Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/65/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Zlaty Simkovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: D.. F. Q., bytom X., G. O. XXX/ XX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. advokátska kancelária Legal Counsels, s.r.o., Bratislava, Tallerova 10, proti žalovanému: V. P., bytom X., ul. G.. XXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, v konaní o zaplatenie 7.483,34 eur s prísl., o odvolaní žalobcu ako aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 12C/26/2013-256 zo dňa 10.12.2015 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti uplatnenej istiny nad sumu 4.826,95 eur; zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 441,40 eur; v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa pôvodným návrhom doručeným súdu dňa 19.6.2008 pod sp. zn. 12C/81/2008 domáhal, aby súd zaviazal odporcu mu zaplatiť sumu 193.709,90 Sk a uložil mu povinnosť odstrániť všetky stĺpiky oplotenia spolu s natiahnutým ostnatým drôtom stojace na pozemku parcelné č. XXX, zapísaného na LV č. XXX katastrálne územie X.. Návrh odôvodnil tým, že začiatkom roku 2007 začali susedské spory a odporca dňa 27.2.2007 svojvoľne zbúral plot na jeho pozemku parcelné č. XXX s odôvodnením, že zasahuje do jeho nehnuteľnosti. Následne zbúral drevenú stenu na hospodárskej budove nachádzajúcej sa na jeho pozemku, čím narušil jej statiku tým, že skrátil krokvy, ako aj nosnú časť strechy. V dôsledku konania odporcu si nechal vyhotoviť technickú správu geodeta, z ktorej vyplýva, že plot, ktorý mu odporca zbúral, sa nachádzal na jeho pozemku. Rovnako na vlastnom pozemku bola postavená hospodárska budova, ktorú odporca poškodil a rovnako plot, ktorý odporca postavil z ľavej strany hospodárskej budovy, zasahuje do jeho pozemku. Uplatnená škoda bola vyčíslená projektantom v žalovanej výške rozpočtom. Odporca svoje konanie odôvodnil tým, že kamenný múr na hospodárskej budove pokladá za múr spoločný s tým, že hranica medzi pozemkami má viesť stredom tohto múru, preto aj upravil časť hospodárskej budovy tak, že túto skrátil do úrovne polovice múru. Z vyjadrení príbuzných sa dozvedel, že hospodárske budovy postavili ešte starí rodičia a z opačnej strany bola postavená hospodárska budova susedov, ktorá časom schátrala. Výšku škody vyčíslil v nákladoch potrebných na uvedenie veci do pôvodného stavu. Odporca nabil železné stĺpiky za hospodárskou budovou od stredu múru hospodárskej budovy. Na konci pozemku zostal pôvodný stĺpik, a takto malo dôjsť k vytvoreniu klinového pozemku, ktorý odporca osadil ostnatým drôtom. 3. Podľa odporcu, v roku 1980 bol fakticky stav taký, že na pôvodnom kamennom múre, ktorý bol postavený na hranici pozemkov, stáli dve hospodárske budovy, ktoré mali jednu spoločnú stenu, a to spomínaný múr a nad múrom drevenú priečku. Jednalo sa o dve zrkadlové stavby. Predchodcovia

navrhovateľa asi v rokoch 1986 - 1987 zo svojej časti hospodársku budovu obnovili tak, že zabrali celý kamenný múr. On upravil strechu hospodárskeho prístrešku navrhovateľa tak, že táto skončila v polovici múru. Práce mal vykonať odborne s tým, že prístrešok odoláva počasiu. Práce vykonal odborne a prístrešok odoláva počasiu. Následne strhol staré oplotenie spočívajúce z drevených stĺpikov a zhnitého pletiva a na toto miesto nabil kovové stĺpy smerujúce do stredu kamenného múru, ktoré spojil ostnatým drôtom. Po konzultácii s právnym predchodcom navrhovateľa zbúral kamenný plot spájajúci rodinný dom a hospodársku budovu a namiesto neho osadil nové oplotenie, ktoré začína v strede múru hospodárskej budov. Spochybnil výšku škody uplatnenú navrhovateľom, ktorá bola vyčíslená ako náklady na nový plot a novú strechu. 4. V priebehu súdneho konania navrhovateľa požiadal o zmenu návrhu spočívajúcu v jeho rozšírení, podľa ktorého si od odporcu uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 224.388,80 Sk. 5. Rozsudkom zo dňa 26.11.2009 súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa v časti uloženia povinnosti odporcu posunúť stĺpiky oplotenia na skutočnú hranicu pozemku parc. č. XXX a XXX vedených na LV č. XXX katastrálne územie X. a v časti uloženia povinnosti zaplatiť navrhovateľovi nárok na náhradu škody vo výške 7.448,34 eur vylúčil na samostatné konanie. Po zrušení uvedeného prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom v jeho zamietavej časti bol podaný protinávrh pôvodne označených odporcov, aby súd určil, že hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. Q., a to parc. č. XXX, zapísanej na LV č. XXX k. ú. X. a parc. č. XXX, zapísaná na LV č. XXX a ďalej medzi parcelou XXX zapísanej na LV č. XXX a parcelou č. XXX, zapísanej na LV č. XXX prebieha v bodoch X, XX, X, X., X ako je to zakreslené v grafickom náčrte označenom ako príloha č. X znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaným znalcom D.. E. K.. Tento odôvodnili tým, že v minulosti neboli hospodárske budovy postavené tak, že spoločná drevená stena šla šikmo cez múr, ale vždy boli postavené tak, že spoločná drevená stena prechádzala stredom múru. 6. Rozsudkom 12C/81/2008 zo dňa 25.9.2013 súd prvej inštancie uložil odporcovi a ďalšiemu účastníkovi konania povinnosť spoločne a nerozdielne na vlastné náklady posunúť existujúce oplotenie nachádzajúce sa medzi pozemkovou parcelou XXX vedené na LV č. XXX a pozemkovou parcelou XXX, vedenej na LV č. XXX, a to na skutočnú katastrálnu hranicu určenú v zmysle prílohy č.X vytyčovacieho návrhu k znaleckému posudku č. XX/XXXX vypracovaným znalcom D.. E. K.. Zároveň určil, že hranica medzi nehnuteľnosťami, a to parcelou č. XXX vedenej na LV č. XXX a parcelou č. XXX vedenej na LV č. XXX prebieha v bodoch X - XX tak, ako je to zakreslené v grafickom náčrte označenom ako príloha č. X vyššie uvedeného znaleckého posudku. V danom prípade mal súd prvej inštancie za preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný, a to v časti uloženia povinnosti posunúť oplotenie do miesta hraníc vyznačených znalcom bodmi XX a X prílohy č. X znaleckého posudku. Uviedol, že bez vedomosti o dohode pôvodných vlastníkov o osadení múru sa nepresvedčil o skutočnej hranici pozemku, pred stavbou nezabezpečil jej vytýčenie, čo malo za následok, že z časti oplotenie zasahuje do pozemku navrhovateľa. Poukázal na to, že osadenie plotu z časti na cudzom pozemku po dohode strán nemohlo bez ďalšieho zakladať vstup do oprávnenej držby pozemku pod plotom právnym predchodcom odporcu z ospravedlniteľného omylu a vydržať inú hranicu, než to zodpovedá mapovým podkladom. Pokiaľ išlo o návrh navrhovateľa o uložení povinnosti odstránenia stavby na úroveň katastrálnej hranice, zamietol ako nedôvodný. Uviedol, že stavba spočíva na múre, ktorý je zároveň časťou stavby samotného navrhovateľa a tento bol postavený vychádzajúc pred viac ako 100 rokmi. Pôvodné stavby hospodárskych budov boli postavené v dávnej minulosti presne nezistenými vlastníkmi tak, že každá zo stavieb využívala polovicu múru, osadeného na hranici pozemkov. Časom došlo k ich čiastočnej deštrukcii a následnej obnove. Toto nebolo účastníkmi spochybnené až do spracovania posudku a následného tvrdenia navrhovateľa, že hranica má prebiehať tak, ako ju vo svojom náčrte vyznačil znalec, teda od vonkajšej hrany múru po jeho stred na druhej strane. Vzhľadom ku skutočnosti, že užívací stav spoločnej steny, ktorá nepozostáva z dvoch samostatných múrov, bol nerušený až do roku 1987, kedy tento spoločný múr prekryl pri rekonštrukcii hospodárskej budovy právny predchodca navrhovateľa bez zrejmého úmyslu meniť právne vzťahy, je možné logicky usudzovať, že medzi pôvodnými vlastníkmi susediacich pozemkov existovala dohoda o založení spoluvlastníctva k spoločnému múru s užívaním tak, že každý zo spoluvlastníkov si na polovici múru založil svoju hospodársku stavbu a to pretrvalo doposiaľ. Nie je podstatným, že následkom času došlo k postupnému poškodeniu časti múru. Prechod, resp. prevody vlastníctva právnych predchodcov účastníkov na ich osoby tento zvláštny spoluvlastnícky vzťah k múru neriešili a nedošlo k jeho zrušeniu ani zákonným spôsobom. V takomto prípade bez zreteľa na vlastnícku hranicu stanovenú znalcom nie je daný právny základ na uloženie povinnosti odstrániť časti stavby na múre do hranice, ako ju vyznačil znalec bodmi XX- XX. Zároveň nie je ani zákonný dôvod na určenie hranice medzi pozemkami v tejto časti podľa návrhu odporcov v bodoch X -XX, pretože každá zo strán užívala polovicu múru, ktorej východiskové

body určil znalec inak. Protinávrh odporcov o určenie hranice medzi pozemkami v bodoch XX, X, X, X súd neuznal dôvodným, pretože hranice medzi pozemkami sú mimo spoločného múru daného bodmi XX, X tak, ako ich určil znalec a v časti pod stavbou, múrom, rovnako neprebiehajú v bodoch XX, X posudku. Zároveň mal za preukázané, že právni predchodcovia odporcov vstúpili do dobromyseľnej držby sporných častí nehnuteľností parcely č. XXX v hraniciach, ako ich vyznačil znalec bodmi X - XX a po uplynutí vydržacej doby skutkový stav prerástol do stavu právneho. Túto skutočnosť mal potvrdenú nielen z výpisov pozemkovoknižných zápisníc, ale aj výpoveďou svedka P. V., ktorý podrobne popísal priebeh pôvodného oplotenia z oboch strán múru hospodárskych budov, ktorý bol situovaný na stred múru. Svedok H. Q. síce uviedol, že za hospodárskou budovou odporca demontoval aj oplotenie z pletiva, ktoré bolo posadené na krajnú stranu múrika smerom k odporcom, avšak nepochybne toto oplotenie bolo realizované v neskoršom období ako pôvodné drevené oplotenie a malo súvisieť so zamedzením prechodu domácich zvierat na pozemok odporcov. Vlastnícke hranice medzi parcelami č. XXX a XXX teda neprebiehajú tak, ako to zodpovedá mapovým podkladom, ale z titulu vydržania právnymi predchodcami odporcov v bodoch X a XX tak, ako zodpovedá protinávrhu odporcov. Uvedený rozsudok odvolací súd rozsudok zo dňa 19.3.2014 pod sp. zn. 1Co/4/2014 potvrdil. 7. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody navrhovateľa, súd prvej inštancie tento považoval iba za čiastočne dôvodný. Oproti pôvodne uplatnenej výške nároku na náhradu škody s poukazom na závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou D.. T. X. č. XX/XXXX žalobu upravil a žiadal zaviazať odporcu na náhradu škody vo výške 4.826,95 eur a v prevyšujúcej časti žiadal konanie zastaviť. 8. Súd prvej inštancie mal za nesporne preukázané, že v minulosti právni predchodcovia strán sporu boli vlastníkmi nehnuteľností, rodinných domov, zastavaných pozemkov a záhrad v bezprostrednom susedstve v k.ú. Q. pod K.. V presne nezistenej dobe boli nimi zrealizované vo dvoroch hospodárske budovy - maštale, situované sčasti na kamennom múre postavenom medzi nehnuteľnosťami a tento slúžil ako podklad pre drevené nadstavby nehnuteľností končiace samostatnými strechami. Uvedené hospodárske budovy prestali časom slúžiť svojmu účelu a došlo k deštrukcii drevených nadstavieb a častí múrov. V 8O-tych rokoch právny predchodca navrhovateľa obnovil hospodársku budovu z pôvodného materiálu tak, že drevenú nadstavbu vyhotovenú svojpomocne umiestnil od strany suseda na celý kamenný múr. Pri obnove hospodárskej budovy teda nebolo postupované v súlade z minulosti rešpektovaným užívacím stavom a ani v súlade s údajmi evidovanými v katastri nehnuteľnosti deklarovanými znaleckým posudkom D.. E. K.. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam navrhovateľom došlo medzi účastníkmi konania v roku 2007 ku sporu o priebeh hranice pozemkov vyústiaceho fyzickým konfliktom. Následne odporca skrátil drevenú časť hospodárskej budovy navrhovateľa tak, že zadnú časť po celej dĺžke posunul do približne polovice šírky kamenného múru a túto stavebnú úpravu realizoval svojpomocne podľa vlastnej úvahy popísanej znalcom D.. X. a následne na uvoľnenej časti kamenného múra osadil vlastnú stavbu. Nepochybne sa odporca dopustil protiprávneho konania zásahom do konštrukcie nehnuteľnosti navrhovateľa, čím zasiahol do jeho majetku a jeho práva vec držať, užívať a nakladať s ňou. Svojím konaním spôsobil poškodenie veci a medzi jeho protiprávnym konaním a vznikom škody je preukázateľne príčinná súvislosť. Aj keď zákon v určitých prípadoch vylučuje zodpovednosť osoby za vznik škody, avšak pre svojpomoc musia byť splnené zákonné predpoklady, a teda musí ísť o neoprávnený zásah, ktorý hrozí bezprostredne a na jeho odvrátenie je oprávnená osoba bezprostredne ohrozená a odvrátenie musí byť primerané zásahu. Pod bezprostrednosťou je potrebné rozumieť taký stav, že zásah sa už priamo vykonáva, bezprostredne sa pripravuje, prípadne tento už nastal, ale jeho účinky sú krátkotrvajúce, a preto ešte odvrátiteľné. Svojpomoc už nemožno uplatniť, keď zásah trvá dlhší čas. V čase rekonštrukcie nehnuteľnosti v 80 - tych rokoch minulého storočia odporca podľa vlastného vyjadrenia už susediace nehnuteľnosti užíval. Nič mu teda nebránilo už pri realizácii rekonštrukcie hospodárskej budovy namietať túto skutočnosť u právnych predchodcov navrhovateľa, prípadne odvrátiť neoprávnený zásah do svojho vlastníckeho, prípadne užívacieho práva a domáhať sa súdnej ochrany. Vychádzajúc z časových súvislostí realizácie stavby a zásahu odporcu preto nebolo možné konštatovať dôvodnosť obrany s poukazom na ust. § 6 Občianskeho zákonníka. 8. Pri určení výšky škody súd prvej inštancie vychádzal z toho, že poškodený má nárok na náhradu škody iba vo výške potrebnej na uvedenie veci do predošlého stavu. Škodu neustálil podľa návrhu navrhovateľa a jej vyčíslenia znaleckým posudkom D.. T. X. vo výške materiálu a prác potrebných na demontáž a montáž novej strechy, ktorá by bola opätovne situovaná nad celým kamenným múrom a nákladov na odstránenie časti nehnuteľnosti navrhovateľa na kamennom múre, pretože týmto by síce došlo k obnoveniu nehnuteľnosti v pôvodnom rozsahu, avšak zhodnotenej a v časti situovanej na cudzom pozemku, a to pozemku odporcu. Keďže užívacia hranica medzi susednými nehnuteľnosťami v časti kamenného múru prebieha jeho stredom, čo bolo preukázané v inom konaní, a takto bola aj pôvodne

hospodárska budova postavená, vyčíslil škodu v rozsahu stavebných prác a materiálu potrebného na obnovenie nehnuteľnosti navrhovateľa v rozsahu rešpektujúcom predchádzajúci dlhodobý užívací stav hraníc pozemkov a škodu ustálil s prihliadnutím k znaleckému posudku vypracovaného znalcom D.. F. X. č. X/XXXX. Tento konštatoval, že súčasné stavebno-technické riešenie stavby zvolené a realizované odporcom nie je postačujúce z hľadiska stability stavby. Pre splnenie požiadaviek noriem je nutné realizovať výmenu jestvujúceho podopretia krokiev nevyhovujúcimi doskami v hrebeni väznicou kotevnou ku krokvám klincovými spojmi. Väznica musí byť začapovaná do stĺpikov a tie musia byť ťahovo prikotvené k trámom stropu. Odstránená pomúrnica musí byť nahradená minimálne prepojením trámov jediným hranolom, ktorý bude ťahovo prikotvený ku kamennému murivu. Hodnota stavebných prác a investícií, ktoré treba vynaložiť, aby stavba v existujúcom stave mohla slúžiť svojmu účelu bola vyčíslená na sumu 1.059,70 eur. Prílohou posudku bola aj technická správa, z obsahu ktorej vyplýva, že pri pôvodnej konštrukcii prvky a spoje boli prevedené podľa klasických zásad tesárskych konštrukcií danej doby výstavby. Po zásahu odporcu konštrukcia krovu je provizórne podopretá a je možné konštatovať, že ide o prvky a spoje nevyhovujúce zásadám tesárskych konštrukcií ani technickej norme. Podľa dodatku k znaleckému posudku pôvodné konštrukčné riešenie zastrešenia bolo síce z hľadiska statiky nevyhovujúce, pretože toto riešenie bolo nutné sanovať doplnením spojov a stabilizačných prvkov, no nebolo nutné odstrániť jednotlivé stavebné prvky. Hodnota stavebných prác nutných na stabilizáciu bola vyčíslená na 176,20 eur. Uvedenú sumu súd preto odpočítal z výšky škody, pretože stavebné práce potrebné na stabilizáciu pôvodnej konštrukcie nie sú v príčinnej súvislosti s konaním odporcu a aj bez jeho zásahu by bol navrhovateľ tieto práce nútený vykonať. Pri stanovení výšky škody prihliadol na zavinenie poškodeného, pretože rekonštrukcia nadstavby hospodárskej budovy bola situovaná v časti na cudzom pozemku nerešpektujúc doterajší užívací stav. Rozsah tejto spoluzodpovednosti ustálil na 50 % vychádzajúc z minulosti rešpektovaných hraníc pozemkov v časti kamenného múru každého zo susedov v jednej polovici. 9. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie v zákonnej lehote ako žalobca, tak i žalovaný. 10. Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje so závermi znaleckého posudku D.. X. z dôvodu, že tento sa pri určení výšky náhrady škody obmedzil len na náklady súvisiace so zabezpečením stability stavby a nie na zistenie nákladov potrebných na uvedenie veci do predošlého stavu. Podľa princípu úplnej náhrady škody je potrebné škodu nahradiť vždy v plnom rozsahu. Vzhľadom na uvedené sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou náhrady škody uvedením veci do pôvodného stavu, teda aká je hodnota nákladov za účelom uvedenia hospodárskej budovy do prevádzky schopného stavu, ako pred zásahom odporcu vo februári roku 2007 a v auguste roku 2008. Z uvedeného dôvodu považoval za vecne správne závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou D.. T. X., ktorým boli vyčíslené celkové náklady za materiál a stavebné práce, ktoré by musel navrhovateľ vynaložiť na uvedenie uvedenej hospodárskej budovy do pôvodného stavu v čase pred neoprávneným zásahom odporcu v zmysle zásad podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 11. Zároveň mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky spoluúčasti navrhovateľa na škode, nakoľko sa žiadnym svojím úkonom na vzniku škody nespolupodieľal a ani nebolo preukázané, že by jeho konanie bolo príčinou škody. 12. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa v časti na náhradu škody vo výške 4.826,95 eur, prípadne aby rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 13. Žalovaný žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorým bola mu uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 441,40 eur zmeniť a v uvedenej časti návrh zamietnuť. Považuje za neakceptovateľné, aby sa podieľal na polovici tých investícií, ktoré boli potrebné na odstránenie protiprávneho stavu zavineného navrhovateľom. Vyššie citovaný názor vychádza zo skutočnosti, že by akceptoval záveru súdu, že je skutočne potrebné vynaložiť takéto náklady. Je však toho názoru, že nebola objektívne preukázaná výška nákladov, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na to, aby sporná nehnuteľnosť bola umiestnená tak, aby nezasahovala do vlastníctva odporcu. 14. Pokiaľ sa rozhodol konať svojpomocne a neboli splnené podmienky na takéto konanie, tak jeho protiprávne konanie by sa dalo teoreticky posúdiť v priestupkovom konaní. Nemožno však konštatovať, že protiprávnosť konania odporcu spočívajúca v spojpomoci je v súvislosti so škodou, ktorú mal spôsobiť navrhovateľovi, a to z jednoduchého dôvodu, pretože navrhovateľ by musel vynaložiť sumu minimálne vo výške 1.059,70 eur na to, aby dal vec do súladu s právom, a teda nemôže ísť o škodu. Zároveň nie je možné použiť znalecký posudok D.. X. pre ustálenie výšky náhrady škody, nakoľko tento nevychádzal z hodnoty poškodenej veci, z jej ceny v čase poškodenia, nezohľadňuje vek stavby, z ceny veci nebola odpočítaná zrážka a nebolo skúmané, či náklady sú primerané vzhľadom k hodnote veci.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o čiastočnom zastavení konania v zmysle zásad § 379 - § 381 spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 285 ods. 1 a zistil, že odvolania žalobcu, ako aj žalovaného opodstatnené nie sú, a preto rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 potvrdil. V konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní, ktoré mu bezprostredne predchádzalo (sp. zn. 12C/81/2008) bolo nesporne preukázané, že právni predchodcovia strán sporu boli vlastníkmi nehnuteľností, rodinných domov, zastavaných pozemkov a z náhrad v bezprostrednom susedstve v katastrálnom území Q. pod K.. V presne nezistenej dobe pred viac ako 100 rokmi boli právnymi predchodcami strán sporu postavené pôvodné stavby hospodárskych budov, ktoré boli v časti situované na kamennom múre postavenom medzi nehnuteľnosťami a tento spolu s kamennými základmi smerujúcimi do pozemkov vlastníkov slúžil ako podklad pre drevené nadstavby končiace samostatnými strechami. Uvedené hospodárske budovy prestali časom slúžiť svojmu účelu a došlo k deštrukcii ako drevených nadstavieb, tak aj častí múrov. V 8O-tych rokoch minulého storočia právny predchodca navrhovateľa, ako je zrejmé z výpovedí svedkov (Q., V., A.) obnovil hospodársku budovu využitím pôvodného materiálu tak, že drevenú nadstavbu vyhotovenú svojpomocne umiestnil od strany suseda na celý kamenný múr. Z uvedeného dôvodu preto pri obnove tejto hospodárskej budovy nebolo postupované v súlade z minulosti rešpektovaným užívacím stavom, ani v súlade s údajmi evidovanými v katastri nehnuteľnosti deklarovanými znaleckým posudkom D.. E. K., čo nesporne vyplýva aj zo záverov právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie pod sp. zn. 12C/81/2008. V roku 2007 došlo medzi navrhovateľom a odporcom k sporu o priebehu hranice pozemkov, ktorý viedol aj podľa názoru odvolacieho súdu k protiprávnemu konaniu odporcu, ktorý zrealizoval svojpomocne podľa vlastnej úvahy úpravu drevenej nadstavby vo vlastníctve navrhovateľa tak, že skrátil drevenú časť hospodárskej budovy a zadnú časť po celej dĺžke posunul do približne polovice šírky kamenného múru. 16. Podľa znaleckého posudku vypracovaného D.. F. X. č. X/XXXX bola pôvodná konštrukcia hospodárneho objektu umiestneného na parcele č. XXX (vo vlastníctve navrhovateľa) tvorená prízemnými kamennými múrmi s trámovým stropom a pultovou strechou, ktorá bola uložená na hrebeňovej väznici a pomúrnici pri žľabe. Prvky a ich spoje boli prevedené podľa klasických zásad tesárskych konštrukcií danej doby výstavby. Krov bol odporcom upravený nasledovným spôsobom, a to tak, že pre potreby skrátenia zastavaného priestoru, a tým získania uloženia na strednom múre boli jednotlivé krokvy jednostranne podopreté doskami s jedno až dvojklincovými spojmi. Dosky boli uložené v dvojiciach do tvaru prierezu „L“ a pomúrnica, na ktorej boli ukladané aj trámy stropu bola následne odstránená a po podložení jednotlivých trámov klátikmi, tieto boli skrátené. Uvedená konštrukcia krovu síce bola provizórne podoprená, avšak ide o prvky a spoje, ktoré nielen že nezodpovedajú zásadám tesárskych konštrukcií, ale ani technickej norme. Z uvedeného dôvodu stavebno-technické riešenie zvolené a realizované odporcom nie je postačujúce z hľadiska stability. Následne tak, ako to bolo uvedené vyššie znalec popísal práce a investície, ktoré bude potrebné vynaložiť, aby stavba v existujúcom stave mohla slúžiť svojmu účelu, ktoré vyčíslil na sumu 1.059,70 eur. Podľa dodatku k znaleckému posudku pôvodné konštrukčné riešenie zastrešenia uvedenej hospodárskej budovy realizovanej právnym predchodcom navrhovateľa bolo nevyhovujúce s tým, že toto riešenie bude nutné sanovať doplnením spojov a stabilizačných prvkov. Hodnotu stavebných prác nutných na stabilizáciou pôvodnej konštrukcie z dôvodu nevyhovujúcich spojov prvkov vyčíslil na sumu 176,20 eur. Znalkyňa D.. T. X. v znaleckom posudku č. XX/XXXX vyčíslila výšku nákladov za demontáž poškodenej strechy, cenu materiálu potrebného na obnovenie poškodenej strechy a ostatného materiálu, výšku nákladov na opätovnú montáž strechy a ostatné práce na sumu 2.282,28 eur. Uviedla, že strechu hospodárskej budovy vo vlastníctve navrhovateľa po zásahu odporcu nie je možné uviesť do pôvodného stavu bez toho, aby bola celá strecha demontovaná a následne za použitia nového materiálu opäť namontovaná. Uviedla, že pri určení výšky škody vychádzala z ceny v čase poškodenia a pri jej stanovení započítala opotrebenie, ale iba v tých položkách, ktoré boli odstránené a nahradené novými. Všetky ostatné stavebné práce boli špecifikované bez amortizácie. Uviedla, že pri obhliadke za prítomnosti oboch strán sa tieto zhodli, že strešná konštrukcia bola realizovaná v roku 1986, avšak materiál, z ktorého bola vybudovaná, nebol predmetom debaty, preto vychádzala z toho, že v roku 1986 boli použité nové materiály. Doplnkom k znaleckému posudku č. XX/XXXX vyčíslila celkovú výšku nákladov na obnovu hospodárskej budovy do stavu pred zásahom odporcu v celkovej výške 4.826,95 eur, ktoré vyčíslila bez použitia opotrebenia a doplnila stavebné práce na odstránenie časti strechy spočívajúcej v strešnej konštrukcii osadenej na kamennom múre. 17. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý nárok na náhradu škody navrhovateľa ustálil v zmysle záverov znaleckého posudku D.. F. X., ktorým boli vyčíslené celkové náklady stavebných prác a materiálu nevyhnutných na obnovenie nehnuteľnosti

navrhovateľa v rozsahu rešpektujúcom predchádzajúci dlhodobý užívací stav hraníc pozemkov, ktorý bol v konaní pod sp. zn. 12C/81/2008 právoplatným rozhodnutím súdu ustálený za vlastnícku hranicu medzi susediacimi pozemkami strán sporu. Aj odvolací súd je toho názoru, že v prípade ustálenia výšky škody podľa záverov znaleckých posudkov vypracovaných D.. T. X. by síce došlo k obnoveniu nehnuteľnosti v pôvodnom rozsahu, avšak zhodnotenej a v časti situovanej na cudzom pozemku vo vlastníctve odporcu, keďže išlo o náklady zodpovedajúce rozsahu prác a materiálu potrebných na demontáž a montáž novej strechy, ktorá by bola situovaná nad celým kamenným múrom, a teda opätovne by nedošlo k spravodlivému usporiadaniu sporných vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň závery znaleckých posudkov vypracovaných D.. T. X., tak ako to vyplynulo z jej výpovedí vychádzali zo stavu, že konštrukcia hospodárskej budovy vo vlastníctve navrhovateľa v roku 1986 bola realizovaná z nových materiálov, pričom v skutočnosti bol použitý materiál pôvodnej konštrukcie po čiastočnej deštrukcii realizovanej ešte začiatkom minulého storočia. 18. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. 19. Nepochybne k poškodeniu stavby hospodárskej budovy vo vlastníctve navrhovateľa došlo neoprávneným zásahom odporcu popísaným v znaleckom posudku vypracovaným D.. F. X. č. X/XXXX, ktorý bol realizovaný v rozpore so zásadami tesárskych konštrukcií a technických noriem a nebol postačujúci z hľadiska stability stavby. Stotožňuje sa so závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie, že vychádzajúc z časových súvislostí realizácie stavby a zásahu odporcu, nebolo možné konštatovať dôvodnosť jeho obrany s poukazom na ust. § 6 Občianskeho zákonníka a pokiaľ ide o osobitné prípady svojpomoci upravené v § 417 a § 418 Občianskeho zákonníka, teda na okolnosti nutnej obrany alebo krajnej núdze sa odporca neodvolával a neprodukoval ani dôkazy preukazujúce odvracanie priamo hroziaceho nebezpečenstva v prípade hroziacej škody. V čase rekonštrukcie stavby hospodárskej budovy v 80 - tych rokoch minulého storočia už bol odporca podľa vlastného vyjadrenia vlastníkom susediacich nehnuteľností, a teda mu nič nebránilo už pri realizácii rekonštrukcie túto namietať u právnych predchodcov navrhovateľa, prípadne odvrátiť neoprávnený zásah do svojho vlastníckeho či užívacieho práva a domáhať sa súdnej ochrany. 20. Každému vlastníkovi právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právo domáhať sa súdnej ochrany proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. V danom prípade, pokiaľ právni predchodcovia navrhovateľa bez právneho dôvodu umiestnili stavbu predmetnej hospodárskej budovy čiastočne aj na pozemku odporcu, tento bol oprávnený sa domáhať súdnej ochrany svojho vlastníckeho práva postupom podľa § 135c Občianskeho zákonníka a nie protiprávnym konaním zasiahnuť do vlastníctva stavby navrhovateľa jej čiastočným odstránením. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že pre neoprávnený zásah, tzv. svojpomoc musia byť splnené zákonné predpoklady zadefinované v ust. § 6, § 418 a § 419 Občianskeho zákonníka, ktoré však protiprávne konanie odporcu nespĺňalo. 21. Podľa názoru odvolacieho súdu bol správny právny záver súdu prvej inštancie, ak pri určení výšky náhrady škody prihliadol aj na spoluzavinenie poškodeného v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka v rozsahu 50 %, ktorý zavinil protiprávny stav umiestnením rekonštruovanej hospodárskej budovy sčasti na pozemku vlastnícky patriacom odporcovi, nerešpektujúc doterajší užívací stav, ktorý bol právoplatným rozhodnutím súdu neskôr ustálený ako vlastnícka hranica medzi susediacimi pozemkami strán sporu. 22. Zároveň súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ od celkovej výšky nákladov vyčíslených znalcom D.. F. X. zodpovedajúcim hodnote stavebných prác a investícií, ktoré treba vynaložiť, aby stavba v existujúcom stave mohla slúžiť svojmu účelu, odpočítal cenu stavebných prác potrebných na stabilizáciu pôvodnej konštrukcie stavby hospodárskej budovy realizovanej právnym predchodcom navrhovateľa pred neoprávneným zásahom odporcu, pretože tieto nie sú v príčinnej súvislosti s konaním odporcu a aj bez jeho zásahu by bol navrhovateľ nútený tieto práce vykonať za účelom zabezpečenia stability stavby. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol postupom podľa §396 v spojení s ust. § 255 tak, že náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal, keďže ich odvolaniu nevyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .