Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/61/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, ICˇO: 36 854 140, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o. so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: D. J., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X, XXX XX H., v konaní o zaplatenie 17.272,78 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 13.884,72 EUR a 5,05 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 13.463,91 EUR od 25.11.2014 do zaplatenia v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 70 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu doručenou dňa 23.02.2016 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 17.272,78 EUR spolu s úrokom vo výške 14,9 % ročne zo sumy 13.463,91 EUR od 01.02.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16.338,43 EUR od 01.02.2016 do zaplatenia a trovy konania. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že so žalovanou uzavrel dňa 21.05.2013 zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej poskytol sumu 15.000 EUR, pričom žalovaná sa zaviazala splácať úver v 120 mesačných anuitných splátkach vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc dňom 25.06.2013 vo výške 241,68 EUR mesačne. Zmluvné strany si taktiež dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 14,9 % ročne. Keďže žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, žalobca v súlade s bodom 9.1 všeobecných obchodných podmienok určil predčasnú splatnosť úveru k 25.11.2014. Zo žaloby vyplýva, že žalovaná suma 17.272,78 EUR predstavuje istinu vo výške 13.463,91 EUR, úrok vyčíslený k 31.01.2016 vo výške 2,874,52 EUR a úrok z omeškania vyčíslený k 31.01.2016 vo výške 934,35 EUR.

2. Žalovaná sa k žalobe, napriek tomu, že jej bola spolu s prílohami doručená dňa 26.05.2016, nevyjadrila.

3. Zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 005802298R zo dňa 21.05.2013 vyplýva, že strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá suma 15.000 EUR s dohodnutou úrokovou sadzbou 14,9 % ročne s tým, že ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 19,14 %

ročne a celková čiastka, ktorú dlžník musí zaplatiť za predpokladu, že sa bude čerpať celý úverový limit, predstavuje sumu 31.775,52 EUR.

4. Listom zo dňa 26.11.2014 žalobca oznámil žalovanej, že k 25.11.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, pričom dlžná čiastka k 25.11.2014 predstavuje sumu 14.678,03 EUR.

5. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 23.08.2017 vyplýva, že žalovaná doposiaľ zaplatila žalobcovi celkovo sumu 5.244,63 EUR a úhrady žalovanej v jednotlivých mesiacoch boli započítavané tak, ako je to uvedené v prehľadovej tabuľke, pričom na istinu bola celkom započítaná suma 1.536,09 EUR, na zmluvné úroky suma 2.859,90 EUR, na úroky z omeškania suma 7,10 EUR a na poplatky suma 841,54 EUR s tým, že posledná úhrada žalovanej je zo dňa 27.10.2015 vo výške 451,37 EUR. Z prehľadovej tabuľky (č.l. 50 spisu) vyplýva, že ku dňu zosplatnenia t.j. k 25.11.2014 predstavoval dlh na zmluvných úrokoch sumu 420,81 EUR.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObchZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 503 ods. 1 ObchZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. 7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 54 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

8. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 15.000 EUR, ktorý žalovaná nesplácala pravidelne, preto žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 25.11.2014. Predmetný úver bol poskytnutý za účelom kúpy domu/ bytu, preto sa naňho nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, avšak nepochybne sa jedná o spotrebiteľský vzťah uzavretý medzi stranami sporu, pričom aj samotný žalobca označil zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania ako zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere. Pre súd nebola sporná výška uplatnenej istiny v sume 13.463,91 EUR. Súd riešil ako spornú otázku, či žalobcovi patria zmluvné úroky do zaplatenia, resp. do splatnosti úveru, teda do predčasnej splatnosti úveru tak, ako ju určil samotný žalobca a taktiež riešil otázku, či žalobcovi patria aj úroky z omeškania zo zmluvných úrokov.

10. Je nepochybné, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti úveru. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom alebo zmluvné, napr. dohodnutá zmluvná pokuta. Zároveň je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovanej. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

11. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje k dispozícii dlžníkovi istinu. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy, pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti. Takáto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu. Uvedený právny názor vyslovil napr. aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6Co 182/2011 zo dňa 18.9.2012 a totožný záver vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98. Obdobne možno poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd žalobcovi priznal nesplatenú istinu v sume 13.463,91 EUR, ako aj zmluvný úrok do dňa zosplatnenia vo výške 420,81 EUR t.j. spolu sumu 13.884,72 EUR a odo dňa predčasnej splatnosti (25.11.2014) priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z nezaplatenej istiny t.j. zo sumy 13.463,91 EUR do zaplatenia, keďže súd má za to, že žalobca nemôže žiadať priznať príslušenstvo z príslušenstva, čo predstavuje neprípustnosť úročenia zmluvných úrokov úrokmi z omeškania, tzv. anatocizmus, čo vyplýva napr. aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR

sp. zn. 29 ICdo 31/2012 zo dňa 29.11.2012 resp. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35Odo 101/2002) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. 13. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd aj napriek tomu, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, v konaní nebola aktívna a pojednávania sa nezúčastnila, tejto umožnil splatenie dlhu v dlhšej, 90-dňovej lehote, keďže ako fyzická osoba bola zaviazaná na zaplatenie vysokej sumy, a to z dôvodu, aby nedošlo k jej existenčnému ohrozeniu a aby mala dostatok času na zabezpečenie si finančných prostriedkov.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspech žalobcu predstavoval 85 % (súd pri určení predmetu konania vychádzal z uplatnenej istiny a z úrokov) a neúspech predstavoval 15 %, čo predstavuje rozdiel 70 %, preto súd zaviazal pomerne neúspešnejšiu žalovanú na náhradu trov konania v prospech pomerne úspešnejšieho žalobcu v tomto rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).