvrátiť skutkové tvrdenia žalovaného preukázaním komplementárnej pozitívnej skutočnosti, ktorá by existenciu žalovaným tvrdenej negatívnej skutočnosti vyvrátila. To znamená, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že okrem bežného merchandisingového servisu poskytol v období od 01.10.2012 do 14.12.2014 žalobcovi aj iné mimoriadne služby, ktoré boli nad rámec bežných, zmluvne dohodnutých činností.
42. Žalobca preukazoval poskytnutie týchto služieb listinami označeným ako „denný výkaz“, resp. výkaz práce. Z týchto výkazov však vôbec nevyplýva rozsah a ani samotný charakter činnosti, ktoré mali jednotlivý pracovníci žalobcu v maloobchodných prevádzkach pre žalovaného vykonať. Napriek tomu, že predložené výkazy obsahovali stĺpec označený ako „mimoriadne činnosti“, výkon mimoriadnych činností v nich nie je takmer vôbec zaznamenaný s výnimkou výkazov odovzdaných pracovníkmi N. a N. a N.. Výkazy uvedených pracovníkov síce záznamy o mimoriadnych činnostiach obsahujú, ale z ich obsahu nie je možné určiť ich charakter a rozsah, t.j. či tieto zodpovedajú charakteru a rozsahu služieb tak, ako boli žalobcom poskytované. Jednotlivé výkazy zväčša obsahovali iba dátum návštevy jednotlivých predajní a odtlačok pečiatky z tejto prevádzky. Z viacerých výkazov je navyše zrejmé, že tieto boli opečiatkované vopred, nakoľko odtlačok pečiatky sa nachádza aj v rubrikách, pri ktorých nebol dátum návštevy vôbec zapísaný, čo značne spochybňuje vierohodnosť samotných výkazov.
43. Uvedené svedčí o tom, že výkazy boli pracovníkom potvrdzované v maloobchodných prevádzkach vopred a títo si následne sami zaznačovali jednotlivé návštevy. Obsah denných výkazov a výkazov práce potvrdzuje aj tvrdenia svedka O. N. o tom, že obchodní zástupcovia navštevujúci maloobchodné predajne si dávali potvrdzovať návštevu týchto predajní u vedúceho predajne, pričom sa často stávalo, že títo im opečiatkovali hocikoľko potvrdení. Rozsah, spôsob a samotný charakter poskytnutých služieb nevyplýval ani zo svedeckých výpovedí svedkov B. Ď. a G. W., ani z predloženej e-mailovej komunikácie a ani z ostatných listinných dôkazov predložených v tomto konaní stranami sporu. V neposlednom rade súd považuje za potrebné uviesť, že faktúra č. 4120100 neobsahovala prílohy, z ktorých by bol zrejmý rozsah a cena poskytnutých služieb a to napriek tomu, že ostatné faktúry, ktoré žalobca žalovanému za poskytnuté služby vystavoval takéto prílohy obsahovali.
44. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca skutočne poskytol žalovanému služby fakturované faktúrou č. 4120100, ktorá bola žalovaným v sume 39.600,- Eur uhradená, resp., že by túto úhradu akokoľvek zohľadnil pri vyúčtovávaní riadnych služieb poskytnutých na základe zmlúv uzatvorených medzi stranami sporu. Vzhľadom na synalagmatickosť vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, kedy povinnosti žalobcu poskytovať merchandisingové služby žalovanému, zodpovedala povinnosť žalovaného poskytovať žalobcovi dohodnutú odmenu, súd považuje plnenie v sume 39.600,- Eur prijaté žalobcom bez poskytnutia náležitého protiplnenia za bezdôvodné obohatenie z jeho strany. Žalovaný tak v čase započítania mal zročnú pohľadávku voči žalobcovi a túto bol oprávnený započítať, pričom v rozsahu započítania pohľadávky žalobcu zanikli.
45. Žaloba žalobcu tak bola dôvodná iba v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 7.722,- Eur od 25.07.2013 do 14.04.2014, zo sumy 738,94 Eur od 24.08.2013 do 14.04.2014, nakoľko žalovaný vykonal úhradu faktúry č. 4130041 v sume 7.722,- Eur a čiastočnú úhradu faktúry č. 4130049 v sume 738,94 Eur, ktorou zároveň uznal opodstatnenosť tejto časti žalobcových nárokov, až po lehote splatnosti týchto faktúr, určenej na základe zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným. V súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka mu tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s § 3 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013.
46. Vo zvyšnej časti žalobcovej žaloby súd na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a nemá oporu v zákone a preto ju zamietol.
47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v časti, v ktorej bolo konanie zastavené v súlade s § 256 C.s.p., Nakoľko žaloba bola v tejto časti podaná dôvodne a k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku konania žalovaného, žalobcovi v tejto časti vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. V časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá rozhodol súd o trovách konania v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).