Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/300/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, so sídlom v Michalovciach, Saleziánov č. 1, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanej Z. N., M.. C.T., T.. XX.X.XXXX, H. G., O.. Q. Y. Č.. XXX, zastúpenej Ing. Jozefom Legénym, bývajúcim v Bratislave, Heydukova č. 1, o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 30. septembra 2015 č.k. 7C/123/2012 - 89 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určení, že pohľadávka žalobcu v sume 1.878,91 eur je súčasťou dedičstva po nebohom N. N., T.. X.X.XXXX a trovách konania. V prevyšujúcej časti o určenie, že do dedičstva po nebohom N. N. patrí pohľadávka žalobcu nad sumu 1.386,81 eur, p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, v tejto časti rozsudok zrušuje a konanie zastavuje.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu v sume 1.878,91 eur je súčasťou dedičstva po nebohom N. N., T.. X.X.XXXX, naposledy bytom v G., Q.. Y. Č.. XXX, ktorý zomrel dňa 2.7.2011 a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe, že rozhodnutím žalobcu zo dňa 25.9.2009 podľa § 37 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol poskytnutý peňažný príspevok v sume 3.750,98 eur na opravu rodinného domu N. N., T.. X.X.XXXX, ako osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý zomrel pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia peňažného príspevku dňa 2.7.2011, a preto pohľadávku uplatnil v konaní o dedičstve po poručiteľovi N. N. vo výške 50 % z úhrnu poskytnutých peňažných príspevkov alebo z ich pomerných častí, avšak podľa osvedčenia o dedičstve 21D/459/2011, Dnot 158/2011 zo dňa 23.1.2012 dedičia po nebohom vyhlásili, že nahlásenú pohľadávku žalobcu neuznávajú. Prvoinštančný súd poukázal takisto na obranu žalovanej, že v procese schvaľovania žiadosti žalobca nikdy neinformoval N. N. ako prijímateľa pomoci o podmienke dožitia aspoň siedmich rokov od poskytnutia príspevku, aby žalobcovi nevznikla pohľadávka, pričom ak by o tejto skutočnosti N. N. vedel, nikdy by o príspevok nepožiadal a pomoc by odmietol, lebo si bol veľmi dobre vedomý svojho zdravotného stavu a s príspevkom súhlasil, nakoľko mu bol prezentovaný ako bezpodmienečná, teda nenávratná pomoc, o čom svedčí i čestné prehlásenie predložené zamestnancami žalobcu N. N. v zmysle § 32 a § 39 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktoré neobsahovalo úplný zoznam povinností prijímateľa, čím došlo podľa žalovanej k porušeniu povinnosti uloženej žalobcovi ustanovením § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, týmto konaním uviedol N. N. ako účastníka správneho konania vo vzťahu k povinnostiam prijímateľa peňažného príspevku v zmysle § 37 zákona

č. 447/2008 Z.z. do omylu, čím súčasne porušil aj povinnosť uloženú správnemu orgánu ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky.

3. Konštatoval, že žalobe vyhovel potom, ako jeho predchádzajúci rozsudok zo dňa 29.5.2013 sp.zn. 7C/123/2012 o zamietnutí žaloby Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 4.2.2015 sp.zn. 4Co/287/2013 zrušil s odôvodnením, že ak zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších právnych predpisov, upravuje podmienky na vrátenie príspevku komplexne bez možnosti aplikovať subsidiárne všeobecný predpis, potom má osobitný zákon (lex specialis) prednosť pred všeobecným zákonom (lex generalis) a preto je aplikácia § 3 Občianskeho zákonníka v danom prípade vylúčená.

