Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-1T/149/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany GOMBÁROVEJ a prísediacich A. B. C. a D. D. E., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. mája 2022, v trestnej veci proti obžalovanému C. F., pre pokračovací zločin podvodu podľa , , s poukazom na , takto

rozhodol:

Obžalovaný:

C. F. nar. XX.XX.XXXX vo Svidníku, trvale bytom F., G. H. XXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v období od júna 2014 do 04.11.2015 predstieraním zabezpečenia účasti I. J. na obchodnej činnosti obchodnej spoločnosti LR Health & Beauty Systems, s.r.o., Ostrava a pod zámienkou nutnosti zaplatenia základného imania, ako aj zaplatenia za ním objednaný tovar (parfémy) od uvedenej spoločnosti z veľkoskladov v Českej republike za účelom jeho ďalšieho predaja v európskych štátoch a Turecku, so ziskom aj pre I. J., postupne od neho na rôznych miestach v meste Svidník vylákal sumu najmenej 14.255,- eur a tiež 12.05.2015, 22.06.2015 a 20.07.2015 pod rovnakou zámienkou postupne vylákal od jeho manželky A. K. J. sumu spolu 5.500,- eur, no účasť I. J. na obchodnej činnosti uvedenej obchodnej spoločnosti nezabezpečil, žiadny tovar neobjednal, ani prevzaté finančné prostriedky nevrátil a I. J. a A. K. J. tak spôsobil celkovú škodu 19.755,- eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a páchal tento čin po dlhší čas ako závažnejším spôsobom konania,

č í m s p á c h a l

pokračovací zločin podvodu podľa , , s poukazom na .

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa s použitím , , trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa a , výkonu uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a súčasne ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa určuje skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa , ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.

Podľa u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným: 1. I. J., nar. XX.XX.XXXX vo Svidníku, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX F., škodu vo výške 14.255,- eur (štrnásťtisícdvestopäťdesiatpäť eur), 2. A. K. J., nar. XX.XX.XXXX v Bardejove, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX F., škodu vo výške 5.500,- eur (päťtisícpäťsto eur).

Podľa , odkazuje poškodeného, I. J., nar. XX.XX.XXXX vo Svidníku, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX F. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník podal dňa 9.11.2017 na obvineného C. F. obžalobu pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako pokračovací zločin podvodu podľa , , s poukazom na na tom skutkom základe, že

- v období od júna 2014 do 04.11.2015 predstieraním zabezpečenia účasti I. J. na obchodnej činnosti obchodnej spoločnosti LR Health & Beauty Systems, s.r.o., Ostrava a pod zámienkou nutnosti zaplatenia základného imania, ako aj zaplatenia za ním objednaný tovar (parfémy) od uvedenej spoločnosti z veľkoskladov v Českej republike za účelom jeho ďalšieho predaja v európskych štátoch a Turecku, so ziskom aj pre I. J. a tiež pod zámienkou zaplatenia vkladov na stávkové hry realizované stávkovými spoločnosťami Tipos, Lureta, Niké a Fortuna za účelom výhier pre I. J. postupne od neho na rôznych miestach v meste Svidník vylákal 21.930,- eur a tiež 12.05.2015, 22.06.2015 a 20.07.2015 pod zámienkou zaplatenia za ním objednaný tovar (parfémy) od obchodnej spoločnosti LR Health & Beauty Systems, s.r.o., Ostrava z veľkoskladov v Českej republike za účelom jeho ďalšieho predaja so ziskom pre I. J. a A. K. J., postupne vylákal od A. K. J. 5.500,- eur, no účasť I. J. na obchodnej činnosti uvedenej obchodnej spoločnosti nezabezpečil, žiadny tovar neobjednal, výhry v stávkových spoločnostiach I. J. neodovzdal, ani prevzaté finančné prostriedky nevrátil a I. J. a A. K. J. tak spôsobil celkovú škodu 27.430,- eur.

Poškodený I. J. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že si voči obžalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 21.930,- eur a poškodená A. K. J. si voči obžalovanému uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 5.500,- eur. Poškodení uviedli, že si predmetné nároky uplatnili len v tomto trestnom konaní a neuplatňujú si ich v civilnom konaní.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný C. F. urobil vyhlásenie podľa , že je nevinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe a následne využil svoje zákonné právo a odmietol vo veci vypovedať.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom svedka poškodeného I. J., výsluchom svedkyne poškodenej A. K. J., výsluchom svedka D. A. L., prečítaním zápisnice o výpovedi svedka E. J. a svedka A. F.. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj listinné dôkazy, ktoré sú obsahom I. a II. zväzku vyšetrovacieho spisu, a to konkrétne: zápisnica o trestnom oznámení na č.l. 2-6, doplnenie trestného oznámenia na č.l. 8-31, zápisnica o trestnom oznámení na č.l. 32-34, písomné poznámky I. J. na č.l. 608 -691, zápisnica o vydaní veci na č.l. 151 a fotodokumentácia na č.l. 153-154, výpisy z účtov vo M. L. na č.l. 156-378, výpisy z účtu v J. L. na č.l. 380-417, správa od LR Health & Beauty Systems, s.r.o. na č.l. 419, zmluva o spolupráci na č.l. 420, súbor excel o nákupoch tovaru na č.l. 421-422, správa od stávkovej kancelárie Fortuna na č.l. 424, registrácia klienta na č.l. 425, vyúčtovanie I-konta na č.l. 426-457, správa od spoločnosti Niké, spol. s r.o. na č.l. 459, výkaz klienta na č.l. 460-467, správa od

spoločnosti Tipos, národná lotériová spoločnosť, a.s. na č.l. 469, výpis finančných transakcií z hráčskeho konta na č.l. 470-471, výpis z účtu I. J. na č.l. 472, výdaj z účtu na č.l. 473, potvrdenie o príjmoch na č.l. 474, príjmové pokladničné doklady na č.l. 475-479, potvrdenie o peňažných dávkach na č.l. 480, potvrdenie na č.l. 481, výpisy z účtu I. J. RADAX na č.l. 482-489, faktúry na č.l. 491-494, potvrdenia o podaní daňového priznania a daňové priznania na č.l. 495-599, výpisy zo živnostenského registra (C. F.) na č.l. 600, 787, výpisy komunikácie na sociálnej sieti na č.l. 692-786. Na záver boli prečítané aj listinné dôkazy vzťahujúce sa na osobu obžalovaného a to: správa ÚPSVaR Bardejov, pracovisko Svidník na č.l. 601, potvrdenia na č.l. 602-603, správa Sociálnej poisťovne na č.l. 604, správa Daňového úradu Prešov, pobočka Svidník na č.l. 605,, správa OÚ Svidník na č.l. 606, správa ORPZ Svidník na č.l. 607, odpisy RT na č.l. 788, 896, správa Sociálnej poisťovne na č.l. 789, správa o povesti na č.l. 790, výpis z evidencie priestupkov na č.l. 791, 897, lustrácia v databáze súdov na č.l. 891-893 a lustrácia v registri GP na č.l. 894-895.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Svedok poškodený, I. J., vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa pozná od roku 2010, spolu chodili až do roku 2014 na súťaže v pretláčaní rukou. Niekedy v období júna alebo mája r. 2014 mu obžalovaný navrhol, že je možnosť obchodovať s parfémami so zahraničnými firmami, ale že je potrebné vložiť do toho obchodu základne imanie 1.500,- eur tak, že 1.500,- eur mal vložiť poškodený a 1.500,- eur mal vložiť aj obžalovaný. Obžalovaný mu vravel, že sa založí zmluva a že to má všetko podchytené právnikmi, spomínal nejakého právnika z Prešova, ktorý zmluvy pripraví. Preto mu poškodený peniaze vo výške 1.500,- eur odovzdal. Asi o 3 mesiace mu obžalovaný oznámil, že všetko je v poriadku a že má nejaké objednávky, ukazoval mu aj v mobile ako vyzerajú parfémy, ktoré mal objednať a v súvislosti s tým pýtal na výplatu objednávok ďalšie peniaze. Objednávky sa stále navyšovali a preto poškodený obžalovanému poskytoval ďalšie sumy peňazí, pričom peniaze platili tak, že aj pokiaľ išlo o vstupné poplatky aj o peniaze na objednávky, tak rovnakú sumu ako platil poškodený, obžalovaný vravel, že platí tiež. Poškodený vypovedal, že peniaze obžalovanému odovzdával v hotovosti, najčastejšie na parkovisku F. F., alebo na parkovisku pred Billou vo Svidníku. Peniaze odovzdával v hotovosti bez prítomnosti iných osôb. Svedok dodal, že teraz si už uvedomuje, že spravil veľkú chybu, ale obžalovaný ho v tej dobe ubezpečoval, že mu môže veriť. Poškodený si myslel, že obžalovaný je kamarát, ale veľmi sa v ňom sklamal. V období od júna 2014 do novembra 2015 mu odovzdal peniaze vo výške 21.930,- eur, avšak žiadne zisky zo spoločných obchodov nedostal. Od novembra 2015 do konca roka 2016 už obžalovanému nedával žiadne peniaze na objednávky, pretože v tom období sa objednávky navyšovali v takom objeme, že peniaze zo zisku postačovali na ich úhradu. Koncom roka 2016 žiadal poškodený od obžalovaného, aby mu ukázal, kde sa peniaze zo ziskov nachádzajú, na čo mu obžalovaný povedal, že má účet niekde v Poľsku, v Krakowe. Keď bol obžalovaný u poškodených doma, žiadal ho poškodený, aby mu na notebooku ukázal stav na tomto účte, vtedy sa obžalovaný začal potiť a vyhováral sa, že potrebuje nejaké kódy k účtu, preto v ďalších dňoch spoločne išli za právnikom D. A. L. do Stropkova, kde obžalovaný začal rozprávať úplne iné veci, aké dovtedy uvádzal. Rozprával o nejakých kódoch a vtedy poškodený pochopil, že je zle. Právnik D. L. mu vtedy poradil, aby dal voči obžalovanému trestné oznámenie. Ďalej poškodený uviedol, že v sume 21.930,- eur, ktorú uvádza ako náhradu škody, sú zahrnuté aj peniaze, ktoré obžalovanému poskytol na tipovanie, pričom ho vtedy obžalovaný ubezpečoval, že uvedené vklady sa dajú kedykoľvek vybrať a že slúžia na to, aby v hre bola určitá minimálna suma, ktorá automaticky zabezpečí určitú výhru. Potvrdil, že peniaze, ktoré predstavovali výhru, mu obžalovaný skutočne vyplácal, avšak keď ho požiadal, aby mu vrátil sumu, ktorá bola vložená ako základný vklad, tak tieto peniaze, ako neskôr tvrdil obžalovaný, sa už vybrať nedali a tieto mu nevrátil. Svedok vypovedal, že do obchodovania s obžalovaným vkladal jednak nasporené peniaze, ktoré mali na rodinnom účte vo M. L., išlo o približne 6.300,- eur a taktiež mu odovzdal peniaze, ktoré mali od svokrovcov. Svokrovci im peniaze zverili, aby ich opatrovali, mali ich doma v hotovosti a bola to suma okolo 15.000,- eur. Svedok vypovedal, že zakaždým, keď odovzdával obžalovanému peniaze, sa ho pýtal aj na zmluvy, ktoré mu spomínal a takisto aj na objednávky, avšak obžalovaný ho stále ubezpečoval, že zmluvy budú a že má byť spokojný. Vrátenie peňazí riešil tak, že spolu so svojim otcom sa stretli s obžalovaným a jeho otcom na čerpacej stanici Slovnaft vo Svidníku a tam ich obžalovaný spolu so svojim otcom ubezpečovali, že všetky peniaze postupne vrátia, aby sa nebáli. Uvádzali, že je zima a že je problém s premeraním pozemkov, ktoré chceli predať a z týchto peňazí ich potom vyplatiť. Ohľadom toho boli aj u nich doma, no následne, keď sa mali opäť stretnúť tak ako sa dohodli, nedvíhali telefón a žiadnym spôsobom sa s nimi nedalo skontaktovať. Na otázku obhajcu poškodený vysvetlil, že svokrovci im peniaze zverili, aby ich opatrovali, lebo neverili bankám. Na

použitie týchto prostriedkov nemal poškodený súhlas od svokrovcov, ale obžalovaný ho tak opantal, že aj peniaze svokrovcov použil na spoločný obchod. Rovnako potvrdil, že nemá žiadny doklad o odovzdaní peňazí, pretože peniaze obžalovanému dával vždy na ruku. Rukou písané poznámky doložené v spise vysvetlil tak, že vždy, keď sa s obžalovaným stretli, tak si poškodený zapísal poznámky ohľadom objednávok a takisto si poznámku urobil vo svojom zošite aj obžalovaný. Obžalovaný na základe týchto zápisov mu povedal, že koľko ešte peňazí potrebuje a poškodený mu následne uvedenú sumu priniesol. V písomných poznámkach sú uvedené sumy objednávok, ale nie je tam uvedená konkrétna suma, ktorú aj reálne odovzdal obžalovanému. Túto sumu uvádzal len vo svojom výsluchu vyšetrovateľovi. Výsledná suma škody 21.930,- eur je výsledkom toho, čo vypovedal pred vyšetrovateľom a vychádzal pritom zo svojich písomných poznámok. Obchodovanie sa malo týkať spoločnosti LR Klasik alebo tak nejak sa mala volať, on si existenciu spoločnosti neoveroval, pretože veril obžalovanému, vtedy to bol jeho dobrý kamarát. Na záver poškodený opäť uviedol, že obžalovaný mu vyplácal peniaze z tipovania a čo sa týka obchodovania s parfémami, tak po jeho naliehaní mu raz doniesol 2.000,- eur a aj to vravel, že ich bude musieť následne vyplatiť. Na záver výpovede poškodený na výzvu predsedu senátu vysvetlil niektoré časti svojich písomných poznámok, medzi iným aj poznámky o konkrétnych sumách, ktoré obžalovanému odovzdal a zapísal si ich.

Po prečítaný listinných dôkazov bol na hlavnom pojednávaní opätovne vypočutý poškodený I. J., pričom bol vyzvaný, aby vysvetlil jednotlivé zápisy vo svojich písomných poznámkach na č.l. 647-648. Následne za účelom odstránenia rozporov bola na hlavnom pojednávaní prečítaná časť výpovede poškodeného z prípravného konania zo dňa 24.03.2017, kde uvádzal konkrétne jednotlivé dátumy (obdobia) kedy, akú sumu a na aký účel odovzdal obžalovanému, pričom mal vychádzať zo svojich písomných poznámok. Z tejto jeho výpovede vyplynulo nasledovné: 1/ v júni 2014 odovzdal obžalovanému 1.500,- eur ako základné imanie – túto sumu si nikde nezapísal, 2/ koncom októbra 2014 odovzdal obžalovanému 1.200,- eur na objednávky pre Rakúsko – túto sumu si nikde nezapísal, 3/ v decembri 2014 odovzdal obžalovanému sumu spolu 1.050,- eur (500,- eur + 550,- eur) na objednávky pre Rakúsko – túto sumu si zapísal do zošita. Predmetné zápisy v zošite vysvetlil poškodený na hlavnom pojednávaní tak, že v decembri na zákazku v Rakúsku, ktorá mala objem 6.300,- eur on reálne odovzdal obžalovanému peniaze v sume 550,- eur a má tiež poznačené, že obžalovanému požičal dňa 16.12.2014 sumu 250,- eur na zákazku v Rakúsku. Ďalej vysvetlil, že podľa jeho záznamu bolo potrebné na 3. zákazku Rakúsko doložiť 500,- eur, kde on reálne odovzdal 250,- eur a 250,- eur dal obžalovaný, 4/ 11.2.2015 odovzdal obžalovanému 500,- eur na hru TIPOS – zapísal si to do zošita, 5/ 14.4.2015 odovzdal obžalovanému 1.000,- eur na imanie pre Turecko a sumu 2.250,- eur na objednávky pre Turecko - v zošite je pri tomto dátume zapísaná len suma 2.250,- eur (z toho 1.800,- zo ziskov + 450,- z výplaty). Tento záznam v zošite vysvetlil poškodený na hlavnom pojednávaní tak, že objednávka do Turecka mala hodnotu 8.000,- eur, z toho mal byť zisk 692,- eur, pričom na túto objednávku bolo potrebné doložiť po 2.250,- eur, pričom 1.800,- eur sa malo použiť zo ziskov a on reálne na túto objednávku odovzdal 450,- eur, 6/ 7.4.2015 odovzdal obžalovanému 425,- eur na hru LURETA – suma je zapísaná v zošite, 7/ 20.4.2015 odovzdal obžalovanému 750,- eur ako vstupný poplatok Poľsko - v zošite je pri tomto dátume uvedené: 1.000,- zisk, 108,- vrátené. Uvedený zápis v zošite vysvetlil poškodený na hlavnom pojednávaní tak, že z obchodu s Poľskom, kde zákazka predstavovala hodnotu 1.000,- eur mu obžalovaný skutočne vyplatil zisk v sume 108,- eur, pretože si to takto zaznačil. 8/ 27.4.2015 odovzdal obžalovanému 1.320,- eur na objednávky z Rakúska a Poľska – suma je zapísaná v zošite, pričom poškodený na hlavnom pojednávaní bližšie vysvetlil, že suma 1.000,- eur išla na objednávky v Rakúsku a 320,- eur na objednávky v Poľsku, 9/ 4.5.2015 odovzdal obžalovanému 150,- eur na tipovanie zápasov Tenis, 1.750,- eur ako vstupný poplatok Chorvátsko a 750,- eur ako vstupný poplatok Grécko – v zošite je zapísaná pri tomto dátume len suma 150,- eur na tipovanie, čo poškodený potvrdil aj na hlavnom pojednávaní keď uviedol, že zo svojich peňazí odovzdal obžalovanému 150,- eur na tipovanie v tenise, 10/ 18.6.2015 odovzdal obžalovanému 1.000,- eur na objednávky z Turecka, Poľska, Rakúska, Chorvátska a Grécka – suma je zapísaná v zošite. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poškodený doplnil, že pokiaľ ide o zápis z 28.6.2015, tento znamená, že za mesiac jún odovzdal sumu 550,- eur zo svojich peňazí na zákazky,

11/ 8.7.2015 odovzdal obžalovanému 5.000,- eur ako vstupný poplatok pre Nórsko, Fínsko a Švédsko – suma je zapísaná v zošite a poškodený na pojednávaní bližšie uviedol, že konkrétne bolo potrebné vložiť imanie vo výške 2.000,- eur na Nórsko, 1.500,- eur na Fínsko a 1.500,- eur na Švédsko, 12/ 27.7.2015 odovzdal obžalovanému 1.085,- eur na zákazky – suma je zapísaná v zošite, 13/ 29.7.2015 odovzdal obžalovanému 850,- eur na hru LURETA – suma je zapísaná v zošite, 14/ 22.10.20105 odovzdal obžalovanému 600,- eur na zákazky parfémov – suma je zapísaná v zošite, 15/ 4.11.20105 odovzdal obžalovanému 2.750,- eur na zákazky parfémov – suma je zapísaná v zošite.

V prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že dňa 27.10.2016 mu obžalovaný vyplatil z obchodovania s parfémami jednorazovo sumu 2.000,- eur.

Po spočítaní jednotlivých súm podľa výpovede obžalovaného, po zohľadnení platby 2.000,- eur v októbri 2016, predstavuje výsledná suma peňazí, ktoré mal poškodený odovzdať obžalovanému 21.930,- eur (23930 – 2000 = 21930,-) a túto sumu si poškodený uplatnil voči obžalovanému ako náhradu škody.

Svedkyňa poškodená A. K. J. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným sa spoznala cez manžela v r. 2011. V tom čase spolu chodili na súťaže a v r. 2014 jej manžel povedal, že ho oslovil obžalovaný, že je možnosť spoločne obchodovať s parfémami a tak s tým súhlasila. Ona osobne obžalovanému odovzdala na tieto účely v máji v r. 2015 sumu 2.000,- eur pri fontáne pri Okresnom úrade vo Svidníku, ďalej v júni r. 2015 mu odovzdala sumu 1.900,- eur, vtedy obžalovanému písala sms, že nemôže prísť, lebo prší a tak si pre peniaze prišiel k nim domov. V júli 2015 mu odovzdala opäť pri fontáne pri Okresnom úrade vo Svidníku sumu 1.600,- eur, spolu teda išlo o sumu 5.500,- eur. Približne na konci októbra r. 2016 bol obžalovaný u nich doma a pýtali sa ho s manželom, ako je to s peniazmi z tohto obchodovania, pretože už vtedy cítili, že to zaváňa podvodom a z uvedenej návštevy má aj zhotovenú nahrávku. Následne v januári r. 2017 podali trestné oznámenie. Peniaze, ktoré odovzdala obžalovanému boli rodičovské, ktoré jej dala jej mama a boli určené na mamin pohreb, ale keďže v tom čase doma nemali iné peniaze, tak použila tieto. Ohľadom peňazí, ktoré odovzdával obžalovanému manžel uviedla, že si vždy doma povedali, kedy manžel a v akej sume odovzdával peniaze obžalovanému, išlo o rôzne sumy napr. 1.700,- eur, 2.000,- eur, 1.600,- eur a boli určené na nákupy parfémov, alebo, ako to obžalovaný uvádzal, na vstupy do ďalších štátov. Manžel tieto peniaze odovzdával po práci na parkovisku Slovenskej sporiteľne a pri Bille vo Svidníku, ona toho svedkom nebola. Manžel mal doma zošit a tam si to všetko zapisoval, ona si žiadne poznámky nerobila. Vie, že manžel dával obžalovanému peniaze aj na stávkové hry. Obžalovaný mu hovoril, že mu z týchto stávok vyplatí výhry a potvrdila, že skutočne mu z výhier vyplácal nejaké sumy, ale boli to malé sumy oproti tomu, čo oni vkladali. Dodala, že raz obžalovaný vyplatil manželovi sumu asi 2.000,- eur aj z obchodov s parfémami, no tieto peniaze bolo potrebné hneď nato opäť vložiť do obchodu s nejakým štátom. Vypovedala, že v októbri r. 2016 už mali podozrenie, že bude nejaký problém. V novembri r. 2016 manžel išiel s obžalovaným za právnikom do Stropkova, obžalovaný tam vtedy začal rozprávať o nejakých mikroplatbách, o účte v zahraničí a podobne a vtedy právnik povedal, že ide o podvod. Obžalovaný ich v tom čase ťahal za nos, tvrdil, že vyberie 30.000,- eur z účtu, ale že ide o veľký obnos peňazí a stále bol nejaký problém, že išlo o účet v zahraničí v Poľsku a podobne sa vyhováral. Potvrdila, že mohli mať doma sumu 15.000,- eur, pretože vybrali peniaze z ich účtu, takisto mali doma hotovosť. Išlo o peniaze, ktoré mali našetrené z výplaty a potom to boli peniaze od jej rodičov, išlo o sumu 5.500,- eur.

Poškodená vo výpovedi z prípravného konania dňa 27.4.2017, ktorá sa stala súčasťou jej výpovede na hlavnom pojednávaní, pretože v týchto výpovediach sa nevyskytli rozpory, presnejšie uvádzala konkrétne dátumy odovzdávania peňazí obžalovanému. Z tejto jej výpovede je zrejmé, dňa 12.05.2015 jej doma večer manžel I. J. povedal, že je potrebné, aby na druhý deň, teda 13.05.2015 z domu zobrala 2.000,- eur a odniesla ich do mesta obžalovanému. Ona skutočne zobrala sumu 2.000,- eur a odovzdala ju obžalovanému pri budove Okresného úradu vo Svidníku. Rovnako dňa 20.7.2015 zobrala z domu peniaze 1.600,- eur a vo Svidníku pri fontáne ich odovzdala obžalovanému. Dňa 22.6.2015 odovzdala obžalovanému sumu 1.900,- eur. Pamätala si, že vtedy pršalo a nemohla sa stretnúť s obžalovaným v meste, preto mu peniaze odovzdala u nich v byte bez prítomnosti inej osoby.

Na hlavnom pojednávaní bola tiež prečítaná výpoveď svedka E. J., ktorý je otcom poškodeného I. J.. Tento v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaného spoznal prostredníctvom svojho syna. Vo februári roku 2016 ho oslovil jeho syn I., že obžalovaný úspešne hrá hru Lureta, do ktorej keď vloží finančné prostriedky, tak postupne z toho budú plynúť výhry a v prípade, že bude chcieť hru ukončiť, vklad

sa mu do dvoch dní vráti. To mu potvrdil aj sám obžalovaný počas ich osobného stretnutia. Následne svedok dal svojmu synovi 3.500,- eur, aby ich dal obžalovanému a začal hrať hru N.. Na začiatku mu syn skutočne pravidelne začiatkom mesiaca dával okolo 300,- eur s tým, že sú to peniaze od obžalovaného a ide o výhry z vložených peňazí. Po štyroch mesiacoch ho oslovil priamo obžalovaný či nechce zvýšiť vklad. Svedok s tým súhlasil a odovzdal synovi I. 1.500,- eur, aby ich dal obžalovanému. Do augusta 2016 mu syn pravidelne začiatkom mesiaca nosil výhry od 300,- do 500,- eur. V auguste 2016 svedok E. J. potreboval peniaze, preto oznámil obžalovanému, že chce hru ukončiť a žiadal ho o vrátenie vkladu v sume 5.000,- eur. Obžalovaný sa vyhováral na rôzne prekážky a peniaze mu podľa dohody nevrátil. Po prerátaní peňazí, ktoré mu boli postupne vyplatené ako výhry svedok zistil, že sa mu prakticky vrátil celý vklad vo výške 5.000,- eur a teda mu žiadna škoda nevznikla. Ďalej svedok vypovedal, že pred zimou v roku 2016 mu syn povedal, že aj on s manželkou dali obžalovanému veľkú sumu peňazí na nákup parfémov a obžalovaný im ich nevrátil. Preto navštívil spolu so synom obžalovaného v jeho rodinnom dome, kde bol prítomný aj otec obžalovaného A. F.. Obžalovaný vtedy povedal, že peniaze, ktoré prevzal od syna vložil do obchodov s parfémami a obaja s jeho otcom sľúbili, že peniaze synovi postupne vrátia z predaja pozemkov. Dňa 6.1.2017 sa to malo definitívne doriešiť, stretli sa na benzínovom čerpadle vo Svidníku, kde ako dôvod nevrátenia peňazí obžalovaný s jeho otcom uviedli nemožnosť predaja pozemkov kvôli snehu a nemožnosti obhliadky zo strany kupujúcich. Obžalovaný, ani jeho otec už s nimi nekomunikujú.

Otec obžalovaného, A. F., bol vypočutý v prípravnom konaní, kde po vznesení obvinenia jeho synovi, využil svoje zákonné právo a vo veci odoprel vypovedať.

Svedok D. A. L. vo svojej výpovedi uviedol, že ani obžalovaného ani poškodeného menovite nepozná, poškodení sa mu však zdali povedomí, pripustil, že sa niekedy videli, ale nevedel s istotou povedať či to súviselo s jeho advokátskou činnosťou. Stretnutie obžalovaného a poškodeného u neho v kancelárii nevedel ani vylúčiť ani potvrdiť, vzhľadom na množstvo ľudí, ktorí za ním chodia.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj písomné poznámky predložené poškodeným I. J., kde si zapisoval jednotlivé obchody označené poradovým číslom od 1 do 250 (č.l. 608-645), pričom tieto obchody bližšie vysvetlil v zápisnici o doplnení trestného oznámenia zo dňa 3.3.2017 a 7.3.2017, ktorá bola rovnako na hlavnom pojednávaní prečítaná a rovnako na hlavnom pojednávaní vysvetlil ako príklad niektoré z týchto svojich poznámok. V písomných poznámkach na č.l. 648-649 sú zapísané dátumy a sumy peňazí, ktoré poškodený odovzdal obžalovanému. Zo zápisov na č.l. 648-649 je možné zistiť nasledujúce skutočnosti: 7.4. – 425,- eur – vklad LURETA zo svojich, 14.4. – 450,- eur z výplaty - Turecko, 27.4. – 1.320,- eur – z odložených v skrini (Rakúsko, Poľsko), 30.4. – 200,- z výplaty - L.R., 4.5. – 150,- eur zo svojich – Tipos Tenis, 28.6. – 550,- eur zo svojich na zákazky, 18.6. – 1.000,- eur z výplaty na zákazky, 8.7. – nové zákazky: N -10000-1350 imanie 2000 F – 6000-900 imanie 1500 Š – 6000-900 imanie 1500 27.7. – 85,- eur - zo svojich na zákazku,

- 1.000,- eur - K.,

29.7. – 850,- eur – zo svojich na Luretu, 22.10. – 600,- (400,- zo svokriných + 200,- z mojich na zákazku), 4.11. – 2.750,- eur – na zákazky (1.000,- svokra, 1.750,- od otca), december 2014 – 550,- eur – Rakúsko, december 2014 – 250,- Rakúsko (3. zákazka), 11.2. – 500,- moje na vklad Tipos, 8.2. – 90,- z výplaty na zákazku, 22.4. – 450,- z výplaty na 2. zákazku.

Príjmové pomery poškodeného v uvedom období boli preukázané daňovými priznaniami za roky 2006 – 2015, z ktorých vyplýva záver o priemerných zárobkových pomeroch poškodeného, pretože v niektorých obdobiach mu, po zohľadnení odpočítateľnej položky na daňovníka, ani nevznikla daňová povinnosť.

Taktiež z listinných dôkazov vyplynulo, že dňa 3.6.2014 poškodený uzavrel, resp. zrušil termínovaný vklad na sumu 6.282,92 eura a dňa 21.12.2015 došlo zo strany I. J. a K. J. k uzavretiu účtu FLEXIVKLAD EXTRA FO a bola im vyplatená v hotovosti suma 3.393,71 eura. Z výpovede poškodenej K. J. na hlavnom pojednávaní pritom vyplynulo, že v rozhodnom čase poberala rodičovský príspevok. Okrem toho obaja poškodení zhodne vypovedali, že mali doma v hotovosti určitý obnos peňazí, pričom išlo o nasporené peniaze z výplaty a tiež mali doma peniaze, ktoré K. J. zverila jej matka. Podľa vyjadrenia poškodenej išlo o sumu 5.500,- eur a práve tieto peniaze ona osobne odovzdala obžalovanému. Obaja poškodení vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uvádzali, že doma mohli mať hotovosť spolu vo výške 15.000,- eur. Navyše tiež obaja potvrdili, že im v tomto období obžalovaný vyplácal výhry z peňazí, ktoré vložil poškodený do tipovania v stávkových spoločnostiach a aj tieto peniaze teda tvorili ich príjem.

Prečítané boli tiež výpisy z účtov obžalovaného pod číslami 2748427759, 3093699554 a 3387156459 vedené vo VÚB Banke a to za obdobie od 1.1.2014 do 30.04.2017. Čo sa týka príjmových pomerov obžalovaného, z týchto výpisov, v spojení s ďalšími listinnými dôkazmi, vyplýva, že mu boli pravidelne mesačne na účet pripisované sumy invalidného dôchodku vo výške cca 365,- eur a príspevku z ÚPSVaR vo výške 18,39 eura a 33,09 eura. V mesiaci jún 2014 sa objavuje na účte obžalovaného s koncovým číslom 9554 prvá platba vo výške 7,54 eura od spoločnosti LR Health & Beauty a od augusta 2014 sú mu na tento účet pravidelne mesačne pripisované sumy rádovo okolo 20,- eur od tejto spoločnosti (v decembri 2014 to však bola sumu 68,- eur, v septembri 2015 suma 50,38 eura). Z výpisov je tiež zrejmé, že obžalovaný pravidelne posielal zo svojho účtu platby na účty stávkových spoločností napr. TIPOS, a.s., FORTUNA SK, a.s. a tiež mu boli na jeho účet pripisované sumy z týchto stávkových spoločností. Súd taktiež zameral svoju pozornosť na vklady hotovostných peňazí na účet obžalovaného v období, v ktorom podľa výpovede poškodeného, mu tento odovzdával rôzne peňažné sumy v hotovosti. V období od júna 2014 (kedy mali obžalovaný a poškodený začať spolu obchodovať) do apríla 2015 nie je na účtoch obžalovaného zaznamenaný žiadny vklad hotovosti. V decembri 2014 je zaznamenané čerpanie úveru 10.000,- eur dňa 17.12. Za mesiac máj 2015 je zaznamenaný na účte obžalovaného dňa 18.5. vklad 800,- eur, 25.5. vklad 1.700,- eur a 28.5. vklad 2.500,- eur. V mesiaci jún 2015 má obžalovaný na účte zaznamenaný vklad hotovosti dňa 17.6. vo výške 130,- eur a dňa 22.6. vklad 900,- eur. V mesiaci júl 2015 má zaznamenaný vklad hotovosti dňa 6.7. vo výške 300,- eur, 10.7. vo výške 1.700,- eur, 13.7. vo výške 1.200,- eur. Z výpisu z účtu za august 2015 vyplýva čerpanie úveru vo výške 4.300,- eur dňa 3.8. V septembri 2015 bola na účet obžalovaného vložená dňa 4.9. hotovosť vo výške 380,- eur, v októbri 2015 hotovosť vo výške 600,- eur dňa 7.10. a vo výške 100,- eur dňa 23.10. V novembri 2015 bola na účet obžalovaného vložená hotovosť vo výške 2.500,- eur dňa 6.11.

Zo správy od spoločnosti LR Health & Beauty Systems, s.r.o. je zrejmé, že obžalovaný spolupracuje s touto spoločnosťou od 19.8.2013 na základe inominátnej zmluvy (Zmluva o spolupráci) a z pripojenej prílohy je zrejmé, že v období rokov 2014-2015 uskutočnil približne 70 nákupov, pričom hodnota týchto nákupov sa pohybovala od 80,- eur do 120,- eur, v jednom prípade bola hodnota objednávky 496,58 eura.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj výpisy z hráčskeho konta obžalovaného v jednotlivých stávkových spoločnostiach a to FORTUNA SK, a.s., NIKÉ, spol. s r.o. a TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. a je z nich zrejmé, v akých sumách si obžalovaný tieto kontá dobíjal a tiež jeho hráčska úspešnosť. Svoje konto si obžalovaný mohol dopĺňať buď vkladom hotovosti alebo bezhotovostne, pričom napr. zo správy Tiposu zo dňa 3.7.2017 vyplýva, že posledné prihlásenie na hráčske konto bolo 7.1.2017.

Čo sa týka listinných dôkazov ohľadom osoby obžalovaného, tak z týchto bolo zistené, že obžalovaný nemá doposiaľ žiadny záznam v registri trestov a rovnako nebol postihnutý ani za žiadny priestupok. Obžalovaný je od 27.4.2005 poberateľom invalidného dôchodku a od 1.1.2009 je mu vyplácaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V období od 1.5.2013 do 12.12.2016 vykonával na základe živnostenského oprávnenia poradenskú činnosť v oblasti zdravého životného štýlu a zdravej výživy pod obchodným menom C. F. – Global Fitness. Prevádzkovanie živnosti bolo od 12.12.2016 do 12.12.2019 pozastavené. Obžalovaný je slobodný, v mieste bydliska požíva dobrú povesť a jeho správanie sa na verejnosti bolo doposiaľ dobré. Obžalovaný nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľností a tiež nie je vedený ako vlastník/držiteľ motorového vozidla. Z lustrácie v databáze súdov je tiež zrejmé, že voči obžalovanému je vedených 10 exekučných konaní za obdobie rokov 2019-2022.

Súd odmietol vykonanie dôkazu navrhovaného prokurátorom a to prehratím zvukového záznamu na CD nosiči, ktorý sa nachádza na č.l. 152 spisu a tiež odmietol doplniť dokazovanie vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva na preskúmanie pravosti písomných poznámok predložených poškodeným I. J., ktorý bol navrhovaný obhajcom obžalovaného.

Pokiaľ ide o obžalobou navrhovaný dôkaz, ktorým je zvukový záznam na CD nosiči, tento súd vyhodnotil v zmysle ako nezákonný a preto odmietol jeho prehratie na hlavnom pojednávaní. Z výpovede svedka poškodeného I. J. a taktiež z výpovede poškodenej A. K. J. totiž vyplynulo, že nahrávka vznikla na konci októbra 2016 u nich doma a zrealizovala ju A. J., ktorá spustila nahrávanie na mobilnom telefóne. Tento telefón svedok poškodený následne vydal polícii. Obžalovaný bol v uvedený deň u nich doma za tým účelom, aby im ukázal stav na účte, kde mali byť uložené ich peniaze. Svedok spolu s manželkou chceli mať aspoň nejaký dôkaz ohľadom týchto obchodov a preto manželka spustila nahrávanie. Svedok bol pri tom celý čas prítomný a mal vedomosť, že sa nahráva určitá časť jeho rozhovoru s obžalovaným. Obžalovaný nemal vedomosť o tom, že je nahrávaný, pretože ak by to vedel, určite by nepovedal to, čo povedal. Svedok uviedol, že od obžalovaného ani následne nežiadal žiaden súhlas na použitie, resp. na odovzdanie tejto nahrávky ako dôkazu v trestnom konaní. Aj keď prokurátor odôvodňoval použiteľnosť tohto dôkazu aplikovaním zásady proporcionality, v rámci ktorej je záujem spoločnosti na odhaľovaní trestnej činnosti aj prostredníctvom tejto nahrávky ďaleko vyšší ako záujem na ochrane osobnostných práv obžalovaného, súd sa s týmto jeho argumentom nestotožnil. Vo všeobecnosti je totiž neprípustné získavanie dôkazov zo strany súkromnej osoby za porušenia ustanovenia a 12 , teda vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov inej osoby bez jej súhlasu. V danom prípade zaznamenanie hlasu (rozhovoru) obžalovaného prostredníctvom mobilného telefónu utajovaným spôsobom s úmyslom, že obžalovaný takto poskytne nejaký dôkaz proti sebe, nie je možné vyhodnotiť ako získanie dôkazu zákonným spôsobom. Pokiaľ mali poškodení už v čase vzniku nahrávky určité pochybnosti alebo podozrenie na protiprávne konanie obžalovaného, mali sa hneď obrátiť na orgány činné v trestnom konaní a tieto by, po vyhodnotení poskytnutých informácií, mohli zabezpečiť zákonné použitie informačno-technických prostriedkov.

Čo sa týka obhajcom navrhovaného znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo na preskúmanie pravosti písomných poznámok predložených poškodeným I. J., súd ho odmietol z toto dôvodu, že o pravosti písomných poznámok poškodeného I. J. nemal žiadne pochybnosti, najmä s poukazom na to, akým spôsobom ich poškodený pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vysvetľoval.

Podľa , kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa , odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa a , odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu a čin spácha závažnejším spôsobom konania.

V zmysle veta prvá, druhá a tretia , škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy.

Podľa , závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

Obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty trestného činu je objektívna stránka trestného činu. Pri trestnom čine podvodu zahŕňa objektívna stránka nasledovné: páchateľ uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl (konanie),

táto osoba v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku malá škoda (následok vo forme škody) a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí (následok vo forme obohatenia).

Vykonané dôkazy súd vyhodnotil tak, že obžalovaného zo spáchania skutku priamo usvedčujú svojimi výpoveďami predovšetkým svedkovia poškodení I. J. a A. K. J.. Svedok poškodený I. J. podrobne popísal všetky okolnosti ohľadom spoločného obchodovania s obžalovaným, ktoré začalo v júni 2014, uviedol ako sa vzájomne dohadovali na stretnutiach, kde konkrétne sa stretávali, ako si na základe toho čo mu pri stretnutí prezentoval obžalovaný, zapisoval do svojich poznámok jednotlivé obchody i sumy, ktoré obžalovanému odovzdával a tieto svoje písomné poznámky aj dostatočne vysvetlil. Svedok uvádzal aj to, ako reagoval obžalovaný na jeho opakované žiadosti o preukázanie existencie zmlúv i jednotlivých objednávok a z toho plynúcich ziskov, keď tento ho vždy len ubezpečoval, že všetko je v poriadku a že má byť trpezlivý. Svedok poškodený vo výpovediach špecifikoval konkrétne sumy peňazí, ktoré obžalovanému odovzdal, kedy ich odovzdal a za akým účelom. Peniaze pritom obžalovanému odovzdával buď ako vstupné vklady na obchodovanie s novými štátmi alebo na úhradu objednávok parfémov, prípadne ich odovzdával ako vklady do stávkových spoločností za účelom tipovania. Vysvetlil tiež pôvod peňazí, ktoré obžalovanému na uvedené účely odovzdával. Vypovedal aj o tom, že v roku 2016 už obžalovanému žiadne peniaze nedával, pretože obchody mali byť financované z produkovaných ziskov. Napokon popísal udalosti na konci roku 2016 a začiatkom roku 2017, kedy už mali s manželkou podozrenie na podvodné konanie obžalovaného. Poškodená A. K. J., vo výpovedi na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní podrobne popísala tri prípady, v ktorých ona osobne odovzdala konkrétne sumy peňazí obžalovanému. Potvrdila, že od začiatku mala vedomosť o spoločných obchodoch s obžalovaným, že si s manželom vždy vopred povedali akú sumu ide manžel odovzdať obžalovanému. Popísala tiež udalosti z konca roku 2016, kedy naliehali na obžalovaného, aby im preukázal zisky z obchodovania.

Aj keď obhajca obžalovaného v záverečnej reči spochybnil pravdivosť týchto výpovedí poškodených, keď podľa jeho vyjadrenia nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by pravdivosť ich výpovedí potvrdzoval, súd sa s týmto jeho tvrdením nestotožnil. O pravdivosti týchto výpovedí súd nemal žiadne pochybnosti a má za to, že v priebehu celého hlavného pojednávania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by pravdivosť týchto výpovedí spochybňovali. Obaja poškodení vypovedali konzistentne v priebehu celého trestného konania. Pravdivosť ich výpovedí súd vyhodnotil aj z celkového emocionálneho prejavu poškodených počas ich výpovede, pretože tento prejav mal možnosť na hlavnom pojednávaní bezprostredne vnímať. Poškodený I. J. vo svojej výpovedi dostatočne vysvetlil aj dôvod, prečo odovzdával obžalovanému peniaze v hotovosti bez toho, aby si o tom zabezpečil nejaké písomné potvrdenie. Uvádzal, že s obžalovaným sa poznali dlhé obdobie, boli dobrí kamaráti, pomáhali si a preto poškodený necítil potrebu „poistiť“ si odovzdávanie peňazí nejakým písomným potvrdením. Obžalovaný navyše poškodeného neustále ubezpečoval, že všetko je v absolútnom poriadku a žiadal ho, aby bol trpezlivý. Poškodený sa sám označil za veľmi dôverčivého človeka a podľa toho ako opísal svoj vzťah k obžalovanému, mu v predmetnom období dôveroval natoľko, že až na podnet advokáta D. L. si uvedomil závažnosť celej situácie a rozhodol sa vo veci podať trestné oznámenie. Veľmi dôverný kamarátsky vzťah medzi obžalovaným a poškodenými v období skutku dostatočne dokresľuje aj výpis ich vzájomnej komunikácie na sociálnej sieti.

Rovnako súd nemal pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodenej A. K. J., ktorá vo výpovedi popísala tri prípady, v ktorých ona osobne odovzdala konkrétne sumy peňazí obžalovanému. Poškodená opísala všetky tri prípady odovzdania peňazí s takými konkrétnosťami (uvádzala napr. že v jednom prípade vonku pršalo a preto volala obžalovanému aby si prišiel pre peniaze k nim domov), ktoré by, podľa názoru súdu, poškodená nemala dôvod uvádzať, ak by skutočne neboli pravdivé. Poškodená dostatočne vysvetlila aj to, prečo obžalovanému odovzdala peniaze, ktoré jej zverila vlastná matka. Uviedla, že nakoľko nemali v tom čase doma iné peniaze, odovzdala obžalovanému za účelom úhrady ďalších objednávok parfémov peniaze, ktoré mala od svojej matky. Aj to svedčí o bezhraničnej dôvere, ktorú poškodení k obžalovanému prechovávali a ktorú obžalovaný svojim konaním zneužil. Súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti jej výpovede aj pokiaľ ide o vyčíslenie peňažnej sumy, ktorú obžalovanému odovzdala.

Pokiaľ obhajca nevidí dôvod, prečo by na jednej strane bolo možné uveriť tvrdeniam poškodených a na druhej strane spochybňovať tvrdenia obžalovaného len preto, že je v inej procesnej pozícii, dáva súd do pozornosti, že obžalovaný počas celého hlavného pojednávania neprezentoval žiadne svoje tvrdenia, prípadne vyjadrenia. Okrem vyhlásenia obžalovaného, že je nevinný zo skutku obžaloby, urobeného na začiatku pojednávania, bol obžalovaný v ďalšom jeho priebehu úplne pasívny. Odmietol vo veci vypovedať, rovnako ako to urobil aj v prípravnom konaní, nevyjadroval sa k žiadnemu z vykonaných dôkazov a v záverečnej reči opäť len stručne zopakoval, že je nevinný. Obhajca síce poukazoval na postoj obžalovaného prezentovaný v prípravnom konaní v rámci konfrontácie s poškodenými, avšak tu súd zdôrazňuje, že v tom čase vypovedal obžalovaný v procesnom postavení svedka, preto zápisnice o konfrontácii neboli na hlavnom pojednávaní prečítané a súd na ne nemohol prihliadať.

Právo nevypovedať a právo neprispievať k vlastnému stíhaniu slúžia v zásade na ochranu práva obvineného slobodne sa rozhodnúť, či bude pri výsluchu na polícii hovoriť alebo mlčať. Právo mlčať však nie je absolútne. Na jednej strane sa odsúdenie nesmie zakladať výlučne alebo najmä na mlčaní obvineného alebo na odmietnutí odpovedať na otázky či spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Na druhej strane právo nevypovedať nemôže zabrániť tomu, aby sa v situáciách, ktoré si jednoznačne vyžadujú vysvetlenie zo strany obvineného, mlčanie nezohľadnilo pri posudzovaní presvedčivosti dôkazov predložených obžalobou. Nemožno teda povedať, že rozhodnutie obvineného mlčať počas celého trestného konania by nevyhnutne nemalo mať žiadne dôsledky (rozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci D. A. proti Veľkej Británii č. 18731/91, § 47).

V kontexte uvedeného súd zohľadnil aj mlčanie zo strany obžalovaného pri posudzovaní celej dôkaznej situácie. Na jednej strane obžalovaný v priebehu celého konania neposkytol vôbec žiadne vysvetlenie, prečo by práve on mal byť zo strany poškodených krivo obviňovaný. Na druhej strane svedkovia poškodení vypovedali na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy a po poučení o trestnoprávnych dôsledkoch krivého obvinenia, krivej prísahy a krivej výpovede. Z vyššie popísaných dôvodov súd preto nemal pochybnosti o pravdivosti ich výpovedí.

Výpovede poškodených sú navyše podporené aj výpoveďou otca poškodeného pána E. J., ktorý popísal svoju skúsenosť s odovzdávaním peňazí obžalovanému v roku 2016 za účelom stávkovania a tiež popísal spoločné stretnutie s obžalovaným a jeho otcom na prelome rokov 2016 a 2017. Ďalším podporným dôkazom sú písomné poznámky I. J., kde si pod poradovým číslom 1 až 250 podrobne zaznamenával jednotlivé obchody podľa inštrukcií obžalovaného a tiež si v týchto poznámkach zapísal kedy, akú sumu a na aký účel obžalovanému odovzdal, v niektorých prípadoch aj to, či išlo o peniaze z jeho výplaty, o peniaze svokrovcov alebo manželkine peniaze. Aj keď obhajca opäť spochybnil pravosť písomných poznámok v tom zmysle, že nie je zrejmé, či ich pisateľom je poškodený alebo poškodená a či boli napísané mesiac alebo 5 rokov pred podaním trestného oznámenia, súd nemal o ich pôvode a pravosti pochybnosti, vzhľadom na ich rozsah a podrobnosť, ktorá svedčí o ich pravdivosti a hlavne vzhľadom na to, že ich poškodený pred súdom hodnoverne vysvetlil. Výpisy z účtov obžalovaného vo M. L. preukazujú finančnú situáciu obžalovaného v predmetnom období, keď pravidelný príjem mal len z invalidného dôchodku a sociálnych dávok a príležitostne aj z podnikania (platby označené ako Global Fitness) rádovo vo výške od 100,- eur do 350,- eur mesačne, a to nie pravidelne každý mesiac. Ďalej súd poukazuje na pomerne vysoké sumy peňazí, ktoré boli na účet obžalovaného vkladané v hotovosti práve v období, keď mu poškodený mal tiež v hotovosti odovzdávať peniaze na obchodovanie. Z písomnej správy spoločnosti LR Health & Beauty Systems, s.r.o. je pritom zrejmé, že obžalovaný s touto spoločnosťou spolupracoval na základe inominátnej zmluvy a realizoval v žalovanom období s touto spoločnosťou nákupy tovaru v objeme od 80,- eur do 120,- eur, pričom mu z týchto obchodov boli mesačne na jeho účet pripisované provízie vo výške približne 20,- eur. Teda obžalovaný v žiadnom prípade nerealizoval obchody a objednávky s touto spoločnosťou v takých objemoch ako to predstieral poškodenému. Naopak v tomto období bol veľmi aktívny v stávkovaní a na hráčske kontá vkladal také sumy peňazí, ktoré neboli kryté jeho príjmami, čo vyplýva z výpisu z hráčskeho konta jednotlivých stávkových spoločností.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd upravil skutkovú vetu tak, aby zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli preukázané v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Zo skutkovej vety vypustil časť konania obžalovaného spočítavajúcu v tom, že „mal vylákať od poškodeného I. J. finančné prostriedky pod zámienkou zaplatenia vkladov na stávkové hry realizované stávkovými spoločnosťami Tipos, Lureta, Niké a Fortuna za účelom výhier pre I. J., pričom výhry v stávkových

spoločnostiach I. J. neodovzdal“. Táto časť skutku podľa názoru súdu nenaplnila zákonné znaky podvodného konania, pretože z výpovedí poškodených vyplýva, že obžalovaný peniaze odovzdané mu poškodeným na stávkovanie, skutočne použil na uvedený účel a poškodenému aj výhry v bližšie neurčených sumách vyplácal. Tiež zo strany poškodeného pri náležitej opatrnosti nebolo možné očakávať, že vklad, ktorý je určený na stávkovanie sa mu v plnej výške vráti. Z uvedeného dôvodu neprihliadal súd ani na sumu spolu vo výške 1.925,- eur, ktorú odovzdal poškodený obžalovanému za účelom stávkovania, konkrétne išlo o sumu 500,- eur odovzdanú dňa 11.2.2015, sumu 425,- eur odovzdanú dňa 7.4.2015, sumu 150,- eur odovzdanú dňa 4.5.2015 a sumu 850,- eur odovzdanú dňa 29.7.2015.

V predmetnej veci obžaloba kvalifikovala konanie obžalovaného ako zločin podvodu, okrem iného, aj na základe výšky celkovo spôsobenej škody v sume 27.430,- eur, keď v zmysle obžaloby mal obžalovaný postupne vylákať od I. J. sumu vo výške 21.930,- eur a to pod zámienkou nutnosti zaplatenia základného imania na zabezpečenie účasti I. J. na obchodnej činnosti spoločnosti LR Health & Beauty Systems, zaplatenia za objednaný tovar od tejto spoločnosti a tiež pod zámienkou zaplatenia vkladov na stávkové hry realizované stávkovými spoločnosťami. Od A. K. J. mal obžalovaný vylákať sumu 5.500,- eur pod zámienkou zaplatenia za ním objednaný tovar (parfémy). Ako už bolo vyššie spomenuté súd nepovažoval sumu v súhrnnej výške 1.925,- eur za vylákanú podvodným konaním, pretože táto suma bola odovzdaná za účelom stávkovania, na tento účel aj bola obžalovaným použitá a poškodení tiež potvrdili, že im obžalovaný vyplácal určité sumy peňazí ako výhry zo stávkovania. Pokiaľ ide o ustálenie výšky sumy, ktorú poškodený I. J. odovzdal obžalovanému za účelom spoločného obchodovania, vychádzal súd z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, kde podrobne popísal jednotlivé prípady odovzdania peňazí a tiež z jeho písomných poznámok, ktoré poškodený na hlavnom pojednávaní podrobne vysvetlil. Pokiaľ jednotlivé sumy uvádzané vo výpovedi poškodeného boli podporené zápisom v písomných poznámkach poškodeného, považoval ich súd za preukázané (v odôvodnení rozsudku v časti, kde súd popisuje jednotlivé vykonané dôkazy sú tieto sumy hrubo zvýraznené). Vychádzal pritom z vyjadrenia poškodeného, že si odovzdané sumy peňazí zaznamenával do svojho zošita priamo v aute, vždy keď sa stretol s obžalovaným a robil tak preto, aby mal prehľad akú sumu peňazí obžalovanému odovzdal. Súd tak považoval za preukázané odovzdanie sumy 550,- eur a 250,- eur na obchody s Rakúskom v decembri 2014, sumu 450,- eur na objednávky pre Turecko dňa 14.4.2015, sumu 1.320,- eur na objednávky s Rakúskom a Poľskom dňa 27.4.2015, sumu 1.000,- eur na objednávky z Turecka, Poľska, Rakúska, Chorvátska a Grécka dňa 18.6.2015, sumu 550,- eur na zákazky v mesiaci jún 2015, sumu 5.000,- eur ako vstupný poplatok pre Nórska, Fínsko a Švédsko dňa 8.7.2015, sumu 1.085,- eur na zákazky dňa 27.7.2015, sumu 600,- eur na zákazky dňa 22.10.2015 a sumu 2.750,- eur na zákazky parfémov dňa 4.11.2015. Okrem toho súd mal za preukázané aj odovzdanie sumy 1.500,- eur v júni 2014 ako základného imania, aj keď si túto sumu poškodený nikde nezaznamenal. Súd nemal dôvod neveriť jeho výpovedi a tomu, že si presne pamätá akú sumu odovzdal obžalovanému v úplnom začiatku za účelom spoločného podnikania. Rovnako tak posúdil aj sumu 1.200,- eur, ktorú mal poškodený odovzdať na v poradí prvú zákazku v štáte Rakúsko, aj keď odovzdanie tejto sumy nebolo zaznamenané v príslušnej časti písomných poznámok. Išlo o v poradí prvú zákazku, ktorá logicky ešte nemohla byť hradená zo ziskov a práve túto zákazku poškodený vo výpovedi na hlavnom pojednávaní po predložení písomných poznámok aj dostatočne vysvetlil. Takýmto spôsobom súd napokon ustálil výšku preukázanej škody vo vzťahu k poškodenému I. J. na sumu 14.255,- eur a to už po zohľadnení a odpočítaní sumy 2.000,- eur, ktorú mu podľa výpovede oboch poškodených obžalovaný vyplatil v októbri 2016.

Na základe výpovede poškodenej A. K. J. mal súd za preukázané aj to, že obžalovanému odovzdala spolu sumu vo výške 5.500,- eur. Poukazuje pritom na vyššie popísané hodnotenie výpovede poškodenej zo strany súdu. Súhrnná výška škody vo vzťahu k obom poškodeným tak predstavuje sumu 19.755,- eur. Na tomto mieste súd ešte poznamenáva, že aj keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodená odovzdala obžalovanému sumu 2.000,- eur dňa 13.5.2015, nedopatrením bol v skutkovej vete rozsudku pri jeho vyhlásení ponechaný dátum 12.5.2015 tak, ako ho uvádzala obžaloba. Uvedené však nemá žiadny zásadný význam pokiaľ ide o uznanie viny obžalovaného vzhľadom na celkové skutkové zistenia v tejto veci.

Všetky vykonané dôkazy, podľa názoru súdu, dostatočne preukazujú, že obžalovaný v období od júna 2014 do 4.11.2015 na rôznych miestach v meste Svidník postupne vylákal od I. J. rôzne sumy peňazí najmenej vo výške 14.255,- eur pod zámienkou nutnosti zaplatenia základného imania a zaplatenia

za ním objednaný tovar od spoločnosti LR Health & Beauty Systems, s.r.o. Ostrava za účelom jeho ďalšieho predaja v rôznych európskych štátoch a v Turecku so ziskom pre I. J., pričom uvedené obchodné aktivity len predstieral a poškodenému nezabezpečil účasť na obchodnej činnosti tejto spoločnosti, žiadny tovar neobjednal a prevzaté finančné prostriedky nevrátil, ale tieto použil pre vlastnú potrebu, s veľkou pravdepodobnosťou predmetné finančné prostriedky použil na stávkovanie, vzhľadom na jeho značnú aktivitu vyplývajúcu z výpisu z hráčskych kont jednotlivých stávkových spoločností. Pod rovnakou zámienkou obžalovaný vylákal sumu 5.500,- eur aj od poškodenej A. K. J.. Týmto konaním sa obžalovaný obohatil a súčasne spôsobil škodu na majetku poškodených. Popísaným konaním obžalovaný naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu podvodu tak ako je upravená v ustanovení § 221 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný je trestne zodpovedný páchateľ (tak z hľadiska veku ako aj z hľadiska príčetnosti v čase skutku) - subjekt trestného činu. Konaním obžalovaného bol dotknutý záujem spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva - objekt trestné činu. Z hľadiska subjektívnej stránky konal obžalovaný v priamom úmysle, keďže chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem ním chránený. Úmysel obžalovaného súd vyvodil zo spôsobu konania obžalovaného a z jeho správania sa počas skutku, keď poškodeného neustále ubezpečoval, že všetko je v poriadku a musí byť trpezlivý, na naliehania poškodeného aby mu preukázal existenciu obchodov reagoval rôznymi výhovorkami, neskôr už s poškodeným nekomunikoval, nezdvíhal mu telefón a vyhýbal sa aj osobným stretnutiam s ním.

Vzhľadom na ustálenú výšku škody v súhrnnej sume 19.755,- eur, ktorá nedosahuje výšku značnej škody, ale len výšku väčšej škody, zmenil súd právnu kvalifikáciu skutku z hľadiska následku vo forme škody, keď mal za preukázané naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona.

Súd mal tiež za preukázané naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona v spojení s § 138 písm. b/ Tr. zákona, teda že obžalovaný páchal tento čin po dlhší čas, čo zodpovedá závažnejšiemu spôsobu konania.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný sa podvodného konania dopúšťal v období od júna 2014 do 4.11.2015. Z časové hľadiska páchania skutku obžalovaným je potrebné v súlade s ustálenou súdnou praxou konštatovať, že „dlhším časom“ sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená „intenzitou“ trestného činu (to znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby). Inými slovami povedané, predpokladom aplikácie osobitného kvalifikačného pojmu upraveného v § 138 písm. b/ Tr. zákona je konanie určitej intenzity, ktoré zvyšuje protiprávnosť konania uvedeného v základnej skutkovej podstate. Všeobecne pre všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší. V prípade, ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude „dlhší čas“ kratší, ako pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou. Podstatné je, že nejde o jednorazovú trestnú činnosť, alebo trestnú činnosť krátkeho trvania. (uznesenie NS SR sp.zn. z 13.5.2021) V tomto konkrétnom prípade obžalovaný sa dopúšťal podvodného konania od júna 2014 do 4.11.2015, čiže po dobu jeden a pol roka, pričom v tomto období postupne vylákal od poškodeného I. J. sumu najmenej 14.255,- eur a od A. K. J. sumu 5.500,- eur, z čoho je zrejmé, že nešlo o jednorazové konanie ale o postupné opakované konanie, ku ktorému dochádzalo na rôznych miestach v meste Svidník. Vzhľadom na dĺžku časového obdobia a na spôsob konania obžalovaného počas tohto obdobia možno konštatovať aj naplnenie vyššie uvedeného kvalifikačného znaku.

Na záver súd považuje za potrebné vyjadriť sa k tej časti záverečnej reči obhajcu obžalovaného, kde poukazuje na „podozrivo nízku mieru rozumne predpokladanej miery opatrnosti poškodeného vzhľadom na jeho vek, stav a životné skúsenosti“, ako aj na to, že nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by bol poškodený uvedený v dôsledku konkrétneho konania obžalovaného do omylu a na to, že samotný omyl musí mať určitú kvalitu, t.z. že nestačí akákoľvek nepravda ale musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Pri posudzovaní dodržania obvyklej miery opatrnosti vo vzťahu k poškodenému prihliadal súd predovšetkým na to, ako poškodený popisoval jeho vzájomný vzťah s obžalovaným v čase skutku. Poškodený opakovane vo výpovedi uvádzal, že obžalovaného poznal od roku 2010 a až do roku 2014 spolu chodili na súťaže v pretláčaní rukou, boli veľmi dobrí kamaráti, pomáhali si ak to bolo potrebné a že obžalovanému dôveroval. Tento dôverný vzťah medzi nimi je zrejmý aj z ich vzájomnej komunikácie na sociálnej sieti, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Práve týmito skutočnosťami poškodený vysvetľoval to, že necítil potrebu aby mu obžalovaný prevzatie peňazí písomne potvrdzoval. Poškodený sa vo všetkom čo sa týkalo spoločného obchodovania spoľahol na

obžalovaného, ktorý ho pravidelne utvrdzoval v tom, že všetko je v poriadku, zmluvy mali vypracovať právnici a obchody sa postupne rozbiehajú. Vzhľadom na uvedené je len prirodzené, že si poškodený neoveroval ani presný názov firmy, s ktorou mali spoločne obchodovať a že vo výpovedi uvádzal jej nepresný názov. O bezhraničnej dôvere poškodeného k obžalovanému svedčí aj to, že až nezaujatý a objektívny názor advokáta ho presvedčil o podvodnom konaní obžalovaného. Pokiaľ obhajca uvádza, že aj omyl musí mať určitú kvalitu a že nepravda musí byť spôsobilá na oklamanie iného, poukazuje súd na písomné poznámky poškodeného, ktorý nikdy nepodnikal v oblasti obchodovania s parfémami a ktorý si na základe informácií od obžalovaného postupne zaznamenal celkovo 250 obchodov s uvedením názvov parfémov, objemu celkovej objednávky i výšky provízie. Takto prezentované obchody zo strany obžalovaného, ktoré boli v skutočnosti len fiktívne, sú podľa názoru súdu dostatočné na to, aby poškodený na základe takto prezentovaných informácií urobil majetkovú dispozíciu, ktorú by inak neurobil. Za takýchto okolností podľa názoru súdu nemožno od poškodeného očakávať, prípadne žiadať, vyššiu mieru opatrnosti. Obžalovaný totiž bezohľadným spôsobom zneužil dôveru poškodeného a jeho manželky pre vlastné obohatenie.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy. Prihliadal tiež na to, či obžalovaný spáchaním trestného činu získal majetkový prospech.

U menovaného súd zistil, že doposiaľ nemá žiadny záznam v registri trestov ani v registri priestupkov, preto mu priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu. Priťažujúca okolnosť nebola u obžalovaného zistená. Trestná sadzba za zločin podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona je 3 roky až 10 rokov odňatia slobody. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností (1:0) súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby v súlade s ustanovením § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona o 1/3, čo po úprave predstavuje hornú hranicu 7 rokov a 8 mesiacov. V rámci takto upravenej trestnej sadzby uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere troch rokov.

Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody s uložením probačného dohľadu, keď mal za to, že na nápravu páchateľa a na zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon uloženého trestu nie je nevyhnutný. Prihliadal pritom najmä na osobu páchateľa, na jeho doterajší život, počas ktorého sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ako aj na jeho pozitívne hodnotenie zo strany Mesta Svidník. Obžalovanému určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní tri roky, ktorú považuje za dostatočnú na to, aby obžalovaný preukázal že dokáže viesť riadny život. Pri určovaní dĺžky skúšobnej doby súd prihliadol na dobu, ktorá už uplynula od spáchania skutku, pričom počas celej tejto doby sa obžalovaný nedopustil žiadneho ďalšieho protiprávneho konania. Zohľadnil tiež spôsobený následok vo forme škody i vo forme vlastného obohatenia a ako súčasť probačného dohľadu uložil súd obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať. Obžalovaný svojim podvodným konaním od poškodených vylákal takmer 20.000,- eur v priebehu jeden a pol roka, ktoré využil pre svoju vlastnú potrebu, preto je dôvodné, aby počas skúšobnej doby preukazoval, čo tvorí zdroj jeho obživy a aký je jej spôsob. Súd neuložil obžalovanému prokurátorom navrhovanú povinnosť získať v skúšobnej dobe určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze, pretože obžalovaný je invalidný dôchodca a súdu nie je známy stupeň jeho pracovnej spôsobilosti.

Aj keď vzhľadom na obžalovaným získaný majetkový prospech prichádzalo do úvahy aj súčasné uloženie peňažného trestu, súd tento druh trestu obžalovanému neuložil, aby tak nezmaril možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom, vzhľadom na majetkové pomery obžalovaného a prebiehajúce exekučné konania, ktoré sú voči nemu vedené.

Poškodený I. J. si v trestnom konaní voči obžalovanému riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 21.930,- eur a poškodená A. K. J. si voči nemu uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 5.500,- eur. Keďže ustálenie výšky škody, ako spôsobeného následku podvodného konania obžalovaného, bolo dôležité aj pre určenie správnej právnej kvalifikácie skutku, vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie i pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody. Na základe vykonaného dokazovania súd napokon ustálil výšku preukázanej škody vo vzťahu k poškodenému I. J. na sumu 14.255,- eur

a to už po zohľadnení a odpočítaní sumy 2.000,- eur, ktorú mu podľa výpovede oboch poškodených obžalovaný vyplatil v októbri 2016. Na základe výpovede poškodenej A. K. J. mal súd za preukázané aj to, že obžalovanému odovzdala spolu sumu vo výške 5.500,- eur, čo zodpovedá ňou uplatnenému nároku na náhradu škody. Súd pritom poukazuje na vyššie popísané hodnotenie výpovede poškodenej zo strany súdu, ako aj na tú časť odôvodnenia rozsudku, kde sa zaoberá hodnotením dôkazov ohľadom preukázania výšky spôsobenej škody. Obžalovanému preto uložil povinnosť nahradiť poškodenému I. J. škodu vo výške 14.255,- eur a poškodenej A. K. J. škodu vo výške 5.500,- eur a to v súlade s ustanovením , pretože v takej výške považoval súd škodu za preukázanú a škoda v tejto výške je aj súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného.

Obhajca obžalované v súvislosti s uplatnenými nárokmi poškodených na náhradu škody v záverečnej reči uviedol, že z pohľadu predpisov občianskeho práva sú tieto ich nároky evidentne premlčané. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie veta prvá v zmysle ktorého, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Uplatnením práva sa pritom rozumie nielen uplatnenie na súde v civilnom konaní, ale aj v trestnom, priestupkovom alebo podobnom konaní. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že poškodený koncom roka 2016 na podnet právnika D. A. L. dospel k presvedčeniu, že zo strany obžalovaného ide o podvodné konanie a dňa 27.01.2017 podal v tejto veci trestné oznámenie, kde si vyčíslil aj výšku škody na sumu 35.440,- eur, ktorú následne v doplnení trestného oznámenia a vo svojich výpovediach bližšie upresňoval a upravil. Rovnako tak poškodená A. K. J. si náhradu škody uplatnila a vyčíslila už v trestnom oznámení dňa 03.03.2017 a to na sumu 5.500,- eur, čo potvrdila aj vo svojich ďalších výpovediach. Bola tak zachovaná subjektívna premlčacia doba vo vzťahu k uplatneniu nároku na náhradu škody spôsobenej protiprávnym konaním obžalovaného. Poškodení si svoje nároky na náhradu škody včas uplatnili v trestnom konaní, v tomto konaní aj riadne pokračovali a preto počas doby tohto konania premlčacia doba neplynula. Možno preto uzavrieť, že nároky poškodených premlčané nie sú a súd im priznal právo na náhradu škody v takej výške, ktorú považoval za preukázanú.

Pretože si poškodený I. J. uplatňoval v trestnom konaní nárok na náhradu škody až vo výške 21.930,- eur, odkázal ho súd v zmysle so zvyškom tohto nároku na náhradu škody na civilný proces. Sumu vo výške 1.925,- eur, ktorú poškodený odovzdal obžalovanému na stávkovanie, súd nepovažoval za škodu spôsobenú podvodným konaním a zvyšnú sumu peňazí odovzdaných obžalovanému za účelom spoločného obchodovania nemal súd za dostatočne preukázanú, pričom ďalšie dokazovanie v tomto smere by už presiahlo potreby trestného konania.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozsudok bol prijatý jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.