Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/76/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému Q. B. a spol. pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, prejednal dňa 11. októbra 2017 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn.3T/27/2017 zo dňa 13. júna 2017, a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn.3T/27/2017 zo dňa 13. júna 2017, bol obžalovaný Q. B. uznaný za vinného za skutok v bode 1 napadnutého rozsudku z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., za skutok v bode 2 a 3 napadnutého rozsudku z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaný R. Z. za skutok v bode 1 napadnutého rozsudku zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe, že

obžalovaný Q. B. a obžalovaný R. Z.

1. v presne nezistený čas mesiaca máj 2016 až september 2016 v G. G. pod zámienkou úhrady liečby bývalej známej poškodeného, od poškodeného R. O., invalidného dôchodcu, postupne prevzali finančné hotovosti v rôznych výškach, pričom v bližšie nezistenom dni mesiaca september 2016 v podvečerných hodinách obvinení pristavili poškodeného pri obchode W. v G. G., kde mu začali nadávať a pýtať od neho peniaze, keď poškodený peniaze nemal, obvinený číslo 1 zo svojho vozidla značky VW Q., vybral plynovú pištol' značky SPECIAL COMBAT, výrobné číslo XXEXXXXX, ktorú smeroval na poškodeného, keď však obvinený zistil, že na obchode W. je kamera, zbraň schoval pod kabát, poškodený z obavy o svoj život a zdravie obvineným takto v uvedenom období odovzdal hotovosť celkovo vo výške 1.150,- Eur, ďalej dňa 14. novembra 2016 keď poškodený nemal peniaze obvinení nútili poškodeného isť do predajne spoločnosti M. G., odkial' poškodený na seba vzal mobilný telefón zn Huawei ,IMEI XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 269,- Eur, ktorý odovzdal obvineným, ktorí tento chceli predať, čím spôsobili poškodenému R. O., trvale bytom G. G., Ľ O. Č. XXX/X škodu vo výške 1.419,- Eur

obžalovaný č. 1

2. v presne nezistený čas od polovice mesiaca október 2016 do 15.11.2016 v G. G. s ciel'om zisku finančných prostriedkov viackrát vyhl'adal poškodeného B. Z., trvale bytom G. G., P. O. K. XXX/XX,

pod zámienkou predaja televízora za sumu 200,- Eur, napriek tomu, že poškodený ho upozornil, že nemá peniaze a ani si nemá od koho peniaze požičať, pričom dňa 15.11.2016 obvinený prišiel do bytu poškodeného v G. G., kde sa ho opakovane snažil presvedčiť, aby zohnal peniaze na televízor, keď mu poškodený povedal, že nemá odkial' zohnať peniaze, tak obvinený mu povedal, že prídu chlapci, urobia puk puk a bude vybavený, keď sa ho poškodený pýtal, čo to znamená, obvinený mu uviedol, že mu chlapci prestrelia obe kolená, na čo poškodený sl'úbil obvinenému, že si zamení stravné lístky za hotovosť v hodnote 80,- Eur a zabezpečí hotovosť 50,- Eur a zvyšok bude obvinenému splácať v splátkach,

3. v presne nezistený čas v priebehu mesiacov jún 2016 až september 2016 od poškodeného W. Z. trvale bytom I.- G., N. XXXX/XX pod zámienkou nájdenia a vrátenia jeho odcudzeného horského bicykla zn. ROCK, čiernej farby v hodnote 2.500,- Eur prevzal pod rôznymi zámienkami finančnú hotovosť v celkovej výške 640,- Eur, aj keď vedel, že bicykel nemá, a že ho nevráti poškodenému, pričom následne dňa 18.10.2016 prišiel za W. Z. do predajne MB O. v I. X. na ul. K. č. XX a keď mu už poškodený nechcel dať peniaze ohl'adne vrátenia bicykla, tak si od neho vypýtal 200,- Eur a keď mu poškodený peniaze nechcel dať, tak mu povedal, že ak mu nedá požadovaných 200,- Eur tak už sa budú spolu inak baviť, a že to ol'utuje, čo konkretizoval tak, že mu dá podpáliť obchod, že pozná jeho priatel'ku W. M. z G. G. a vybaví, aby ju znásilnili, že ju dá zbiť a zbiť dá aj jej brata, načo sa poškodený W. Z. zl'akol a dal mu 90,- Eur, čo boli všetky peniaze čo mal v pokladni, načo následne páchatel' niekomu zavolal a potom mu oznámil, že stačí aj 90,- Eur a že mu už obchod nepodpália,

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovaný Q. B. odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5, ods. 7 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň okresný súd mu podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil trest prepadnutia veci, a to plynovej pištole značky SPECIAL COMBAT, výrobné číslo XXEXXXXX s plynovým zásobníkom a uložil povinnosť podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr. por. nahradiť poškodenému W. Z. škodu vo výške 980,-Eur. Obžalovaný R. Z. bol odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne okresný súd obom obžalovaným podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr. por. uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenému R. O. vo výške 1.419,-Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu vo vzťahu k obžalovanému Q. B. nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho v zákonnej lehote napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výrokov o treste v neprospech obžalovaného Q. B.. Prokurátor vo vzťahu k obžalovanému R. Z. sa vzdal práva na podanie odvolania.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor poukázal na to, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, čo do výroku o treste obžalovaného Q. B. uviedol, že v danom prípade obžalovaný Q. B. opätovne spáchal zločin a preto okresný súd v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. mal zvýšiť dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, ale vzhľadom ku skutočnosti, že u obžalovaného prichádza do úvahy rozhodnutie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn.4T/126/2012 bol okresný súd toho názoru, že uloženie trestu obžalovanému podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. je pre obžalovaného neprimerane prísne a preto aplikoval ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. Ďalej uviedol, že podľa § 38 ods. 7 Tr. zák. ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Podľa názoru prokurátora v prípade obžalovaného Q. B. neboli splnené zákonné podmienky pre zníženie trestu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko okresný súd neukladal obžalovanému úhrnný alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42 Tr. zák. a preto nebola splnená zákonná dispozícia pre uplatnenie § 38 ods. 7 Tr. zák. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému Q. B. a uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej upravenej hranici podľa § 38 ods. 5 Tr. zák.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že je toho názoru, že okresný súd postupoval správne, keď vzal do úvahy, že

predchádzajúci trest s podmienečným odkladom jeho výkonu bude pre neosvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia musieť vykonať, a preto považuje uloženie trestu v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. za neprimerane prísne a vymeraný trest vo výmere 5 rokov za dostačujúci pre jeho nápravu. Obžalovaný má za to, že okresný súd pri rozhodovaní o výške trestu postupoval správne, prihliadol na všetky poľahčujúce okolnosti aj na jeho osobu a vymeral mu primeraný trest a z toho dôvodu považuje odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. za nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému Q. B. a uložil mu trest odňatia slobody na spodnej upravenej hranici podľa § 38 ods. 5 Tr. zák.

Poškodený B. Z. sa pripojil ku konečnému návrhu prokurátorky krajskej prokuratúry.

Obžalovaný Q. B. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného Q. B. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol, nakoľko považuje napadnutý rozsudok za zákonný a vecne správny.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 11. októbra 2017. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutých výrokov o treste vo vzťahu k obžalovanému Q. B., ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného Q. B. o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestu obžalovanému Q. B., pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu, pričom takto uložený trest je aj primeraný a spravodlivý.

Obžalovanému Q. B. okresný súd správne ukladal trest podľa ustanovenia § 189 ods. 2 Tr. zák., v ktorom zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 4 roky a hornou hranicou vo výmere 10 rokov.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.

Za správny považoval odvolací súd poukaz okresného súdu na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a svoje konanie úprimne oľutoval, ktorú okolnosť je potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu v prospech obžalovaného. Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu správne zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, no i poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. (obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), keďže obžalovaný Q. B. urobil na hlavnom pojednávaní okresného súdu vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Tr. por. prijal. Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného

prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci súdneho konania podľa § 275 ods. 5 Tr. por., po priznaní viny páchateľom (obžalovaným) sa postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 aj písm. h/ Tr. por., t. j. že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“, čím pri kladnej odpovedi napĺňa podmienku uvedenú v ustanovení § 36 písm. n/ Tr. zák. Pokiaľ ide o priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., tak je potrebné dodať, že ani najnovšie stanovisko Najvyššieho súdu SR č.5/2017 (vyplývajúc z právnej vety stanoviska č.44) nevylučuje možnosť priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o vine a súd jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 5 Tr. por. príjme. Okresný súd zároveň správne zistil na strane obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že už bol pred spáchaním trestnej činnosti odsúdený. Okresný súd teda správne zistil na strane obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., pričom žiadne iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovaného Q. B. neprichádzajú do úvahy (tieto zistenia síce nie sú vyjadrené citáciou zákonných ustanovení vo výroku o treste, avšak jednoznačne vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozsudku).

Rovnako správne okresný súd pri hodnotení osoby obžalovaného zistil, že obžalovaný Q. B. bol doteraz sedemkrát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť, pričom naposledy rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn.4T/126/2012 zo dňa 27.01.2015 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu vo výmere 30 mesiacov (právoplatnosť nadobudol dňa 28.01.2015), pričom obžalovaný Q. B. sa predmetnej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia. Priestupkovo bol obžalovaný Q. B. doteraz riešený deväťkrát.

Krajský súd dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému Q. B. vo výmere 5 rokov, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanovených pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného, jeho sklon k páchaniu trestných činov a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Krajský súd dodáva, že v predmetnej trestnej veci neprichádza do úvahy pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému Q. B. aplikovanie ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. pre existenciu formálneho nedostatku v skutkovej vete, ktorým je neuvedenie predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného Q. B. rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn.4T/126/2012 zo dňa 27.01.2015, ktorým bol obžalovaný Q. B. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu so skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov (právoplatným dňa 28.01.2015). Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že prokurátor v podanej obžalobe č.1Pv 806/16/3309 zo dňa 27.2.2017 túto podstatnú skutočnosť v skutkovej vete (skutkových zisteniach) obžaloby neuviedol a takáto absencia v skutkových zisteniach sa premietla aj do napadnutého rozsudku. Krajský súd má za to, že uvedený formálny nedostatok nie je možné už v tomto štádiu napraviť, najmä za situácie, že obžalovaný Q. B. urobil vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 7 Tr. zák. prijal. Krajský súd má za to, že už z obžaloby musí byť zrejmé, že obžalovanému pri ukladaní trestu hrozí použitie § 38 ods. 5 Tr. zák. Za týmto účelom je nevyhnutné, aby predchádzajúce odsúdenie pre zločin bolo jednoznačne uvedené v skutkovej vete obžalobného návrhu (pri opakovanom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu), teda obžalovanému musí byť z obžaloby zrejmé aký druh a výmera trestu mu v predmetnej trestnej veci reálne hrozí, čo je podľa názoru krajského súdu súčasťou právnych záruk obžalovaného na spravodlivý súdny proces. Je nevyhnutné, aby obžalovaný pred uskutočnením tak vážneho prejavu vôle v konaní pred súdom ako je vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní bol jednoznačne uzrozumený o tom aký druh a výmera trestu mu reálne hrozí. Taktiež v tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 235 písm. c/ Tr. por., z ktorého vyplýva, že obžaloba okrem iného musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením

iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Taktiež aj v zmysle ustanovenia § 163 ods. 3 Tr. por. rozsudok musí okrem iného obsahovať výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. V danom prípade krajský súd dospel k záveru, že pre absenciu uvedenia predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného Q. B. (odsúdenie pre zločin vydierania v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp.zn.4T/126/2012) v skutkových zisteniach ako formálneho nedostatku nebolo možné v predmetnej trestnej veci aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák.

Krajský súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že skutočnosť, že okresný súd aplikoval ustanovenia § 38 ods. 5, ods. 7 Tr. zák. na správnom závere okresného súdu nič nemení, keďže okresný súd použitím ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. negoval aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák.

Ďalej krajský súd zistil, že v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného Q. B. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste v neprospech obžalovaného na podklade ním podaného odvolania a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.