Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_7Csp-10-2017.pdf
PDF · 95.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/10/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpeného HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, p r o t i žalovanému: I. Y., T.. XX. X. XXXX, H. W. T. XXXX/X, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 265,53 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 258,11 Eur, riadny úrok z úveru vo výške 7,32 Eur kapitalizovaný ku dňu 31. 7. 2014, úrok z omeškania vo výške 0,10 Eur kapitalizovaný ku dňu 31. 7. 2014, úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 449,78 Eur odo dňa 1. 8. 2014 do 8. 8. 2014, úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 446,53 Eur odo dňa 9. 8. 2014 do 9. 2. 2015, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 266,42 Eur odo dňa 10. 2 2015 do 30. 3. 2015, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 258,11 Eur odo dňa 31. 3. 2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu z a m i e t a
III. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,70 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16. januára 2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 338,61 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 10. 10. 2011 Zmluvu o povolenom prečerpaní k bežnému účtu, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu, resp. kontokorentného úveru a to až do výšky úverového limitu 450,- Eur. Žalovaný zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu vypovedal k 31. 7. 2014. Na základe oznámenia o obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného účtu, bola so žalovaným dohodnutá premenlivá úroková sadzba. Úroková sadzba povoleného prečerpania ku dňu vyčíslenia pohľadávky bola vo výške 18,90 % ročne. Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutého žalobcom ku dňu 31. 7. 2014, bol celkový zostatok v sume 457,20 Eur, pozostávajúci z istiny vo výške 449,78 Eur, riadneho úroku vo výške 7,32 Eur a úroku z omeškania vo výške 0,10 Eur. Odo dňa 31. 7. 2014 žalovaný vykonal v prospech úverového účtu žalobcu úhrady, a to dňa 8. 8. 2014 sumu 3,25 Eur, 9. 2. 2015 sumu 180,11 Eur a dňa 30. marca 2015 sumu 8,31 Eur. 2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 2. 6. 2017, v ktorom uviedol, že voči žalobcovi si plnil všetky svoje povinnosti a dlžnú sumu uhradil. Keď všetky svoje podlžnosti voči žalobcovi uhradil, poprosil pracovníka banky o ukončenie zmluvy. Pracovník banky mu oznámil, že nevidí na účte žiadne pohyby a zostatok je nulový. Preto došlo aj k zrušeniu účtu dňa 31. 7. 2014. Ukončenie záväzku mal podpísať o týždeň neskôr, pričom o týždeň neskôr mu pracovník banky poskytol telefonicky informáciu, že sa objavila na jeho účte dlžná suma, ktorú má čo najskôr uhradiť.
3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 14. 6. 2017, v ktorom uviedol, že žalovaný si svoje povinnosti voči žalobcovi nesplnil, nie je pravdou, aby žalobca nekontaktoval žalovaného a neinformoval ho o existencii záväzku. 4. Žalovaný uviedol, že vôbec mu nie je zrejmé, ako došlo k vzniku pohľadávky na jeho účte, pretože ak by táto suma bola vo výške 265,53 Eur, potom by zo strany žalobcu nedošlo k ukončeniu a vypovedaniu zmluvy. 5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa 27. 12. 2016, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 10. 10. 2011, upomienkou zo dňa 3. 6. 2014, zosplatnením úveru zo dňa 15. 6. 2014 a 2. 7. 2014, Všeobecnými obchodnými podmienkami, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 6. Na základe oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti, register číslo XXXXXXXXX R, zo dňa 10. 10. 2011, žalobca poskytol žalovanému formu povoleného prečerpania bežného účtu do výšky úverového limitu 450,- Eur. Išlo o druh spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania, pričom úver mohol byť čerpaný odo dňa 10. 10. 2011. Zmluvné strany si dohodli, že ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania je výška úrokovej sadzby 16,90 % ročne a sadzba úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne. Úroková sadzba je v tejto výške platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa čl. 3 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú aj Obchodné podmienky. 7. Upomienkou zo dňa 3. 6. 2014, 15. 6. 2014 a 2. 7. 2014 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Zároveň z predloženej listiny mal súd za preukázané, že ku dňu 31. 7. 2014 došlo k výpovedi zmluvy číslo 004507441 R. Výzvou zo dňa 8. 8. 2014 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, pričom táto výzva bola doručená žalovanému dňa 14. 8. 2014. 8. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 11. októbra 2017 v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, ako aj v neprítomnosti žalovaného. Súd konštatoval, že predvolanie na toto pojednávanie bolo riadne a včas doručené stranám sporu, ako aj právnemu zástupcovi žalobcu, pričom svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní písomne neospravedlnili, pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadali odročiť. Súd postupom podľa § 180 CSP vec prejednal v ich neprítomnosti. Súd však konštatuje, že po pojednávaní vo veci samej, respektíve po vyhlásení rozsudku, bolo zo strany žalobcu súdu dňa 11. októbra 2017 doručené ospravedlnenie jeho neprítomnosti na pojednávaní spolu s návrhom na schválenie súdneho zmieru. S poukazom na to, že toto ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní, ako aj návrh na schválenie súdneho zmieru bol súdu doručený až po pojednávaní vo veci samej, na ktorom súd vyhlásil rozsudok, súd tieto listiny nevzal do úvahy, o čom bol vyhotovený zo strany asistentky senátu aj úradný záznam. 9. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára: Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20170101>).
Podľa § 711 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Banka opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie; opravu chybného zúčtovania platieb je banka povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je v časti dôvodný. Na základe oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 10. 10. 2011 mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému povolené prečerpanie jeho bežného účtu do výšky úverového limitu 450,- Eur, pričom súd konštatuje, že ide o druh spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania účtu. Žalovaný mohol úver čerpať odo dňa 10. 10. 2011, pri úrokovej sadzbe 16,90 % ročne a sadzby úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne. Obchodné podmienky, ako aj Všeobecné obchodné podmienky, ako aj predzmluvný formulár boli neoddeliteľnou súčasťou tohto oznámenia.
11. Zároveň z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu mal súd za preukázané, že predžalobnými výzvami vyzýval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Ku dňu 31. 7. 2014 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Rovnako z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že dňa 8. 8. 2014 zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 3,25 Eur, dňa 9. 2. 2015 sumu 180,11 Eur a dňa 30. marca 2015 sumu 8,31 Eur.
12. Doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov Slovenskej republiky bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka. Nie sú žiadne pochybnosti a žalobca to ani nenamietal, že spor, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z právneho vzťahu medzi dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb) a žalovaným ako spotrebiteľom, to znamená, že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Napriek úprave zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere ako takzvaného absolútneho obchodného vzťahu, otázky pri dvojakej úprave normami občianskeho civilného práva a práva obchodného, súd posudzoval podľa noriem občianskeho práva, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6 Co 2/2013, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 402/2013 zo dňa 19. 6. 2013). 13. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd nemal pochybnosti o tom, že žalobca si splnil svoje povinnosti zo zmluvy o povolenom prečerpaní a poskytol žalovanému povolené prečerpanie jeho bežného účtu do výšky úverového limitu 450,- Eur a zároveň, že si žalovaný svoje povinnosti v zmysle tejto zmluvy tým, že nezabezpečil na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania a poplatkov, nesplnil, čím mu vznikla pohľadávka z titulu povoleného prečerpania. 14. Súd považoval žalobný návrh žalobcu za dôvodný v časti istiny. Nezaplatená časť istiny ku dňu 31. 7. 2014 predstavovala sumu 449,78 Eur. Súd z tejto sumy odrátal sumu 3,25 Eur, ktorú žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 8. 8. 2014, ďalej sumu 180,11 Eur, ktorú žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 9. 2. 2015 a sumu 8,31 Eur, ktorú žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 30. marca 2015. Spolu nezaplatená istina, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť, predstavuje sumu 258,11 Eur. Rovnako súd považoval žalobný návrh žalobcu za dôvodný v časti kapitalizovaného úroku z úveru vo výške 7,32 Eur, ktorú súd žalobcovi priznal ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu, t. j. ku dňu 31. 7. 2014. K tomuto dátumu, t.j. ku dňu 31. 7. 2014 súd žalobcovi priznal aj kapitalizovaný úrok z omeškania, ktorý predstavuje sumu 0,10 Eur. Ďalej súd považoval žalobný návrh žalobcu za dôvodný v časti priznania úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny 449,78 Eur odo dňa 1. 8. 2014 do dňa 8. 8. 2014, keď žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 3,25 Eur, rovnako úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 446,53 Eur, odo dňa 9. 8. 2014 do 9. 2. 2015 potom, čo žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 180,11 Eur a rovnako úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 266,42 Eur od dňa 10. 2. 2015 do 30. marca 2015, potom čo žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 30. marca 2015 sumu 8,31 Eur. Rovnako súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy istiny 258,11 Eur odo dňa 31. marca 2015 do zaplatenia. 15. V prevyšujúcej časti bol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý. Žalobca požadoval, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu riadny úrok vo výške 18,90 % ročne z istiny 449,78 Eur odo dňa 1. 8. 2014 do 8. 8. 2014, úrok vo výške 18,90 % ročne z istiny 446,53 Eur odo dňa 9. 8. 2014 do 9. 2. 2015 a úrok vo výške 18,90 % ročne z istiny 266,42 Eur odo dňa 10. 2. 2015 do 30. marca 2015. V tejto časti bol žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnutý. K uvedenému súd uvádza, že v časti zmluvného úroku, ktorým žalobca požadoval v čase od ukončenia zmluvného vzťahu do zaplatenia, súd návrh ako nedôvodný zamietol. Využitím práva predčasného splatenia úveru zo strany veriteľa dochádza k zmene obsahu záväzku dlžníka. Dlžník stráca výhodu splátok a poskytnuté prostriedky už nemá právo užívať po dobu pôvodne dohodnutú, ale musí ich okamžite vrátiť veriteľovi, čím sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť veriteľovi namiesto úrokov z úveru, úroky z omeškania z dlžnej sumy. Právo na riadny úrok z úveru má žalobca do zosplatnenia istiny úveru a následne má žalobca ako veriteľ už iba právo na úroky z omeškania. Súd 1. stupňa vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18. septembra 2012, ktorý odobril názor súdu 1. stupňa a odvolacieho súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Pri predčasnom splatení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie poskytnutej peňažnej sumy úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. 16. Rovnako bol žalobný návrh žalobcu zamietnutý v časti, ktorou žalobca požadoval priznať úroky z omeškania z istiny a úrokov z úveru v zmysle jeho žalobného návrhu. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, avšak iba z nezaplatenej sumy istiny. Súd poukazuje na zásadu zákazu anatocizmu, podľa ktorého nie je možné úročiť zákonné príslušenstvo pohľadávky. Súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky a Slovenskej republiky, podľa ktorého záver založený na úvahe, podľa ktorej obchodný zákonník v spojení s občianskym zákonníkom priznávajú veriteľovi bez ďalšieho aj právo úročiť zákonné príslušenstvo pohľadávky, čiže žiadať úroky z omeškania z dojednaných úrokov, je nesprávny. Súd má preto za to, že žalobcovi ako veriteľovi patria úroky z omeškania, avšak iba z
nezaplatenej sumy istiny, nie aj z úrokov z úveru, a preto v tejto časti bol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý. 17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu pomeru jeho úspechu a neúspechu. Úspech žalobcu predstavoval 62,85%, jeho neúspech predstavoval 37,15%, z tohto dôvodu má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,70 % ( 62,85- 37,15). O výške náhrady týchto trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej postupom podľa § 262 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na OS Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu I. inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.