Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-209-2017.pdf
PDF · 88.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/209/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. nad Y., t.č. I., M. XXX/ XX, o zaplatenie 3.387,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/64/2016-64 zo dňa 10. februára 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.387,55 eur, úrok vo výške 225,88 eur, úroky z omeškania vo výške 2,55 eur a úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 3387,55 a z nezaplatených úrokov 225,88 eur od 30.1.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia /výrok I./, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol /výrok II./ a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu /výrok III./. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 3.387,55 eur s úrokom 225,88 eur, s úrokom z omeškania 2,55 eur s úrokom 17,90% ročne od 30.01.2013 zo sumy 3.387,55 eur do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8,00% z nezaplatenej istiny 3.387,55 eur a úrokov vo výške 225,88 eur od 30.01.2013 do zaplatenia, s odôvodnením, že dňa 17.09.2012 uzavreli účastníci úverovú zmluvu č.5472, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.400 eur na jeho účet a poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach za dohodnutých podmienok. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje povinnosti, preto bol listom z 15.1.2013 vyzvaný k predčasnému splateniu poskytnutého úveru v lehote do 28.1.2013. Pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny úveru 3387,55 eur, úrokov 225,88 eur, úrokov z omeškania 2,55 eur. Súd vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 17.09.2012 uzavreli účastníci úverovú zmluvu č. 0000000000005472, ktorou poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru vo výške 3.400,- eur, s fixnou úrokovou sadzbou 17,9%, poplatok za poskytnutie úveru 0 eur, poplatkom za správu úverového účtu 1,99 eur mesačne, výškou anuitnej splátky 61,55 eur, termínom splatnosti 1. Anuitnej splátky 15.10.2012, počet splátok 120, splatnosťou splátky vždy v 15.deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru 16.09.2022, výškou RPMN 20, 82%, priemernou RPMN 19,59%, celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť 7624,80 eur. Zmluva v bode 4.Následky porušenia zmluvných povinností upravuje, ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 8% p.a. z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia. Ak klient poruší povinnosť vrátane omeškania so zaplatením anuitnej splátky, banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a VOP, požadovať od klienta pokutu za porušenie zmluvných podmienok v zmysle Sadzobníka poplatkov
a uplatniť inú sankciu v zmysle VOP. Ak klient neuhradí v lehote splatnosti úver, je povinný uhradiť z nesplatenej časti popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 8% p.a., a to až do jej zaplatenia. Z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný predmetný úver vyčerpal v celej sume, vykonané platby započítal žalobca z časti na zmluvný úrok a z časti na úverovú istinu. Výzvou na predčasné splatenie úveru z 27.6.2013 oznámil žalobca žalovanému predčasnú splatnosť celého úveru a vyzval žalovaného k zaplateniu najneskôr do 28.1.2013. Žalobca v priebehu konania zotrval na podanom návrhu, na pojednávanie sa nedostavil s tým, že súhlasil, aby súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vznikla žalovanému povinnosť splatiť poskytnutý úver spolu s celkovými nákladmi v dojednanom rozsahu. Po vykonanom dokazovaní považoval súd žalobu žalobcu za čiastočne dôvodnú. V konaní bolo žalobcom tvrdené a preukázané, že žalovaný po poskytnutí úveru v sume 3.400 eur úver v dohodnutých splátkach vo výške 61,55 eur mesačne nesplácal. Súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 17.9.2012 a zistil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaný bol povinný úver splácať v mesačných splátkach po 61,55 eur v počte splátok 120 a celkom mal zaplatiť 7624,80 eur, v ktorom je zahrnutý aj poplatok za správu úverového účtu. V zmluve je uvedená splatnosť prvej splátky, periodicita a termín splatnosti splátok k 15.dňu v mesiaci a údaj o konečnej splatnosti 16.9.2022. Vo VOP je bližšie upravené úročenie a splácanie úveru v časti V. Úvery pre obyvateľstvo, pričom je zrejmé, že v každej jednotlivej splátke je zahrnutá aj časť úroku. Žalobca v priebehu úverového vzťahu nemenil výšku úrokovej sadzby ani spôsob úročenia. Súd preto považoval určenie počtu, výšky splátok a termíne splátok istiny a úrokov za dostatočne určené a prehľadné. Žalovaný nakoniec ako účastník zmluvného vzťahu uvedenú skutočnosť nenamietal. Povinnosťou žalovaného bolo splácať úver v splátkach mesačne dohodnutých vo výške 61,55 eur so splatnosťou vždy k 15.dňu v mesiaci. Žalovaný mal povinnosť prvú splátku uhradiť dňa 15.10.2012 a termín poslednej splátky bol určený 16.09.2022. Žalovaný úver riadne nesplácal, následne žalobca v súlade s čl. 4.2.1. úverovej zmluvy po tom, čo žalovaný bol v omeškaní s jednotlivými splátkami, pristúpil listom z 15.1.2013 k zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu do 28.1.2013. Vzhľadom na uvedené je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny 3387,55 eur a neuhradené zmluvné úroky 225,88 eur, ktoré sú v uvedenej sume vyčíslené ku dňu zosplatnenia. Výška zosplatnených zmluvných úrokov vyplýva zo zmluvného dojednania o úrokovej sadzbe v sume 17,90 %. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení súd priznal žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny 3387,55 eur a zmluvných úrokov dojednaný úrok z omeškania. Úrok z omeškania je v medziach zákonného úroku z omeškania, pretože tento uplatňuje navrhovateľ len vo výške 8% ročne. Žalobca uplatnil úrok z omeškania z úverovej istiny a zmluvného úroku, preto súd priznal tento nárok ako opodstatnený, a to v rozsahu zosplatneného úroku, ktorý uplatňuje v sume 2,55 eur, ktorý vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o zmluvný úrok 17,90% ročne, ktorý si uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny od 30.1.2013 do zaplatenia, súd zamietol návrh v tejto časti. Je preukázané, že účastníci si dojednali zmluvný úrok 17,90% ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok z omeškania odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR podporil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patri a úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní prevažne úspešný /neúspešný len v nepatrnej časti/, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku do jeho zamietavej časti podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola zamietnutá jeho žaloba o zaplatenie úroku 17,90 % ročne zo sumy 3.387,55 eur za dobu od 30.01.2013 do zaplatenie, je nesprávne. Súd prvej inštancie zamietol v
tejto časti jeho žalobu z dôvodu, že úrok z úveru patrí žalobcovi len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. S tým sa žalobca nestotožňuje. Poukázal na ustanovenia § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka i komentár IURA EDITION k nim a uviedol, že obsahom záväzku dlžníka z úveru je nielen vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky - úver ale aj úroky. Tie sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a veriteľovi patria až do okamihu reálneho vrátenia peňažných prostriedkov úveru. Nemožno ich zamieňať s úrokmi z omeškania a na nárok veriteľa na ich zaplatenie nemá omeškania dlžníka vplyv. Pri omeškaní dlžník s vrátením peňažných prostriedkov úveru má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru ako aj na úroky z omeškania. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a aj vo zvyšku jeho žalobe vyhovel. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietavej časti /vo výroku II./ podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí zvyšku žaloby žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné: 6. Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky /pozri napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, či jeho rozsudok sp. zn. 15Co/871/2014 zo dňa 02.09.2015 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015 alebo aj rozsudok tunajšieho súdu č.k. 5Co/479/2015-128 zo dňa 10. februára 2016/ sa priklonila k právnemu názoru, že dojednané úroky z úveru patria veriteľovi len za dobu do splatnosti úveru. Po splatnosti úveru patria veriteľovi už len úroky z omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením svojej povinnosti vrátiť riadne a včas poskytnutý úver. Tento právny názor bol odobrený aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18. septembra 2012, ktorý v zásade vyslovil, že takéto rozhodnutie súdu, ak je riadne odôvodnené, nemožno považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. 7. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na závery v tejto otázke, ako ich vo svojom rozsudku sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015 uviedol Krajský súd v Prešove. Podľa neho úrok predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. 8. S takýmto právnym názorom sa zhoduje aj tunajší odvolací súd a v tomto zmysle je rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu, v ktorej žiadal od žalovaného zaplatenie zmluvných úrokov z úveru za dobu od mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia úveru, vecne správne. 9. Z týchto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).