Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19Csp-48-2017.pdf
PDF · 123.06 KB
No categories available
19Csp/48/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: H. P., X..XX.X.XXXX, L. E.Á. XXXX/XX, V., zastúpený: AK-KRUPA s.r.o., so sídlom Hurbanova 1, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 1.565,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.192,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.192,10 eur od 19.1.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,30 %.
Žalovaný je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok vo výške 71,50 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.565,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.565,40 eur od 19.1.2017 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.1.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100050088. Žalovaný pred uzatvorením Zmluvy žalobcovi neposkytol informácie vyžadované zákonodarcom v zmysle ust. § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch vo forme formulára Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, a teda porušil právnu úpravu už pred uzatvorením Zmluvy. V zmysle ust. čl. 6 Zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: Celková výška úveru - 1.500,- eur; Úrok - 70,00%; RPMN - 70,62%; Priemerná RPMN za úver 46,35%; Výška mesačnej splátky - 85,15 eur; Počet mesačných splátok - 36; Celková čiastka splatná spotrebiteľom 3.065,40 eur. V Zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. V zmysle ust. čl. 8 je v Zmluve inkorporovaná Dohoda o poskytnutí služby predmetom ktorej je záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu a záväzok žalobcu zaplatiť za poskytnutie predmetnej služby odplatu vo výške 222,95 eur v prípade úveru. Odplata za poskytnutie služieb obsiahnutých v dohode sa stala splatnou dňa, kedy bol žalobcovi poskytnutý úver. Žalobca v dobrej viere, pravidelne mesačne, od uzatvorenia
Zmluvy, splácal sumu vo výške 85,15 eur. Žalobca žalovanému zaplatil celkovo sumu vo výške 3.065,40 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške sumy 1.500,- eur a zmluvných úrokov vo výške sumy 1.565,40 eur. Dňa 5.1.2017 elektronickou komunikáciou žalovaného vyzvali, aby vydal bezdôvodné obohatenie, a to do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný aj napriek tejto skutočnosti žalobcovi plnenie v stanovenej lehote nevydal. Uvedená Zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s uvedeným zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi: A) Absencia úrokovej sadzby z dôvodu neprimeranej výšky úrokovej sadzby Výška úrokovej sadzby úveru uvedená v zmluve je 70,00%. Záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému poskytnutú istinu úveru vo výške sumy 1.500,- eur sa pri riadnom splácaní úveru zvýšil za 36 mesiacov na sumu vo výške 3.065,40 eur, teda o sumu 1.565,40 eur B) Absencia výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov V Zmluve nie je uvedený spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky C) Absencia doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti D) Absencia adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.1, ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo sú zákonné náležitosti, považuje sa poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Obohatenie žalovaného predstavuje rozdiel medzi peňažnou čiastkou reálne poskytnutou žalovaným, t.j. sumou 1.500,- eur a sumou, ktorú žalobca zaplatil, t.j. 3.065,40 eur, t.j. sumu vo výške 1.565,40 eur, je získané prijímaním mesačného plnenia bez právneho dôvodu. Okrem vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného Zmluva obsahuje ďalšie nedostatky: A) Neplatnosť dojednania o revolvingu V zmluve sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi okrem úveru za odplatu aj revolving. Uzatvorenie revolvingového úveru nevyjadruje skutočnú vôľu žalobcu uzatvoriť ďalší úverový vzťah, ale je prejavom vôle žalovaného ako výlučného zostavovateľa zmluvy. Zámerom žalobcu nebolo uzatvorenie revolvingového úveru, no jeho uzatvorenie mu bolo vnútené predpísanou formou zmluvy. Vopred predpísaný text zmluvy predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje dojednanie o revolvingu zámerne žalovaným inkorporované v Zmluve za neplatné, v rozpore so zásadou dobrých mravov v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. B) Neplatnosť Dohody o poskytovaní služieb Taktiež odplata za Dohodu o službách inkorporovaná v Zmluve je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi. Obdobné poplatky, ako sú v Dohode o službách, sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom. Žalovaný pred uzatvorením Zmluvy žalobcovi neposkytol Formulár obsahujúci štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Účelom Formuláru obsahujúceho Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere je sprehľadniť podmienky získania úveru tak, aby tieto podmienky boli spotrebiteľovi známe ešte pred uzatvorením samotnej Zmluvy. Z toho dôvodu je aj zákonodarcom stanovená presná štruktúra a forma Formuláru obsahujúceho Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Nesplnením informačnej povinnosti zo strany žalovaného, žalovaný pohol žalobcu k rozhodnutiu o obchodnej transakcii, ktorú by pri dostatku informácií žalobca neurobil. Vyššie uvedené konanie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ktoré vykazuje jednoznačný úmysel žalobcu získať právny titul na peňažné plnenie, na ktoré by inak nemal nárok.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.5.2017 uviedol, že objektívne neexistuje právna norma, na základe ktorej by sa žalobca mohol domáhať rozhodnutia uvedeného v petite návrhu a ani žalobca ju v podanej žalobe neoznačil. Medzi skutočnosťami uvádzanými v návrhu na rozhodnutie nejestvuje žiadna spojitosť a navrhovaný výrok je v rozpore s právnym poriadkom. Predmetný formulár
- Štandardné európske informácie o spotrebiteľských úveroch, žalovaný pred uzatvorením zmluvy žalobcovi poskytol, pričom žalobcovi bol poskytnutý dostatočný časový priestor pre oboznámenie sa s jeho obsahom, pričom tento predzmluvný dokument obsahuje podpis žalobcu, ktorý je totožný s
podpisom na zmluve, dohode o zrážkach zo mzdy, atď. Je zrejmé, že tvrdenia žalobcu majú účelovo zavádzajúci charakter. Žalobca v podanej žalobe napáda výšku úrokovej sadzby úveru, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu niekoľkonásobného prevýšenia úrokových sadzieb bankových subjektov v čase uzatvorenia zmluvy. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu týkajúce sa úrokovej sadzby. Zmluva bola medzi sporovými stranami uzavretá v roku 2013. Úverová zmluva, kam patrí aj zmluva uzavretá medzi účastníkmi, sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné od 01.04.2015. Na uzavreté zmluvy sa preto môžu použiť len tie predpisy z Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2013 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Úprava výšky úrokov pre úverovú zmluvu je uvedená v § 502 Obchodného zákonníka. Podľa daného ustanovenia, ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Z uvedeného vyplýva, že argument žalobcu zneplatňujúci dojednanie o úrokovej sadzbe ako celku je nielen nedôvodný, ale v rozpore s ustanoveniami zákona. Poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna norma jednoznačne určuje iný následok, ako sa navrhuje podaným návrhom. Samotná výška odplaty (úrokov) bola v čase uzavretia Zmluvy upravená § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie teda predstavuje „zákon“, na ktorý sa odvoláva spomenutý § 502 Obchodného zákonníka. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola teda k obdobiu uzatvorenia zmluvy, t.i. k 18.11.2011 upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá bola pre zmluvu vo výške 46,35 %. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala - za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25-27 %. Žalovaný popiera obsah tvrdení žalobcu o tom, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva nielen zo splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Termín konečnej splatnosti úveru je vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Termín konečnej splatnosti úveru a doby trvania zmluvy vyplýva z Oznámenia veriteľa o schválení úveru zaslanom dlžníkovi. Ako ďalší dôvod pre konštatovanie o bezúročnom charaktere úveru poskytnutého na základe zmluvy žalobca tvrdí, že zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšky a termínov splatnosti splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (85,15 eur), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - 16. deň v mesiaci, uvedené v Oznámení Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi, ako aj v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria ..neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (36 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Zmluva jednoznačne obsahuje náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona.
V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri výpočte RPMN sa podľa prílohy č. 1 k ZoSÚ vychádza z výšky splátky (cit. „Dl je výška splátky alebo polatkov“). Výška splátky je logicky tá suma, o ktorej sa hovorí v § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Pri výpočte RPMN zákon neurčuje iný význam pojmu „splátka“, teda napríklad že má ísť o súčet splátky istiny, alebo splátku úroku a pod. Pritom je zrejmé, že musí ísť o celú splátku, pretože inak by daný výpočet bol nesprávnym a mylným. Ak by platilo samostatné uvádzanie splátky istiny, splátky úroku, potom zo žiadneho zákonného ustanovenia ani nevyplýva, že by zmluva mala ešte obsahovať aj samostatný údaj o ich súčte. Ak pre výpočet RPMN je rozhodujúca výška splátky, a RPMN sa počíta na základe údajov uvedených v zmluve a platných v čase jej uzavretia, potom záver o rozpisovaní splátky znemožňuje tento výpočet. Pri výpočte RPMN by nebolo možné určiť, či do vzorca určeného na tento výpočet sa má použiť výška splátka istiny, splátky úroku alebo iných poplatkov. Rovnako tak zákon (pozn. ZoSÚ) neurčuje, že pre účely tohto výpočtu sa jednotlivé rozpísané položky podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ majú spočítať. Žalovaný na základe uvedeného tvrdí, že zmluva obsahuje náležitosti týkajúce sa uvádzania počtu, výšky a termínov splatnosti splátok v súlade so zákonom. Popiera aj pravdivosť v oblasti záverov žalobcu o nezahrnutí adresy veriteľa na podávanie sťažností a reklamácií (táto náležitosť je obsiahnutá v ustanovení článku 12 ods. 1 Zmluvných dojednaní) do zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument oddelený od Zmluvy o revolvingovom úvere, ale jej technickú súčasť. Žiadosť/Zmluva a Zmluvné dojednania sa nachádzajú na jednom liste papiera, pričom Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere tvorí líce listiny a Zmluvné dojednania tvoria rub zmluvy. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy), ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Podľa bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Žalobca ďalej tvrdí, že uzavretie revolvingového úveru je neplatné, lebo získanie revolvingu nemá byť, resp. možnosť jeho získania na základe uzavretej zmluvy, prejavom vôle spotrebiteľa, a súčasne má spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené tvrdenie popiera ako nesprávne, keď žalobca bez akéhokoľvek zdôvodnenia založeného na konkrétnych skutočnostiach spochybňuje vlastný prejav vôle. Ani z podanej žaloby nevyplýva, že by pred podpisom zmluvy nevedel akú zmluvu uzatvára, čo je jej obsahom. Zdôrazňuje, že poskytnutie revolvingu nie je obligatórne, nakoľko v prípade nezáujmu má klient možnosť vopred vypovedať revolving (článok 9 zmluvných dojednaní), resp. požiadať o jeho stornovanie. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by žalobca požiadal o storno revolvingu a vyplatenú čiastku vrátil. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu týkajúce sa Dohody o poskytnutí služby. Z tvrdení žalobcu nevyplýva, v čom má spočívať dôvod neplatnosti, v čom má spočívať neprijateľnosť poplatkov. Žalobca v podanej žalobe pritom nespochybňuje, že sa s dohodou oboznámil a uzavrel ju dobrovoľne. Tvrdenie, že platba je podľa danej dohody považovaná za neprijateľnú podmienku, je nepreskúmateľné, pretože okrem paušálneho tvrdenia o neprijateľnosti žaloba neobsahuje žiadne skutočnosti (a ani dôkazy na ich preukázanie) o tom, v čom sú dôvody nerovnováhy v postavení strán. Žalovaný tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nadväzne na to je po právnej stránke vylúčený záver o neprijateľnosti. Žalovaný vznáša námietku premlčania uplatňovaného nároku žalobcom z pohľadu uplynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že „poškodený“ subjekt má k dispozícii skutkové okolnosti z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmyslom zákonodarcom prijatej právnej úpravy § 107 OZ nie je to, aby sa lehoty týkajúce premlčania počítali svojvoľne. Argumentáciou žalobcu by sa absolútne stratil význam stanovenia objektívnej premlčacej lehoty, lebo tá by potom neuplynula nikdy. Žalobca žiadnym spôsobom v podanej žalobe nevymedzil okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, t.j. okamih, v ktorom sa dozvedel o údajnom bezdôvodnom obohatení.
Žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s písomným vyjadrením žalovaného doručeným súdu dňa 12.5.2017, oboznámením sa listinnými dôkazmi a to Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 15.1.2013; Oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 18.1.2013, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa ospravedlnil z neúčasti a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Zástupca žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu sa pridržiava skutočností uvedených v písomnej žalobe zo dňa 28.2.2017. Na otázku súdu, v ktorom období bola žalobcom zaplatená suma žalovanému, ktorú žiada vydať titulom bezdôvodného obohatenia a akým spôsobom bola suma poukazovaná? Zástupca žalobcu uviedol: ,,Žalovaná suma vo výške 1.565,40 eur bola žalobcom poukázaná v období od 10.10.2014 do 11.4.2016, bola splácaná v pravidelných mesačných splátkach v uvedenom období vo výške 85,15 eur zvyčajne k desiatemu alebo dvanástemu dňu v mesiaci, teda celkovo je to 18 mesiacov krát 85,15 eur, čo sa rovná 1.532,70 eur, teda v žalovanej sume je zahrnutá aj časť splátky, ktorá bola zaplatená žalobcom ešte v mesiaci september 2014. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného k žalobe považujem ho za účelové bez opory v právnom poriadku, žiadam súd, aby vyhovel žalobe. Čo sa týka dátumu odkedy žiadame priznať úrok z omeškania a to dňa 19.1.2017 je to dátum kedy bola zaslaná žalovanému výzva zo dňa 4.1.2017, v ktorej sme ho vyzvali na vrátenie preplatku, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia, táto výzva bola doručovaná elektronicky, potvrdenie o doručení nemám.“ Na otázku súdu či bol k úverovej zmluve pripojený splátkový kalendár? Zástupca žalobcu uviedol: ,,Nemám vedomosť o tom, že by bol pripojený splátkový kalendár resp. mám vedomosť, že žiadny splátkový kalendár k zmluve pripojený nebol. Splátkový kalendár vôbec žalobca nedostal.“ Ďalej zástupca žalobcu uviedol, že námietku premlčania považuje za bezdôvodnú, má za to, že 2-ročná subjektívna lehota začala plynúť až zaplatením poslednej splátky kedy mal žalobca vedomosť o tom, komu a v akej výške plnil a že úver preplatil. Čo sa týka bezúročnosti a bezpoplatkovosti poukazuje na to, že v danej veci bola ročná úroková sadzba 70%, žalobca teda ako spotrebiteľ bol presvedčený aj z praktík žalovaného, že musí predmetnú sumu zaplatiť napriek takto vysokému úroku, nakoľko tieto praktiky boli spojené napr. s hrozbou rozhodcovského súdneho konania, v ktorom tento súd plne vyhovoval takýmto uplatneným nárokom veriteľa. Vzhľadom na uvedené žiada súd, aby vyhovel žalobe v celom rozsahu.
6. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 15.1.2013 vyplýva, že žalovaný požiadal veriteľa - PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., o úver vo výške 1.500,- eur so splatnosťou 36 mesiacov, mesačná splátka 85,15 eur, celková čiastka úveru 3.065,40 eur, predpokladaná RPMN 70,00 %, ročná úroková sadzba úveru 70,00%, priemerná RPMN 46,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu 858,31 eur, celková čiastka pri revolvingu 2.043,60 eur, predpokladaná RPMN úveru 60,27 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %.
7. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 18.1.2013 vyplýva nasledovné: poskytnutá čiastka úveru: 1.500,- eur splatnosť úveru (počet splátok): 36, mesačná splátka: 85,15 eur; celková čistka ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky) 3.065,40 eur; RPMN úveru 70,62%; ročná úroková sadzba úveru: 70% ; priemerná RPMN za úver 46,35 %; celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť: 3.065,40 eur; ročná úroková sadzba revolvingu 68,44%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 8,75%.
8. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010. Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010. Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.(ods. 1) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.(ods. 2)
9. Žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.565,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.565,40 eur od 19.1.2017 až do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia ako rozdielu medzi sumou poskytnutého úveru a žalobcom zaplatenou sumou.
10. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobcovi ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Súd preto pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že v zmluve nie je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a ani aká časť je započítaná na poplatky. Uvedené náležitosti musí obsahovať aj zmluva o revolvingovom úvere. V konaní žalovaný tvrdil, že súčasťou zmluvy bol i splátkový kalendár, táto skutočnosť však nebola preukázaná. Zmluva tiež neobsahuje žiadne údaje o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa - žalobcu, žalovaný si teda nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010. Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo má v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
11. Vzhľadom na uvedené, keďže zmluva neobsahuje základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) a § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 11 ods. 2 citovaného zákona, súd preto neskúmal ďalšie dôvody na ktoré poukazoval žalobca a ktoré by mali spôsobovať bezúročnosť zmluvy.
12. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur, žalobca zaplatil celkovo sumu vo výške 3.065,40 eur, pričom žalovanú sumu vo výške 1.565,40 eur žalobca poukázal žalovanému v období od 10.10.2014 do 11.4.2016, bola splácaná v pravidelných mesačných splátkach v uvedenom období vo výške 85,15 eur zvyčajne k desiatemu alebo dvanástemu dňu v mesiaci, teda celkovo je to 18 mesiacov krát 85,15 eur, teda 1.532,70 eur, pričom v žalovanej sume (1.565,40 eur) je zahrnutá aj časť splátky, ktorá bola zaplatená žalobcom ešte v mesiaci september 2014.
13. Nakoľko súd dospel k záveru, že zmluva je bezúročná a bez poplatku, bol žalobca povinný žalovanému uhradiť iba sumu skutočne poskytnutého úveru vo výške 1.500,-eur. Bezdôvodne tak žalovanému navyše uhradil sumu 1.565,40 eur, keď súd skonštatoval, že o uvedenú sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil a z tohto dôvodu v zmysle citovaného ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný bezdôvodné obohatenie žalobcovi vrátiť.
14. Vzhľadom na, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa vznesenou námietkou premlčania zaoberal a dospel k záveru, že časť uplatnenej pohľadávky žalobcu je premlčaná, keď v zmysle citovaného ustanovenia § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, v danej veci začala premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých splátok, kedy si žalobca mohol právo uplatniť po prvý raz. V danej veci, keďže ide o lehotu hmotno-právnu a žaloba bola na súd podaná dňa 3.3.2017, za nepremlčané možno považovať iba splátky poukázané žalovanému v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1.2 Občianskeho zákonníka, ktoré lehoty začali podľa názoru súdu plynúť rovnako, nakoľko žalobca mal možnosť, už v čase zaplatenia tej-ktorej splátky mať vedomosť o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, nakoľko mal možnosť poznať skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, o ktorých vedel, resp. mal možnosť vedieť už v čase uzavretia zmluvy. Preto sa súd nestotožňuje s názorom zástupcu žalobcu, že 2-ročná premlčacia doba začala plynúť až zaplatením poslednej splátky. Vzhľadom na uvedené, nepremlčanými splátkami boli splátky splatné 2 roky spätne od podania žaloby, t.j. splátky zaplatené od marca 2015 do apríla 2016, t.j. 14 splátok vo výške 85,15 eur = 1.192,10 eur, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu titulom vydania bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku, vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, žalobu zamietol s poukazom na § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vznesenú námietku premlčania žalovaným.
15. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Zároveň súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy a to od 19.1.2017, kedy bol žalovaný už v omeškaní s plnením, keď dňa 5.1.2017 mu bola doručená výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia a v zmysle citovaného ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka žalovaný mal plniť nasledujúci deň, t.j. dňa 6.1.2017 a dňom 7.1.2017 bol už v omeškaní. Nakoľko žalovaný neplnil, žalobca má právo v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal vo výške 5%, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 19.1.2017 bola 0,00 %.
17. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2)
18. Žalobca bol v konaní úspešnejší preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,30 %, keď jeho úspech bol v rozsahu 76,15 %, neúspech 23,85 % (76,15 % mínus 23,85 % = 52,30 %).
19. Zároveň súd uložil žalovanému v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu, keď žalobca je od poplatku zo zákona oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. u) citovaného zákona) a v konaní bol úspešnejší. Súdny poplatok bol vyrúbený podľa položky 1 a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, teda vo výške 6% z ceny priznaného plnenia t.j. zo sumy 1.192,- eur (po zaokrúhlení podľa §7 ods. 11 citovaného zákona).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.