Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/375/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo H. L., U. XXX/X, XXX XX, proti žalovanému Stavebné bytové družstvo Veľký Krtíš so sídlom Železničná 18, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 00175901, zastúpenému JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, 990 01, o zaplatenie sumy 1.209,90 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 2C/42/2016-122 zo dňa 16.06.2016, takto

rozhodol:

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o náhradu škody vo výške 1.209,90 EUR (prvý výrok) a žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100% (druhý výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 28.01.2016 č.k. 1C/70/2013- 182 vylúčil na samostatné konanie z právnej veci žalobkyne Martiny Liptákovej proti žalovanému Stavebné bytové družstvo Veľký Krtíš o náhradu škody vo výške 5000 Eur, vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 1C/70/2013, vec - žalobu Jána Liptáka, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému Stavebnému bytovému družstvu zaplatiť mu 540 EUR istiny titulom náhrady vynaložených nákladov na odstránenie závad v byte a sumu 669,90 EUR ako nedoplatok z vyúčtovania vykurovacej sezóny v roku 2011. Žalobca je nájomcom bytu číslo XX na 8. poschodí vo H. L. na ulici U. 6. Zo správy Regionálneho úradu zdravotníctva vo Veľkom Krtíši z 11.09.2012 vyplýva, že v byte a to v detskej izbe, v obývačke a kuchyni sú steny nad oknami až pod strop plesnivé, vytvára sa na nich suchá pleseň, maľovka a stierky stien boli obnovené. Jedná sa o staršiu záležitosť, pretože dňa 21.12.2006 bola v tomto byte vykonaná ohliadka a steny boli tiež mokré až plesnivé. V záujme zdravého bývania je nutné udržiavať byt tak, aby boli zabezpečené základné požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu a podmienok bývania. Zo správy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vo Veľkom Krtíši z 21.12.2006 vyplýva, že v byte a to spálni, detskej izbe, v obývačke a kuchyni sú steny okolo okien mokré, pod stropom aj podlahou, miestami sa vytvára pleseň. Tapety a maľovka stien v izbách sú miestami poškodené od vlhkosti. Vykurovanie je centrálne. Vetranie je zabezpečené otvárateľnými oknami v každej izbe zvlášť. Pravdepodobne sa jedná o stavebno-technickú závadu strechy v byte. Tento stav negatívne ovplyvňuje zdravie tam bývajúcich osôb.

Zo správy Ústavu hygieny a epidemiológie vo Veľkom Krtíši z 01.12.1993 vyplýva, že zo strany severovýchodnej sa na stenách bytu nachádza pleseň. Pleseň sa nachádza vo všetkých troch izbách okolo okien a v rohoch miestností pri okne. Bývanie v takomto byte môže negatívne pôsobiť na zdravie osôb v byte bývajúcich. Zo správy Obvodného úradu miestnej štátnej správy Veľký Krtíš, obvodného štátneho lekára z 16.12.1994 vyplýva, že v troch izbách bytu sú premoknuté steny a nachádza sa tu pleseň nad oknami. Najviac je to viditeľné v detskej izbe. Bývanie v takomto byte môže negatívne pôsobiť na zdravie osôb v byte bývajúcich. N.. B.. C. L., V.. z 30.07.1996 sa vo veci, vedenej Okresným súdom Veľký Krtíš sp. zn. 5C/189/95, vyjadroval k námietkam účastníkov tohto konania ku znaleckému posudku. Podľa správy žalovaného, označenej ako odpoveď na reklamáciu z 28.06.2002, žalovaný v dňoch 29.05.2012 a 01.06.2012 obdržal od žalobcu reklamáciu k vyúčtovaniu úhrad a nákladov za užívanie bytu za rok 2011. Zo správy Kontrolnej komisie žalovaného, označenej ako odpoveď na reklamáciu z 01.07.2013, ktorú žalobca prevzal podľa doručenky dňa 02.07.2013 vyplýva, že dňa 21.06.2013 bola vykonaná ohliadka bytu žalobcu, na základe ktorej vedenie žalovaného ako ústretový krok rozhodlo, že zabezpečí opravu poškodených miest bytu odborným spôsobom dodávateľskou firmou a vyzval žalobcu, aby byt pripravil na opravu, ktorá bude vykonaná v letnom období, termín opravy mu bude oznámený v dostatočnom predstihu a financovanie bude realizované z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Kontrolná komisia žalovaného správou z 05.08.2013, označenou ako odpoveď na náhradu škody, ktorú žalobca prevzal podľa doručenky dňa 07.08.2013, oznámila žalobcovi, že nesúhlasí s preplatením jeho nákladov na svojpomocné odstránenie závad v byte a vyzvala žalobcu, aby nahlásil písomne termín opravy tak, ako mu už bolo písomne oznámené. Z vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 vyplýva, že náklady predstavovali 2.085,47 EUR, predpísané zálohy predstavovali 1.856,52 EUR a nedoplatok predstavuje 228,95 EUR. Rozdiel medzi poukázanými platbami a zálohou k 30.04.2012 (pred vyúčtovaním) činí nedoplatok 440,95 EUR a stav konta ku 30.04.2012 po vyúčtovaní nákladov za rok 2011 predstavuje nedoplatok 669,90 EUR. Z reklamácie žalobcu, doručenej žalovanému dňa 14.06.2010 vyplýva, že žalobca reklamoval nedoplatok z vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009, ktorú žalovaný podaním z 23.06.2010, označeným ako odpoveď na reklamáciu vybavil tak, že reklamáciu žalobcu neuznal s tým, že vyúčtovanie bolo prekontrolované a nebola zistená žiadna chyba; žalobca ju prevzal doporučene dňa 28.06.2010. Z reklamácie žalobcu, doručenej žalovanému dňa 03.06.2011 vyplýva, že žalobca reklamoval nedoplatok z vyúčtovania zálohových úhrad nákladov za užívanie bytu za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010, ktorú žalovaný podaním z 13.06.2011, označeným ako odpoveď na reklamáciu vybavil tak, že ju neuznal; vyúčtovanie bolo prešetrené a nebola zistená žiadna chyba; odpoveď žalobca prevzal doporučene dňa 16.06.2011. Žalobca podal sťažnosť, ktorú doručil žalovanému dňa 21.10.2011. Vyplýva z nej, že nesúhlasí s vybavením reklamácie vyúčtovania za rok 2010. Sťažnosť žalovaný dňa 09.11.2011 vybavil tak, že vyúčtovanie bolo správne a neboli v ňom zistené žiadne nezrovnalosti; túto odpoveď žalobca prevzal doporučene dňa 10.11.2011. Následne žalovaný podaním zo 14.11.2011, označeným ako vysvetlenie, vybavil sťažnosť žalobcu z 21.10.2011 podrobným vysvetlením; žalobca podal dňa 29.05.2012 ako aj dňa 01.06.2012 u žalovaného reklamáciu vyúčtovania zálohových úhrad za užívanie bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011; žalovaný správou z 28.06.2012, označenou ako odpoveď na reklamáciu, oznámil žalobcovi, že preveril všetky podklady k namietaným skutočnostiam vyúčtovania a neboli zistené žiadne nezrovnalosti; preto reklamáciu žalobcu neuznal. Okresný súd, vychádzajúc z ustanovení §691, §692 ods. 1, §696 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“) uzavrel, že je nesporné, že vlastníkom a prenajímateľom bytu, v ktorom býva žalobca ako nájomca bytu, je žalovaný. Ustanovenie §692 ods. 1 upravuje právo nájomcu v prípade, keď prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady, brániace riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa, závady odstrániť sám a požadovať od prenajímateľa náhradu účelne vynaložených nákladov; odstránenie závad je možné len v nevyhnutnej miere, to je v takej miere, aby bolo možné byt ako predmet nájmu riadne užívať. Toto môže nájomca uplatniť len v tom prípade, keď si prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť uvedené závady, hoci ho na ne nájomca upozorní. Ustanovenie § 691 umožňuje nájomcovi, aby za určitých okolností závady brániace riadnemu užívaniu bytu odstránil

sám, avšak táto povinnosť zaťažuje predovšetkým prenajímateľa. Z dôvodu, že prenajímateľ neužíva predmet nájmu a nemá k nemu ani stály prístup, o potrebe vykonania určitých práv sa preto môže dozvedieť iba od nájomcu. z tohto dôvodu je nájomca povinný podľa §692 ods. 1 oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi potrebu tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ, a umožniť ich vykonanie. Ak si nájomca nesplní svoju povinnosť, zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalobca podaním z 24.05.2013, doručeným žalovanému dňa 27.05.2013, upozornil žalovaného na potrebu odstránenia plesne byte, ktoré závady mu bránia ako nájomcovi riadne užívať byt. Kontrolná komisia žalovaného dňa 21.06.2013 vykonala ohliadku bytu žalobcu, na základe ktorej vedenie žalovaného rozhodlo, že zabezpečí opravu poškodených miest bytu žalobcu odborným spôsobom dodávateľskou firmou. Žalovaný podaním z 01.07.2013, označeným ako odpoveď na reklamáciu, ktorú žalobca prevzal do dňa 02.07.2013, oznámil žalobcovi, že oprava bytu bude vykonaná v letnom období; termín opravy mu bude oznámený v dostatočnom predstihu, aby mohol byt pripraviť a financovanie bude realizované z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Žalobca dňa 18.07.2013 požiadal žalovaného o náhradu vynaložených nákladov na odstránenie plesní v byte, ktoré si vykonal svojpomocne a to za použitý materiál a prácu spolu vo výške 669,90 EUR. Kontrolná komisia žalovaného dňa 05.08.2013 podaním, označeným ako odpoveď na náhradu škody, ktorú žalobca prevzal doporučene dňa 07.08.2013, oznámila žalobcovi, že nesúhlasí s preplatením jeho nákladov na svojpomocné odstránenie závad v byte a vyzvala žalobcu, aby nahlásil písomne termín opravy bytu a aby si byt pripravil na opravu poškodeného miesta. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca ako nájomca si splnil svoju zákonnú povinnosť, keď nahlásil žalovanému ako prenajímateľovi potrebu vykonania opráv. Žalovaný súhlasil s vykonaním práce v byte žalobcu, ktorú skutočnosť žalobcovi riadne oznámil a vyzval ho na sprístupnenie bytu. Žalobca si napriek tomu závady v byte odstránil sám a neumožnil ich vykonať žalovanému. Žalobca potom nemá nárok na náhradu vynaložených nákladov, uplatnených vo výške 540 EUR, pretože ich súd nemôže považovať za účelne vynaložené. Súd poukázal na to, že žalobca okrem tvrdenia o účelne vynaložených nákladoch si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepredložil súdu žiadne dôkazy na preukázanie výšky vynaložených nákladov. Tvrdil, že mal doklady, ale ich už nemá a nevie, kde sa nachádzajú. Preto súd žalobu v tejto časti nepovažoval za dôvodnú. Žalobca sa podanou žalobou domáhal aj zaplatenia sumy vo výške 669,90 EUR ako nedoplatku z vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011, ktorý žalovanému zaplatil v mesiaci september 2012. Z predloženého vyúčtovania je nesporné, že náklady za byt predstavovali sumu 2.085,47 EUR, predpísané zálohy 1.856,52 EUR; rozdiel tak predstavuje nedoplatok vo výške 228,90 EUR. Z vyúčtovania tiež vyplýva, že na konte žalobcu bol vedený nedoplatok z predchádzajúceho obdobia vo výške 440,90 EUR, preto celkový nedoplatok po vyúčtovaní nákladov za rok 2011 predstavoval sumu 669,90 EUR. Žalobcovi vznikol predmetný nedoplatok i napriek tomu, že pravidelne mesačne platil zálohové platby nájomného a úhrady za plnenia, poskytované s užívaním bytu. Z dôvodu, že žalobca nepožiadal žalovaného o zľavu, žalovaný mu žiadnu zľavu neposkytol. Vzniknutý nedoplatok vo výške 669,90 EUR tvoria nedoplatok z vyúčtovania za rok 2009 vo výške 112,93 EUR, z vyúčtovania za rok 2010 vo výške 282,45 EUR a z vyúčtovania za rok 2011 vo výške 228,95 EUR. Súd mal preukázané, že žalobca reklamoval u žalovaného vyúčtovania zálohových úlohy za užívanie bytu za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009, za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010, ako aj za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011, ktoré reklamácie žalovaný neuznal s tým, že vyúčtovania boli prekontrolované a nebola zistená žiadna chyba. Žalovaný vzniesol námietku premlčania sumy 669,90 EUR z dôvodu, že sa jedná o nedoplatky za roky 2009 až 2011, ktoré si žalobca neuplatnil na súde včas. Súd mal za to, že uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný, pretože podľa §100 ods. 1 sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až §110); podľa §101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo žalobcu sa mohlo vykonať prvýkrát po tom, ako mu žalovaný neuznal reklamáciu vyúčtovania zálohových úhrad za užívanie bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011, podaním z 28.06.2012, pričom žalobca podal žalobu na súd dňa 15.07.2013, teda v lehote. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na posúdenie správnosti uplatnenej sumy vo výške 669,90 EUR ako nedoplatku za vyúčtovanie zálohových úhrad za užívanie bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 (prípadne aj za obdobia od 01.01.2009 do 31.12.2009 a od

01.01.2010 do 31.12.2010) sú potrebné odborné znalosti a len znalecký posudok by v danej veci mohol najobjektívnejším a najkomplexnejším spôsobom preukázať správnosť vyúčtovania. Žalobca si však svoju dôkaznú povinnosť nesplnil ani po poučení súdu podľa §120 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“), aby označil a prípadne predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; uviedol, že nenavrhuje vykonať znalecké dokazovanie, pretože nemá naň finančné prostriedky, a nenavrhol vykonať ani žiadne iné dôkazy. Preto mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tejto časti žaloby a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný mal vo veci plný úspech; vznikli mu trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil. Súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 % so zreteľom na §151 ods.1 O.s.p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania, vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o výške náhrady trov samostatný uznesením.

2. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote podanie, nazvané odvolanie, ktoré na výzvu súdu v zmysle §205 ods.1,2, §209 ods.1 O.s.p. doplnil zopakovaním tvrdení z predchádzajúceho podania. Z jeho obsahu vyplýva, že žiada o zmenu rozhodnutia okresného súdu, ktorý zamietol žalobu, čím zbavil žalovaného povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1209,90 EUR, a to 590 EUR na vynaložených nákladoch na odstránenie plesní v troch izbách a kuchyni v byte a na nedoplatku 669,90 EUR z vyúčtovania za vykurovaciu sezónu v roku 2011. Žalobca uviedol, že použil „2,5 stierky za 10 EUR, 1vrece 12 kusov savo po 4 EUR a 20 kusov brúsny papier za 1 EUR“. Svoju prácu nepočítal. Žalovaný nebol schopný odstrániť závady viac ako 16 rokov, nemal záujem vymeniť byt. Na alergie na plesne a na astmu sa liečia aj detiXX.XX.XXXX. a C. M., čo má trvalé následky; liečia sa už vyše 7 rokov; poukázal na vyjadrenie pneumologičky zo dňa 03.07.2015 a zo dňa 11.04.2016. Predložil doklady - vyjadrenie Obvodného úradu zo dňa 16.12.1994, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z 18.12.2006 aj zo dňa 31.08.2012, vyjadrenie alergiologičky. Žalovaný mu dal zľavu 35%, Energetická inšpekcia Banská Bystrica zľavu 37 % a súdny znalec doc. Ing. X. Odvolanie L., V.. sa dňa 30.07.1996 vyjadril, že tie percentá sú len symbolické a určil zľavu 100 %. Súdny znalec G.. G.. D. C., MPH z Levoče sa vyjadril, že žalovaný môže doplatiť na to, že sa žalobcovi zhorší zdravotný stav. Žalovaný znalecký posudok zo dňa 19.08.2009 nerešpektuje, doteraz žalobcovi nedal zľavu ani 1 %. Žalobca sa o byt riadne stará. Žiadal zaplatiť 72,50 EUR, čo zaplatil za súd. Dúfa že sa dovolá práva a žiada spravodlivý rozsudok.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolanie bolo podané pred 30.06.2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte len ,,O.s.p.“), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinného od 01.07.2016 (ďalej v texte len ,,C.s.p.“); v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §379 C.s.p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. V zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, odkazuje na ne v celom rozsahu, pretože súd prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver; rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi aj výpoveďami strán sporu.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Keďže odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. V zmysle platnej právnej úpravy je nájomca oprávnený v prípade, keď prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady, brániace riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa, závady odstrániť sám a má právo požadovať od prenajímateľa náhradu účelne vynaložených nákladov (§692 ods. 1 . Odstránenie závad je možné len v nevyhnutnej, teda v takej miere, aby bolo možné byt ako predmet nájmu riadne užívať. Toto môže nájomca uplatniť len v prípade, keď si prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť uvedené závady, hoci ho na ne nájomca upozornil. Ustanovenie §691 umožňuje nájomcovi, aby za určitých okolností závady brániace riadnemu užívaniu bytu odstránil sám, inak táto povinnosť zaťažuje predovšetkým prenajímateľa. Nájomca povinný podľa oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi potrebu tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ, a umožniť mu ich vykonanie (§692 ods. 1 . Ak si nájomca nesplní svoju povinnosť, zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.

10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca ako nájomca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému ako prenajímateľovi zaplatiť mu 540 EUR titulom náhrady vynaložených nákladov na odstránenie závad v byte. Žalovaný po vykonaní ohliadky bytu dňa 21.06.2013 rozhodol, že zabezpečí odbornú opravu poškodených miest bytu dodávateľskou firmou. Vyzval žalobcu, aby byt pripravil na opravu, ktorá bude vykonaná v letnom období, termín opravy mu bude oznámený v dostatočnom predstihu a financovanie bude realizované z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Žalobca oznámil žalovanému, že si opravy vykonal sám a uplatnil si opravu nákladov u žalovaného, s čím žalovaný nesúhlasil a opätovne vyzval žalobcu, aby nahlásil písomne termín možného vykonania opravy bytu.

11. Žalobca ako nájomca si splnil svoju zákonnú povinnosť, keď nahlásil žalovanému ako prenajímateľovi potrebu vykonania opráv. Žalovaný tiež konal v súlade so zákonom, keď súhlasil s vykonaním odborných prác v byte v nájme žalobcu na svoje náklady prostredníctvom špecializovanej spoločnosti; túto skutočnosť žalobcovi riadne oznámil a vyzval ho na oznámenie termínu sprístupnenia bytu. Žalobca napriek tomu byt nesprístupnil a neumožnil vykonať odborné opravy žalovanému a závady v byte odstraňoval svojpomocne. Konaniu žalobcu potom nemožno priznať právnu ochranu; žalobca nemá nárok na náhradu vynaložených nákladov. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v tejto časti nepovažoval za dôvodnú. Pri prieskume spisu neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaný ako prenajímateľ vykonal na obytnom dome okrem opravy strechy zateplenie vonkajšej fasády aj výmenu okien, a to aj na byte žalobcu. Zo spisu tiež vyplýva, že na najvyššom poschodí predmetného obytného domu je okrem bytu v nájme žalobcu ešte ďalších 9 bytov a ani v jednom z nich nevznikal porovnateľný problém so vznikom plesní. Tieto skutočnosti uvádzal žalovaný a žalobca ich nerozporoval; aj tieto skutočnosti svedčia o nedôvodnosti nároku žalobcu v predmetnom spore.

12. K ďalšej časti nároku žaloby, okrem už uvedeného okresným súdom, považuje krajský za potrebné doplniť nasledovné: ustanovenie §696 upravuje základné povinnosti nájomcu, a to platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Nájomná zmluva musí obsahovať výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia, spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Ustanovenie §696 ods. 1 Občianskeho zákonníka bližšie neupravuje spôsob tohto výpočtu, ale prenecháva tieto otázky úprave v osobitnom právnom predpise; to platí pre všetky nájmy bytov, okrem nájmov družstevných bytov. Pri družstevných bytoch platia na určenie nájomného a úhrady za plnenia, poskytované s užívaním bytu, stanovy príslušného bytového družstva. Výška nájomného je odstupňovaná podľa zatriedenia bytu do určitej kategórie. Súčasťou nájomného je aj úhrada za ostatné zariadenia a vybavenie bytu (napríklad kuchynská linka, vstavané skrine, balkón, loggia a pod.). Osobitne sa platí úhrada za dodávku tepla

a teplej vody (výnosy sa uverejňujú vo Vestníku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a každoročne sa menia - pozri k tomu výnos č. 6/2008); za dodávku vody a za odvádzanie odpadových vôd sa platí úhrada podľa výnosu č. 3/2008; nájomné sa platí v mesačných plneniach vo výške dohodnutej podľa kritérií v nájomnej zmluve; úhrada za plnenia spojené s užívaním bytov sa platí preddavkovo mesačne spolu s úhradou nájomného (ak sa účastníci nedohodli alebo právny predpis neustanovil inak). Tieto úhrady sa vyúčtujú spravidla raz do roka po uplynutí určeného obdobia (napr. vykurovacieho obdobia).

13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal aj zaplatenia sumy vo výške 669,90 EUR ako nedoplatku z vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011, ktorý žalovanému zaplatil v mesiaci september 2012. Z predloženého vyúčtovania je nesporné, že náklady za byt predstavovali sumu 2.085,47 EUR, predpísané zálohy 1.856,52 EUR a rozdiel predstavuje nedoplatok vo výške 228,90 EUR. Z vyúčtovania tiež vyplýva, že na konte žalobcu bol vedený nedoplatok z predchádzajúceho obdobia vo výške 440,90 EUR, preto celkový nedoplatok vo výške po vyúčtovaní nákladov za rok 2011 predstavoval sumu 669,90 EUR. Žalobcovi tak vznikol predmetný nedoplatok i napriek tomu, že pravidelne mesačne platil zálohové platby nájomného a úhrady za plnenia, poskytované s užívaním bytu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nepožiadal žalovaného o zľavu, preto mu žalovaný žiadnu zľavu neposkytol. Vzniknutý nedoplatok vo výške 669,90 EUR tvorí nedoplatok z vyúčtovania za rok 2009 vo výške 112,93 EUR, z vyúčtovania za rok 2010 vo výške 282,45 EUR a z vyúčtovania za rok 2011 vo výške 228,95 EUR. Žalobca reklamoval u žalovaného vyúčtovania zálohových platieb za užívanie bytu za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009, od 01.01.2010 do 31.12.2010, a od 01.01.2011 do 31.12.2011; reklamácie žalovaný neuznal, svoje tvrdenia preukázal podrobným vysvetlením, doručeným žalobcovi.

14. Žalobca tvrdil a preukazoval, že nájomné a zálohy na služby, spojené s užívaním bytu, platil riadne a včas. Vyúčtovaním mu však vznikol nedoplatok tak, ako bolo uvedené vyššie. Jeho vznik a výšku síce popieral, ale odôvodniť už nevedel. Bremeno svojho tvrdenia neuniesol. Preukazná povinnosť ho v spore zaťažovala po tom, čo spochybnil sumu tohto nedoplatku. Súd pri zachovaní rovnosti strán vykonal zákonné poučenie (§120 ods.4 O.s.p.); procesný zákon - Občiansky súdny poriadok, za účinnosti ktorého súd prvej inštancie rozhodoval, upravoval postup súdu pri dokazovaní v súdnom konaní. Súd na zistenie skutkového stavu vykonával aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, ak ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, t.j. ak išlo o dôkaz, ktorý mal význam pre rozhodnutie vo veci. Zo zápisnice o pojednávaní, na ktorom súd rozhodol, vyplýva, že okresný súd po procesných úkonoch poučil účastníkov, teda aj žalobcu v zmysle §120 ods.4 O.s.p.; vysvetlil potrebu znaleckého dokazovania ohľadom výšky tohto nároku, ktoré žalobca odmietol vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov. Okresný súd nepochybil, keď znalecké dokazovanie nevykonal; štát nemožno zaťažiť platením trov dokazovania, ktoré majú znášať strany sporu. Na uvedené reagovala aj zákonná úprava

- Civilný sporový poriadok v §253, podľa ktorého, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok; ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania; ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

15. Krajský súd po podrobnom preštudovaní obsahu spisového materiálu konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj v tejto časti nároku, keď žalobu zamietol. Žalobca najprv tvrdil, že sumu 669,90 EUR žalovanému nikdy nezaplatil (č.l. 1-5 spisu), neskôr priznal, že ju zaplatil; táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Z ich výpovedí vyplýva, že žalobca síce riadne a včas platil nájomné a zálohy na služby spojené s užívaním bytu mesačne, ale nezaplatil vyúčtovania po skončení vykurovacieho obdobia, a to už pred rokom 2009, čím sa dostal do omeškania. V zmysle Stanov Stavebného bytového družstva (žalovaného) sa uskutočnené platby započítavajú na skoršie nedoplatky (č.l. 66 a č.l. 74 spisu); tak došlo ku vzniku nedoplatku vo výške 669,90 EUR.

16. Okresný súd nepochybil ani procesne, čo je zrejmé zo zápisnice o pojednávaní, na ktorom súd ukončil dokazovanie a odročil pojednávanie už len za účelom vyhlásenia rozsudku, po poskytnutí priestoru na záverečné reči. Splnenie poučovacej povinnosti v zmysle §120 ods.4 O.s.p. má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní; jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú (tzv. neúplná apelácia).

Z tohto aspektu treba trvať na tom, aby zákonný sudca splnil túto poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom na to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky a skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky, nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú obranu proti nej; strany sporu nemajú vždy reálnu príležitosť správne pochopiť procesný význam poučenia, ktoré je ex lege záverečným úkonom v dokazovaní, majúcim význam aj pre spravodlivosť rozhodnutia vo veci samej. Ak zákonný sudca dôjde k záveru, že doterajšie výsledky dokazovania nevytvorili dostatočný skutkový základ súdneho rozhodnutia, je daný dôvod aj pre vykonanie iného dôkazu, hoci nenavrhnutého stranou sporu. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal všetky zákonom mu ukladané povinnosti, aj ohľadom dokazovania, jeho postupu nemožno vytknúť žiadne pochybenie; preto krajský súd jeho rozsudok v plnom rozsahu potvrdil.

17. Okresný súd rozhodol správne aj o trovách konania, odvolaním osobitne nenapadnutým; krajský súd výrok o trovách konania preskúmaval ako výrok súvisiaci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil a vyčíslil. Preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 % so zreteľom na ustanovenie §151 ods.1 O.s.p., s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov samostatným uznesením.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že úspešnému v odvolacom konaní žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu (§255 ods.1 C.s.p., §262 ods.1,2 C.s.p., §396 ods.1 C.s.p., ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).