4. Pri opätovnom rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia z výpovede žalovanej, že pokiaľ prebiehali rozhovory ohľadom poskytnutia príspevku, vždy sa hovorilo o jeho poskytnutí pri 5 %-nej spoluúčasti, nikdy o podmienkach, za ktorých bude potrebné príspevok vrátiť, a to ani v súvislosti s predčasným úmrtím žiadateľa. Ďalej zo svedeckej výpovede I.. R. U., zamestnankyne žalobcu na oddelení posudkovej činnosti, kde prijíma z oddelenia peňažných príspevkov postúpené žiadosti, ktoré následne postupuje posudkovému lekárovi na prehodnotenie a po prieskume v byte alebo dome žiadateľa vydá kladný alebo záporný posudok a upozorní žiadateľa o možnosti podať si žiadosť aj o iný príspevok, ak zistí, že naň by mohol vzniknúť žiadateľovi nárok, že u žiadateľa N. N. neboli žiadne pochybnosti o potrebe poskytnutia príspevku. Z výpovede svedkyne M.U. H., v čase vyhovenia žiadosti N. N. pracujúcej ako referentka na oddelení finančného príspevku na kompenzáciu, súd prvej inštancie zistil, že žiadateľov informuje o podmienkach poskytnutia peňažného príspevku i o tom, že pokiaľ úpravu žiadateľ neužíva sedem rokov, je potrebné vrátiť 50 % poskytnutého príspevku, a nakoľko Ž. N. N. predčasne zomrel, zo strany úradu práce požadované vrátenie 50 % z poskytnutej sumy príspevku. Napokon súd prvej inštancie vychádzal z nespornej skutočnosti, že zo strany žalobcu bol N. N. poskytnutý peňažný príspevok na úpravu rodinného domu vo výške 3.750,98 eur, že N. N. zomrel dňa 2.7.2011 v čase, kedy už bola zrealizovaná úprava rodinného domu na základe tohto poskytnutého peňažného príspevku zo strany žalobcu.

5. Po právnom posúdení sporu podľa § 80 písm. c), § 175k ods. 1 až 3, § 175y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“), § 37 ods. 18, 19, 20 a 21 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Dôvodil, že žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu na podaní určovacej žaloby v situácii, ak dedičia po nebohom úspešnom žiadateľovi o príspevok N. N., ktorý zomrel po realizácii stavebných úprav dňa 2.7.2011, neuznali v dedičskom konaní pohľadávku žalobcu. Poukazom na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení, vychádzajúc zo skutočnosti, že rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce o priznaní peňažného príspevku na opravu rodinného domu nebohému N. N. nadobudlo právoplatnosť dňa 25.9.2009 a N. N. zomrel dňa 2.7.2011, teda v čase, kedy už bola zrealizovaná úprava rodinného domu na základe žalobcom poskytnutého peňažného príspevku, uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok podľa § 37 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z.z. uplatniť si v konaní o dedičstve pohľadávku vo výške 50 % z úhrady poskytnutého peňažného príspevku, v danom prípade polovice z poskytnutého príspevku vo výške 3.750,98 eur, čo činí sumu 1.878,91 eur a žalobe vyhovel.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.

7. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, pretože v súvislosti s rešpektovaním uznesenia odvolacieho súdu neúplne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k uplatneniu zákona č. 447/2008 Z.z. v súbehu so zákonom č. 71/1967 Zb., resp. zákonom č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), čím sú podľa žalovanej dané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p., ako i že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku dostatočne nevysporiadal s ňou namietanými skutočnosťami tak, ako mu to uložil aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, a to predovšetkým, či nebohý N. N. bol preukázateľne poučený o povinnosti vrátiť 50 % z poskytnutého príspevku v prípade úmrtia prijímateľa príspevku pred

uplynutím siedmich rokov od poskytnutia príspevku podľa § 37 ods. 18 zák. č. 447/2008 Z.z., poukazom na obsah čestného prehlásenia N. N., ktoré je jediným materiálnym dôkazom o rozsahu poučenia o jeho povinnostiach vyplývajúcich pre prijímateľa príspevku i fakt, či neinformovaním v tom čase 77 ročného N. N., po mozgovej porážke a následnej amputácii jednej nohy pripútaného na lôžko, nebolo jeho diskrimináciu oproti ostatným žiadateľom a či nebolo zjavným zanedbaním jeho záujmov i záujmov žalovanej, zdravotne ťažko postihnutej manželky žiadateľa. V tejto súvislosti žalovaná zopakovala, že na poskytovanie príspevku sa vzťahuje aj zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.9.2012 sp.zn. 7Sžso/77/2011. Navrhla preto zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej zopakoval, že v priebehu sporu osvedčil, že N. N. zomrel dňa 2.7.2011, teda pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia peňažného príspevku na úpravu rodinného domu na základe rozhodnutia ÚPSV a R Michalovce zo dňa 25.9.2009, právoplatného dňa 23.9.2009, pričom podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 21D/459/2011, Dnot 158/2011-Če zo dňa 23.1.2012, do súpisu aktív bola zaradená aj nehnuteľnosť na LV č. 1704, k.ú. Strážske, dom č.s. 574, teda dom, na úpravu ktorého bol poskytnutý peňažný príspevok. Poukazom na upozornenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v liste č. SSVOPPKPC/BEZ/2016/7844 zo dňa 22.1.2016 žalobca uviedol, že upravil výšku pohľadávky na sumu 1.386,81 eur. Doplnil, že rodinný dom, na úpravu ktorého bol poskytnutý peňažný príspevok, pán N. N. zo zákonom stanovených 84 mesiacov (7 rokov) využíval 24 mesiacov, preto si uplatňuje takto upravenú výšku pohľadávky vo výške 50 % z pomernej časti, t.j. za 62 mesiacov poskytnutého peňažného príspevku vo výške 1.386,81 eur, vyčíslenú nasledovne: poskytnutý príspevok v celkovej výške 3.575,82 eur : 84 x 62 = 2.773,629 : 2 (t.j. 50 %) = 1.386,81 eur.

9. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu a jeho procesný návrh v ňom obsiahnutý (uplatnenie nároku len v časti poníženej pohľadávky v sume 1.386,81 eur) boli doručené zástupcovi žalovanej dňa 14.4.2016 (č.l. 110 súdneho spisu).

10. Dňa 4.7.2016 žalovaná doručila Krajskému súdu v Košiciach podanie označené ako Doplnenie odvolania žalovanej (č.l. 114 súdneho spisu), v ktorom uviedla, že toto doplnenie sa opiera o novú skutočnosť, že žalobcom bola vykonaná úprava výšky nárokovanej sumy, vychádzajúc z výsledkov kontroly, ktorá sa v odôvodnení úpravy výšky pohľadávky odvoláva na publikáciu „Sociálna ochrana starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím - vybrané aspekty“ od autoriek Mgr. Lýdie Brichtovej a doc. PhDr. Kvetoslavy Repkovej, CSc. s vysvetlením dôvodu úpravy výšky nárokovanej sumy v prípise žalobcu zo dňa 20.1.2016, ktorý je súčasťou súdneho spisu ako príloha oznámenia ÚPSVaR Michalovce zo dňa 22.1.2016, čo podľa žalovanej zásadným spôsobom vyvracia právnu argumentáciu žaloby a potvrdzuje právne stanovisko žalovanej, že poskytovanie príspevku ZŤP sa okrem zákona č. 447/2008 Z.z. pri procese schvaľovania a poskytovania musí riadiť i inými právnymi normami upravujúcimi vzťah občana a štátnej správy a všeobecnými zákonmi, ktoré upravujú vznik právneho vzťahu medzi dvoma subjektmi. Z uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že neinformovanie žalovanej „o podstatnej povinnosti (materiálne preukázané obsahom čestného prehlásenia podpísaného nebohým N. N.) zo strany žalobcu je dôvodom na odmietnutie jeho nároku, pretože jeho uznaniu bráni porušenie povinností zo strany zamestnancov žalobcu najmä vo vzťahu občan a verejná, resp. štátna správa. Podčiarkla, že žalobca až doteraz uplatňoval nárok na čiastku, ktorú vymáhal neprávom, čo skonštatoval jeho nadriadený orgán, keď konštatoval nesprávny postup zamestnancov žalobcu a tým spochybnil i správnosť vnútornej kontroly ÚPSVaR Michalovce vykonanej na základe podnetu zo strany dedičov a relevantnosť všetkých tvrdení žalobcu o správnom postupe jeho zamestnancov, ktorí nepoznajú svoje povinnosti a nesprávne interpretujú záväzné právne predpisy. Za týchto okolností mali byť podľa žalovanej uprednostnené materiálne dôkazy, a to najmä čestné prehlásenie podpísané nebohým N. N., ktoré zachytáva jeho povinnosti a z obsahu ktorého je zjavné, že povinnosť vrátiť 50 % príspevku v prípade úmrtia tam nie je uvedená, z čoho je očividné, že o tejto povinnosti nebol poučený a práve aplikácia pravidiel stanovených v Občianskom zákonníku vytvára dostatočnú rovnováhu, teda rovnosť práv a povinností oboch zúčastnených strán.

11. Žalobca nevyužil právo na odpoveď na vyjadrenie a doplnenie odvolania žalovanej.

12. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods. 1 . Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods. 2 . Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods. 2 .

14. Odvolací súd (§ 34 v intenciách citovaných zákonných ustanovení, skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania žalovanej, posúdil obsah písomného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovanej a odpoveď žalovanej na toto podanie a dospel k záveru, že vzhľadom na účinné čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti jeho požiadavky na určenie, že do dedičstva po nebohom N. N. patrí pohľadávka uplatnená nad sumu 1.386,81 eur, učineného žalobcom v čase, keď síce rozhodol súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, a za stavu, ak proti čiastočnému späťvzatiu žaloby žalovaná nič nenamietala v svojom podaní doručenom Krajskému súdu v Košiciach dňa 4.7.2016 (č.l. 114 súdneho spisu), odvolací súd v súlade s § 370 ods. 1 až 3 pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, napadnutý rozsudok zrušil v časti, ktorým súd určil, že do dedičstva po nebohom N. N. patrí pohľadávka žalobcu nad sumu 1.386,81 eur a v tejto časti konanie vo veci zastavil.

15. V zostávajúcej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že pohľadávka žalobcu v sume 1.386,81 eur je súčasťou dedičstva po nebohom N. N., nar. 7.6.1932, naposledy bytom v G., Q.. Y. Č.. XXX, ktorý zomrel dňa 2.7.2011, odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 a z hľadiska žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť. Rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

16. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavanej časti rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Nebola zistená ani iná vada v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa § 133 až 135 O.s.p.) alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Neboli zistené ani vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore. Žalovaná v odvolaní v podstate uvádza skutočnosti a námietky, ktoré predniesla už na súde prvej inštancie, a ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci a neumožňujú ani záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie, ktorý svoje úvahy a záver o vyhovení žaloby voči žalovanej odôvodnil dostatočne presvedčivo,

pričom žalobcovi i žalovanej boli vytvorené všetky procesné podmienky, aby v priebehu súdneho sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva.

18. Za vecne správne považuje odvolací súd aj dôvody napadnutej časti rozsudku, a preto sa v súlade s § 387 ods. 2 obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a len na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd dodáva:

19. Žalovaná podala odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní, uplatniac odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktorý je daný vtedy, ak účastník (strana sporu) navrhol(a) dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vznikol nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

20. Žalovaná v odvolaní uplatnila i odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle Civilného sporového poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. zo skutkového zistenia vyvodzuje, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je potom omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval, teda z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

22. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalovanou uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, v znení neskorších predpisov upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa zákona č. 448/ 2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. (§ 1 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z.).

24. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z.).

25. Otázka vrátenia peňažného príspevku na úpravu rodinného domu je upravená už vyššie citovaným ust. § 37 ods. 18 zák. č. 447/2008 Z.z. tak, že sa uplatňuje ako pohľadávka v konaní o dedičstve vo výške 50 % z úhrnu poskytnutých peňažných príspevkov alebo z ich pomerných častí, ak predmetom konania o dedičstve je upravený rodinný dom (a ak nejde o prípad upravený § 37 ods. 19 alebo 20 citovaného zákona) v prípade, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia peňažného príspevku na úpravu rodinného domu. V zmysle § 37 ods. 21 cit. zák. lehota siedmich rokov podľa odseku 18 začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom rozhodnutie o poskytnutí peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže nadobudlo právoplatnosť. Ak suma zodpovedajúca 50 % z úhrnu poskytnutých peňažných príspevkov alebo z ich pomerných častí je nižšia ako 497,91 eura, neuplatňuje sa táto suma ako pohľadávka v konaní o dedičstve (odsek 19 cit. zák.). Ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie pred začatím stavebných prác súvisiacich s vykonaním úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže, výška vyplateného peňažného príspevku na úpravu bytu, peňažného príspevku na úpravu rodinného domu alebo peňažného príspevku na úpravu garáže sa uplatní ako

pohľadávka v konaní o dedičstve. Podľa prvej vety sa postupuje aj vtedy, ak predmetom konania o dedičstve nie je upravený byt, rodinný dom alebo garáž (odsek 20 cit. zák.).

26. V posudzovanej veci nie je sporné, že žalobca svoj nárok odvodzoval z ustanovenia § 37 ods. 18 zák. č. 447/2008 Z.z..

27. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku plynie, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho uznesení zo dňa 4.2.2015 č.k. 4Co/287/2013 - 65, ktorý na spornú otázku, či možno odoprieť ochranu výkonu práva na vrátenie peňažného príspevku poskytnutého podľa § 37 ods. 18 zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, v znení neskorších právnych predpisov a či v posudzovanom prípade je výkon práva žalobcu na vrátenie peňažného príspevku na úpravu rodinného domu v súlade s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyslovil, že zák. č. 447/2008 Z.z. upravuje podmienky na vrátenie označeného peňažného príspevku komplexne, a preto je aplikácia ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v okolnostiach posudzovaného prípadu vylúčená. Záver súdu prvej inštancie o splnení podmienky stanovenej vyššie citovaným ustanovením § 37 ods. 18 zák. č. 447/2008 Z.z. a o dôvodnosti žaloby žalobcu je tak správny a súladný s názorom odvolacieho súdu za stavu, ak medzi sporovými stranami bolo nesporné, že Jozefovi Jeseňkovi bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce priznaný peňažný príspevok vo výške 3.750,98 eur na opravu rodinného domu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.9.2009 ako i že Jozef Jeseňka zomrel dňa 2.7.2011, teda v čase, kedy už bola zrealizovaná úprava rodinného domu na základe žalobcom poskytnutého peňažného príspevku.

28. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozsudku a obsahu odvolania žalovanej dospel k záveru, že na vecnej správnosti výroku súdu prvej inštancie, ktorým určil, že pohľadávka žalobcu v sume 1.878,91 eur je súčasťou dedičstva po nebohom N. N.D., nemôžu v skutkových okolnostiach posudzovaného prípadu nič zmeniť odvolacie námietky žalovanej, (o.i.) že súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní prihliadnuť na materiálne dôkazy, a to najmä čestné prehlásenie podpísané T. N. N.Ň., ktoré zachytáva jeho povinnosti a z obsahu ktorého je zjavné, že povinnosť vrátiť 50 % príspevku v prípade úmrtia tam nie je uvedená, z čoho je podľa žalovanej očividné, že o tejto povinnosti nebol poučený, ako i posúdiť, či neinformovaním v tom čase 77 ročného N. N., po mozgovej porážke a následnej amputácii jednej nohy pripútaného na lôžko, nebolo jeho diskrimináciu oproti ostatným žiadateľom a či nebolo zjavným zanedbaním jeho záujmov i záujmov žalovanej, zdravotne ťažko postihnutej manželky žiadateľa. Tieto odvolacie námietky žalovanej (ako aj ostatné žalovanej námietky v odvolaní a v priebehu sporu) totiž vo svojom súhrne spochybňujú správnosť úradného postupu žalobcu pri rozhodovaní o žiadosti N. N. o priznanie peňažného príspevku na úpravu rodinného domu, žalovaná nimi bezpochyby poukazuje na zodpovednosť žalobcu za ňou (vyššie opísaný) vytýkaný nesprávny úradný postup žalobcu spočívajúci v zanedbaní povinnosti poskytnúť žiadateľovi o peňažný príspevok dostatočné procesné poučenia tak, aby mohol realizovať svoje práva v priebehu správneho konania a aby nedošlo k jeho diskriminácii vo vzťahu k ostatným žiadateľom o peňažný príspevok v postavení porovnateľnom žiadateľovi N. N., a pod.. Tieto otázky sú upravené v osobitnom zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov a žalovanej nič nebráni, pokiaľ sa domnieva, že bola poškodená v dôsledku nesprávneho úradného postupu zamestnancov žalobcu (o.i.) tým, že žiadateľa o peňažný príspevok N. N. nepoučili o podmienkach, pri splnení ktorých bude potrebné vrátiť už poskytnutý peňažný príspevok, resp. jeho pomernú časť (tak ako to prezentovala v priebehu sporu i v odvolacom konaní), využiť svoje právo zakotvené v článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, ktoré je konkrétne upravené v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Práve z týchto dôvodov nebolo možné podľa názoru odvolacieho súdu priznať relevanciu odvolacím námietkam žalovanej pri rozhodovaní o nároku žalobcu v danom spore.

29. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že žalovaná odvolaním nedôvodne napadla vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v jeho preskúmavanej časti a keďže v konaní neboli zistené vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

30. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná nemala úspech v odvolacom konaní, preto jej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .