Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoP-19-2017.pdf
PDF · 92.41 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. A., nar. XX.X.XXXX a mal. D. A., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom V. I. XXX/XX, B., zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v T. B., deti J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, Y., právne zastúpený JUDr. Mariánom Gelenkym, advokátom so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa a E. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. I. XXX/XX, B., právne zastúpená JUDr. Vladimírom Dlugolinským, advokátom so sídlom Levočská 1, Stará Ľubovňa, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností k mal. deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 13.3.2017 č. k. 4P/177/2015-363 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o platení výživného a úprave styku otca s mal. E. A..
Zrušuje rozsudok vo výrokoch o platení výživného a úprave styku otca s mal. D. A., vo výroku o trovách konania a trovách štátu a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P 86/2013 zo dňa 9.4.2014 tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal na platenie výživného sumou vo výške 170 eur mesačne na maloletú dcéru a vo výške 140 eur mesačne na maloletého syna; upravil styk otca s maloletými deťmi a zaviazal otca na platenie trov štátu pozostávajúcich z poplatkov za poskytnutie bankovej informácie.
2. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že v priebehu súdneho konania otec realizoval viacero návrhov na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností podľa názoru súdu prvej inštancie podľa toho, ako mu to momentálne vyhovovalo. Matka pritom zotrvávala na ponechaní striedavej starostlivosti a až v závere súdneho konania sa priklonila k zvereniu oboch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. V priebehu súdneho konania bolo dňa 23.12.2016 pod sp. zn. 2P 110/2016 vydané neodkladné opatrenie, ktorým bola otcovi uložená povinnosť odovzdať maloleté deti do starostlivosti matky, prispievať na ich výživu sumou 110 a 95 eur mesačne a zároveň bol upravený jeho styk s maloletými deťmi. Zároveň bolo zistené, že na súde prvej inštancie prebieha konanie o výkon rozhodnutia o úpravu styku s maloletými deťmi na návrh matky z dôvodu, že tento dňa 16. a 20.12.2016 neodovzdal maloletého syna matke a ani jej neumožnil s ním sa vidieť. 3. Zo znaleckého dokazovania realizovaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že striedavá osobná starostlivosť u maloletých detí sa stala veľmi problémová a spôsobuje trápenie rodičov, ako aj detí. Príčinou je, že hlavnou podmienkou nariadenia striedavej osobnej starostlivosti je bezproblémová
vecná komunikácia a kooperácia rodičov pri riešení každodenných výchovných problémov. Konštatoval, že rodičia maloletých detí nezvládli tzv. psychorozvod, nestali sa cudzími ľuďmi, ktorí si už nerobia schválnosti a vychovávajú deti k prirodzenej úcte k druhému rodičovi a nemanipulujú s citovými vzťahmi detí. Práve egoistické zaťahovanie detí do nedoriešených problémov a citovú manipuláciu proti druhému rodičovi považoval znalec za činiteľ, ktorý ohrozuje zdravý vývoj detí, a vo svojej podstate je takouto cielenou výchovou dieťa emocionálne týrané. Bezpečná vzťahová väzba (primárna k matke a sekundárna k otcovi), ktorá sa vytvorila v ranom veku menovaných detí sa s ich pribúdajúcim vekom mala stať tzv. životnou kotvou v náročných životných situáciách. Obidvaja rodičia však od rozvodu manželstva ničia túto životnú kotvu u svojich vlastných detí. V závere navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky s vyjadrením potreby revitalizácie vzťahu maloletého D. s matkou a upraviť styk na základe telefonickej dohody rodičov. Keďže rodičia s poukazom na závery znaleckého dokazovania súhlasili so zverením oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd prvej inštancie pôvodné súdne rozhodnutie o striedavej starostlivosti zmenil a zveril obe maloleté deti do starostlivosti matky, upravil styk oboch maloletých detí s otcom v zmysle vydaného neodkladného opatrenia a súčasne určil otcovi prispievať na výživu maloletých detí sumou 170 a 140 eur mesačne. Súd prvej inštancie v danom prípade vychádzal z príjmu otca za stavu, ako keby k zmene nedošlo, teda z hrubého príjmu, ktorý dosahoval počas svojho pôsobenia ako opatrovateľ v I. vo výške 1.050 eur a výsluhového dôchodku vo výške 342,40 eur a sumy, ktorú dňa 4.10.2016 obdržal z I. titulom prídavkov na dieťa vo výške 4.353,32 eur, z ktorej matke odovzdal sumu 1.473,36 eur. 4. V danom prípade vychádzal z toho, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal svojho zárobku, čím ohrozil výživu maloletých detí. Vo svojich vyjadreniach uvádzal, že bol nútený pozastaviť aktívnu živnosť, na základe ktorej vykonával ako opatrovateľ prácu v I. zo zdravotných dôvodov, avšak z predloženej zdravotnej dokumentácie nevyplynulo, aby jeho zdravotný stav mu túto prácu vykonávať neumožňoval. V priebehu súdneho konania ukončenie svojho pracovného pôsobenia v I. už odôvodňoval realizáciou výkonu striedavej starostlivosti o deti. Súd prvej inštancie uvedené vyjadrenie otca vyhodnotil za prekvapivé, keďže sám navrhoval schválenie dohody týkajúcej sa striedavej starostlivosti o deti v čase, kedy pracovne v I. pôsobil a táto striedavá starostlivosť bola riadne realizovaná v priebehu rokov 2014 a 2015 práve v čase jeho pracovného pôsobenia v zahraničí. 