Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/52/2017

Rozhodnutie

Okresný súd v Žiari nad Hronom, samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.10.2017 takto,

rozhodol:

Obžalovaný G. H., nar. X.X.XXXX v U. R., okres Ž., trvale bytom Ž., okres Ž., prechodne bytom T. U. T., U. E. Č.. XXX, okres Ž. U. T., robotník firmy E., E..A..O.., T. U. T.

j e v i n n ý, ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svoju dcéru K. H., nar. XX.XX.XXXX a svojho syna G. H., nar. XX.XX.XXXX, pričom táto povinnosť mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 22.10.2010, právoplatným dňa 11.11.2010, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu K. H.Á., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 90,- € mesačne a na výživu G. H., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 100,- € mesačne , u obidvoch detí počnúc dňom 01.09.2010, vždy do 25-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. U. T., Z.. U. Č.. XXX/X, avšak obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého bydliska a na miestach, kde sa zdržiaval riadne a včas neplnil v období od marca roku 2016 do súčasnej doby, čím mu na dcéru G.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. U. T., Z.. U. Č.. XXX/X, do 30.6.2017 vznikol dlh 1.035,94 € a na syna R. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. U. T., Z.. U. Č.. XXX/X, do dňa hlavného pojednávania 11.10.2017 vznikol dlh 1.375,94 €, t. j. celkový dlh na výživnom vo výške 2.411,88 € a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že mu bol uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 16.10.2013, právoplatným dňa 22.10.2013, nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, nakoľko sa G. H. ako podmienečne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 21.11.2011, právoplatným dňa 21.11.2011 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona neosvedčil a z výkonu trestu odňatia slobody bol dňa 30.08.2015 prepustený,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.

Za to sa o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, súd ukladá obžalovanému aj primerané povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona spočívajúce najmä v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh vo výške vo výške 2.411,88 €.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 2.5.2017 obžalobu na obvineného G. H. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona .

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku listinných dôkazov, oboznámením sa s obsahom pripojených spisov Okresného súdu v Žiari nad Hronom spisovej značky XT/XX/XXXX a spisovej značky XT/XXX/XXXX.

Obžalovaný G. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2, 5, 8 Trestného poriadku uviedol : „Nepopieram spáchanie skutku uvedeného v obžalobe“. Na otázky podľa § 333 odsek 3 Trestného poriadku písm. c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal „áno“, d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal „áno“, f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal „áno“, g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, na čo obžalovaný odpovedal „áno“, h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal „áno“.

Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, splnomocnenec poškodeného s takýmto postupom súhlasil. Súd preto podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a § 257 ods. 8 Trestného poriadku zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná.

Súd konanie obžalovaného, ktorým najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím spáchal, hoci bol v prechádzajúcich 24-och mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody prepustený, právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.

Obžalovaný G. H. ukončil E. O. Z. N. H. Ž., je vyučený. Obec Ž. v správe o povesti uviedla, že obžalovaný sa v obci nezdržuje, nie je známe miesto jeho pobytu ani zamestnávateľa. Obžalovaný nebol riešený komisiou verejného poriadku, ani mu neboli uložené žiadne opatrenia. O. Ú., O. H. H. E. H. Ž. postihovaný nebol. Doposiaľ bol 7 x súdne trestaný. Naposledy Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 18.3.2013, spisovej značky XT XXX/XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. Pre jeho výkon bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradený do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trest vykonal 30.12.2014.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 6 Trestného zákona, pričom ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona uzavrel, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť, podľa § 37 Trestného zákona súd nezistil. Preto podľa § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, čím sa znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3.

Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 1 rok až 44 mesiacov.

Podľa názoru súdu postačil obžalovanému v zmysle § 46 Trestného zákona najprísnejší možný podmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu súd aj uložil s poukazom na § 36 písm. l/, § 38 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona v trvaní dvoch rokov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní troch rokov. Zároveň podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, súd uložil obžalovanému aj primerané povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona, spočívajúce najmä v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh vo výške 2.411,88 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom.