Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-131-2017.pdf
PDF · 64.13 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/131/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. októbra 2017 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného
M. Z.,
nar. X.X.XXXX v O., trvale bytom K., V. XX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6Pp/177/2017 zo dňa 7. augusta 2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený M. Z. podľa § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr.por. podmienečne prepustený z výkonu trestov odňatia slobody postupne mu uložených rozhodnutiami okresných súdov (4 odsúdenia), ktoré sú konkrétne uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Podľa § 68 ods. 1 Tr.zák. súd určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a súčasne mu nariadil probačný dohľad na dobu 3 rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr.zák. bolo odsúdenému ustanovené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne prokurátor sťažnosť písomne odôvodnil. Poukázal na to, že odsúdený bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, z čoho možno usudzovať, že prechádzajúce odsúdenia nemali na neho takmer žiadny výchovný účinok. Preto neexistuje dostatočná záruka k tomu, že bude v budúcnosti viesť riadny život. Prokurátor navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a tomuto súdu uložiť, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval v senáte na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť pred súdom sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré navrhol svoje podmienečné prepustenie.
Preskúmaním doby doposiaľ vykonaných trestov odňatia slobody sa nadriadený súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z hľadiska vykonania potrebnej dĺžky trestu odňatia slobody.
Senát nadriadeného súdu sa taktiež stotožnil s názorom súdu prvého stupňa o splnení materiálnej podmienky v podobe preukázania polepšenia na základe správania sa odsúdeného a plnenia svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody. Napokon prokurátor splnenie týchto dvoch podmienok v sťažnosti ani nenamietal.
Súd prvého stupňa zároveň správne dospel aj k záveru, že v budúcnosti možno očakávať, že odsúdený na slobode povedie riadny život tak, ako je táto podmienka uvedená v § 66 ods. 1 Tr.zák. Zákon teda pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nevyžaduje „dostatočnú záruku“ pre vedenie riadneho života, ako to uvádzal prokurátor. Takúto dostatočnú záruku prakticky ani nikdy nie je možné, aby ju súd získal, alebo mal. Preto aj zákonodarca vo vzťahu k budúcemu vedeniu riadneho života odsúdeného na slobode stanovil, že postačuje takéto „očakávanie“ (predpokladané správanie) vedenia riadneho života.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa pritom vyplýva, že tento pri svojom rozhodnutí aj prihliadal na doterajšiu súdnu trestnosť odsúdeného. Správne poukázal, že v 4 prípadoch ide o odsúdenia spred takmer 30, resp. 20 rokov, keď posledný trest odňatia slobody odsúdený vykonal pred 13 rokmi. Zároveň pokiaľ aj prokurátor poukazoval na 8 odsúdení menovaného, k tomu je potrebné uviesť, že popri vyššie uvedených „starých“ odsúdeniach, štyri ďalšie odsúdenia k nepodmienečnému trestu odňatia slobody sú predmetom tohto konania o podmienečnom prepustení.
Napokon senát nadriadeného súdu poukazuje na to, že jedným z najdôležitejších podkladov preto, aby súd odsúdeného podmienečne prepustil, je názor orgánu, ktorý doterajší výkon trestu odňatia slobody realizoval. Tento názor síce nie je pre súd záväzný, avšak pre nestotožnenie sa s takýmto názorom musí mať súd zreteľahodné argumenty. V tomto prejednávanom prípade takéto významné argumenty v neprospech odsúdeného vo veci konajúce súdy nezistili.
Pre dovŕšenie nápravy odsúdeného M. Z. na slobode súčasne súd prvého stupňa správne rozhodol o uložení probačného dohľadu, ako aj zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.