5. Otec bol zároveň zaviazaný na náhradu hotových výdavkov štátu v súvislosti s prešetrovaním jeho majetkových pomerov v peňažných ústavoch majúc za to, že bol viazaný edičnou povinnosťou predložiť súdu podklady na zhodnotenie majetkových ako aj príjmových pomerov, ktoré nepredložil. 6. Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec, v ktorom žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazať ho na výživného vo výške 80 eur mesačne na maloletú E. a 70 eur mesačne na maloletého D. z dôvodu neprimeranej výšky určeného výživného majúc za to, že nedošlo z jeho strany k vzdaniu sa výhodnejšieho zárobku, ktorým mal ohroziť výživu maloletých detí. Opätovne poukázal na to, že v čase, kedy mal pozastavenú živnosť v I. ako opatrovateľ, mal vážne zdravotné problémy, ktoré mu bránili riadne pracovať a s poukazom na upravenú striedavú starostlivosť jeho pracovné pôsobenie v zahraničí mu neumožňovalo tieto termíny striedavej starostlivosti dodržiavať. Zároveň súd prvej inštancie nezohľadnil jeho tvrdenie, že opatrovanie ľudí v zahraničí nie je jednoduchou prácou, ktorá závisí od agentúry, s ktorou podpisuje zmluvu a od skutočnosti, či rodina, ku ktorej je pridelený ho príjme. Tak sa to stalo aj v roku 2016, kedy mu bolo oznámené, že má zabezpečenú prácu v I., avšak rodina, ku ktorej nastúpil mala iné nároky, a preto následne o uvedenú prácu prišiel. V prípade, ak odvolací súd ponechá výšku výživného uvedenú v rozhodnutí súdu prvej inštancie, jeho súčasný príjem pozostávajúci z výsluhového dôchodku po odpočítaní výšky výživného mu nebude postačovať ani na úhradu základných životných potrieb. 7. Pokiaľ ide o úpravu styku uvedenú v súdnom rozhodnutí, táto podľa jeho vyjadrenia je nerealizovateľná, pokiaľ bude pracovne pôsobiť v I.. Zároveň namietal uloženú povinnosť uhradiť trovy štátu pozostávajúcich z trov dôkazu, ktoré navrhla vykonať matka maloletých detí. V priebehu odvolacieho konania otec predložil doklady o výške jeho súčasného príjmu dosahovaného v I. od marca roku 2017 vo výške 825 eur v hrubom. 8. Matka, ako aj kolízny opatrovník žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Matka maloletých detí poukázala na to, že otec sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, nakoľko nepreukázal existenciu takého zhoršenia zdravotného stavu, ktorý by mu nedovoľoval prácu vykonávať a jeho tvrdenie, že dôvodom ukončenia pracovného pôsobenia v I. bolo nariadenie striedavej starostlivosti považuje za účelové. Striedavá starostlivosť bola riadne realizovaná od roku 2014 do konca roka 2015, kedy otec maloletých detí dobrovoľne a na základe vlastného rozhodnutia prestal pracovať v I.. Ďalej poukázala na to, že otec po prerušení práce v I. si prácu na T. nehľadal a do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa zaevidoval až 3.5.2016.
9. Za nepresvedčivé považuje tvrdenie otca o nerealizovateľnosti nariadenej úpravy styku s maloletými deťmi pre jeho možnú turnusovú prácu v I., keďže až do konca roka 2015 vykonával prácu v dvojtýždňových intervaloch a deti si preberal vždy v sobotu o 9.00 hod. Keďže otec v priebehu roku 2016 opakovane nerešpektoval rozhodnutie súdu a tieto neodovzdal alebo neprevzal v určených termínoch, nemôže súhlasiť s návrhom otca, aby jeho styk s maloletými deťmi ostal neupravený. 10. V priebehu odvolacieho konania dňa 18.7.2017 pod sp. zn. 4P 80/2017 bolo súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola matke maloletých uložená povinnosť odovzdať maloletého D. do starostlivosti otca s povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 70 eur mesačne. 11. Uvedené neodkladné opatrenie bolo nariadené na návrh kolízneho opatrovníka z dôvodu, že medzi rodičmi maloletého sú napäté a konfliktné vzťahy, pričom absentuje u nich vôľa komunikovať a dohodnúť sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Napriek tomu, že maloletý je v osobnej starostlivosti svojej matky, ich vzájomný vzťah sa nezlepšil, ale naopak skôr vyostril. Z uvedeného dôvodu maloletý opakovane odchádzal za otcom bez vedomia matky mimo doby určenej v rozhodnutí súdu, matku nerešpektuje, správa sa nevhodne až agresívne a odmieta stravu a zabezpečovanie hygieny. Maloletý bol opakovane hospitalizovaný pre patologické hráčstvo a poruchy správania a svoje agresívne správanie voči matke počas hospitalizácie vysvetľoval súhlasom otca. Súd prvej inštancie po preskúmaní podaného návrhu a listinných dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletého dieťaťa, a to jeho odovzdaním do starostlivosti otca, keďže je jedinou osobou, ktorú v súčasnosti rešpektuje. Ak by naďalej zotrval v osobnej starostlivosti matky, mohlo by dôjsť k ohrozeniu jeho života a zdravia, vzhľadom na jeho neohlásené odchody z jej domácnosti a bez jej vedomia. V danom prípade prihliadol aj na názor maloletého dieťaťa, ktoré osobu otca preferuje a je v jeho záujme zastabilizovať prirodzené prostredie a čo najviac eliminovať podnety, ktoré ho vedú k neohlásenému odchodu z domu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia nadobudlo právoplatnosť dňa 26.7.2017 a dňa 24.7.2017 bolo začaté konanie vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému D.. 12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 65 a 66 CMP, okrem výroku, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky (nadobudol právoplatnosť dňa 4.4.2017) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie otca je sčasti opodstatnené. 13. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 14. Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
15. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritéria, ako návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby a na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním a získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, s prihliadnutím, či sa bez vážneho dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
16. Súd prvej inštancie pri určení výživného vychádzal z týchto kritérií. Nepochybne bolo preukázané, že otec pozastavil aktívnu živnosť, na základe ktorej pôsobil ako opatrovateľ v I. koncom roka 2015 dobrovoľne. Z predloženej zdravotnej dokumentácie nevyplýva taká zmena jeho zdravotného stavu, na základe ktorého by naďalej nebol schopný uvedenú prácu vykonávať, čo nesporne vyplýva aj z neexistencie dokladu o jeho práceneschopnosti. Zároveň správne ako účelové posúdil súd ďalšie tvrdenie otca, ktorý ukončenie svojho pracovného pôsobenia v I. odôvodňoval nariadením striedavej starostlivosti detí. Striedavá starostlivosť oboch maloletých detí pochádzajúcich z ich manželstva bola totižto nariadená na návrh otca v čase jeho pracovného pôsobenia v I., a táto bola aj riadne realizovaná v priebehu rokov 2014 a 2015 a tento si maloleté deti v určených termínoch vždy riadne prevzal.
17. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď pri určení výživného neprihliadal na pokles príjmu otca a vychádzal z jeho zárobkových pomerov dosahovaných pred ukončením jeho pracovného pôsobenia v zahraničí. 18. Zároveň otec napriek tvrdenému pozastaveniu živnosti nepreukázal, že si sám aktívne zamestnanie hľadal na území T., pričom o sprostredkovanie zamestnania požiadal až o 4 mesiace od ukončenia svojho pracovného pôsobenia v zahraničí žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pokiaľ poukazuje na pokles príjmu, nie je na mieste tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie tvorba úspor v prospech maloletých detí (stavebné sporenie, študentský fond) za stavu, ak nie je schopný zabezpečiť ich základné potreby. Tvorbu úspor možno považovať za odôvodnenú potrebu dieťaťa, avšak iba za predpokladu, že budú uspokojené všetky jeho základné životné potreby. 19. Vzhľadom na pretrvávajúce konfliktné a napäté vzťahy medzi rodičmi maloletých detí a doterajší postoj otca maloletých, ktorý preukázateľne aj v priebehu súdneho konania nerešpektoval predchádzajúce rozhodnutia súdu o výkone rodičovských práv a povinností a viedol matku k podaniu návrhu na výkon tohto rozhodnutia z dôvodu neodovzdania alebo neprevzatia maloletých detí v termínoch určených rozhodnutím súdu, postupoval súd prvej inštancie správne, keď rozhodol o navrhovanej úprave styku. 20. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o určení výživného a úprave styku otca vo vzťahu k maloletej E.. 21. Keďže súd prvej inštancie o úprave výživného a styku otca vo vzťahu k mal. D. rozhodol až na čas po právoplatnosti rozsudku a v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému D., rozhodnutím súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 18.7.2017 s dátumom právoplatnosti 26.7.2017 pod sp. zn. 4P 80/2017, ktorým bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť platiť na jeho výživu, vrátane podania návrhu o zmenu jeho výchovy, odvolací súd v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozsudok prvej inštancie o určení výživného a úprave styku otca k maloletému D. a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude opätovne posúdiť dôvodnosť úpravy styku otca s maloletým synom, u ktorého je v jeho výlučnej osobnej starostlivosti od marca 2017 a súčasne rozhodnúť o výživnom po ustálení, v akom rozsahu patrí matke výživné na maloletého za čas jeho zverenia do jej osobnej starostlivosti s poukazom na nové skutkové okolnosti vyplývajúce aj so záverov nariadeného neodkladného opatrenia, v zmysle ktorých sa maloletý aj po dlhší čas zdržiaval v domácnosti otca. 22. Zároveň súd prvej inštancie v súlade s ust. § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov konania účastníkov konania ako aj náhrade trov štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).