Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_30P-167-2015.pdf
PDF · 134.28 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/167/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou, v právnej veci manžela C. T., L.. XX.X.XXXX, J. T. XXX, D., zastúpený Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s.r.o., Jahodová 6748/8, Prešov, proti manželke C. T., O.. Y., L.. X.X.XXXX, J. T. XXX, D., adresa na doručovanie písomností Ličartovce 139, zastúpená JUDr. Eva Geleneky Hencovská, advokátka, Bajzova 2, Košice v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému V. T., L.. XX.X.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania C. T., L.. XX.XX.XXXX S. C. T., O.. Y., L.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Lemešany, vo zväzku č. X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Na čas po rozvode manželstva z v e r u j e mal. V. T.Y., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o vi n n ý prispievať na výživu mal. syna sumou vo výške 130,00 Eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna.
Otec je o p r á v ne n ý stýkať sa s mal. synom počas bežného roka v nepárny týždeň v utorok, stredu a piatok od 15.00 hod. do 20.00 hod., v párny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 20.00 hod. a v piatok od 18.00 hod. až do nedele do 19.30 hod.,
- počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s mal.synom prvý a tretí týždeň v mesiaci júl a prvý a tretí týždeň v mesiaci august vždy od pondelka daného týždňa od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod., -
-počas Vianoc a Silvestra je otec oprávnený stretávať sa s mal. synom v nepárnom roku od 23.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. a počas párneho roka od 30.12. od 18.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 17.00 hod.,
- počas Veľkej noci v nepárny rok od Veľkonočného piatka od 09.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 19.30 hod., v párnom roku od Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.30 hod.,
- počas jarných prázdnin v párnom roku od pondelka od 09.00 hod. do stredy do 19.30 hod. v týždni, v ktorom sú jarné prázdniny v kalendárnom roku pre Prešovský kraj a v párny rok od stredy od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a to v týždni, v ktorom sú v danom kalendárnom roku jarné prázdniny pre Prešovský kraj.
Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otec je p o v i n n ý maloleté dieťa prevziať a odovzdať v mieste bydliska matky.
V prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
.
odôvodnenie:
1. Manžel podal dňa 7.5.2015 na Okresný súd Prešov návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému V. T. na čas po rozvode manželstva. Vo svojom návrhu žiadal, aby súd jeho manželstvo s manželkou rozviedol a maloletého syna na čas po rozvode manželstva zveril do jeho osobnej starostlivosti, zo strany matky určil výživné vo výške 50,-eur mesačne a upravil, styk maloletého syna s matkou. V odôvodnení návrhu uviedol, že s manželkou uzavreli manželstvo po 17 mesačnej známosti dňa 11.8.2012. Z manželstva sa im narodil maloletý syn V. T. K. XX.X.XXXX. Manželia spolu bývali v rodičovskom dome rodičov manžela, kde mali oddelené bývania na poschodí rodinného domu. Rozdielnosť názorov účastníkov na fungovanie manželstva sa prejavila už v počiatočných fázach manželstva, keďže manželka zaujala odmeraný až odmietavý postoj k navrhovateľovej rodine a priateľom. Po narodení syna sa manželský vzťah ešte zhoršil. Manželka sa od narodenia syna k nemu správala majetnícky, nebola ochotná vypočuť a prijať akýkoľvek názor otca na jeho starostlivosť a výchovu. Budovala v ňom závislosť iba na matke, otec sa mohol o syna starať iba v takej miere v akej mu to povolila. Predstava odporkyne o fungovaní rodiny je založená na uzavretom vzťahu na princípe „iba my traja.“ Manžel ďalej uviedol, že je toho názoru, že takýto druh výchovy nemôže byť v záujme syna bez ohľadu na jeho vek. Obidvaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti k svojim deťom a obaja sa majú rovnakým dielom podieľať na ich výchove a starostlivosti. Matka tento názor nezdieľa a po odchode zo spoločnej domácnosti sa jej nerešpektovanie úlohy otca v živote syna vystupňovalo. Je presvedčená, že dieťa patrí matke, čo otcovi opakovane zdôrazňuje. Otec má záujem o výchovu a starostlivosť o syna, keďže má väčšiu pravdepodobnosť
vybudovať u syna normálny, prirodzený a zdravý psychický vývoj za rešpektovania úloh oboch rodičov v jeho živote. Zároveň zdôraznil aj neschopnosť manželky riešiť vzniknuté situácie a problémy v živote pokojne. Akýkoľvek nesúhlas s jej názorom a správaním vedie k tomu, že nad sebou stráca kontrolu, nie je schopná ovládať sa, kričí a jej správanie je plné nenávisti, pričom svoje správanie neovláda ani pred synom. Výbuchy zlosti manželky viedli až k fyzickým atakom na manžela. Matka potom, čo opustila spoločnú domácnosť s maloletým synom umožňuje otcovi so synom len minimálny kontakt. Po odchode manželky zo spoločnej domácnosti mal on snahu riešiť manželské nezhody a hľadať spoločné riešenia, avšak manželka má určitú predstavu o svojom živote a nemá záujem si vypočuť ani jeho výhrady k manželskému životu. Ich manželstvo už neplní žiadnu z funkcií určených v zákone o rodine, manželia spolu nežijú ako rodina, preto žiada o rozvod manželstva. Je toho názoru, že je v záujme maloletého syna, aby bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. Poukazuje na prostredie a rodinné zázemie otca, v ktorom prevláda rodinná a harmonická atmosféra, veľmi dobré rodinné vzťahy. Vzťah otca k synovi je založený na zdravej láske k synovi, pričom je dôležitým aj postoj otca k výchove syna a rešpektovanie oboch rodičov v jeho živote. Z uvedených dôvodov žiada, aby bol syn zverený do jeho osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná prispievať na výživu syna sumou 50,- eur mesačne. Otec navrhuje upraviť stretávanie sa matky so synom každý párny týždeň v utorok, štvrtok od 15.30 hod. do 19.30 hod., v sobotu od 9.00 hod. do 19.30hod., každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a piatok od 15.30 hod. do 19.30 hod., v nedeľu od 9.00 hod. do 19.30 hod., počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod., počas Veľkonočného pondelka každý párny rok od 9.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že matka maloletého prevezme v mieste bydliska otca a v určenom čase ho v mieste bydliska otca odovzdá. Otec je povinný maloletého riadne a včas pripraviť a odovzdať matke. 2. Manžel k podanému návrhu doložil listinné dôkazy a to sobášny list a rodný list. Manželia uzavreli manželstvo dňa 11.8.2012 v Ličartovciach, je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom 15. Z manželstva sa im narodil maloletý syn V.B. T., L.. XX.X.XXXX. 3. Manželka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedla, že s podaným návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Rozpory v ich manželstve nemajú takú intenzitu, aby ich nevedeli
spoločným úsilím odstrániť, návrh na rozvod manželstva bol podaný neuvážene. Po uzavretí manželstva, aj keď ona túžila, aby žili samostatne, začali bývať u rodičov manžela, aj keď tam bolo málo miesta. Mali spoločnú kuchyňu a s matkou manžela mali rozdielne názory na jej užívanie. Ani ich súkromie nebolo také, aké očakávala od ich spoločného života. Potom, čo otehotnela, manžel na jej žiadosť začal s rekonštrukciou rodičovského domu a vytvoril pre nich väčší priestor, samostatne bývať odídením od rodičov nechcel. Ich vzájomný vzťah bol zo začiatku kľudný a vyrovnaný, po narodení syna sa intenzívne venovala synovi, zle znášala nežiadané rady od svokry, o svoju rodinu sa chcela starať sama. Manžel jej výhrady nechápal, očakával, že sa plne podriadi pravidlám života, na aký bol doposiaľ zvyknutý. Z dôvodu, že sa dňa 14.12.2014 so svokrou nepohodli ju svokrovci po príkrom výstupe z domu vyhodili. Manžel ju naspäť nikdy nezavolal, zakázal jej vstúpiť na pozemok jeho rodičov, vlastnou iniciatívou vysťahoval jej ako aj synove veci dňa 4.2.2015 cestou sťahovacej služby. Následne podal návrh na rozvod manželstva. Tento jeho prístup pokladá za unáhlený. Po jej nútenom odchode sa s manželom viackrát stretli, aby túto situáciu vyriešili, požiadala o pomoc aj miestneho kňaza, ale napriek tomu k zmene nedošlo. Manžel nenavrhol žiadne riešenie a s jej návrhmi nesúhlasil. V súčasnosti sa stretávajú viackrát v týždni, keď si manžel
príde po syna, komunikujú spolu málo. Je v záujme ich syna, aby spoločné problémy vyriešili, aby syn mohol vyrastať v úplnej rodine.
4. Zo správy opatrovníka v konaní ÚPSVaR Prešov zo dňa 30.7.2015 vyplýva, že maloletý V. T., L.. XX.X.XXXX pochádza z manželstva rodičov C. T. a C. T.. Ide o zdravé dieťa. Maloleté dieťa je v útlom veku, pri sociálnom šetrení sa túlilo k matke, nechcelo sa od nej odtrhnúť. Matka spolu s maloletým synom býva v domácnosti svojich rodičov, pričom spolu s dieťaťom obýva dve izby v dome. Otec dieťaťa býva u svojich rodičov. Na inkaso prispieva sumou 90,-eur, poistku na dieťa v sume 23,90 eur. Rodičom na stravu prispieva sumou 100,-eur mesačne. Matka uviedla, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 14.12.2014, otec na dieťa mesačne prispieva sumou 100,-eur. S maloletým synom sa stretáva podľa predbežného rozhodnutia súdu. Dieťaťu kupuje aj nejaké vec i, o dieťa javí záujem. 5. Manžel na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu na rozvod manželstva trvá v plnom rozsahu ako aj na podanom návrhu, aby po rozvode manželstva bol maloletý syn zverený do jeho osobnej starostlivosti. Svoj návrh bližšie odôvodnil tým, že ho podal z dôvodu strachu o syna aj z dôvodu manželkinej výbušnej povahy, z čoho má aj on zdravotné problémy. Ako príklad uviedol, že keď ich syn veľmi plakal, tak ho manželka musela položiť do postieľky, aby sa ukľudnila, nemohla sa o neho starať. Keď mal syn niekoľko mesiacov a plakal, tak ho manželka v noci položila na komodu a utiekla z izby, kde keby bol syn spadol vážne by si ublížil. Manželka večer, keď ide uspať syna, vojde do izby, je usmiata, keď vyjde z tejto izby, vyjde v takom stave, že sa k nej bojí ozvať. Manželka veľmi a neprimerane kričí na ich syna a taktiež nemá problém ho udrieť, keď má syna na rukách, alebo keď má syna na rukách ona. Rovnako má veľmi zlý vzťah k ostatným ľuďom, podľa jej názoru všetci ľudia sú zlí. Veľmi často má výbuchy hnevu. Z tohto jej správania začal mať aj on zdravotné problémy, má stavy úzkosti. Jeho manželka je veľmi žiarlivá, po uzavretí manželstva musel vymazať všetky fotky, ktoré mal s priateľkou z minulosti, z facebooku musel odstrániť všetky priateľky, pričom sú to priateľky, ktoré pozná od detstva. Manželka žiarli aj na jeho mamu, na jeho sestry, ktoré nenávidí. Po narodení ich syn V. ho mala len sama manželka na rukách, nik iný sa ho nemohol dotknúť, keď sa ho niekto dotkol, zobral ho na ruky, túto osobu automaticky nenávidela. Manžel ďalej uviedol, že potom, čo manželka odišla zo spoločnej domácnosti on išiel za psychológom na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde k nemu začal chodiť, chcel, aby prišla aj manželka, aby svoje problémy riešili, pričom ona tam prišla až potom, čo ju psychológ predvolal. Manželka mu rovno pred psychológom povedala, že k nemu nič necíti. So synom sa momentálne stretáva podľa rozhodnutia súdu ako bolo určené, manželka mu stretávanie navyše neumožňuje. Preberanie a odovzdávanie dieťaťa matke prebieha s veľkým krikom, kde na neho útočia všetci z manželkinej rodiny za prítomnosti ich syna manželka ukazuje synovi na neho a hovorí synovi, že on je zlý ujo, synovi nedovolí ani aby mu zakýval, keď odchádza. Uviedol, že on sa sedem mesiacov snažil, aby svoje problémy vyriešili, manželku mu neustále hovorila, aby podal návrh na rozvod a teraz sa vyjadrila, že s rozvodom manželstva nesúhlasí. 6. Manželka na pojednávaní uviedla, že s podaným návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Ona je silne nábožensky veriaca, ona manželovi pred bohom sľúbila vernosť, v dobrom aj zlom, rovnako aj jej manžel. Nevie, prečo na ňu na pojednávaní rozprával manžel všetky len zlé veci. Oni sme spolu 2,5 roka s manželom žili v domácnosti jeho rodičov. Manžel zobral úver, tento dom zrekonštruoval, mali k
dispozícii len 2 izby, čo nebolo dostatočné pre mladú rodinu. Potom zrekonštruovali podkrovie, urobila sa veľká
obývacia izba, sociálne zariadenie. Rovnako nie je pravda, aby sa k ich synovi správala tak, ako uvádzal manžel, o syna sa vzorne starala. Chodili na výlety, boli šťastní ako rodina. Je pravdou, že niekedy bola nervózna, bolo to z dôvodu, že to bolo ich prvé dieťa, syn mal koliky, neustále sa budil s plačom, bolelo ho bruško, bola hladná, musela dodržiavať diétu, aby sa dieťaťu nepoškodilo. Prvý mesiac po narodení dieťaťa jej manžel so všetkým pomáhal. Potom sa o syna starala ona, manžel jej nepomáhal. Rovnako sa starala o domácnosť, o celý dom, manžel jej s domácimi prácami pomáhal. Je pravda, že bola nahnevaná na manžela, po incidente, ktorý sa udial 14.12., kedy manželovi rodičia na ňu veľmi kričali, vyháňali ju z domu sa manžel sa nepostavil na jej stranu, ale na stranu jeho rodičov. Ona následne odišla k svojím rodičom a čakala, kedy jej manžel pošle nejakú sms, čakala, kedy príde k nej a synovi, kde manžel prišiel až po 9 - tich dňoch. Manžel nestál na jej strane a strane ich syna z dôvodu, že je citovo naviazaný na svojich rodičov. Manžel voči nej neprejavoval city, nikdy ju nepritúlil, nepohladkal po vlasoch a podobne. Neprejavoval jej nijakými maličkosťami svoju lásku, čo ju veľmi mrzí. Ďalej uviedla, že je pravdou, že pred psychológom povedala, že k manželovi nič necítim, bolo to v návale hnevu, pretože bola nahnevaná. Ona sa však snažila ich manželstvo zachrániť, na jej popud navštívila farára, kde ona navrhla štyri možné riešenie, manžel s ničím nesúhlasil. V priebehu januára a februára boli so synom v detskom kútiku, aby sa mohli porozprávať, manžel však na nič nereagoval, bol neustále ticho. Boli spolu na výletoch, sánkovať sa, v Tatrách, manžel však potom podal návrh na rozvod manželstva, čo ju veľmi rozrušilo, mala z uvedeného dôvodu aj haváriu autom. Potom, čo prestali spolu žiť, manžel si chodí pre syna tri krát do týždňa, neprejavil voči mne žiadnu snahu o nejaký rozhovor ako voči partnerke. To obdobie bolo pre ňu veľmi ťažké, teraz rozhodnutie manžela vnútorne prijala, že s ňou nechce žiť ako s manželkou. S návrhom manžela, aby bol syn zverený do jeho starostlivosti, ona nesúhlasí, ona sa o syna od narodenia celodenne stará. Otec sa o syna nevie postarať, vždy sa spoliehal na svoju matku v starostlivosti o syna. Momentálne sa otec so synom stretáva 3 krát do týždňa po 4 hodiny, čo je podľa nej uspokojujúce, vzhľadom na vek mal. dieťaťa. 7. Súd vzhľadom na takto rozdielne stanoviská rodičov k starostlivosti o maloletého syna na čas po rozvode manželstva s prihliadnutím k veku maloletého pribral do konania znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, C.. B. B.. X. Znalkyňa z odboru klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých, C.. B. B., vo veci vypracovala znalecký posudok číslo 18/2016. V znaleckom posudku zhodnotila, že vzťah medzi manželmi je rozvrátený, pre oboch emočne zraňujúci, nie však otvorene hostilný a konfliktný, vzájomne sa skôr míňajú v komunikácii., očakávaniach aj vnímaní perspektívy rodiny. Na strane matky rezonujú silné emócie z rozchodu, opakovane zdôrazňuje, že rozvod odmieta a je pripravená k sanácii manželstva. Otec maloletého je smerom k partnerke pri vzájomnej konfrontácii bez prejavov otvoreného konfliktu, ale snaží sa o devalváciu partnerky, konštruktívny dialóg zlyháva. K osobnosti otca znalkyňa uviedla, že je nevyrovnaná, úzkostlivá, introvertovaná, v popredí schizoidná adjustácia, neurotická reaktabilita, sitová závislosť na primárnej rodine. Ide o normálne fungujúcu dospelú osobu, ktorá môže mať ťažkosti v blízkom, psychologicky intímnom vzťahu, resp. od takých vzťahov si drží dištanc. Jeho predpoklady a spôsobilosť samostatne vychovávať maloleté dieťa v koncepte výlučnej osobnej ale aj striedavej starostlivosti hodnotí na emočne zrelej úrovni. Osobnostný profil matky je bez zjavných psychopatologických markerov, ide o normálnu fungujúcu dospelú osobu, nenechádza sklony k výraznej emočnej labilite alebo tendovaniu k malignému
správaniu ani známky suspektného duševného ochorenia. Aktuálny obraz osobnosti je tangovaný výraznou neistotou, debaklovým prežívaním rozvodu, čo strháva matku do paranoidnejšieho spracovávania reality. Sledované psychologické kritéria matky na predpoklady a spôsobilosť samostatne vychovávať maloleté dieťa sú na emočne primerane zrelej úrovni. Maloletý V. má vytvorené citové väzby k obom rodičom, tieto sa javia pozitívne, preferuje matku, je na ňu viac citovo naviazané, attachment je úzkostný, kontrolujúci. Znalkyňa doporučila zveriť maloletého do starostlivosti matky, jednak pre priaznivejší psychologický profil a jednak pre citovú preferenciu maloletého. Dieťa má vytvorený citový vzťah k otcovi, otca pozná, neodmieta ho ako osobu, situačné negativistické prejavy môžu súvisieť skôr s vekom, obdobím vzdoru, ale aj istou emočnou oslabenosťou a labilitou, nie s osobou otca ako takého (náladovosť sa prejavuje aj smerom k matke). Styk maloletého s otcom navrhla upraviť v čo možno najširšom variante, buď formou párnych víkendov, od piatku do nedele vrátane nočného spania a upraviť aj styk v nepárnom týždni, tak, aby otec mohol so synom buď tráviť čas po škôlke 1-2
krát týždenne, alebo ho sprevádzať na krúžky.. Zmenu umiestnenia teda zverenie maloletého otcovi po komplexnom zvážení znalkyňa neodporučila. 9. Znalkyňa C.. B. B. na pojednávaní k znaleckému posudku uviedla, že na záveroch znaleckého posudku v plnom rozsahu trvá. K spôsobu vypracovania znaleckého posudku uviedla, že vyšetrovala maloleté dieťa, ako aj oboch rodičov, pričom jej odporúčanie, aby maloletý V. bol zverený do osobnej starostlivosti matky vychádza jednak z útleho veku dieťaťa, ktorý v čase vyšetrenia mal 3 roky, jednak z citových preferencií maloletého dieťaťa, ktorý jednoznačne preferoval v tomto veku matku. Z vyšetrenia obidvoch rodičov vyplynulo, že ide o duševne zdravé osobnosti. Pri jej preferencii, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky zohralo úlohu aj to, že osobnostná charakteristika je u matky lepšia pre výchovu maloletého dieťaťa. Stretávanie sa otca s maloletým synom je potrebné upraviť formou párnych víkendov od piatka do nedele s prespávaním maloletého dieťaťa u otca, aj stretávaním sa jeden, 2-krát týždenne počas nepárneho týždňa poobede. Odlúčenie od matky pri dieťati v takom útlom veku je možné stanoviť na dobu maximálne 5 dní. Znalkyňa ďalej doplnila, že z rozhovoru s matkou zistila, že maloletý sa k nej správa agresívne, je to vždy, keď sa vráti od otca. Znalkyňa vysvetlila, že je to možné pričítať emočnej labilite dieťaťa vo vzťahu primeranom jeho veku, kde takýmto spôsobom reaguje na zmenu prostredia alebo iných skutočností. Od otca má informácie, že matka nezvládala výchovu maloletého dieťaťa a riešila to bitkou. Pri vyšetrení maloletého dieťaťa, vyšetrení matky, nezistila žiadne také črty u matky s tendenciou k nejakému jej agresívnejšiemu správaniu. Znalkyňa ďalej uviedla, že zachytila a popísala v znaleckom posudku správanie sa matky, ktorá momentálne veľmi emočne silno prežíva otázku rozvodu manželstva, veľmi silne emočne na to aj reaguje, kde na jednej strane prejavuje veľkú snahu a deklaruje snahu o zachovaní manželstva, kde keď zo strany otca maloletého dieťaťa nepríde primeraná reakcia, akú ona očakáva, tak je z toho sklamaná a reaguje presne opačne tým spôsobom, napríklad, že už ho nikdy nechce vidieť a podobne. Znalkyňa doplnila, že matka je emočne zrelá žena, ktorá normálnym spôsobom realizuje svoju úlohu matky, momentálne je to emočne pre ňu veľmi zaťažujúce. Znalkyňa ďalej na doplňujúcu otázku uviedla, že vyšetrila oboch účastníkov konania a nezistila žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili pre psychopatológiu na strane matky, nevylučuje však ďalšie závery znaleckého dokazovania v tomto zmysle. 10. Súd s poukazom na vyjadrenie znalkyne z odboru klinickej psychológie detí a dospelých C.. B. B. na pojednávaní uznesením pod sp. zn. 30P 167/2015 zo dňa
19.9.2016 ustanovil do konania znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C.. X. Y.. 11. Znalkyňa C.. X. Y.Á. vo veci vypracovala znalecký posudok číslo 62/2016, kde zhodnotila, že osobnosť otca je dobre diferencovaná, introvertovane ladená, submisívna, afektívne stabilná, intelektovo priemerne disponovaná. Povahovo je pokojný, neagresívny, citlivý, bez tendencií k vyvolávaniu konfliktov. V rámci osobnostných čŕt dominujú sklony k úzkostnosti prežívaniu konfliktných situácii. Jeho osobnosť je ľahko prispôsobivá s tendenciu k podriaďovaniu sa okoliu. Je rodinne založený s prechovávaním pozitívnych emócii k členom rodiny, vrátane svojho syna. Jeho aktuálny psychický stav je bez príznakov psychickej poruchy. Osobnosť matky je dobre diferencovaná, dominantná s črtami direktívnosti a paranoidity, intelektovo kvalitne disponovaná. Je extravertovane ladená so sklonom k emočnej labilite. Povahovo je výbušná s nedostatočnou schopnosťou kontrolovať svoje emócie, ktoré intenzívne prežíva a intenzívny emočný kontakt vyžaduje aj od partnera. Voči kritike je odmietavá, ťažko prístupná argumentácii. Jej osobnostná štruktúra predurčuje k emočne podfarbeným manipulatívnym tendenciám. Vo vzťahovej oblasti je majetnícka. V aktuálnom psychickom stave matky dominuje subdepresívne prežívanie súčasnej situácie a strach zo straty istoty (dieťaťa) s časťou plačlivosťou a naliehavosťou na presviedčanie okolia o svojej pravde a s častými manipulatívnymi tendenciami a silným sklonom javiť sa v sociálne najlepšom svetle aj za cenu zavádzania. Závažná psychická porucha vyžadujúca psychiatrickú intervenciu zistená nebola. U otca nie je prítomné žiadne psychické ochorenie. U matky nie je prítomné psychické ochorenie v pravom zmysle slova. Je možné u nej badať odchýlky v osobnostnej vybavenosti v zmysle prítomnosti histriónskych prejavov a emočnej lability. Znalkyňa ďalej skonštatovala, že z psychiatrického hľadiska s prihliadnutím na emočné nastavenie menovaných je možné konštatovať, že otec maloletého je pre emočný vývoj dieťaťa ako aj jeho zdravý osobnostný vývin pre výchovu osobou vhodnejšou. Na druhej starne je nutné poznamenať, že úloha matky je pre zdravý vývin dieťaťa nevyhnutná. Je možné predpokladať, že ak by došlo k zvereniu maloletého do starostlivosti otca, bude tento fakt matka prežívať intenzívne až búrlivo s rizikom až nenávistného postoja a s rizikom, že bude dochádzať k ďalším konfliktným situáciám a manipulovaniu dieťaťa voči otcovi na kompenzovanie pocitov sklamania a hnevu. Z toho pohľadu sa javí ako najprijateľnejšou alternatívou
striedavá osobná starostlivosť, alebo zverenie dieťaťa otcovi a čo najširšie umožnenie kontaktu s matkou. V prípade zachovania aktuálneho stavu a to dieťaťa v matkinej starostlivosti je vhodné, aby matka vyhľadala odbornú psychologickú/psychoterapeutickú pomoc na zvládnutie nepriaznivých emočných prejavov. 12. Znalkyňa C.. X. Y. na pojednávaní uviedla, že na podanom znaleckom posudku v plnom rozsahu trvá. K metodike vypracovania znaleckého posudku uviedla, že oboch manželov najprv vyšetrila samostatne, potom ich volala na spoločný termín na konfrontáciu, aby spoznala ich vzájomné názory. Žiadny z nich netrpí žiadnou závažnou psychickou poruchou, ktorá by ich diskvalifikovala z úlohy rodiča a schopnosti vychovávať maloleté dieťa. Osobnosť manžela je pokojná, submisívna, nerád vstupuje do konfliktov, rád sa podriaďuje, v prípade jeho vstúpenia do konfliktov to prežíva veľmi ťažko až fyzicky, búšením srdca a podobne. Má veľmi dobrý citový vzťah k synovi, intenzívne tento vzťah prežíva. Manželka je emotívna, celú túto situáciu rozvodu prežíva veľmi emotívnym spôsobom, ide o osobnosť s črtami dominancie, je intelektovo veľmi dobre vybavená, čo veľmi dobre využíva vo vzťahu k manipulovaniu s druhými osobami. Svoje emocie veľmi prežíva, veľmi dobre ich popisuje, manžel nevie prejavovať svoje
emócie tak intenzívne, ako by si to manželka želala, preto z toho dôvodu medzi nimi dochádza k vzájomným konfliktom. Manžel je introvert, ktorý sa rád venuje rodine, nie je extrovertovaný. Znalkyňa sa ďalej vyjadrila k znaleckému posudku z odboru psychológie, kde po preštudovaní tohto posudku dospela k záveru, že znalkyňa z odboru psychológie, pri posudzovaní osôb oboch rodičov, použila metódu dotazníkovú a jednoduchšie projektívne metódy. Pre posúdenie osobnosti človeka sú však potrebné projektívne metodiky, projektívne testy, kde tieto pri vypracovaní znaleckého posudku z odvetvia psychológie neboli použité. 13. Súd vzhľadom k rozdielnym záverom znaleckých posudkov z odboru psychológie znalkyne C.. B. B. a zverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie znalkyne C.. X. Y., ktorá závery znaleckého posudku z odboru psychológia spochybnila z hľadiska nedostatočne použitej metodiky pri jeho vypracovaní musel doplniť dokazovanie vypracovaním kontrolného znaleckého posudku z odboru klinickej psychológie detí a dospelých. Uznesením okresného súdu Prešov pod sp. zn. 30P 167/2015 zo dňa 28.3.2017 bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znalecom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a vypracovaním znaleckého posudku bola poverená znalkyňa G.. I. Č.. 14. Znalkyňa G.. I. Č. vo veci vypracovala znalecký posudok číslo 40/2017, kde uviedla, že vzťah maloletého V. k matke je silný a pozitívny, matka je zdrojom bezpečia, jeho väzba na matku má úzkostný charakter a ťažko sa od nej odlučuje. Vzťah matky k synovi je rovnako pozitívny a intenzívne , matka má snahu o uspokojovanie všetkých potrieb maloletého. Vzhľadom k výsledkom psychologického vyšetrenia možno predpokladať, že matka svojím prístupom k synovi túto väzbu (úzkostný attachment) udržiava. Vzťah maloletého V.a k otcovi je vybudovaný, pozitívny a intenzívny. Vo vzťahu k otcovi sa dieťa správa pokojne a spontánne, v neprítomnosti matky je pre neho otec alternatívou bezpečia a istoty ku ktorej sa vzťahuje. Otec je na syna silne citovo naviazaný, prechováva k nemu kladný vzťah a chce sa maximálnou mierou podieľať na jeho výchove. Osobnosť matky sa javí ako akcentovaná vo svojej štruktúre, emočne labilná, extrovertovaná s rysmi histriónskej osobnosti. Je senzitívna, egocentrická a mierne nezrelá, výrazné prejavovanie emócii je zväčša sprevádzané veľkým vnútorným napätím. Ako matka je schopná poskytovať synovi kvalitnú starostlivosť a vnímať jeho potreby. Pri ich uspokojovaní môže skĺzať k hyperprotektivite, zahlcovaniu syna resp. k majetníckosti vo vzťahu k nemu. Uvedené však nedosahuje patognomickú intenzitu a teda prehlbovanie pozitívneho vzťahu k otcovi sa javí ako ideálne vo vzťahu k prirodzeným potrebám V. a rovnako vo vzťahu k úzkostnejšej väzbe na matku. Osobnosť otca je normálne štruktúrovaná, introvertná a menej zrelá, v prístupe k vonkajším podnetom konvenčná. Emočne je relatívne stabilný, intenzívne situácie v menovanom však vyvolávajú úzkosť, neistotu, celkové prežívanie je jednoduchšie a menej komplexné. Ako otec je schopný poskytovať synovi kvalitnú starostlivosť, vnímať jeho potreby a vhodne ich uspokojovať. Rodičia sa vzájomne stále citovo zraňujú, čo komplikuje vecnú komunikáciu ohľadne maloletého syna. Vzťah rodičov nie je natoľko nepriateľský, aby spolu nevedeli komunikovať. Rodičia sú ochotní a v značnej miere i schopní spoločne kooperovať, pričom ich vzájomnú komunikáciu je potrebné do budúcna rozvíjať, podporovať, smerovať ju k hľadaniu konsenzov. U maloletého toho času nie sú predpoklady pre realizáciu striedavej starostlivosti a zároveň žiaden z rodičov o takú formu starostlivosti nejaví záujem. Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému V. I. potrebné prihliadať na intenzívnu väzbu maloletého V. na matku, ktorá má úzkostný charakter a ich vzťah nie je vhodné vystavovať náhlym
odlúčeniam. Je však v záujme maloletého ho podporovať v iných blízkych vzťahoch, predovšetkým k otcovi a tak i prostredníctvom väzby na neho umožniť mu pomaly sa uvoľňovať z tesného pripútania sa na matku. 15. Súd na pojednávaní so súhlasom strán prečítal vypracovaný znalecký posudok G.. I. Č. Č.D. XX/XXXX, kde voči záverom predmetného znaleckého posudku neboli zo strany účastníkov konania vznesené žiadne pripomienky. 16. Otec maloletého, ktorý je v tomto konaní navrhovateľom predniesol na pojednávaní návrh úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, kde navrhol vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie zverenie maloletého syna do osobnej starostlivosti matky. Zároveň žiadal, aby súd určil styk maloletého syna s otcom, tak, že počas bežného roka je otec oprávnený stýkať sa s mal. synom v nepárny týždeň v utorok, stredu a piatok od 15.00 hod. do 20.00 hod., v párny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 20.00 hod. a v piatok od 18.00 hod. až do nedele do 19.30 hod., počas letných prázdnin v nepárny rok v júli od 17.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 19.30 hod., v auguste od 17.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 19.30 hod., v párny rok v júli od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 19.30 hod., v auguste od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 19.30 hod., počas Vianoc a Silvestra v nepárnom roku od 23.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. a počas párneho roka od 30.12. od 18.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 17.00 hod., počas Veľkej noci v nepárny rok od Veľkonočného piatka od 09.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 19.30 hod., v párnom roku od Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.30 hod., počas jarných prázdnin v párnom roku od pondelka od 09.00 hod. do stredy do hod. v týždni, v ktorom sú jarné prázdniny v kalendárnom roku pre Prešovský kraj a v párny rok od stredy od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a to v týždni, v ktorom sú v danom kalendárnom roku jarné prázdniny pre Prešovský kraj. 17. Matka maloletého na pojednávaní súhlasila s predloženým návrhom otca na úpravu styku počas bežného týždňa, nesúhlasila s tým, aby bol maloletý syn u otca počas víkendu už piatka, ale aby styk otca so synom začínal až v sobotu ráno. Rovnako nesúhlasila s tým, aby bol maloletý syn u otca počas letných prázdnin po dobu dvoch týždňov v kuse, podľa jej názoru syn zvládne byť bez matky na dobu najdlhšie 3 noci. Matka súhlasila s tým, aby syn trávil vianočné sviatky striedavo u nej a u otca. Doplnila, že syn začal navštevovať škôlku, kde platí stravu momentálne synovi otec vo výške 21,-eur, 8,-eur je mesačné školné. Väčší výdavok bol spojený s návštevou zubára vo výške 30,-eur, čo uhradil otec maloletého. 18. Z listinných dôkazov mal súd preukázaný príjem maky vo výške 1100,-eur brutto a príjem otca vo výške cca 896,-eur v čistom. 19. Podľa § 23 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 20. Podľa § 24 odsek 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
21. Podľa § 24 odsek 3 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. 22. Podľa § 24 odsek 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 23. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 24. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 26. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 27. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 28. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 29. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania manželstvo účastníkov konania rozviedol. V konaní bolo preukázané, že ich manželstvo už dlhodobo prechádza hlbokou krízou, manželia spolu dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti a aj napriek skutočnosti, že majú spolu maloletého syna, ktorý je ešte v útlom veku, pričom matka ako aj otec k nemu vyjadrujú hlbokú lásku a k dieťaťu majú vytvorený blízky citový vzťah je táto skutočnosť nedostatočnou na prekonanie ich názorových rozdielov na fungovanie ich manželstva a rodiny. Obaja manželia prejavili snahu o prekonanie manželských problémov cestou psychologickej poradne, návštevou kňaza ako aj snahou o vzájomný dialóg, napriek tomu svoje problémy neprekonali a ich dlhodobá odlúčenosť umocnila rozvrat manželstva do štádia, kedy obaja vyjadrili presvedčenie, že vzájomný názorový rozkol už nedokážu prekonať a chcú, aby bolo ich manželstvo rozvedené. Súd z uvedených dôvodov ich manželstvo rozviedol, pretože už neplnilo žiadnu zo svojich základných funkcií, je trvalo a hlboko rozvrátené, pričom obnovenie manželského spolužitia nie je možné. 30. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv k maloletému V. T. na čas po rozvode manželstva vychádzal súd z výpovedí účastníkov konania, teda rodičov maloletého ako aj správy a vyjadrenia opatrovníka v konaní a z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania. Súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a to
vzhľadom na úzkostný vzťah maloletého k matke a jeho útly vek, kedy dlhodobé odlúčenie od matky resp. jeho zverenie do starostlivosti otca by nebolo v najlepšom záujem maloletého dieťaťa. V konečnom dôsledku po vykonanom dokazovaní so zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasil aj otec maloletého. 31. Súd upravil stretávania sa otca s maloletým synom čo najširším spôsobom, tak, aby bolo zabezpečené právo dieťaťa na vytvorenie blízkeho citového vzťahu s oboma rodičmi, teda nielen matkou do starostlivosti ktorej bol maloletý zverený, ale aj na vytvorenie a upevnenie vzájomného vzťahu s otcom, ktorý sa chce podieľať na starostlivosti o syna, má so synom vytvorený pekný vzťah, v jeho prítomnosti, ak nie prítomná matka sa dieťa cíti bezpečne, je pre neho druhou najdôležitejšou vzťahovou osobou. Otec sa sám vyjadril, že sa o syna chce starať, chce byť s ním čo najčastejšie, syna má veľmi rád, chce sa podieľať na jeho výchove. Súd upravil stretávanie sa otca so synom počas týždňa v poobedňajších hodinách v utorok, stredu a piatok v nepárny týždeň od 15.00 hod. do 20.00 hod., tak, aby mal otec rovnako ako matka možnosť vybrať syna o škôlky, tráviť s ním čas, vedieť o jeho nových zážitkoch a celkovo rovnako ako matka vplývať na jeho výchovu a vývoj jeho osobnosti. Otec má právo stretávať sa so synom každý druhý víkend vrátane prespania u otca, teda jeden víkend bude maloletý syn tráviť s matkou a druhý striedavo s otcom. Počas obdobia prázdnin a sviatkov upravil stretávanie sa syna s otcom tak, aby každý z rodičov mal možnosť byť so synom polovicu prázdnin a striedavo každý rok počas sviatkov, keďže obaja rodičia prejavili záujem tráviť so synom sviatky ako aj prázdniny. Obdobie letných prázdnin súd upravil v súlade so závermi znaleckého posudku z odboru psychológie s ohľadom na vek maloletého dieťaťa, aby jeho odlúčenie od maky nebolo dlhšie ako týždeň a tým nedošlo k jeho traumatizácii vychádzajúc z jeho citového pripútania k matke. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletý syn už počas týchto letných prázdnin strávil týždeň u otca, pričom s tým nemal žiadne problém, matka taktiež potvrdila, že ak synovi telefonovala syn neplakal, syn jej povedal, že sa má dobre. Maloletý syn má teda vytvorený dobrý vzťah a citovú väzbu s otcom, odlúčenie od matky na obdobie jedného týždňa zvládne bez väčších problémov, najmä za situácie, ak naďalej prebieha pravidelné stretávanie sa s otcom a najbližšie letné prázdniny budú za obdobie skoro jedného roka. Súd tu zároveň vychádzal z toho, že dĺžka pobytu maloletého syna u otca počas letných prázdnin v trvaní
jedného týždňa je minimálnou dobou na to, aby mal otec možnosť so synom absolvovať výlet alebo dovolenku mimo miesta bydliska. 32. Pri určení výšky výživného vychádzal súd z príjmových a majetkových pomerov matky, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, príjmových a majetkových pomerov otca ako aj potrieb maloletého dieťaťa. Maloletý V. začal navštevovať škôlku, došlo teda k zvýšeniu výdavkov na jeho starostlivosť platením poplatkov v škôlke, ako aj vzrastu nákladov na jeho obliekanie. Matka býva spolu s maloletým synom v súčasnosti v domácnosti svojich rodičov, jej príjem je vo výške 1100,-eur brutto mesačne. Otec má príjem vo výške 895,68 eur v čistom mesačne, býva v rodinnom dome vo vlastníctve jeho rodičov. Súd určil výživné na maloletého syna vo výške 130,-eur mesačne, čo považoval za primerané jeho potrebám, príjmu matky ako aj primerané k príjmu otca. V prevyšujúcej časti návrh maky zamietol. Výšku výživného 150,-eur ktorú požadovala matka považoval súd vzhľadom k potrebám dieťaťa vo veku štyroch rokov za prehnanú. Maloletý syn navštevuje škôlku, nemá žiadne vážne zdravotné problémy s ktorým by mala matka zvýšené výdavky a zatiaľ nenavštevuje žiadne krúžky, ktoré by boli spojené s finančnou úhradou. Súd má za to, že výška výživného 130,-eur je primeraná potrebám dieťaťa, tak, aby matka dokázala zabezpečiť starostlivosť o syna po všetkých stránkach a to aj z hľadiska jeho športového alebo kultúrneho vyžitia.
33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 122 CMP ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schváli dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie.
Podľa § 376 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.