Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5Co-165-2017.pdf
PDF · 135.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/165/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne: W. M., bytom P. V., G. XXX/XX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO: 36 860 654, proti žalovaným: 1/ U. G., 2/ R. G., obaja bytom Y. U. č. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, AK so sídlom ul. Železničná 90/12, Považská Bystrica, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne ako aj žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21. decembra 2016, č.k. 8C/168/2015-169, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že :
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne W. M. rod. V., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXX, bytom P. V., G. XXX/XX a žalovaných 1/ U. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX a 2/ R. G., rod. X., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, obaja bytom Y. U. č. XXX, k parceliam KNE č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2, zapísanej v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k. ú. Y. U. a k parcele KNE č. XXXX/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 298 m2 a k parcele KNE č. XXXX/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k. ú. Y. U..
Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo k parceliam KNE č. XXXX, KNE č. XXXX/X v k. ú. Y. U. podľa geometrického plánu č. 8C/168/2015, vyhotoveného znalcom Ing. Vladimírom Hrivíkom dňa 21.9.2016, úradne overeným Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor dňa 28.9.2016 pod č. 627/2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, tak, že:
- do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje novovytvorené parcele KNC č. XXXX/3 záhrada o výmere 14 m2 vytvorenej z KNE parcely XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, novovytvorenú parcelu KNC XXXX/5 záhrada o výmere 2 m2, vytvorenej z parcely KNE č. XXXX/1, zapísanej na LV č. XXXX a novovytvorenú parcelu KNC č. XXXX/X záhrada o výmere 15 m2 vytvorenej z parcely KNE č. XXXX/ X, všetky parcele v k. ú. Y. U..
- do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/ súd p r i k a z u j e novovytvorenú parcelu KNC XXXX/X záhrada o výmere 17 m2 vytvorenej z parcely KNE XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. Y. U..
- a do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ a žalovanej 2/ p r i k a z u j e novovytvorenú parc. KNC č. XXXX/X záhrada o výmere 284 m2 vytvorenú z parc. KNE č. XXXX/X zapísanej na LV č. 1701, k. ú. Y. U., a to v podiele 53/200 žalovanému 1/, v podiele 53/200 žalovanej 2/ a v podiele 94/200 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaným 1/, 2/.
Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo strán sporu k parcele KNE č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 zapísanej na LV č. XXXX k. ú. Y. U. tak, že túto parcelu p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ v podiele 1, do podielového spoluvlastníctva žalovanej 2/ v podiele 1 a do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/ v podiele 1.
Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni ako odstupujúcej spoluvlastníčke podiel vo výške 5,78 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa m á nárok na náhradu konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100%. Štát n e m á voči stranám sporu nárok na náhradu trov konania, ktoré platil.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil účastníkom podielové spoluvlastníctvo k parceliam KNE č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2, zapísanej v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX k. ú. Y. U. a k parcele KNE č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 298 m2 a k parcele KNE č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX k. ú. Y. U. a súčasne podielové spoluvlastníctvo k parceliam KNE č. XXXX, KNE č. XXXX/X v k. ú. Y. U. podľa geometrického plánu č. 8C168/2015, vyhotoveného znalcom Ing. Vladimírom Hrivíkom dňa 21. 9. 2016, vyporiadal tak, že : do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal novovytvorené parcele KNC č. XXXX/X záhrada o výmere 14 m2 vytvorenej z KNE parcely XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, novovytvorenú parcelu KNC XXXX/X záhrada o výmere 2 m2, vytvorenej z parcely KNE č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX a novovytvorenú parcelu KNC č. XXXX/X záhrada o výmere 15 m2 vytvorenej z parcely KNE č. XXXX/X, všetky parcele v k. ú. Y. U.; do výučného vlastníctva žalovaných 1/, 2/ prikázal novovytvorenú parcelu KNC XXXX/X záhrada o výmere 17 m2 vytvorenej z parcely KNE XXXX, zapísanej na LV XXXX a novovytvorenú parc. KNC č. XXXX/X záhrada o výmere 284 m2 vytvorenej z parc. KNE č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, všetky parcele v k. ú. Y. U.; súd vysporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k parcele KNE č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 zapísanej na LV č. XXXX k. ú. Y. U. tak, že túto parcelu prikázal do výlučného vlastníctva žalovaných 1/, 2/; žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni ako odstupujúcej spoluvlastníčke podiel vo výške 5,78 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Štát má nárok voči stranám sporu na náhradu trov konania, ktoré platil v rozsahu 100 %, od každej strany po 50 %.
2. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané a medzi stranami sporu je to nesporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v žalobe. Predstavy strán sporu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva boli diametrálne odlišné, čo bol aj dôvod, prečo nedošlo k zrušeniu tohto podielového spoluvlastníctva dohodou podielových spoluvlastníkov - strán sporu. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva boli tri parcele, a to KNE XXXX o výmere 31 m2, v ktorej žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 7/15-ín a žalovaní 1/, 2/ v podiele 8/15-ín. Ďalej sa jedná o parcelu XXXX/X o výmere 298 m2 a parcelu XXXX/X o výmere 26 m2, u ktorých podiel žalobkyne bol 2/36-iny. K možnej dohode medzi stranami sporu bránila skutočnosť, že v podstate v strede parcely KNE XXXX/X sa nachádza parcela KNE č. XXXX, ktorá je zo všetkých strán obkolesená parcelou XXXX/X a ktorou výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa. Žalobkyňa odmietala predmetnú parcelu predať žalovaným 1/, 2/ a hoci táto parcela nebola predmetom vyporiadania, v rámci rokovania o mimosúdnej dohode žalobkyňa trvala na tom, že výmera tejto parcely má byť pripočítaná k jej reálne vyčlenenému podielu z ostatných parciel, ktorý podiel žiadala vyčleniť pri jej parc. č. XXXX, resp. XXXX/X. S týmto riešením žalovaní nesúhlasili. Súhlasili s vyčlenením jej podielu z parcely č.XXXX pri jej pozemku XXXX/X a podiely z parciel KNE XXXX/X a XXXX/X žiadali vyčleniť pri KNE parcele č. XXXX s tým, že podľa žalovaných, týmto spôsobom bude mať žalobkyňa zabezpečený prístup k parcele č. tak, ako to zakreslili vo svojom návrhu rozdelenia parciel, ktorý bol predložený aj znalcovi na posúdenie. Znalec jednoznačne vo svojom písomnom vyjadrení k danej alternatíve poukázal na to, že v najužšej časti by bol vstup široký len 1,77 m2, čo je šírka síce dostačujúca na peši prechod, ale nie na prechod napr. traktorom alebo iným motorovým vozidlom. Znalec považoval túto variantu za neúčelnú, nevyhovujúcu a zdôraznil, že v prípade takéhoto vyčlenenia podielu žalobkyne z parcely XXXX/X a XXXX/X by žalobkyňa musela prechádzať aj po KNE parcele č. XXXX/XXX, ktorej vlastnícke vzťahy sú evidované na LV na viacerých spoluvlastníkov. Jedná sa o list vlastníctva č. XXXX, z ktorého čiastočného výpisu ( strany s ním boli oboznámení na pojednávaní dňa 21. 12.2016 ) súd zistil, že uvedená parcela je v spoluvlastníctve 17 osôb. Z uvedených dôvodov súd preto dospel k záveru, že nie je účelné rozdelenie spoluvlastníctva k parcele XXXX/X a XXXX/X tak, ako to navrhovali žalovaní. Nimi navrhovaným riešením by jednak došlo k vyčleneniu podielu žalobkyne veľmi netypickým
spôsobom, kedy by získala pozemok v tvare v podstate trojuholníka s tým, že daný podiel by inak, než ako prístupovú cestu ( vzhľadom na tvar, situovanie ako aj výmeru), nemohla využívať, čo nie je podľa názoru súdu účelné a prospešné pre žalobkyňu. Okrem toho jednoznačne vstup na tento reálne vyčlenený podiel by bol z parcely XXXX/X, ktorej zvyšok by zostal vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/ ako KNC parc. č. XXXX/X, príliš úzky na to, aby ona mohla zabezpečiť obhospodarovanie svojej parcely KNE XXXX, ktorá má výmeru 44 m2. Z tohto pohľadu súd preto konštatoval, že takýto návrh je skutočne neúčelným riešením zrušenia podielového spoluvlastníctva k parcelám XXXX/X a XXXX/X. Neúčelnosť takéhoto rozdelenia pozemkov vyplýva aj z tej skutočnosti, že hoci žalovaní poukazovali na to, že pri inom spôsobe vyčlenenia podielu žalobkyne by nastal spor ohľadom zriadenia vecného bremena, keďže žalobkyňa by stratila prístup k tejto parcele, súd však poukázal na to, že aj v prípade akceptovania ich návrhu, kedy by bol prístup k parcele KNE XXXX vytvorený v tvare trojuholníka ako navrhovali žalovaní, by daný spor nastal, aj keď nie vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ ale vo vzťahu ku vlastníkom parcely KNE XXXX/XXX, ktorých vlastníctvo je zapísané na LV č. 956. Znamená to teda, že aj v tomto prípade by prístup žalobkyne na jej pozemok č.XXXX, (ktorý nie je predmetom vyporiadania), nebol zabezpečený, a teda varianta navrhovaná žalovanými by nebola konečným riešením. Súdu sa preto ako účelné javilo rozdelenie pozemkov KNE č. XXXX, XXXX/X tak, že podiely, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa, budú vyčlenené tak, ako to zakreslil znalec v GP č. 8C168/2015 teda, že tieto budú pričlenené k parcele XXXX/ X, ktorej vlastníčkou je žalobkyňa. Čo sa týka parcely XXXX/X znalec zhodnotil, že vzhľadom na výmeru tejto parcely ako aj vzhľadom na podiel žalobkyne v nej je zrejmé, že je reálne nedeliteľná, jej rozdelenie nie je účelné a preto súd sa s týmto stotožnil a danú parcelu prikázal do vlastníctva žalovaných 1/, 2/, a to vzhľadom na ich väčšinový podiel v tejto parcele.
3. Podľa názoru súdu prvej inštancie rozdelením dotknutých pozemkov tak, ako to bolo vykonané predmetným geometrickým plánom je v súlade s princípmi, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. zákonníka. Súd nemôže jednotlivé spôsoby ľubovoľne uprednostňovať. Podmienka reálneho rozdelenia vecí podľa názoru súdu nebola naplnená v prípade parcely XXXX/X, hoci u tejto existuje faktická možnosť aj technická vykonateľnosť rozdelenia, ale vzhľadom na veľkosť podielu žalobkyne, a taktiež vzhľadom na malú výmeru tejto parcele (26 m2) je zrejmé, že rozdelenie danej parcely z hľadiska účelnosti nie je vhodné. V tomto smere sa súd stotožnil s názorom znalca. Čo sa týka parciel KNE XXXX a XXXX/X súd je toho názoru, že vyčlenenie podielov z týchto parciel v prospech žalobkyne pri jej parcele XXXX/X je účelné, pretože vyčlenený podiel presne naväzuje na túto parcelu XXXX/X. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ namietali, že znalec vyčlenil časť podielu žalobkyne z KNE parcely XXXX/X o výmere 2 m2 ako parcelu KNC XXXX/X a že týmto rozdelením stratili prístup na svoju parcelu XXXX/X resp. na novovytvorenú parcelu XXXX/X, tak súd poukázal na to, že v každom prípade na túto parcelu XXXX/X žalovaní môžu chodiť zo svojej parcely XXXX/X , alebo tak, ako na ňu chodili pred rozdelením, pretože z GP vyhotoveného v tomto konaní je zrejmé, že z cesty - od parc. č. XXXX, spoluvlastníci sa dostali na parcelu KNE XXXX/X cez parc. č. XXXX/X a tento stav sa nezmenil. Znamená to teda, že uvedeným spôsobom rozdelenia pozemku XXXX/X sa žiadnym spôsobom nezasiahlo do existujúcich a využívaných práv žalovaných 1/, 2/, a preto ich námietky súd nepovažoval z tohto pohľadu za dôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Keďže parcelu KNE č. XXXX/X v celosti súd prikázal do vlastníctva žalovaných 1/, 2/, súd im zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni ako odstupujúcej spoluvlastníčke podiel vo výške 5,78 Eur, keďže strany sporu sa dohodli na cene 4 Eur/m2 a uvedená suma zodpovedá cene podielu žalobkyne.
4.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. Vzhľadom k tomu, že súd vyhovel žalobe ohľadom zrušenia podielového spoluvlastníctva, nie však ohľadom návrhu žalobkyne o spôsobe vyporiadania, súd je toho názoru, že jej úspech v danej veci je pomerný, a preto o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Súd týmto spôsobom rozhodol aj s poukazom na to, že rozhodnutím vo veci sa vysporiadali vzájomné vzťahy oboch strán sporu. Súd zároveň s poukazom na ustanovenie § 259 uložil stranám sporu povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré platil štát, vyplatením časti odmeny znalca zo štátnych prostriedkov a to v rozsahu 100 % s tým, že každá strana trovy nahradí v rozsahu 50 %. O výške týchto trov bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 160 ods. 2 C.s.p.. 5. Proti tomu to rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa i žalovaný 1/, 2/. 6. Žalobkyňa podala odvolanie proti výroku o náhrade trov konania. Uviedla, že podala žalobný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a žiadala v zmysle § 142 ods. 1 OZ vyporiadať spoluvlastníctvo reálnou deľbou tak, aby jej podiel v spoločnom vlastníctve bol vydelený pri jej pozemkoch, ktoré už vlastní, aby takto komplexne mohla svoje vlastníctvo užívať. Žalovaným
navrhovala aj zámenu jej parc. 3957 s časťou parc. 3958/1 pri jej parc. XXXX/X. Žalovaní s týmto návrhom nesúhlasili, preto bola nútená túto žalobu podať a prvostupňový súd v celom rozsahu, v zmysle jej návrhu rozhodol a teda mala plný úspech vo veci a preto jej súd mal priznať aj náhradu trov konania a právneho zastupovania v rozsahu 100 %. Súd odôvodnil svoj výrok o náhrade trov konania ustanovením § 255 ods. 2 CSP, ktorý stanovuje, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Je toho názoru, že súd v celom rozsahu vyhovel a akceptoval jej návrh a to v oboch častiach, či už v zrušení spoluvlastníctva, ako aj v reálnom vydelení. Žalovaní chceli, aby jej podiel bol vydelený na inom mieste, tak ako to zakreslili na grafickej znaleckej prílohe č. 3. Toto by len vyvolávalo sústavné spory. Keďže ona mala záujem sa od žalovaných úplne oddeliť, aby nevznikali žiadne konflikty. Tomuto bolo vyhovené v celom rozsahu, teda súd zrušil spoluvlastníctvo, vykonal reálnu deľbu, ako navrhovala a preto odvolaním napáda nesprávnu aplikáciu § 255 ods. 2 CSP v odôvodnení súdu prvej inštancie. Chce poukázať na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov žalobcom, avšak ich majetkové pomery a ich dôchodky neodôvodňujú priznania oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov. Ich sociálna situácia či už rozsiahly rodinný dom, osobné motorové vozidlo a vlastníctvo nehnuteľností spochybňujú dôvodnosť oslobodenie od poplatkov. Preto na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd aj toto rozhodnutie preskúmal. 7. Žalovaný 1/, 2/ prostredníctvom právneho zástupcu v podanom odvolaní žiadali aby, odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, alebo zrušil a vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie. Poukázali na ust. §142 ods. 1, 3 OZ, pričom súd sa uvedenými ustanoveniami neriadil. Je pravdou, že dal vyhotoviť geometrický plán a je len samozrejmé, že každá parcela, aj o výmere jedného metra sa dá rozdeliť. No súd mal v prvom rade skúmať využiteľnosť predmetného rozdelenia, prihliadnuť na veľkosť spoluvlastníckych podielov a až po vyhodnotení týchto skutočností, mal rozhodnúť. Pokiaľ sa týka parcele pôvodne KNE XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2, považujú takéto rozdelenie, kde oni vlastnia 34/36-in a žalobkyňa len 2/36-iny, v absolútnom rozpore s účelným využitím takéhoto rozdelenia. V súvislosti s rozdelením predmetnej parcele zastávajú názor, že vytvorenie novovytvorenej parcele KNC XXXX/X o výmere 14 m2 je výmera, ktorá nepostačuje na žiadne využitie a takéto rozdelenie len v konečnom dôsledku len vyvolá ďalšie spory medzi stranami predmetného konania. Pokiaľ sa týka rozdelenia pôvodnej parcele KNE XXXX/X, z ktorej geodet vytvoril novo vytvorenú parcelu KNC XXXX/X záhrada o výmere 2 m2, a pôvodnú parcelu KNE XXXX/X nerozdelil, kde by vznikla taká istá výmera, považujú za nepochopiteľné a nesledujúce využitie predmetných nehnuteľností. Do súdneho spisu predložili dve varianty navrhnutého spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré sú odrazom najlepšieho využitia nehnuteľností, no súd sa týmito návrhmi, ako ani znalec, vôbec nezaoberali, nevyhodnotili tieto návrhy a neuviedli z akých dôvodov, nimi navrhované rozdelenie nie je akceptovateľné. Pokiaľ súd pôvodnú parcelu KNE XXXX/X prikázal celú im, tým znemožnil žalobkyni dostať sa na jej parcelu XXXX, ktorú má vo výlučnom vlastníctve a takýmto rozdelením len vyvolá ďalší súdny spor o zriadení vecného bremena, cez parcelu v ich vlastníctve, čím budú obmedzení. Pokiaľ by si súd osvojil ich návrh, boli ochotní, bez akejkoľvek náhrady, žalobkyni podarovať 1 m2 z ich podielu v pôvodnej parcele KNE XXXX/X, čím by jej vznikol dostatočný vchod, a prístup k jej parcele, bez akéhokoľvek do budúcna zriadeného vecného bremena, o ktorom žalobkyňa v súdnom konaní tvrdila. Predložili a predkladajú, že parcelu pred ich domom užívali a užívajú, jednak na parkovanie auta a uskladnenie dreva a 2 m2, ako tieto vyčlenil súd žalobkyni, sú pre ňu nevyužiteľné, tak isto ako 14 m2 na novovytvorenej parcely KNC XXXX/X, ako toto ustálil znalec. Pokiaľ súd tvrdil, že bude musieť každú jednu parcelu rozdeliť samostatne a nie je možné žiadne zlučovať, tak sa týmto stanoviskom neriadil, nakoľko parcelu XXXX/X a 1027/6 pričlenil a zlúčil k parcele XXXX/X v podiele 7/15-in z pôvodnej KNE XXXX. Súd im nedoručil overený geometrický plán, ani jeho vyjadrenie zo dňa 21.9.2016, nemali dostatok času sa s týmto oboznámiť, hoci takýto priestor dostala žalobkyňa a jej tento geometrický plán doručený bol. Predložili fotodokumentáciu z poľnej cesty KNE XXXX na kópii katastrálnej mapy, z ktorej fotodokumentácie je zrejmé, že uvedená cesta sa používa pre traktory, nákladné vozidlá, osobné motorové vozidlá i pre peších. Túto využívajú všetci vlastníci priľahlých pozemkov, čo taktiež súd, keď toto predkladali nijako nevyhodnotil. Žalobkyňa sa v ich obci zdržuje veľmi zriedka, vôbec sa o svoju nehnuteľnosť, parcelu KNE XXXX nestará, túto neudržuje a predmetný spor na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva založila len z dôvodu, že oni boli úspešní v inom konaní voči jej švagrovi. A svoje podiely v nehnuteľnostiach nadobudla až v roku 2014 a 2013. Oni v Y. U. bývajú, o parcele sa riadne starajú, tieto udržujú, čo preukazujú predloženými fotografiami. Žalobkyňa toto nerozporovala, a preto považujú rozdelenie, tak ako toto navrhol Ing. B. za neprijateľné a v rozpore s § 141 ods. 1 a § 142 ods. 3 OZ. Zároveň priložili aj ich vlastné dôvody odvolania spoločne
s prílohami. Žiadali, aby súd druhej inštancie vzal do úvahy ich dôvody odvolania a tomuto vyhovel. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania. 8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedla, že ona sa pokúšala mimosúdne so žalovanými dohodnúť tak, aby jej podiely boli vydelené v susedstve jej vlastníckych parciel KNC XXXX a XXXX/X, katastrálne územie Y. U., aby si mohla vykonať riadne oplotenie od žalovaných. Navrhovala, že výmeru parcele KNC XXXX, katastrálne územie Y. U., ktorá je v jej výlučnom vlastníctve im prenechá s tým, že sa vytvorí nová parcela pri jej parcele XXXX/X. Ani s týmto spôsobom riešenia nesúhlasili. Súd správne postupoval a prikázal do jej výlučného vlastníctva novovytvorené parcele KNC XXXX/X záhrada o výmere 14m2, KNC XXXX/X záhrada o výmere 2m2 a KNC XXXX/X záhrada o výmere 15m2. Nevie, čo žalovaným na tomto vydelení vadí, keďže na tieto pozemky má zabezpečený riadny prístup z jej parcely XXXX/X a XXXX. V budúcnosti verí, že so žalovanými vykoná zámenu tak, že im postúpi do výlučného vlastníctva parcelu XXXX a tú istú výmeru jej zamenia z parcele XXXX/X. Žalovaní len vyvolávajú voči nej spory. Súd videl, že od parcele XXXX poľná cesta je na naše parcele XXXX/X a XXXX/X strmí svah a žiadnym vozidlom sa na tieto parcele z poľnej cesty nedá dostať a problém je zísť aj pešo. Nevie, prečo žalovaní s týmto argumentujú, zrejme si myslia, že keď odvolací súd nebude vidieť situáciu na mieste samom, že ich odvolaniu bude vyhovené. Tvrdenie, že keď súd prikázal parcelu XXXX/X do ich vlastníctva, že znemožnil jej dostať sa na parcelu XXXX, je nepravdivé, nakoľko ona nikdy z parcele XXXX/X na parcelu XXXX neprechádzala a ani nemieni v budúcnosti prechádzať. Znalec geodet Ing. Hríbik navrhol reálnu deľbu, túto akceptovala a túto považuje za najlepšie riešenie, pretože so žalovanými bude mať vytvorený súvislý plot medzi ich parcelou XXXX/X a jej tromi parcelami. Verí, že odvolací súd toto riešenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdí. Je presvedčená, že žalovaní sa súdia preto, že im bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom ich majetkové pomery sú oveľa lepšie ako jej. Je starobná dôchodkyňa, vdova. Žalovaní sú tiež starobní dôchodcovia, majú rozsiahly poschodový dom, majú traktor, osobné auto KIA a vzhľadom na hodnotu sporu rozhodne nespĺňajú ich majetkové a osobné pomery, aby boli oslobodení od platenie súdnych poplatkov, čo chce, aby odvolací súd preskúmal. Zároveň žiadala, aby odvolací súd zaviazal žalovaných na náhradu odvolacích trov v rozsahu 100%. 9. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že súd v časti o výroku trov konania rozhodol správne a preto v tejto napadnutej časti žiadali rozsudok ako vecne správny potvrdiť, žalobkyňu zaviazať k trovám odvolacieho konania. Oni mali záujem sa dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Na výzvu právneho zástupcu žalobkyne sa dostavili, navrhli tri rôzne spôsoby vysporiadania, no ani jeden z týchto nebola žalobkyňa ochotná akceptovať. Tiež sa nebránili ani dohode na súde, no vzhľadom na rozličné pohľady na rozdelenie musel byť do konania pribratý znalec. V prípade, že by súd prijal ich návrh, týmto by do budúcna predišli akýmkoľvek ďalším súdnym sporom, nakoľko pri ohliadke sa žalobkyňa vyjadrila, že po právoplatnosti predmetného rozhodnutia založí ďalší spor, a síce právo prechodu k svojej parcele. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na oslobodenie od súdnych poplatkov, majú za to, že preukázali jednoznačne ich zdravotné problémy, ich dom o rozmeroch 8x10 metrov má viac ako 30 rokov a osobné motorové vozidlo využívajú hlavne za účelom návštevy zdravotníckych zariadení. V spise doložili ich majetkové pomery a súd tieto zohľadnil ako spôsobilé k oslobodeniu od súdnych poplatkov a preto odvolanie žalobkyne považujú za nedôvodné. 10. Následne žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedla, že ona v žiadnom prípade nechce začínať ďalší spor, ako to nepravdivo tvrdia žalovaní, pretože svoju parc. 3957 chce zameniť s časťou parc. XXXX/X, ktorá bola prikázaná žalovaným, aby takto vznikol ucelený celok pre ňu a aj žalovaných. Z neznámych príčin tento jej ústretový návrh žalovaní nechcú realizovať a teda ich tvrdenie, že založí ďalší spor je vymyslené a nepravdivé. Preto žiada preskúmať aj rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov žalovaných, pretože ich finančná situácia je lepšia ako jej, keď je starobná dôchodkyňa a má zdravotné problémy. 11. Následne žalovaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že zotrvávajú na svojom vyjadrení zo dňa 17.3.2017. Nie je pravdou, že by sa nemali s menovanou záujem dohodnúť mimosúdne. No nakoľko menovaná svoje nehnuteľnosti nadobudla až v roku 2013, nakoľko býva stále v Považskej Bystrici a na uvedené pozemky chodí len občas, o tieto sa vždy starali sami, pozemok vyklčovali, kosia ho a užívali ho len sami. Až v roku 2013, kedy nadobudla určité podiely v predmetných pozemkoch žalobkyňa a jej brat viedol voči nim súdne konania, ktoré prehral, považujú toto súdne konanie len za určitú odplatu a pomstu voči nim, so snahou im znepríjemňovať život, nakoľko oni v U. bývajú a ona sem chodí len zriedka. K ich majetkovým pomerom sa už vyjadrovali. Doteraz voči nikomu nezakladali žiaden súdny spor. Vždy boli len v postavení žalovaných. Ako uviedli v odvolaní, nimi navrhnutý spôsob rozdelenia parcele považujú za najvýhodnejší pre obe zúčastnené strany, so snahou sa do budúcna vyhnúť akýmkoľvek súdnym sporom. Pokiaľ by bolo rozdelenie tak ako toto spravil Ing. Hrivík, by toto
len založilo ďalší spor, ktorý avizovala žalobkyňa. Pokiaľ sa týka poľnej cesty, nie je pravdou, že by sa jednalo o nejaký zráz. Predložili fotodokumentáciu aj fotosnímku mapy, z ktorej je zrejmé, že sa nejedná o žiadne svahovitý terén, ako sa snaží žalobkyňa preukázať. 12. Žalovaní v písomnom vyjadrení k následnému vyjadreniu žalobkyne uviedli, že trvajú na ich predchádzajúcich vyjadreniach, ako aj na odvolaní a v krátkosti sa vo forme prílohy vyjadrujú k tomuto podaniu, s tým, že nemienia sa už viac rozpisovať o postoji žalobkyne, zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva, kde je menšinovou spoluvlastníčkou v podiele 2/36 a kde úmyselne zamlčala súdu, že jej parcela KNC XXXX/X sa nachádza pod poľnou cestou a sama v zápisnici súdu uviedla pri ohliadke, že ako náhle dospeje k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, založí ďalší spor voči nim o zriadenie vecného bremena, práva prechodu. O jej parcelu záujem nemajú, a už v čase keď túto nadobúdala, vedela, že sa nemá ako k nej dostať, len vďaka vyčleneniu jej podielu, ktorým by mala zabezpečený prístup, tak ako navrhovali. 13. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, i keď z iných dôvodov, ktoré uvádzali žalovaní v odvolaní.
14. Podľa ust. § 141 ods. l Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť dohoda musí byť písomná.
15. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 16. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. 17. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Len v prípade, keď by pred súdom došlo k uzavretiu súdneho zmieru (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu), si sami spoluvlastníci môžu zvoliť spôsob vyporiadania a prejav ich vôle, ak zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi, nie je prekážkou schválenia zmieru. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť geometrický plán, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený katastrálnym odborom okresného úradu. Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.
18. V prejednávanej veci mal aj odvolací súd za preukázané a medzi stranami sporu je to nesporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v žalobe. Predstavy strán sporu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva boli diametrálne odlišné, čo bol aj dôvod, prečo nedošlo k zrušeniu tohto podielového spoluvlastníctva dohodou podielových spoluvlastníkov - strán sporu. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva boli tri parcele, a to KNE XXXX o výmere 31 m2, v ktorej žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 7/15-ín a žalovaní 1/, 2/
bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 8/15-ín. Ďalej sa jednalo o parcelu XXXX/X o výmere 298 m2 a parcelu XXXX/X o výmere 26 m2, v ktorých žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 2/36-iny, žalovaný 1/ podielovým spoluvlastníkom v podiele 1, žalovaná 2/ podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 a žalovaní 1/, 2/ bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 4/9. Ako vyplýva z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie k možnej dohode medzi stranami sporu bránila skutočnosť, že v podstate v strede parcely KNE XXXX/X sa nachádza parcela KNE č. XXXX, ktorá je zo všetkých strán obkolesená parcelou XXXX/X a ktorou výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa. Žalobkyňa odmietala predmetnú parcelu predať žalovaným 1/, 2/ a hoci táto parcela nebola predmetom vyporiadania, v rámci rokovania o mimosúdnej dohode žalobkyňa trvala na tom, že výmera tejto parcely má byť pripočítaná k jej reálne vyčlenenému podielu z ostatných parciel, ktorý podiel žiadala vyčleniť pri jej parc. č. 1029, resp. 1027/2. S týmto riešením žalovaní nesúhlasili. Súhlasili s vyčlenením jej podielu z parcely č.XXXX pri jej pozemku XXXX/X a podiely z parciel KNE XXXX/X a XXXX/X žiadali vyčleniť pri KNE parcele o č. XXXX s tým, že podľa žalovaných, týmto spôsobom bude mať žalobkyňa zabezpečený prístup k jej parcele tak, ako to zakreslili vo svojom návrhu rozdelenia parciel, ktorý bol predložený aj znalcovi na posúdenie. Z obsahu spisu mal ďalej odvolací súd za preukázané, že znalec jednoznačne vo svojom písomnom vyjadrení k danej alternatíve poukázal na to, že v najužšej časti by bol vstup široký len 1,77 m2, čo je šírka síce dostačujúca na peši prechod, ale nie na prechod napr. traktorom alebo iným motorovým vozidlom. Znalec považoval túto variantu za neúčelnú, nevyhovujúcu a zdôraznil, že v prípade takéhoto vyčlenenia podielu žalobkyne z parcely XXXX/X a XXXX/2 by žalobkyňa musela prechádzať aj po KNE parcele č. XXXX/XXX, ktorej vlastnícke vzťahy sú evidované na LV na viacerých spoluvlastníkov. Jedná sa o list vlastníctva č. XXXX, z ktorého čiastočného výpisu bolo preukázané, že uvedená parcela je v spoluvlastníctve 17 osôb. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie potom správne dospel k záveru, že nie je účelné rozdelenie spoluvlastníctva k parcele XXXX/X a XXXX/X tak, ako to navrhovali žalovaní. Nimi navrhovaným riešením aj podľa odvolacieho súdu by jednak došlo k vyčleneniu podielu žalobkyne veľmi netypickým spôsobom, kedy by získala pozemok v tvare v podstate trojuholníka s tým, že daný podiel by inak, než ako prístupovú cestu ( vzhľadom na tvar, situovanie ako aj výmeru), nemohla využívať, čo nie je ani podľa odvolacieho súdu účelné a prospešné pre žalobkyňu. Okrem toho vstup na tento reálne vyčlenený podiel by bol jednoznačne z parcely XXXX/X, ktorej zvyšok by zostal vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/ ako KNC parc. č. XXXX/X, príliš úzky na to, aby ona mohla zabezpečiť obhospodarovanie svojej parcely KNE XXXX, ktorá má výmeru 44 m2. Z tohto pohľadu preto aj odvolací súd konštatuje, že takýto návrh je skutočne neúčelným riešením zrušenia podielového spoluvlastníctva k parcelám XXXX/X a XXXX/X. Neúčelnosť takéhoto rozdelenia pozemkov vyplýva aj podľa odvolacieho súdu aj z tej skutočnosti, že hoci žalovaní poukazovali na to, že pri inom spôsobe vyčlenenia podielu žalobkyne by nastal spor ohľadom zriadenia vecného bremena, keďže žalobkyňa by stratila prístup k tejto parcele, v tejto súvislosti však súd prvej inštancie správne poukázal na to, že aj v prípade akceptovania ich návrhu, kedy by bol prístup k parcele KNE XXXX vytvorený v tvare trojuholníka ako navrhovali žalovaní, by daný spor nastal, aj keď nie vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ ale vo vzťahu ku vlastníkom parcely KNE XXXX/XXX, ktorých vlastníctvo je zapísané na LV č. XXX. Znamená to teda, že aj v tomto prípade by prístup žalobkyne na jej pozemok č.3957, (ktorý nebol predmetom vyporiadania), nebol zabezpečený, a teda varianta navrhovaná žalovanými by nebola konečným riešením. Vzhľadom na vyššie uvedené sa aj odvolaciemu súdu ako účelné javilo rozdelenie pozemkov KNE č. XXXX, 3958/1 tak, že podiely, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa, budú vyčlenené tak, ako to zakreslil znalec v GP č. 8C/168/2015 teda, že tieto budú pričlenené k parcele XXXX/X, ktorej vlastníčkou je žalobkyňa. Čo sa týka parciel KNE XXXX a XXXX/X ako už bolo uvedené vyššie, vyčlenenie podielov z týchto parciel v prospech žalobkyne pri jej parcele XXXX/X je účelné, pretože vyčlenený podiel presne naväzuje na túto parcelu XXXX/X. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ namietali, že znalec vyčlenil časť podielu žalobkyne z KNE parcely XXXX/X o výmere 2 m2 ako parcelu KNC XXXX/X a že týmto rozdelením stratili prístup na svoju parcelu XXXX/X resp. na novovytvorenú parcelu XXXX/X, tak súd prvej inštancie správne poukázal na to, že v každom prípade na túto parcelu XXXX/X žalovaní môžu chodiť zo svojej parcely XXXX/X, alebo tak, ako na ňu chodili pred rozdelením, pretože z GP vyhotoveného v tomto konaní je zrejmé, že z cesty
- od parc. č. XXXX, spoluvlastníci sa dostali na parcelu KNE XXXX/X cez parc. č. XXXX/X a tento stav sa nezmenil. Znamená to teda, že uvedeným spôsobom rozdelenia pozemku XXXX/X sa žiadnym spôsobom nezasiahlo do existujúcich a využívaných práv žalovaných 1/, 2/, a preto ich námietky ani odvolací súd nepovažoval z tohto pohľadu za dôvodné.
19. Čo sa týka parcely XXXX/X znalec zhodnotil, že vzhľadom na výmeru tejto parcely ako aj vzhľadom na podiel žalobkyne v nej je zrejmé, že je reálne nedeliteľná, jej rozdelenie nie je účelné a preto súd prvej inštancie sa správne s týmto stotožnil, avšak nesprávne danú parcelu prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaných 1/, 2/, nakoľko z LV č. XXXX vyplýva, že parcela KNE č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, je v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ v podiele 1, žalovanej 2/ v podiele 1, v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/, 2/ v podiele 4/9 a žalobkyne v podiele 2/36. Preto správne mal súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo strán sporu k parcele KNE č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 zapísanej na LV č. XXXX k. ú. Y. U. vyporiadať tak, že túto parcelu mal prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ v podiele 1, do podielového spoluvlastníctva žalovanej 2/ v podiele 1, a do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/ v podiele 1, nakoľko žalovaní 1/, 2/ boli zaviazaní na náhradu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, ktorá bude vyplatené z prostriedkov BSM, teda spoluvlastnícky podiel žalobkyne sa stane bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov- žalovaných 1/, 2/, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil. Keďže parcelu KNE č. XXXX/X odvolací súd prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ v podiele 1, do podielového spoluvlastníctva žalovanej 2/ v podiele 1, a do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/ v podiele 1, odvolací súd im zároveň tak ako i správne súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni ako odstupujúcej spoluvlastníčke podiel vo výške 5,78 Eur, keďže strany sporu sa dohodli na cene 4 Eur/m2 a uvedená suma zodpovedá cene podielu žalobkyne.
20. Rovnako čo sa týka parcele KNE č. XXXX/X mal súd prvej inštancie novovytvorenú parc. KNC č. XXXX/X záhrada o výmere 284 m2 vytvorenú z parc. KNE č. XXXX/X prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ a žalovanej 2/, a to v podiele 53/200 žalovanému 1/, v podiele 53/200 žalovanej 2/ a v podiele 94/200 žalovaným 1/, 2/ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie parcela KNE č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 298 m2, je na LV č. XXXX evidovaná v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ v podiele 1, žalovanej 2/ v podiele 1, v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/, 2/ v podiele 4/9 a žalobkyne v podiele 2/36. Čo sa týka parcele KNE č. XXXX mal súd prvej inštancie novovytvorenú parcelu KNC XXXX/X záhrada o výmere 17 m2 vytvorenú z parcely KNE XXXX prikázať bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/, nakoľko parcela KNE XXXX o výmere 31 m2, bola v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 7/15 a v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/, 2/ v podiele 8/15-ín.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak ako je vedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
22. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci bola žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie ako i v odvolaní plne úspešná, nakoľko súd žalobe ohľadom zrušenia podielového spoluvlastníctva, ako i návrhu žalobkyne o spôsobe vyporiadania vyhovel, preto odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100%.
23. Čo sa týka nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré platil, odvolací súd konštatuje, že s účinnosťou od 1. júla 2016 bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý je s ohľadom na prechodné ustanovenia tohto zákona priamo aplikovateľný aj na konania začaté pred 01.07.2016. Preto je potrebné v čase rozhodovania o nároku štátu na náhradu trov konania aplikovať na rozhodovanie o náhrade trov konania, ktoré vznikli štátu zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
24. Keďže však Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil /t.j. či štát má právo na náhradu trov alebo nie, proti komu a za akých podmienok/ je potrebné o náhrade trov konania štátu rozhodovať za použitia článku 4 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ktorý stanovuje, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci a ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
25. Odvolací súd je toho názoru, že Civilný sporový poriadok neobsahuje také ustanovenie, ktoré by upravovalo inú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu náhrade trov konania štátu a ktoré by tak
mohlo byť analogicky aplikované pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu. Takým ustanovením nie je § 255, ktorý upravuje náhradu trov konania strany sporu, pretože ten nárok na náhradu trov konania viaže na úspech strany v spore. Ani pri analogickom použití tohto zákonného ustanovenia nemožno totiž z hľadiska náhrada trov konania štátu uvažovať o úspechu, či neúspechu štátu v spore. Rovnako tak nemožno ani analogicky aplikovať ustanovenie § 259, ktoré stanovuje, že ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok /teda aj nárok na náhradu trov konania/. Toto zákonné ustanovenie upravuje pokrytie výdavkov spojených s edičnou a informačnou povinnosťou, a to v rovnakom procesnom režime, ako sú upravené výdavky svedka. Štátu /ani ako súdu prejednávajúcemu daný spor/ nevzniká pri dokazovaní žiadna povinnosť, ktorá by bola spojená s výdavkami.
26. Z uvedeného dôvodu, keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia Civilného sporového poriadku na otázku náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby konajúci súd prejednal a rozhodol otázku náhrady trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok. Takýmto požiadavkám najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát má podľa výsledkov konania proti strane sporu právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u niektorej zo strán sporu predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tejto strane sporu zníži o rozsah, v ktorom by jej súd oslobodenie priznal. Jedná sa v podstate o normu, ktorá je totožná s ustanovení § 148 ods. 1 zrušeného O.s.p., ktorá upravovala náhradu trov konania štátu. Takáto norma zodpovedá princípom všeobecnej spravodlivosti a princípom, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a výsledkom jej aplikácie bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
27. Aplikácia uvedenej právnej normy v tomto spore nevyhnutne vedie k takému rozhodnutiu o náhrade trov konania štátu, že štát nemá na náhradu trov konania, ktoré platil nárok, a to vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v spore plne úspešná, teda na náhradu trov konania štátu by mali byť zaviazaní žalovaní, avšak z obsahu spisu vyplýva, že im bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, preto im vzhľadom k vyššie uvedenému nemôže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré platil štát.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).